Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/964/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200217
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2712200217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: T. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, D., zastúpenej advokátom: Mgr. Tomáš Kováč, Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanej: U.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, Y., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39,
Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 21.09.2015 č.k. 3C/4/2012-315, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne o určenie že dohoda o
vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parc. č. 16211/33 - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. 16211/34 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v
Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. 16211/34 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Skalica

na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica, obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F.,
rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, PSČ:
XXX XX a U. F., rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 je voči žalobkyni
právne neúčinná a žalobkyni (navrhovateľke) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej (odporkyni) náhradu
iných trov konania v sume 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Jánovi Pekarovi,
advokátovi v sume 479,09 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok

odôvodnilspoužitím§42aods.1,ods.2aods.3,§42bods.1,ods.2,ods.3aods.4,§116Občianskeho
zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a), § 15 písm.
a), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2. Vecne argumentoval tým, že zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd záver, že návrh nebol
podaný dôvodne. Z dokazovania vykonaného písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 07.11.2011 a tiež
svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F. bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou (žalobkyňou) a

dlžníčkouM.F.vznikolpodľaustanovenia§488záväzkovýprávnyvzťah, ktorýmjepodľazákonaprávny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Žalobkyňa zmluvou o pôžičke uzavretou dňa 07.11.2011 podľa § 657 Občianskeho
zákonníka (OZ) preukázala, že prenechala dlžníčke M. F. peniaze - pôžičku vo výške 5.000,- Eur a topri podpise zmluvy. V konaní bola svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F. preukázaná existencia trvania
jej záväzku voči žalobkyni vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo dňa 07.11.2011, podľa ktorej bola
dohodnutá splatnosť vrátenia peňazí dňom 07.02.2012. Zmluva obsahovala záväzok dlžníčky vrátiť

veriteľovipôžičku5.000,-Eurspolusodmenouvovýške1.500,-Eur,všetkopodľazmluvydo07.02.2012,
teda dlžníčka sa zaviazala vrátiť 6.500,- Eur. Žalobkyňa ako veriteľ má voči dlžníčke M. F. zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 07.11.2011 vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je ku dňu rozhodnutia vo veci samej
po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť v základnom súdnom konaní, čo aj žalobkyňa spravila
a vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke uplatnila v základnom súdnom konaní, ktoré je vedené na

Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5C/407/2013 (predtým 1Ro/343/2013). Zmluva o pôžičke v čl. IV
obsahuje prehlásenie dlžníčky, podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v
bytovom dome na ulici M. X, Y., nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Y., Správa
katastra Skalica. Strany sa podľa uvedenia v zmluve o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia
pôžičky riadne a včas, dlžníčka zriadi záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku
je aj prehlásenie dlžníčky, že do vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom

veriteľa. Platnou zmluvou o pôžičke bola preukázaná pozícia žalobkyne ako veriteľa a daná tým jej
aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 OZ.

3. Žalobkyňa uzatvorila s dlžníčkou dňa 01.12.2011 ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala
dlžníčke pôžičku vo výške 1.800,- Eur s dohodnutou výškou odmeny 500,- Eur a s konečnou lehotou

splatnosti do 07.02.2012. Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.800,- Eur
žalobkyňou dlžníčke, bola uzavretá až po spísaní dohody a to dňa 01.12.2011. Žalobkyňa tak nemala
dňa 08.11.2011 voči dlžníčke splatnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.12.2011.

4. Súd ďalej skúmal, či bola dodržaná podmienka uvedená v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorej odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch. Preskúmaním dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej
predmetomjeprevodvlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodieluoveľkosti1/4nanehnuteľnostiach
- Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 16211/33 - záhrady o výmere 576 m2
a parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so

súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na
katastrálnej mape parc. č. 16211/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Správou katastra Skalica, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Skalica,
obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné
číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, PSČ: XXX XX a U. F., rod. T., dátum narodenia:

XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
Správou katastra Skalica pod č. V-2232/2011 dňa 15.12.2011, súd uzavrel, že dlžníčka M. F. previedla
predmetnou dohodou na žalovanú spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na uvedených nehnuteľnostiach.
Týmto hmotnoprávne podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka. Podmienka daná v
§ 42a ods. 2 OZ sa týka hmotnoprávnej lehoty posledných 3 rokov, odkedy konal dlžník v úmysle

ukrátiť veriteľa. Pri nehnuteľnostiach, zapisovaných do katastra nehnuteľností, čo sa vzťahuje aj na
prípad prevodu nehnuteľností z Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa
07.11.2011, mal súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. zistené, že účinky vkladu
vlastníctva žalovanej v prevedenom podiele od dlžníčky v 1/4 nastali dňom nasledujúcim po dni, ku
ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, t.j. po dni 15.12.2011. Žalobkyňa podala

žalobu dňa 11.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná zákonná trojročná lehota na podanie
žaloby o odporovateľnosť právnemu úkonu na súd.

5. Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.11.2011, ktorej neúčinnosť
je predmetom sporu vyplýva, že jej predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaným v LV č. XXXX v k.ú. Y., obec Y., okres Skalica, ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. v
1/2-ine, M. F. v 1/4-ine a H. J. v 1/4-ine a o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že žalovaná nadobudla do
výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres Skalica, a to parcelu
registra „C“ KN č. 16211/33 a 16211/34 a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele 16211/34 všetko
v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že žalovaná vyplatí účastníčke M. F. a účastníčke

H. J. čiastku vo výške 2.373,- Eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750,- Eur za predaj bytu č. XX.
K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Skalica dňa
15.12.2011, číslo vkladu V-2232/11.6. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok
dlžníka, avšak ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký
majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť

aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal
za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty
obdržalichobvyklúcenualebomuzanebolainakposkytnutáprimeraná(rovnocenná)náhrada,rovnako
nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv.
ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky

môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene),
ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti
prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach
zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv.

ekvivalentnýprávnyúkondlžníkaidelenvtedy,akzaprevedenéveci,právaaleboinémajetkovéhodnoty
sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná)
náhrada.

7. Súd má v konaní preukázané, že žalovaná pri vynaložení náležitej starostlivosti nepoznala úmysel

dlžníčky ukrátiť veriteľa, keďže sú s dlžníčkou osoby blízke, dôkazné bremeno niesla žalovaná.
Výpovede žalovanej a dlžníčky M. F. sa síce vo viacerých častiach rozchádzali, dokazovaním však bolo
preukázané, že žalovaná v čase, keď s ňou dlžníčka podpisovala Dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní, nemala vedomosť o dlhu svojej dcéry - dlžníčky voči žalobkyni. Výsluchom
svedkyne Ing. K. bolo preukázané, že žalovaná v dobe uzavretia odporovaného úkonu vyvinula takú

aktivitu a s takou náležitosťou, aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla
poznať), keď žalovaná pred uzavretím Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní
zisťovala na katastri, či sa na predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre obec a katastrálne
územie Y. neviažu záložné práva v prospech veriteľov. Rovnako aj dlžníčka tvrdila žalovanej, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená, keď sama dlžníčka v čl. II. bod 1 dohody vyhlásila, že na predmetnej

nehnuteľnosti neviaznu žiadne ďalšie ťarchy, vecné bremená ani iné obmedzenia, ktoré by ich prevod
viazali. V konaní žalovaná aj jej dcéra ako dlžníčka zhodne tvrdili, že spolu nekomunikujú. Výpoveďou
svedkyne Ing. K.(mediátorka) bolo tiež preukázané, že žalovaná s dlžníčkou dlhodobo nekomunikuje.

8. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť

bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú
rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v
úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007).

9. V prejednávanom prípade bolo nutné posúdiť, či suma určená za spoluvlastnícky podiel dlžníčky je

primeranou cenou, či bola žalovanou dlžníčke vyplatená a či postačovala na splatenie jej dlhov a tiež
či disponovala v čase tohto prevodu aj iným majetkom, ktorý mohol slúžiť na uspokojenie dlhu voči
žalobkyni. Návrh o odporovateľnosť právneho úkonu sa nevedie proti dlžníkovi - ktorý bol predávajúci,
ale proti žalovanej, ktorá bola nadobúdateľkou podielu.

