Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200217
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712200217.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: T. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX D., štátny občan SR, zastúpenej splnomocnencom: Mgr. Tomáš
Kováč, advokát so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti odporkyni: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XXXX/X, XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Ján Pekar, advokát so
sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu iných trov konania v sume 99,50 € a náhradu trov
právneho zastúpenia JUDr. Jánovi Pekarovi, advokátovi v sume 479,09 € a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 11.1.2012 na Okresný súd Skalica proti odporkyni odporovaciu žalobu.
Navrhovateľka navrhla rozsudočným petitom určiť, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 1 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/
XX - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2

a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku
registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Y. na Liste vlastníctva č.
XXXX, pre okres Y. obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX a U. F. rod. T.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený Správou katastra Y. pod č. V-XXXX/XXXX je voči navrhovateľke právne neúčinná. Voči

odporkyni si uplatnila aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dcérou odporkyne M. F., rodenou
J. (ďalej len „dlžníčka“), nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX dňa 1.12.2011 ako dlžníčkou Zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej poskytla navrhovateľka dcére odporkyne (ďalej v texte označovaná ako „dlžníčka“)
pôžičku v sume 1.800,-eur. Peniaze vyplatila navrhovateľka dlžníčke v hotovosti pri podpise zmluvy.
Dlžníčka sa zaviazala navrhovateľke peniaze vrátiť v celosti spolu s odplatou vo výške 500,-eur do

mesiaca od podpisu zmluvy o pôžičke, t.j. spolu v sume 2 300 eur, lehota na zaplatenie uplynula
dňa 1.1.2012. Dlžníčka ku dňu podania návrhu na súd nevrátila pôžičku ani čiastočne. Navrhovateľka
uviedla, že dlžníčka porušila dohodu zmluvných strán Zmluvy o pôžičke o tom, že v prípade nevyplatenia
pôžičky riadne a včas dlžník zriadi záložné právo v prospech veriteľa na nehnuteľnosti zapísanejna Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Y., nakoľko záložné právo
nezriadila, ale svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na tretiu osobu
- svoju sestru H. J., rod. J.. Dlžníčka mala vedomosť o existencii pohľadávky voči navrhovateľke a

jej konaním - prevodom spoluvlastníckeho podielu na uvedenú nehnuteľnosť došlo k podstatnému
sťaženiu vymoženia pohľadávky navrhovateľky, ktorá je už splatná. Dlžníčka ďalej v snahe zbaviť sa
majetku previedla svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. na svoju matku - odporkyňu - účastníčku
dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Nehnuteľnosti zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Y. tvoria pozemky registra „C“ evidované
na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - záhrady o výmere 576 m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom 7517, nachádzajúca
sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, ktoré dlžníčka nadobudla ako spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach z titulu dedičského rozhodnutia Okresného súdu Skalica XD/X/

XXXX zo dňa 9.6.2011. Vklad dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva uzavretej medzi M. F., rod. J.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, R.: XXX
XX a odporkyňou U. F. rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/X, XXX XX Y. bol
povolený Správou katastra Y. pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2011. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že jednotlivé kroky dlžníčky preukazujú úmysel dcéry odporkyne zbaviť sa postihnuteľného majetku

v snahe ukrátiť veriteľa/navrhovateľku, ktorá vlastní splatnú a žalovateľnú pohľadávku voči dlžníčke.
Úmysel dlžníčky potvrdzuje aj skutočnosť, že má voči navrhovateľke - veriteľke ešte jeden záväzok,
nesplatenú pohľadávku vo výške 6.500,-eur z titulu Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 7.11.2011, ktorá
bola časovo skôr uzavretá ako zmluva o pôžičke zo dňa 1.12.2011. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že
dlžníčka má podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011 vrátiť navrhovateľke celkovú pôžičku s odplatou

v sume 6.500,-eur a to do 7.2.2012. V čl. IV. zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011 bolo tak ako v
zmluve zo dňa 1.12.2011 tiež dohodnuté, že dlžníčka až do vyplatenia svojich záväzkov voči veriteľovi
bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa a že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne
a včas zriadi záložné právo v prospech veriteľa na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie Y.. V konaní za dôkazy navrhovateľka označila Zmluvu o pôžičke zo dňa

1.12.2011, dohodu o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní uzavretú medzi dlžníčkou,
odporkyňouaH.J.,ktorúnavrhlavyžiadaťspolusospisomV-XXXX/XXXXzosprávykatastraY.,nakoľko
ňou nedisponuje, ďalej navrhla vykonať dôkaz výsluchom dlžníčky a navrhovateľky, výpisom z LV č.
XXXX a výpisom z LV č. XXXX katastrálne územie Y.. Navrhovateľka uviedla, že dlžníčka tak urobila v
snahe zbaviť sa postihnuteľného majetku a v snahe ukrátenia veriteľa vlastniaceho splatnú pohľadávku

voči dlžníčke. Dlžníčkin právny úkon darovacej zmluvy mohol byť iba predstieraným právnym úkonom,
napríklad kúpnej zmluvy. Dlžníčka odstránila časť svojho majetku, z ktorej mohla byť pohľadávka
navrhovateľky ako veriteľky uspokojená, tým došlo k zmenšeniu majetku dlžníčky a tým sa skrátila
možnosť uspokojenia splatnej pohľadávky navrhovateľky.

Súd rozsudkom č.k. 3C/4/2012-174 zo dňa 23.09.2013 určil, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach: Pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/
XX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2
a stavba - záhradná chatka so súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku

registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 19 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Y., na Liste vlastníctva č.
XXXX, pre okres Y., obec Y., a katastrálne územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX a U. F. rod. T., dátum
narodenia:XX.XX.XXXX,trvalýpobytM.XXXX/X,XXXXXY.,aktorejvkladdokatastranehnuteľnostíbol

povolený Správou katastra Y. pod č. V-XXXX/XXXX je voči navrhovateľke právne neúčinná. Odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 99,50 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia Mgr. Tomášovi Kováčovi, advokátovi v sume 2.863,20 Eur a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 42a ods. 1, 2 a 3, § 42b ods.
1, 2, 3, 4, § 116 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave rozhodnutím č.k. 24Co/1/2014-224 zo dňa 10.9.2014 zrušil napadnutý rozsudok.

Odporkyňa v odvolaní argumentovala tým, že dlžníčka v obidvoch zmluvách o pôžičke klamlivo
prehlásila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXXX, čo nebola pravda, dlžníčka bolalen spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/4. Navrhovateľka si mala vo svojom vlastnom záujme
pred vyplatením peňazí dlžníčke overiť tak dôležité skutočnosti o vlastníctve. Zdá sa jej nelogické, že i
keď mala voči dlžníčke splatnú pohľadávku, ktorú dlžníčka nesplatila, poskytla jej ďalšie peniaze, čo je

v rozpore s jej tvrdením, že dlžníčke nedôverovala. Nesúhlasila s konštatovaním súdu o tom, že vedela
o pôžičkách a dlhoch dlžníčky, nakoľko sama dlžníčka pred spísaným napadnutej dohody u mediátorky
prehlásila, že nemá žiadne dlhy. Odporkyňa podpisovala dohodu osobitne, nakoľko spolu s dlžníčkou
nekomunikuje. Dlžníčka pri výsluchu uviedla, že odporkyni nikdy nepovedala o pôžičkách, ktoré jej
poskytla navrhovateľka. Uzavretím dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní

nemala úmysel ukrátiť navrhovateľku, ale vyriešiť rodinné vzťahy.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že o existencii pohľadávok dlžníčky voči navrhovateľke nemala
žiadnu vedomosť, nakoľko sa s obomi svojimi dcérami nerozpráva už viac rokov.