10. Na dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke a k pozemkom je síce uvedený
dátum dňa 07.11.2011, avšak z výpovede žalovanej ako aj svedkyne Ing. K. vyplýva, že v tento deň
účastníčkami dohoda podpísaná nebola, bola skutočne podpísaná až dňa 08.11.2011, podľa overovacej
doložky Mesta Skalica dňa 08.11.2011 je overený podpis o 13:55 hod. a to M. F., H. J. aj U. F..
M. F. pristúpila k dohode o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva dňa 08.11.2011, teda

v deň nasledujúci po dni, kedy prijala pôžičku od žalobkyne. V Dohode o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 08.11.2011, ktorej neúčinnosti sa žalobkyňa domáha, sa žalovaná
zaviazala vyplatiť M. F. a H. J., ako protiplnenie každej sumu 2.373,- Eur a to v lehote troch pracovných
dní po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750,- Eur za byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome
súpisné č. XXXX s pozemkom, zapísaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y.. Dlžníčka

tak má voči žalovanej pohľadávku vo výške 2.373,- Eur, ktorej splatnosť ešte nenastala. Žalovaná
sa tak zaviazala dlžníčke za prevedené majetkové hodnoty poskytnúť primeranú náhradu, ktorá bola
vypočítaná znaleckým posudkom. V rámci vyporiadania dlžníčke vznikla pohľadávka voči žalovanej
v sume 2.373,- Eur, dlžníčke tak za jej podiel patrí poskytnuté ekvivalentné protiplnenie. Ide o tzv.ekvivalentný právny úkon dlžníka. Dlžníčkin právny úkon tak nemal za následok zmenšenie jej majetku,
nakoľko ide o odplatný právny úkon za ktorý obdrží, až bude splnená podmienka vyplatenia kúpnej
ceny 21.750,- Eur v prospech žalovanej, primeranú finančnú odplatu a tým nemohlo dôjsť k ukráteniu

uspokojeniaveriteľovejpohľadávky.Vkonanínebolozistené,žebykudňurozhodnutiasúduovecisamej
bola dlžníčke vyplatená suma 2.373,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vyplatiť dlžníčke. S ohľadom
na znenie dohody je nepochybné, že k zmenšeniu majetku dlžníčky odporovaným právnym úkonom
nedošlo.

11. Súd ďalej z listinných dôkazov, konkrétne listov vlastníctva na meno dlžníčky ku dňu uzavretia
dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zistil, že dlžníčka v čase uzavretia odporovaného
právneho úkonu nebola nemajetná, nakoľko bola spoluvlastníčkou na Liste vlastníctva č. XXXX, pre
obec a katastrálne územie Y., a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, kde
vlastnícky podiel dlžníčky mal hodnotu minimálne 11.250,- Eur, čo bola dostatočná suma na uspokojenie

pohľadávkyžalobkyne. Výškavkonanínebolanamietanáasúdpovažovalhodnotuvlastníckehopodielu
dlžníčky za nesporný. Preto súd vyvodil záver, že uzavretie odporovaného právneho úkonu nemalo
za následok, žeby žalobkyňa nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky.
Predmetná okolnosť je podstatnou, pretože aj keby došlo k situácii, že realizáciou dohody sa majetok
dlžníčky zmenšil, krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle § 42 a nasl. Občianskeho

zákonníka predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom
rozsahu alebo aspoň sčasti, čo v danom prípade nenastalo. Súd má tak v konaní preukázané, že v čase
uzavretia odporovaného právneho úkonu mala dlžníčka dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky
žalobkyne. K uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu
dlžníčky vo výške 1/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie

Y. a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielkpozemkuvprospechH.J.,došloažpouzavretí
odporovaného právneho úkonu a to dňa 01.12.2011.

12. Súd v konaní dospel k záveru, že neboli naplnené všetky zákonné podmienky pre odporovateľnosť

právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutočností zistených v
konaní nebolo preukázané, že konaním dlžníčky prišlo k zmenšeniu jej majetku, kedy previedla
svoj spoluvlastnícky podiel na LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom
vyporiadanínažalovanú.Žalobkyňavkonanínepreukázala,žedlžníčkinprávnyúkonukrátiluspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa/žalobkyne tým, že viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky, čo malo za

následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky, pričom ak by
nebolo tohto úkonu, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Majetok dlžníčky sa
nezmenšil natoľko, že nevlastní taký majetok, ktorý by sám o sebe postačoval k tomu, aby sa z neho
veriteľ uspokojil. Dlžníčka neurobila uvedený právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa/žalobkyňu a
keďže neboli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle §

42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, návrh o určenie, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní je voči žalobkyni právne neúčinná, je nedôvodný.

13. Žalovaná bola v konaní účastníčkou úspešnou a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania
a to náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy

právneho zastúpenia v sume 479,09 Eur, ktoré je povinná uhradiť žalobkyňa. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z 6 úkonov právnej služby a to z prípravy a prevzatia zastupovania dňa 10.10.2014,
vyjadrenia zo dňa 04.05.2014, účasti na pojednávaní dňa 15.07.2015, porady s klientom 11.08.2015,
účasti na pojednávaní dňa 31.08.2015, z 2 režijných paušálov pre rok 2014, z štyroch režijných paušálov
pre rok 2015 a DPH vo výške 20%. Odmena za 1 úkon právnej služby bola vypočítaná v zmysle § 11

ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu pretože hodnotu sporu nie
je možné vyjadriť v peniazoch a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 bola vypočítaná v sume 61,85
Eur a v roku 2015 v sume 64,53 Eur.

14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyňa s

tým, že ho považuje v oboch výrokoch za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým aj
právnym stavom veci a s vykonaným dokazovaním. Považuje za preukázané, že v čase uzavretia
odporovanéhoprávnehoúkonudlžníkaM.F.nedisponovalažiadnyminýmnehnuteľnýmmajetkom,ktorý
by postačoval k tomu, aby sa z neho ako veriteľka uspokojila. Z pripojených výpisov z LV vyplýva, že namajetok dlžníčky M. F. boli v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu vedené viaceré exekúcie.
Majetkové a príjmové pomery dlžníčky bránili a aj v súčasnosti bránia tomu, aby bola jej pohľadávka ako
veriteľky voči dlžníčke M. F. uspokojená a to čo i len čiastočne. Odporovaným právnym úkonom došlo

ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníčky M. F., a teda jej majetok sa zmenšil do takej miery, že to
ohroziloajčiastočnéuspokojeniejejpohľadávky.Sohľadomnavykonanédokazovaniebolopreukázané,
že žalovaná ako matka dlžníčky mala vedomosť o existencii pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke, resp.
existencii iných dlhov dlžníčky M. F. a exekúcií vedených proti nej. V prípade dohody o vyporiadaní
spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní uzavretej medzi dlžníčkou, žalovanou a ešte treťou osobou,

išlo o prevod nehnuteľného majetku dlžníčky, z ktorého by žalobkyňa mala možnosť uspokojiť svoju
splatnú peňažnú pohľadávku voči dlžníčke. Dlžníčka sa týmto právnym úkonom zbavila svojho majetku,
vedome ukrátila uspokojenie žalobkyne a znemožnila uspokojenie oprávnenej pohľadávky žalobkyne
akoveriteľky.Tiežporušiladohoduzmluvnýchstránvčl.IV.zmluvyopôžičkezodňa01.12.2011týkajúcu
sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX, kat. úz. Y.. V konaní pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že žalovaná poznala úmysel dlžníčky ukrátiť žalobkyňu, pričom žalovaná je

matkou dlžníčky, čiže blízkou osobou v zmysle ust. § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Dohodu o
vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní uzavretou medzi dlžníčkou M. F. a žalovanou
U. F. a treťou osobou H. J. týkajúcou sa okrem iného prevodu spoluvlastníckeho podielu dlžníčky
o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Y. došlo ku kvalifikovanému
zmenšeniu majetku dlžníčky a tým ukráteniu uspokojenia splatnej pohľadávky žalobkyne. Neobstoja a