Navrhovateľka trvala na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.2011, Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie obec Y., čiastočným výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie obec
Y., vyjadrením odporkyne zo dňa 22.3.2012 a ňou predloženými dôkazmi - žalobou na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žiadosťou o uvoľnenie bytu, odpoveďou na list zo dňa

22.1.2009, Dohodou o riešení sporu mediáciou, Záznamom o priebehu mediácie, Dohodou o mediácii,
žiadosťou o vyplatenie poloviny z bytu, vyúčtovaním SKAL&CO, spol. s r.o., odpoveďou na upomienku,
dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, rozhodnutím Správy katastra Y. č. V
XXXX/XX zo dňa 15.12.2011, zmluvou o pôžičke zo dňa 7.11.2011, Kúpnou zmluvou zo dňa 8.11.2011,
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, Zmluvou o sprostredkovaní z 8.9.2011, výsluchom svedkýň M. F.,

nar. X.X.XXXX, H. J., nar. X.X.XXXX, Z.. G. K., nar. 15.XX.XXXX, výsluchom navrhovateľky a odporkyne,
podaním odporkyne zo dňa 4.5.2015, podaním navrhovateľky zo dňa 24.8.2015, listom vlastníctva č.
XXXX a č. XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.12.2011 súd zistil, že zmluvnými stranami na strane veriteľa bola

navrhovateľka a na strane dlžníka M. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX. R. zmluvy bola pôžička vo výške
1 800,-eur, ktorú sa veriteľ zaviazal vyplatiť dlžníčke v hotovosti, pri podpise zmluvy. Zmluva obsahuje
záväzok dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 1 800,-eur spolu s odmenou vo výške 500,-eur, všetko podľa
zmluvy do jedného mesiaca od podpisu zmluvy, celkom sa dlžníčka zaviazala vrátiť 2 300,-eur do
1.1.2012 k rukám veriteľa. Zmluva o pôžičke z 1.12.2011 v čl. IV obsahuje prehlásenie dlžníčky, podľa

ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome na ulici M., Y., nehnuteľnosť
je zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Y., Správa katastra Y.. Strany sa podľa uvedenia v zmluve
o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas, dlžníčka zriadi záložné právo k
nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie dlžníka, že do vyplatenia pôžičky
bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Podľa čl. V. strany prehlásili, že si zmluvu

prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju dobrovoľne a bez nátlaku podpisujú. Ďalej strany
dohodli, že zmeny zmluvy sa budú robiť iba po ich vzájomnej dohode dodatkami a po podpise oboch
strán. Zmluva je vyhotovená v Y. dňa 1.12.2011 a podpísaná veriteľom a dlžníčkou. Ich vlastné podpisy
boli overené 1.12.2011 na Matrike v F..

Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 7.11.2011 súd zistil, že jej
predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX v k.s. Y., obec
Y., okres Y., ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. v X, M. F. v 1 a H. J. v 1 a o ktorých vyporiadaní
sa dohodli tak, že U. F. nadobudla do výlučného vlastníctva LV č. XXXX k.s. Y., obec Y., okres Y., a to
parcelu registra „C“ KN č. XXXXX/XX a XXXXX/XX a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele

XXXXX/XX všetko v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že U. F. vyplatí účastníčke M.
F. a účastníčke H. J. čiastku vo výške 2 373 eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21 750 eur za predaj
bytu č. XX. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Y.
dňa 15.12.2011, číslo vkladu V XXXX/XX.

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie pre obec Y., časti parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape mal súd preukázané, že parcelám číslo XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmerách 198m2, 194m2 a 198m2 sa jedná podľa súpisného čísla
XXXX o bytový dom, vo vchode č. 2 je zapísaný byt č. XX, podiel priestoru na spoločných častiacha spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX vlastnia odporkyňa U.
F., r. T., S. XXXX/X, Y. v X titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu V-XX/XX zo 17.5.1999 a ďalej je
zapísaná ako spoluvlastníčka podielu 1 dcéra odporkyne H. J., nar. X.X.XXXX. U titulu nadobudnutia je

poznamenanéUznesenieOSSkalica3D/4/2009z9.6.2011aDarovaciazmluvaVXXX/XXz20.12.2011.

S odporkyňou na dôkaz predloženej kúpnej zmluvy z 8.11.2011 súd zistil, že jej účastníkmi boli na strane
predávajúcich U. F., M. F. a H. J. a na strane kupujúceho J. F.. Podľa predmetu zmluvy sa jednalo o
odplatnýprevodnehnuteľností,bytuč.XX,nachádzajúcehosana1.poschodíbytovéhodomuvovchode

č. X bytového domu súp. č. XXXX, dom postavený na konkrétnych parcelách a o výmerách ako sú
zapísané na LV č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že U. F. prejavila
vôľu previesť na kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel 1 z celku, M. F. mienila previesť na kupujúceho
svoj spoluvlastnícky podiel 1 z celku a H. J. svoj spoluvlastnícky podiel 1 / je uvedené v zmluve/ z
celku. Podľa názoru súdu je podiel u predávajúcej H. J. uvedený nesprávne a vyplýva to aj z bodu

VI. kúpnej zmluvy, v ktorom sa kupujúci zaväzuje U. F. vyplatiť časť kúpnej ceny vo výške 44.700,-
eur, M. F. a H. J. každej rovnako po 10.875-eur a dá sa vyvodiť, že obe posledné spoluvlastníčky
mali rovnaký spoluvlastnícky podiel 1 z celku, čo súd neskôr zistil aj z výsluchu svedkýň H. J. a M.
F.. Cenu sa zaviazal kupujúci u všetkých predávajúcich zaplatiť z finančných prostriedkov čerpaných
formou úveru na účty predávajúcich najneskôr do 30.12.2011 a sumu 1200,-eur tiež na konkrétne číslo

účtu. Zmluva je účastníkmi podpísaná 8.11.2011 s podmienkou, že stráca platnosť a zaniká v prípade,
ak kupujúcemu nebude poskytnutý úver. Podľa dohody účastníkov zmluvy, byt mal byť predávajúcimi
vyprataný a pripravený na odovzdanie kupujúcemu po vyplatení kúpnej ceny, termín bol dohodnutý do
30.12.2011.

Splnomocnenec navrhovateľky pri výsluchu dodal, že zmluvu o pôžičke zo dňa 7.11.2011, ktorej
účastníkmi bola navrhovateľka a dlžníčkou M. F., dcéra odporkyne, teda osoba blízka podľa
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej navrhovateľka požičala M. F. čiastku 5.000,- € a dlžníčka sa
zaviazala navrhovateľke vrátiť čiastku spolu s odmenou do 7.2.2012 a tiež v zmluve dlžníčka prehlásila,
že je vlastníkom nehnuteľností v bytovom dome ul. M. 2, Y., tak ako to urobila aj vo veci vedenej na

tunajšom súde pod sp. zn. 3C/5/2012. Ďalej uviedol, že zmluvou o pôžičke v súvislosti s dohodou
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi odporkyňou a jej dcérami M. F. a H.
J. sa preukázalo, že M. F. previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v úmysle ukrátiť
navrhovateľku ako veriteľku M. F. na jej právach a sťažiť alebo znemožniť prípadný budúci výkon
rozhodnutia, či uspokojenia pohľadávky navrhovateľky. M. F. pristúpila k dohode o vyporiadaní a zrušení

podielového spoluvlastníctva dňa 7.11.2011, teda v ten istý deň, kedy prijala pôžičku od navrhovateľky.