súnepreukázanétvrdeniažalobkyneotom,ženevedelaopôžičkáchadlhochdlžníčky,tedasvojejdcéry,
ktoré boli vyvrátené vykonaným dokazovaním. Žalovaná z vlastnej iniciatívy na pojednávaní, aby ju k
tomu súd vyzýval alebo sa jej pýtal, predložila súdu k nahliadnutiu exekučné príkazy, ktoré boli žalovanej
doručované na adresu, kde aj žalovaná v tom čase bývala a kde vlastne bývala a mala evidovaný pobyt
aj dlžníčka M. F.. Žalovaná mohla a mala vedomosti o tom, že jej dcéra v tomto prípade dlžníčka má dlhy

a exekúcie, keďže stále vyskakovali na správe katastra u žalovanej, až žalovaná konzultovala situáciu s
mediátorkou K.. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR v prípade odporovateľnosti právneho úkonu, nie
je rozhodujúce, či vie osoba blízka dlžníka o tej konkrétnej pohľadávke, ktorá sa rieši v danom súdnom
konaní, postačí, že má blízka osoba dlžníka nejakú všeobecnú vedomosť o tom, že dlžník má dlhy,
záväzky voči veriteľom a že sú proti dlžníkovi vedené exekúcie. V danom prípade boli naplnené všetky

hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle ust. § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a teda návrh je dôvodný. Tiež namietala skutočnosť, že postupom Okresného súdu Skalica jej
akožalobkynibolaodňatámožnosťkonaťpredsúdomažeboloporušenéjejústavougarantovanéprávo
na súdnu a inú ochranu, nakoľko napriek riadne, včasnému a odôvodnenému ospravedlneniu právneho
zástupcu žalobkyne, spoločnej neúčasti žalobkyne a právneho zástupcu na pojednávaní 31.08.2015

a žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania dňa 31.08.2015 súd konal v neprítomnosti
žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne 21.09.2015
vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý je napadnutý týmto odvolaním. Navrhla preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň navrhla
uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia vrátane

trov odvolacieho konania v sume, v ktorej tieto dodatočne budú vyčíslené.

15. K doručenému odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s tým, že s odvolaním žalobkyne nie je v žiadnom prípade možné súhlasiť.
Odôvodnenie odvolania žalobkyne nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania pred súdom

prvej inštancie. Odôvodnenie odvolania je v celom rozsahu zavádzajúce a účelové. Z vykonaného
dokazovania je v rozpore s tvrdením žalobkyne zrejmé, že M. F. v čase uzatvorenia odporovaného úkonu
mala vo vlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Y. a to byt č. XX v bytovom
dome súp. č. XXXX v podiele 1/4 a spoluvlastnícky podiel na spoluvlastníckych častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX. Pokiaľ

žalobkyňa uvádza, že na majetok dlžníčky boli vedené viaceré exekúcie, túto skutočnosť žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa ani neuviedla, ktoré konkrétne exekúcie mali sťažovať
uspokojenie jej pohľadávky, ani v akej výške boli tieto exekúcie, ani kedy tieto exekúcie vznikli. Podľa
znaleckého posudku z roku 2009 predloženom na pojednávaní dňa 31.08.2015 mal spoluvlastnícky
podiel 1/4 M. F. v byte č. XX hodnotu 10.300,- Eur. Je zrejmé, že uvedená suma viac ako dostatočne

postačuje k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa teda žiadnym spôsobom nepreukázala, že
odporovaným právnym úkonom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku M. F. do takej miery,
že to ohrozilo aj čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že
uzatvorením dohody o zrušení spoluvlastníctva dňa 08.11.2011 v žiadnom prípade nedošlo k zmenšeniumajetku M. F., keď obsahom tejto dohody nebol bezodplatný prevod nehnuteľnosti, ale súčasťou tejto
dohody je záväzok poskytnúť M. F. protiplnenie v sume 2.373,- Eur, splatnosť ktorej pohľadávky ešte
nenastala. Je teda tiež zrejmé, že M. F. sumu 2.373,- Eur neskonzumovala. Žalobkyňa má teda možnosť