Pri výsluchu navrhovateľka vypovedala, že dňa 7.11.2011 peniaze zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa
1.12.2011 odovzdala dlžníčke v kancelárii jej vtedajšej advokátky po podpísaní zmluvy o pôžičke.
Peniaze zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 1.12.2011 odovzdala navrhovateľka dlžníčke na Mestskom

úrade v F., kde aj zmluvu podpisovali a dali vyhlásenie o svojich vlastných podpisoch matrike. Ďalšie
peniaze podľa Zmluvy o pôžičke z 1.12.2011 požičiavala navrhovateľka M. F. napriek tomu, že jej M.
F. nesplatila pôžičku zo dňa 7.11.2011 preto, že pôžička zo dňa 7.11.2011 bola splatná až 7.2.2012
a z dôvodu, že jej dlžníčka tvrdila, že predáva nehnuteľnosť, o akú nehnuteľnosť sa u predaja jedná
podľa navrhovateľky M. F. neuviedla. Zmluva o záložnom práve nebola spísaná, z dôvodu časovej

súrnosti a nutnosti dlžníčky, ktorá oznámila navrhovateľke, že sa jej manžel s ktorým sa rozvádza
snaží zablokovať nehnuteľnosť, na ktorej odpredaj už mala ona spísanú zmluvu s realitnou kanceláriou
s pani F. a tak potrebovala vyplatiť dlhy svojho manžela, na ktoré sa už viedla exekúcia. Dlžníčka
navrhovateľke oznámila, že je spoluvlastníčkou, či vlastníčkou ešte aj inej nehnuteľnosti než bytu na M.
2, Y., že má aj chatu, aj nejaké pozemky, pričom bola informovaná aj od vtedajšej splnomocnenkyne

dlžníčky, že dlžníčka má viacero nehnuteľností, ktoré sa snaží predať a že nie je preto dôvodné
zriaďovať záložné právo k zmluve o pôžičke, teda že navrhovateľkina pohľadávka z pôžičky voči M.
F. bude riadne uspokojená, záložné právo na nehnuteľnosť by muselo prebehnúť vkladovým konaním
a tým by sa nedostali čo najskôr peniaze dlžníčke. Dlžníčka navrhovateľke z oboch zmlúv o pôžičke
nevrátila nič ani nezriadila záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnosti uvedené v zmluve

o pôžičke. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že na katasterportali zistila, že dlžníčka previedla svoj
podiel 1 nehnuteľnosti na svoju sestru H. J. a preto dala sama na LV zriadiť plombu na nehnuteľnosť.
Keď to dlžníčka zistila, kontaktovala navrhovateľku s vyjadrením, že teraz má znemožnené predať svoj
spoluvlastnícky podiel a vysvetľovala navrhovateľke, že na svoju sestru H. J. svoj podiel 1 previedlaz dôvodu, aby navrhovateľku údajne uchránila pred exekútormi, lebo by sa mohlo stať, že by M. F.
bol exekvovaný v rámci exekúcie manžela jej spoluvlastnícky podiel 1 s tým, že by navrhovateľka bola
ukrátená na svojich právach. Navrhovateľka vypovedala, že sa v zmysle zmluvy zo dňa 1.12.2011

nedomáhala po dlžníčke pohľadávky po zriadení záložného práva v prospech navrhovateľky, nakoľko
jej dlžníčka oznámila že z predaja nehnuteľnosti, zaplatí obe pôžičky, pričom navrhovateľka nevedela,
akú nehnuteľnosť ide dlžníčka predávať, dlžníčky sa nepýtala, ktorý byt ide dlžníčka predávať a preto
ani nedávala k prevodu súhlas. V súvislosti s výpoveďou svedkyne dlžníčky, ktorá ju mala žiadať o
zmenu splatnosti pôžičky ako veriteľ dlžníčky nepožadovala za potrebné dávať súhlas k predĺženiu

splatnosti na zaplatenie pôžičky zo dňa 7.11.2011, keď jej dlžníčka povedala, že ide prevádzať nejakú
nehnuteľnosť, všetko má nachystané, bude mať peniaze a dlžníčka sa vyjadrila, že navrhovateľke
vyplatí obe pôžičky naraz. Navrhovateľka podľa svojej výpovede neoverovala, či je dlžníčka skutočne
vlastníčkou nehnuteľnosti v bytovom dome na M. ulici v Y., postačovalo jej, že to povedala dlžníčka
a jej právnička, ktorá to overovala cez internet na katastreportali. Dlžníčka navrhla termín splatnosti
pôžičky od 1.12.2011 do 1.1.2012, pretože mala mať peniaze na splatenie pôžičiek pred termínom

splatnosti pôžičiek. Druhú zmluvu, podpísanú navrhovateľkou a dlžníčkou dňa 1.12.2011 odkopírovala
dlžníčka zo zmluvy o pôžičke zo 7.11.2011 a takúto ju dlžníčka predložila navrhovateľke. Navrhovateľka
nebola vyhotoviteľom druhej zmluvy zo dňa 1.12.2011. Ani v zmysle zmluvy zo dňa 1.12.2011 sa
nedomáhala po dlžníčke zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla,
že síce bola pozvaná pani F. do realitnej kancelárie avšak nepristúpila na návrh maklérky ohľadom toho,

že by dlžníčka na ňu previedla X bytu č. XX, lebo jej nedôverovala, dlžníčka navrhovateľku mnohokrát
podviedla, preto aj navrhovateľka trvala na tom, že v katastri bude na LV, kde je zapísaný byt vyznačená
plomba.

Súd vypočul na dôkaz v zmysle § 131 O.s.p. odporkyňu, matku dlžníčky, ktorá vo výpovedi uviedla, že

nemala žiadnu vedomosť o pôžičkách a o zmluvách o pôžičkách, o ktorých vypovedala navrhovateľka,
kde veriteľkou bola navrhovateľka a dlžníkom jej dcéra. Dodala, že so svojou dcérou M. F. nekomunikuje
viacej rokov od roku 2001, kedy sa rozviedla s H. D., otcom M. F., ktorý je t.č. nebohý, zomrel v roku
2008. Tak isto nekomunikuje ani s druhou dcérou H. J., nar. X.X.XXXX. V čase uzatvárania dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ani o jednej pôžičke nevedela, s dcérami sa o

týchto záležitostiach nerozprávala. Z dohody o zrušení, vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 7.11.2011 nevyplatila spoluvlastníčkam M. F., H. J. žiadnu čiastku, stane sa tak až potom, až oni
jej vyplatia spoluvlastnícky podiel t.j. 1 z ceny nadobudnutej z predaja bytu č. XX, keďže je invalidná
dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 160,-€ mesačne a preto nemá hotovosť na výplatu podľa dohody.
Snažila sa nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza byt predať, avšak nepodarilo sa jej to z dôvodu, lebo je