uspokojiť sa z tejto pohľadávky. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa zavádzajúco uvádza, že mala bez
vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná ako matka dlžníčky mala vedomosť o existencii
pohľadávky žalobkyne voči M. F.. Z ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa sa v prípade osoby blízkej prezumuje. V tomto prípade nesie dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla tento úmysel dlžníka poznať práve osoba

blízka. V tomto smere bolo aj vykonané dokazovanie, z ktorého v rozpore s účelovými a zavádzajúcimi
tvrdeniami žalobkyne vyplýva, že žalovaná pri jednaní so M. F. postupovala obozretne a s náležitou
starostlivosťou. Pojem blízka osoba tiež nie je možné vykladať formalisticky, ale s ohľadom na jeho
účel a zmysel. Pri osobách blízkych je dôvodné predpokladať, že tieto spolu komunikujú, vzájomne sa
podporujú, pomáhajú si v osobnom aj pracovnom živote. S ohľadom na tieto skutočnosti, teda zákon
predpokladá, že tieto osoby majú možnosť v rámci svojich blízkych vzťahov oboznámiť sa so zámermi,

myšlienkovými postupmi svojho blízkeho. V danom prípade z vykonaného dokazovania, predovšetkým
z výsluchov svedkov je však zrejmé, že takýto vzťah medzi žalovanou a M. F. neexistuje. Aj z výpovede
mediátorky Ing. K. je zrejmé, že žalovaná so M. F. dlhodobo nekomunikuje, neudržiavajú žiadny kontakt.
Z týchto dôvodov nemohla poznať ani zámery a úmysly dlžníčky. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
o tom, že jej mal byť známy žalovanou tvrdený úmysel krátiť veriteľa. Nie je pravdivé ani tvrdenie

žalobkyne, že dlžníčka sa zbavila svojho majetku, čím mala vedome ukrátiť uspokojenie žalobkyne,
keďže žalobkyňa disponuje pohľadávkou voči jej osobe vo výške 2.373,- Eur. Údaj žalobkyne o tom,
že M. F. porušila ustanovenia zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a dlžníčkou, nemá pre
dané konanie žiadny význam. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že ona mala vedieť o pôžičkách a
dlhoch M. F.. Nikdy netvrdila, že nevedela o žiadnych dlhoch a exekúciách svojej dcéry. Mala vedomosť

o jej finančných problémoch len z listín, ktoré jej boli doručované z dôvodu, že bola spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, ktoré vlastnila tiež dlžníčka žalobkyne. Z toho dôvodu považovala za vhodné využiť pri
vyporiadaní ich spoluvlastníctva osobu odborne zdatnú, mediátorku, ktorá mala zistiť, aby vyporiadanie
spoluvlastníctva bolo vykonané v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami. Vynaložila teda náležitú
starostlivosť, aby zaistila riadne a zákonné usporiadanie majetku v ich podielovom spoluvlastníctve. V

čase uzavretia dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva neboli v katastri nehnuteľností evidované žiadne
exekúcie M. F., preto dospela k záveru, že dohodu bolo možné uzavrieť bez problémov. Ani žalobkyňa
nepoukázala na žiadne konkrétne prípady zo súdnej praxe, z ktorých by vyplynuli závery, že v zmysle
ustálenej judikatúry postačuje, ak osoba blízka má nejakú vedomosť o tom, že dlžník má dlhy. Neobstojí
ani tvrdenie žalobkyne, že M. F. urobila odporovateľný právny úkon v úmysle ukrátiť ju ako veriteľa.