na byte v katastri vyznačená plomba, ako dôkaz súdu predložila Zmluvu o sprostredkovaní z 8.9.2011
uzavretú medzi Pegas, s.r.o., Lachova 10, Bratislava, ktorú zastupoval realitný maklér N. F. a M. F., ktorá
sa týkala sprostredkovania predaja bytu 3+1, nachádzajúceho sa na adrese M. 2, Y., za vlastníka ju
podpísali M. F. a H. J., aj ďalší návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX, kde ako predávajúci mali
byť odporkyňa, dcéra H. J. a T. T., teda navrhovateľka a kupujúcim mala byť konkrétna osoba uvedená

v zmluve. F. z realitnej kancelárie oslovila navrhovateľku, či by súhlasila s tým, že by v podstate M. F.
previedla svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľku, aby sa byt mohol predať a potom by mohlo byť
vlastníctvo bytu prevedené na potencionálneho kupca, ktorý je v návrhu. Tým, že je na LV uvedená
plomba k bytu prišli o veľa kupcov. Odporkyňa ďalej vypovedala, že dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vypriadaní, aj keď má dátum 7.11.2011, v tento deň účastníčkami podpísaná nebola, bola

skutočne podpísaná až dňa 8.11.2011, lebo v ten deň sa podpisovala aj zmluva medzi predávajúcimi
odporkyňou a jej dcérami, kde bol „kupujúci“ J. F., avšak v januári 2011 sa z realitnej kancelárie, kde je
maklérkou pani F. dozvedela, že realitná kancelária byt č. XX. nemôže predať, lebo je na ňom plomba.
Odporkyňa vypovedala, že ju vo februári roku 2012 oslovila jej mladšia dcéra H. J. a oznámila jej, že
M. F. previedla na H. J. 1 spoluvlastnícky podiel k bytu č. XX, žeby ako vlastníčky mohli byt odpredať,

nakoľko má kupca a že by M. F. mohla navrhovateľke vyplatiť dlžobu. Dohodli sa, že H. J. z prípadného
predaja bytu z kúpnej ceny uloží peniaze na svoj účet a z toho vyplatí dlh M. F. navrhovateľke.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne M. F. rod. J., nar. X.X.XXXX, súd zistil, že je dcérou
odporkyne, sestrou svedkyne H. J.. Svedkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 1 k celku k

nehnuteľnostiam v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi H. J., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
V konaní bolo rozhodnuté, že aj jej sestra nadobúda spoluvlastnícky podiel 1 z nehnuteľností a matka/
odporkyňa sa stala spoluvlastníčkou 1 bytu nachádzajúceho sa na M. ul. č. X v Y., dedičky sa nevedeli
dohodnúť, kto bude byt obývať, preto sa rozhodli, že byt predajú. Vtedajší manžel svedkyne narobildlhy a svedkyňa potrebovala vyplatiť za neho exekúcie a preto tiež mala záujem, aby sa byt predal a
aby za svoj 1 spoluvlastnícky podiel nadobudla peniaze. Kvôli manželovým dlhom cez svojho priateľa
oslovila navrhovateľku, ktorá bola ochotná uzavrieť so svedkyňou zmluvu o pôžičke a požičať jej peniaze

na zaplatenie manželových dlhov, s navrhovateľkou sa stretli u pani A. v W., ktorá spísala zmluvu o
pôžičke, so súhlasom svedkyne bolo dané do zmluvy o pôžičke spísanej 7.11.2011 na sumu 5.000,-€,
že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a včas ako dlžník zriadi svedkyňa záložné právo v prospech
T. T. na nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v zmluve. Zmluva o pôžičke s takým istým obsahom avšak na
inú výšku pôžičky a to na 1 800 € bola uzavretá 1.12.2011, písomnú zmluvu o pôžičke navrhla svedkyňa

a to s pozmeneným textom podľa prvej zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011. Svedkyňa uviedla, že jej
bolo jedno, čo podpíše, aj keď v podstate dvakrát súhlasila s tým, že na ten istý podiel a tú istú vec
dáva vyhlásenie o zriadení záložného práva v prospech navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že hlavne
potrebovala peniaze. Nemala úmysel požičané čiastky navrhovateľke nevrátiť, len sa spoluvlastníčkam
nedarilo byt predať. Svedkyňa bola stále s navrhovateľkou v kontakte, oznamovala jej, že sa snaží
predať spolu s ostatnými spoluvlastníčkami byt, získať peniaze a dlhy z pôžičky navrhovateľke vrátiť.

Navrhovateľka pri telefonickom kontakte netrvala na splatnosti pôžičiek tak, ako sa dohodli. V deň, keď
navrhovateľka svedkyni povedala, pred priateľom svedkyne v domácnosti navrhovateľky, že nevadí,
že svedkyňa jej nevrátila peniaze v dohodnutej dobe peniaze, dala navrhovateľka do katastra zapísať
na byt plombu. Navrhovateľka tým znemožnila, aby svedkyňa získala z predaja nehnuteľnosti finančné
prostriedky, ktorými mienila vždy uhradiť navrhovateľkou poskytnutú pôžičku. Uvedené vypovedala

zhodne ako v konaní sp. zn. 3C/5/2012, kde dala svedeckú výpoveď pred začatím pojednávania
vo veci 3C/4/2012. Odporkyni nikdy nepovedala o pôžičkách, ktoré jej poskytla navrhovateľka, lebo
s odporkyňou niekoľko rokov nekomunikuje. Odporkyňa ju ohľadom predaja bytu na M. X v Y.
neoslovovala. Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v ktorej okrem nej boli účastníkmi
aj sestra H. J. a odporkyňa podpisovala až po poskytnutí peňazí navrhovateľkou, ďalej tvrdila, že sa

nikdy nezaviazala, že v prospech navrhovateľky zriadi aj záložné právo na spoluvlastnícky podiel na
záhradnej chatke. Spoluvlastnícky podiel na záhradnej chatke nadobudla po otcovi, patrí jej podiel 1,
nakoľko odporkyňa sa neustále v dedičskom konaní po jej neb. otcovi a manželovi odporkyne H. J.
odvolávala a ona potrebovala peniaze na vrátenie pôžičiek navrhovateľke, iba z tohto dôvodu podpísala
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke u mediátorky K. v Y., pri podpise

dohody bola iba ona, mediátorka a sestra H. J.. Odporkyňa podpisovala dohodu osobitne, lebo spolu
nekomunikujú, vyhýba sa stretnutiami s ňou. Iba to, že na liste vlastníctva, kde bol zapísaný byt sa
objavovali zapísané exekúcie ju viedlo k tomu, že svoj spoluvlastnícky podiel 1 k chatke previedla na
matku/odporkyňu. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je urobený taký istý
dodatok ako k darovacej zmluve z 1.12.2011 podľa ktorej darovala svoj spoluvlastnícky podiel 1 sestre

H. J. a o ktorej vypovedala v konaní 3C/5/2012, teda odporkyňa sa zaviazala, že v prípade, až bude
byt predaný, jej vyplatí časť kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej 1 spoluvlastníckeho podielu k chate.
Podľa nej všetko záviselo od toho, či predajú byt, či získa finančné prostriedky, vtedy by bola schopná
vyplatiť navrhovateľke finančné prostriedky z pôžičky, ale keďže na byte bola na návrh navrhovateľky
danáplomba,bytsajejdoteraznepodarilopredať.Bankyodmietalipotencionálnymkupujúcimposkytnúť

úver, byt bol pre ne rizikový, lebo sa na liste vlastníctva k bytu objavovali exekúcie, vedené proti jej
manželovi, ktorý nemal žiadny majetok a keďže im trvalo BSM, zodpovedala za dlhy manžela a exekúcie
mohli smerovať k uspokojeniu aj z bytu. Svedkyňa dňa 16.7.2012 vypovedala, že jej odporkyňa nemala
vedomosť o jej dlhoch a exekúciách, lebo spolu nekomunikovali. Svedkyňa dňa 29.5.2013 protichodne
vypovedala, že matka mohla vedieť o tom že ona svedkyňa má exekúcie lebo keď sa malo vyporiadať

podielovéspoluvlastníctvoH.J.aU.F.,stálenaSprávekatastrabolividieťexekúcie,pričomsanejednalo
o jej vlastné dlhy, ale o dlhy jej bývalého manžela N. F., na niektorých pôžičkách figurovala ona a dala na
ne podpis, malo sa jednať na prerábku bytu manželov. Ďalej dodala, že o zmluve o prevode vlastníctva
bytu aj o dohode o vyporiadaní chatky a pozemku a o dlhoch a exekúciách vedela Z.. K.. Podľa svedkyne
jeden z pozemkov predali ešte v septembri 2011, v septembri 2011 obdržali aj kúpnu cenu, polovičku

kúpnej ceny dostala H. J., druhú polovičku minula svedkyňa na uhradenie nákladov na SKAL&CO,
zaplatila si dlhy.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne H. J. rod. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y., Y. XXXX/XX,
súd zistil, že je dcérou odporkyne, sestrou svedkyne M. F.. Svedkyňa spoluvlastnícky podiel 1 k celku

k nehnuteľnostiam zapísaným ako chatka, v oblasti F., X spoluvlastnícky podiel k bytu na M. ulici č.
X v Y., časť pozemku pri golfovom ihrisku T.i a X podiel k záhradnej chatke, nadobudla v dedičskom
konaní po svojom nebohom otcovi H. J., zomrelom XX.XX.XXXX. Svedkyňa vypovedala, že ona svoj
spoluvlastnícky 1 podiel k chatke nepreviedla na nikoho, u pani Z.. K. sa dohodli tak, že odporkyňabude chatu užívať, nechce ju predať a keď sa predá byt na M., potom ich odporkyňa v pomere k ich
spoluvlastníckemu podielu k chatke vyplatí. Dohodu o vyporiadaní chatky podpísali v roku 2011. Dohodu
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podpísala v prítomnosti odporkyne a sestry M. F.,

všetky tri boli prítomné pri podpise. Pri stretnutí u mediátorky Z.. K. sa s odporkyňou a sestrou rozprávali
o tom, že byt predajú cez realitnú kanceláriu, a že chatku zostane užívať odporkyňa. Svedkyňa tvrdila,
že na dohode zo dňa 7.11.2011 je pri jej mene jej vlastnoručný podpis, trvala na tom, že takúto dohodu
k dispozícii nemá a je spoluvlastníčkou 1 chatky aj záhrady. Nevedela uviesť ako dlho jej sestra M. F. a
jej matka spolu nekomunikujú. Svedkyňa odporkyni povedala o dlhoch M. F. až v januári 2011, keď sa

o tom svedkyňa dozvedela. Na stretnutí u Z.. K. sa dlhy M. F. nespomínali.

Odporkyňa k výsluchu jej dcéry H. J. vypovedala, že pri podpisovaní dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva túto podpisovala osobitne, spolu ju podpísali M. F. a H. J. a v inom čase
ju podpisovala odporkyňa, dohoda nebola podpisovaná za prítomnosti všetkých troch spoluvlastníčok
a na tejto skutočnosti trvala.

Splnomocnenec navrhovateľky k výpovedi svedkyne H. J. v súvislosti s jej spoluvlastníckym podielom k
chatke poukázal na výpis z LV č. XXXX, k.ú., obec Y., podľa ktorého je vlastníkom v celosti odporkyňa.
List vlastníctva z 13.4.2012, aktuálny výpis z LV súdu nepredložil. Po nahliadnutí na originál odporkyňou
predloženej dohody uviedol, že doložky sú všetky mestom Y. vyhotovené v rovnaký čas o 13:50 a ich

čísla nasledujú všetky za sebou, z čoho treba vyvodiť, že dohodu podpisovali všetky tri účastníčky
spoločne a súčasne. Ďalej dodal, že kúpna zmluva mala byť uzavretá následne po podpísaní dohody
o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Požiadal o výsluch mediátorky Z.. K., nakoľko
sa výpovede svedkýň a odporkyne ohľadom podpisu dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
rozchádzajú, tiež sa rozchádzajú nielen ohľadom podpisu dohody, ale celého mechanizmu ako k dohode

malo prísť.

Z vykonaného dôkazu výsluchom svedkyne Z.. G. K., nar. XX.XX.XXXX, mediátorky so sídlom E. XX/
X, Y., súd zistil, že odporkyňu pozná z mediačnej činnosti od roku 2009, kedy ju odporkyňa požiadala o
vysporiadanie majetku spoluvlastníckych vzťahov so svojimi dcérami, jednalo sa o byt zapísaný na LV

č. XXXX na M. ulici v Y. a o záhradnú chatku aj s pozemkom zapísanú na LV č. XXXX, obe nehnuteľnosti
na LV pre k.ú. a obec Y., jednalo sa o problém s vyporiadaním dedičstva po neb. H. J., ktorý bol
manželom odporkyne, kde manželstvo zaniklo rozvodom. Po smrti bývalého manžela odporkyne viedol
dedičské konanie po neb. notár H.. H. X., Q. úrad v Y. a do dedičského konania prizval ako účastníčku
aj odporkyňu. Ďalšími dvomi dedičkami po neb. H. J. boli jeho dve dcéry, v dedičskom konaní dal

notár vypracovať znalecký posudok na byt aj na chatku s pozemkom, ktoré boli vypracované súdom za
života bývalého manžela odporkyne. V dedičskom konaní začali vznikať medzi dcérami a odporkyňou
nezrovnalosti, ktoré sa aj notár snažil riešiť aj prostredníctvom mediátorky. Odporkyni nerobilo problém
stretnúť sa na spoločnej mediácii s dcérami H. a M., avšak dcéry odporkyne požiadali, aby sa mediácia
uskutočnilaskaždouzúčastnenouoddeleneapretokomunikovalasospoluvlastníčkamiskaždouzvlášť.