Bolo preukázané, že medzi žalovanou a M. F. neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje vzťah ako
medziosobamiblízkymi.Opôžičkevovzťahukžalobkyninevedela.Dohodouovyporiadanípodielového
spoluvlastníctva ani nedošlo k ukráteniu žiadnych veriteľov dlžníčky M. F., keď nedošlo k zmenšeniu jej
majetku. Táto v čase uzavretia dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva disponovala ďalším nehnuteľným
majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť prípadných veriteľov. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, naopak
súd prvej inštancie vyhodnotil po skutkovej stránke v celom rozsahu dokazovanie správne. Ani vada
konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. nie je v odvolaní žiadnym spôsobom odôvodnená,
keď žalobkyňa nepoukázala na žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, resp.
vykonané. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje správne právne posúdenie, keď na konanie bola

aplikovaná správna právna norma, táto bola správne interpretovaná s ohľadom na zistený skutkový stav.
K námietke žalobkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, toto tvrdenie tiež neobstojí. Keď
neúčasť neospravedlnili dôležitými dôvodmi. Vzhľadom na uvedenú reakciu je odvolanie žalobkyne v
celom rozsahu nedôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil a zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej

pomoci 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje 87,50 Eur a to k rukám
právneho zástupcu žalovanej.

16. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1

Civilnéhosporovéhoporiadku),oprávnenouosobou-účastníkom(§201Občianskehosúdnehoporiadku
účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.a),d)Občianskehosúdnehoporiadkuúčinného
včasepodaniaodvolania,ktorémajúekvivalentv§365ods.1písm.b),f)Civilnéhosporovéhoporiadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného

sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na

podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku obsahuje popis vykonaných
dôkazov, obsah výpovedí strán sporu a svedkyne Ozábalovej, súd prvej inštancie výsledky vykonaného
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa už s vecou zaoberal a predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil uznesením č.k.
24Co/1/2014-224 zo dňa 10.09.2014, v ktorom vyjadril právny názor a uviedol, čo je úlohou súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní. Súd prvej inštancie sa týmto právnym názorom riadil.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,

a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni.

20. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne
preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť).

21. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

22. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený

čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania.

23. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno
odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi.

24. Zo žalobkyňou podaného odvolania možno vyčítať nespokojnosť a nesúhlas odvolateľky s
rozsudkom súdu prvej inštancie a opakovanie argumentov, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvej
inštanciu a požiadavku vyslovenia neúčinnosti napadnutého úkonu.

25. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní okrem vyššie opakovaných argumentov namietala aj vadu konania

spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom a že bolo porušené jej ústavou garantované
právo na súdnu a inú ochranu, nakoľko napriek riadne, včasnému a odôvodnenému ospravedlneniu
právneho zástupcu žalobkyne, spoločnej neúčasti žalobkyne a právneho zástupcu na pojednávaní
31.08.2015 a žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania dňa 31.08.2015 súd konal vneprítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne, ani tu nemožno dať za pravdu odvolateľke.
Žalobkyňa ako aj jej právny zástupca boli na pojednávanie na 31.08.2015 riadne a včas predvolaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobkyne žiadal súd o odročenie pojednávania, avšak

súd tejto žiadosti nevyhovel. Súd v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného v
čase tohto pojednávania súdu, takto mohol konať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa nedostavil na
pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu, čo sa v danom prípade nestalo. Zástupca
žalobkyne sa ospravedlňoval a nedostavoval na pojednávania aj predtým opakovane. Predmetné
ospravedlnenienasúdbolodoručenésúdu03.08.2015sožiadosťouoodročeniepojednávaniazdôvodu

dlhodobo plánovanej zahraničnej cesty právneho zástupcu žalobkyne, čo však advokát nepreukázal
a o ktorej ceste mal advokát vedieť už 15.07.2015, kedy súd pojednávanie odročoval na deň
31.08.2015. Vzhľadom na takýto dlhý čas advokát mal možnosť si účasť zabezpečiť prostredníctvom
jeho zastupujúceho advokáta (substitúta). O termíne vyhlásenia rozsudku súd žalobkyňu aj jej právneho
zástupcu písomne upovedomil.

26. Keď iné odvolacie dôvody z odvolania žalobkyne nevyplynuli (okrem opakovanej argumentácie, s
ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal) odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie, stotožňuje sa s jeho záverom a nepovažuje za potrebné dôvody uvedené v napadnutom
rozsudku opakovať.

27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol konkrétnymi odvolacími dôvodmi v
odvolaní osobitne napadnutý, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu
vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).