Dcéry dňa 1.4.2009 v kancelárii mediátorky, kde boli všetky aj s odporkyňou súhlasili, že podpíšu
dohodu o mediácii, ak ich matka stiahne odvolanie dané ňou voči znaleckému posudku voči cene bytu.
Odporkyňasúhlasila,žepôjdezasvojouprávničkou,abynapísalaspäťvzatieodvolaniavočiznaleckému
posudku ohľadom ceny bytu a navrhovala pokračovať v dedičskom konaní. Dňa 2.4.2009 ako prvá prišla
do kancelárie mediátorky odporkyňa so späťvzatím odvolania a návrhom na pokračovanie v dedičskom

konaní a neskôr za ňou prišli obe jej dcéry s tým, že žiadna dohoda sa podpisovať nebude, nakoľko
s ničím nesúhlasili. Ešte dňa 1.4.2009 sa všetky tri dohodli, že si vyporiadajú medzi sebou dedičstvo
tak, že U. F. pripadne chata s pozemkom, ďalej byt na M. X v Y. predajú, polovica kúpnej ceny pripadne
odporkyni a vždy po 1 z kúpnej ceny podľa podielu spoluvlastníckeho sa vyplatí H. J. a 1 M. a z
pozemkov za chatku a za pozemok pod chatkou odporkyňa súhlasila s vyplatením určitej čiastky H. J.

a M. F.. V rozpätí rokov 2009-2011 sa jej ozývali všetky tri s tým, že už majú kupca. V novembri 2011
sa ozvala M. F., aby mediátorka pripravila zmluvu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k chatke a k
záhrade tak, ako boli dohodnuté spoluvlastníčky v apríli 2009, nakoľko chcú podpísať dohodu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak nechceli sa s odporkyňou stretnúť. Mediátorka
vypracovala dohodu v zmysle požiadaviek M. F. a rešpektovala, že sa dcéry nechceli s odporkyňou

stretnúť, podpisy na matrike zorganizovala tak, že najprv dohodu podpisovali M. F. a H. J., ktoré na
matrike boli spoločne a v aute pred mestským úradom čakala odporkyňa, ktorá keď po podpise odišli H.
J. a M. F. išla sama podpísať dohodu vyhotovenú dňa 7.11.2011. Podpisovanie zo strany všetkých troch
na matrike sa uskutočnilo dňa 8.11.2011. Podpisy boli urobené na matrike okolo 13:50 hod a sú uvedenéaj na poslednej strane dohody zo 7.11.2011. Všetky tri sa u mediátorky stretli spoločne iba 1.4.2009,
inokedy sa už spoločne u nej nestretli. Dohodu, ktorá sa podpisovala na matrike 8.11.2011 vypracúvala
mediátorka osobne. Od M. F. vedela, že na nehnuteľnosti aj na byt aj na pozemok so záhradkou sú

exekúcie, vyhľadala si to na katasterportali, M. F. vždy hovorila, že sa s dlhmi vyporiada, že ich vyplatí.
Svedkyňa poznamenala, že M. F. sa nedalo vždy veriť, že na nehnuteľnostiach neviaznu dlhy, nevedela,
čidlhyspôsobiljejmanžel,dlhyvšakbolinamenoM.F.apretosioverovalapredkaždýmďalšímkrokom,
či na nehnuteľnostiach nie sú exekúcie. X. malo prísť k podpísaniu dohody dňa 7.11.2011 dve exekútorky
a to H.. U. N. dala príkaz na zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením záložného

práva na nehnuteľnosti, konkrétne na byt na M. X v Y. a druhá exekútorka H.. X. požiadala správu
katastra o zrušenie príkazu a výmaz exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na záhrady, zastavané plochy a nádvoria a stavbu - záhradnú chatku, teda M. F. sa
vždy, pokiaľ malo prísť ohľadom nejakého posunu ohľadom vypriadania podielového spoluvlastníctva
snažila nehnuteľnosti očistiť, aby bolo možné nehnuteľnosti vyporiadať, byt predať. Svedkyňa ďalej na
otázky odpovedala, že pred ňou H. J., alebo M. F. nikdy o dlhu voči T. T. nehovorili, pred svedkyňou

sa nikdy o dlhu voči navrhovateľke nezmienila ani odporkyňa U. F.. Svedkyňa informovala odporkyňu o
dlhoch,exekúciáchvedenýchnaM.F.,t.j.oinýchveriteľochM.F.,ktorébolizapísanénalistevlastníctva,
o iných nevedela. Vždy, keď prišli spoluvlastníčky s tým, že majú kupca, overovala osobne na katastri
alebo cez katasterportal, či je nehnuteľnosť zaťažená exekúciami, jeden deň nebola a na druhý deň už
bola, následne telefonovala M. F., ktorá jej oznámila, že už ide k exekútorke vec vybaviť. Vedela o dvoch

exekúciach, v ktorých o zrušenie záložného práva požiadali súdne exekútorky H.. N. a H.. X., o týchto
odporkyňuinformovala,oinýchveriteľochjuneinformovala,leboonichnevedela.Svedkyňavypovedala,
že M. F. svedkyni iba raz povedala, že získala finančné prostriedky od priateľa, ktorého nemenovala.

K. poznamenala, že bola informovaná iba o dlhoch exekučných mediátorkou, ktoré boli zapísané

v katastri koncom roka 2011 a dodala, že ako spoluvlastníčke aj nej chodili exekučné listy a teda
sa vzájomne s mediátorkou o týchto exekúciách informovali. Zo M. F. komunikovala o exekučných
konaniach ohľadom nehnuteľností formou smsiek po tom, čo jej boli doručené písomnosti od exekútorov
a M. F. jej odpísala, „neboj sa, ja si to vyrovnám“, preto spolu s mediátorkou zisťovali, či sú dlhy uvedené
na nehnuteľnostiach podľa katastra zápisu exekúcií vyplatené.

Splnomocnenec navrhovateľky poukázal na rozpor vo výpovedi odporkyne zo dňa 16.4.2012, kde
odporkyňa uviedla, že nevie o dlhoch a nejakých pôžičkách dcéry M. F., nakoľko od roku 2001 s ňou
nekomunikuje, po rozvode s H. J. a tak isto nekomunikuje ani s druhou dcérou H. J.. Odporkyňa
upresnila svoju výpoveď zo dňa 16.4.2012, že v čase, keď podpisovala Dohodu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva vyhovenú mediátorkou dňa 7.11.2011 podpisovanú na matrike dňa
8.11.2011, v katastri neboli zapísané žiadne dlhy a preto vypovedala na pojednávaní dňa 16.4.2011, že
na nehnuteľnosti, keď išli podpisovať dohodu žiadne dlhy neboli. Dlh sa objavil až v januári 2012, zistili
to až keď sa ohlásil kupec na byt.

Splnomocnenec navrhovateľky poukázal na rozporné výpovede odporkyne a M. F., že o exekúciách
si smskovala s dcérou M. F., že ju žiadala, aby si tieto veci dala do poriadku, že odporkyňa mala
vedomosť o záväzkoch M. F. a na odlišnú výpoveď M. F. na pojednávaní dňa 16.7.2012 na otázku
splnomocnencanavrhovateľkyodpovedala,žeodporkyňanemalavedomosťotom,žeexistujúexekúcie.
Splnomocnenec navrhovateľky žiadal, aby sa súd v rozhodnutí vysporiadal s týmito rozpormi vo

výpovediach a prihliadol pritom na blízky príbuzenský vzťah medzi odporkyňou a dlžníčkou v zmysle
§ 42 ods. 2 OZ.

Navrhovateľka navrhla odporkyni, aby bol byt č. XX odpredaný a z kúpnej ceny zaň uspokojená
pohľadávka voči M. F.. Odporkyňa takého riešenie odmietla, nebola ochotná riešiť takýmto spôsobom

dlhy, ktoré si narobila jej dcéra M. F.. Odporkyňa uviedla, že jej navrhovateľka navrhovala aj takú dohodu,
že odporkyňa má vyplatiť navrhovateľke všetko, čo dlží M. F. a súdne trovy neukončeného súdneho
konania vo veci 3C/4/2012, čo však odporkyňa odmietla.

Odporkyňa uviedla, že zhruba pred 10 rokmi si M. F. vzala pôžičku, za ktorú odporkyňa ako jej matka

ručila a pôžičku nesplácala, na odporkyňu ako za ručiteľku chodili exekúcie a žiadna banka jej nechcela
poskytnúť úver, keď ho potrebovala. M. F. potom aj dlh splatila, ale to bol aj jeden z dôvodov, pre
ktoré sa medzi M. F. a odporkyňou vzťahy narušili. Odporkyňa poznamenala, že dlžníčka M. F. mohla
dať do zmluvy o pôžičke dva pozemky, ktoré podľa dedičstva po jej neb. otcovi zdedila do svojhospoluvlastníctva so svojou sestrou H. J., jednalo sa o ornú pôdu. Odporkyňa poukázala na výpoveď
svedkyne Z.. K. v súvislosti s výpoveďou svedkyne, že Z.. K. vedela o dlhoch a exekúciách svedkyne,
ktoré boli zapísané na katastri, nie o dlhu voči navrhovateľke a uviedla, že nie je pravdou, že by Z.. K.

tlačila na to, že by sa robili zmluvy o predaji pozemku, čo mali jej dcéry v spoluvlastníctve, naopak bola
to M. F., ktorá tlačila a aj našla kupca na byt. Odporkyňa sa musela nasťahovať do bytu, mesto Y. s
ňou nepredĺžilo nájomnú zmluvu, lebo na jej meno bolo vyznačené spoluvlastníctvo k bytu. Odporkyňa
musela za M. F. zaplatiť nedoplatok za nájomné za 7 mesiacov počítané od novembra 2011 plus 6
mesiacov. Odporkyňa uviedla, že ani Z.. K. nemohla vedieť, že M. F. má dlh voči navrhovateľke, lebo

keď M. F. vyplatila dlhy a exekúcie, už sa na byte neobjavovali zápisy o dlhoch a exekúciách v správe
katastra. Odporkyňa dňa 29.5.2013 vypovedala, že koncom roku 2008 ju hľadal exekútor, ktorý hľadal
M. F., t.č. mala bydlisko v R., ale bývala vo T. búde v X. a povedal jej, že hľadá jej dcéru kvôli dlhu
300.000,-Sk. Odporkyňa tvrdila, že vôbec nevedela, že M. F. previedla svoj spoluvlastnícky podiel 1 na
H. J., dozvedela sa to až vo februári 2012, kedy ju navštívila po 10 rokoch dcéra H. J. a oznámila jej,
že nadobudla 1 podielu od M. F. a že ďalej nebude komunikovať so M. F., iba s odporkyňou. Potom

ju navštívila ešte dvakrát s tým, že našla kupca, pričom z predaja vždy zišlo, keď kupci zistili, že je na
nehnuteľnosti blokáda. Odporkyni prišli exekučné príkazy, prvý dňa 31.10.2011, druhý dňa 7.11.2011 a
tretí dňa 23.11.2011, vždy sa kontaktovala s mediátorkou, tá volala exekútorke do F. a tá jej povedala, že
M. F. to už vyplatila. Až boli vymazané zápisy na liste vlastníctva o exekúciach vždy sa mal urobiť prevod
na kupcov. Už dňa 1.4.2009 sa konala prvá mediácia u mediátorky, aby sa ako dedičky vyporiadali po

H. J., kde M. F. a H. J. súhlasili s predajom bytu, mali spravené znalecké posudky, znalecký posudok
na byt bol o 500.000,-Sk nižší, s tým odporkyňa nesúhlasila, so záhradkou a pozemkami nerobili nič.
V roku 2009 predala M. F. vinohrady za 600.000,-Sk, mohla odporkyňu vyplatiť z bytu a záležitosti by
boli už začiatkom roku 2009 vyriešené. 2.4.2009 už odmietli M. F. a H. J. urobiť dohodu o vyporiadaní
sa s dedičstvom.

Súd sa oboznámil s exekučnými konaniami, kde figurovala dlžníčka ako povinná, H.. U. N. zaslala
exekučný spis EX XXXX/XXXX, kde oprávneným je I. Y. o vymoženie 18.000,-Sk, povinná mala vrátiť
preddavkovoposkytnutúdávkusociálnejpomocizaobdobieod1.11.1999-31.5.2001,exekúciaskončila
vrátením poverenia, dňa 14.12.2011 bol exekútorkou daný príkaz na odblokovanie účtu povinnej a to

vo viacerých bankových ústavoch. Exekučné záložné právo bolo na parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XX
a na byt a parcely XXXX/X,XXXX/XX a XXXX/XX. Z exekučného spisu H.. X. č.k. EX XXXX/XXXX,
kde oprávneným bol Y. republika - X. W., o vymoženie 1.000,-Sk, exekučný titul - bloková pokuta
nezaplatená na mieste, nadobudol právoplatnosť 31.3.2007, návrh bol podaný 18.12.2008, konanie
skončené vrátením poverenia podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, exekúcia sa mala

vykonať prikázaním pohľadávky z účtu, v spise sú založené výpisy z LV č. XXXX pre vlastníčku H. J. a M.
F., LV č. XXXX, LV č. XXXXX na parc. č. XXXX výmera v XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, kde bola
zapísaná ako vlastníčka M. F. rod. D. a kde je poznámka, že už vlastníčkou nie je, vo veci bol vydaný
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a to
na parc. reg. C č. XXXXX/XX záhrady, XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, stavby súpisné číslo

XXXX na parc. č. XXXXX/XX - záhradná chatka pre obec a k.ú. Y. vo vlastníctve F. M. v podiele X a na
byt č. XX, parc. registra C, XXXX/XX/XX a bytový dom vo vlastníctve M. F. v podiele 1, exekučný príkaz
je zo 7.11.2011. Zo spisu je zrejmé, že exekútorka dala príkaz na odblokovanie účtu viacerým bankám.
Súd sa oboznámil s ďalším spisom exekútorky H.. X. EX XXXX/XXXX, kde oprávneným je X. W., konanie
začaté na návrh oprávneného z 23.10.2009 pre blokovú pokutu nezaplatenú na mieste v sume 33,19 €,

exekučný titul bol vykonateľný 7.4.2008, exekútorka žiadala oprávneného o udelenie súhlasu na predaj
nehnuteľnosti, okrem uvedených v zápisnici aj na par. reg. C parc. č. XXXX. - orná pôda. H.. N. W.,
súdny exekútor na žiadosť súdu doručil spis Investtrade proti povinným F. N., F. M., exekučný príkaz
sa vydával na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie Platobného rozkazu č.
XRob/XXX/XXXX z 21.10.2008, kde sa ukladá žalovaným M. F. a N. F. zaplatiť pohľadávku vo výške

3.882,75 € a príslušenstvo a úrok z omeškania. 30.4.2013, konateľ oprávneného oznamoval, že zo
strany povinných neprišlo k žiadnym úhradám. Predchádzajúca exekútorka zrušila exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 31.10.2011 na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX.

Súd sa oboznámil s dedičským spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XD/X/XXXX po neb. H. J.,
zomr. XX.XX.XXXX, kde vec bola skončená notárom vydaním osvedčenia o dedičstve po nebohom, kde
poručiteľ zomrel ako rozvedený a do dedičstva prichádzali v 1. dedičskej skupine deti poručiteľa H. J.
a M. F., uvádza, sa, že poručiteľ s bývalou manželkou boli právoplatne rozvedený od 6.9.2001 a medziúčastníkmi neprišlo k vyporiadaniu BSM po rozvode po smrti poručiteľa konanie nebolo právoplatne
skončené. Účastníci konania vyhlásili, že poručiteľ s bývalou manželkou o vyporiadaní BSM uzavreli
dohodu a dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičky nadobúdajú majetok patriaci

dodedičstvapoporučiteľoviakojeuvedenévbodeIII.atohnuteľnosti-osobnéveciporučiteľa,podielv1
hnuteľnéhomajetku-zariadeniebytuazáhradnejchatky,XXanehnuteľnostiideálnypodiel1zapísaných
na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXXX parc. č. XXXX orná pôda a tiež pasíva - sporožírový účet -
debet, spotrebný úver 3- krát. Poľnohospodársku pôdu, združenú plochu ako par. č. XXXX - orná pôda
nadobudla M. F. v celosti a ornú pôdu parc. č. XXXX/X - nadobudla H. J. v celosti. XX.X.XXXX.

Splnomocnenec navrhovateľky dňa 23.09.2013 dal v záverečnom vyjadrení stanovisko, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo a je preukázané, že žalovaný nárok navrhovateľky je dôvodný.
Navrhovateľke svedčí vecná aktívna legitimácia vo veci, má postavenie veriteľa v zmysle písomne
uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011 a zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2011 podľa ustanovenia §
657 a 658 Občianskeho zákonníka č. 40/64 v platnom znení a že dlžníčka M. F. nesplnila svoj dlh voči

navrhovateľke a to ani čiastočne, navrhovateľka má ako veriteľ voči dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku,
ktorá je po lehote splatnosti a ktorú veriteľ t.j. navrhovateľka uplatnila v základnom súdnom konaní.
Odporkyňa ako blízka osoba dlžníčky M. F. má pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní, nakoľko
je osobu, s ktorou alebo v prospech ktorej bolo odporovateľný právny úkon realizovateľný. Ďalej mal
za preukázané, že konaním dlžníčky M. F. došlo k zmenšeniu jej majetku a tiež že zostávajúci majetok

dlžníčky M. F. nepostačuje ani na čiastočné uspokojenie navrhovateľky (veriteľa) voči dlžníčka M. F..
Zdôraznil, že návrh na začatie konania bol podaný v zákonom ustanovenej 3 ročnej lehote, nakoľko k
právnemu úkonu medzi odporkyňou a dlžníčkou M. F. došlo v posledných troch rokoch. Z vykonaného
výsluchu odporkyne svedkyne M. F. a aj svedkyne Z.. K. vyvodil, že odporkyňa mala vedomosť o
dlhoch a exekúciách dlžníčky M. F. a úmyslom ukrátiť navrhovateľku, resp. pri vynaložení náležitej

starostlivosti mohla ako osoba blízka dlžníčke poznať tento úmysel dlžníčky M. F.. Navrhovateľka
ako veriteľka v konaní pred súdom preukázala, že odporovateľným právnym úkonom dlžníčka M. F.
kvalifikovane zmenšila svoj majetok. Keďže ide o právny úkon medzi dlžníkom M. F. a jej blízkou osobou
t.j. odporkyňou alebo ktorý dlžníčka M. F. urobila v rozhodnej dobe v prospech tejto osoby, úmysel
dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú, t.j. prezumujú. Odporkyňa ako

osoba dlžníčke blízka mala v konaní možnosť preukázať, keďže na nej je dôkazné bremeno, že úmysel
ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať za vinu tejto neznalosti, resp. že
úmysel dlžníčky nemohla poznať ani pri náležitej starosti. Táto nevedomosť, resp. vedomosť o úmysle
dlžníka musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Mal za to, že odporkyňa to
v konaní nepreukázala, tzn. súd by mal odporovacej žalobe vyhovieť a to už aj s ohľadom na rozpory a

nezrovnalosti vo výpovediach odporkyne s prihliadnutím na výpovede svedkyne M. a Z.. K.. Odporkyňa
na prvých pojednávaniach vo veci, tvrdila, že nemala vedomosť o žiadnych dlhoch, záväzkoch jej dcéry
M. F., pričom jej tvrdenia boli vyvrátené neskorším dokazovaním. Už aj časová nadväznosť zmluvy o
pôžičke, ktorá bola uzavretá 7.11.2011 a následný prevod alebo podpísanie jej dohody podielového
spoluvlastníctva k chatke a pozemkom dňa 8.11.2011 zakladajú dôvodnosť nároku navrhovateľky na

úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu. Odporkyňa na jednej strane tvrdila, že nemala vedomosť o
dlhoch a záväzkoch M. na druhej strane pritom na pojednávaní dňa 29.5.2013 z vlastnej iniciatívy, bez
toho, aby ju súd k tomu vyzval, alebo sa jej na to pýtal predložila súdu na nahliadnutie exekučné príkazy,
ktoré jej boli doručované na adresu kde býva a kde vlastne bývala, alebo kde mala evidovaný pobyt
aj dlžníčka M. F.. Podľa jej potvrdenia na pojednávaní minimálne dňa 30.10.2011 tzn. pred urobením

odporovateľného právneho úkonu jej prišiel exekučný príkaz H.. N., exekútorky sp. zn. EX XXXXX na
vykonaný exekučný titul platobný rozkaz vo veci Z. proti N. F. a M. F., ďalej na pojednávaní uviedla, že
ešte keď bola zamestnaná koncom roka 2008 hľadal exekútor M. F., ktorá v tom čase mala bydlisko v
R., ale bývala vo vinohradníckej búde v X.. Exekútor vtedy odporkyni poskytol informáciu, že M. F. hľadá
kvôli jej vymáhanému dlhu v sume cca. 300.000,-Sk. Ďalší exekučný príkaz bol doručený odporkyni

dňa 7.11.2011, tzn. pred podpisom odporovaného právneho úkonu a šlo o exekučný príkaz H.. X. z
F. vo veci sp. zn. EX XXXX/XXXX K. Y. proti povinnej M. F.. Ďalej na pojednávaní dňa 29.5.2013
svedkyňa M. F. vypovedala, že matka mohla mať alebo mala vedomosť o tom, že ona svedkyňa má
dlhy a exekúcie, keďže stále jej vyskakovali na správe katastra a odporkyňa situáciu konzultovala s
mediátorkou Z.. K.. Odporkyňa vedela o dlhoch dlžníčky, ktoré musí dlžníčka platiť nakoľko spoločne

s Z.. K. tieto veci riešili a komunikovali s ňou. V tejto veci zdôraznil skutočnosť, že v zmysle ustálenej
judikatúry, všeobecných súdov, najmä Najvyššieho súdu SR, nie je dôležité, či vie osoba blízka dlžníkovi
o tej konkrétnej pohľadávke ktorá sa rieši v danom súdnom konaní postačí, že má nejakú všeobecnúvedomosť, že má dlhy, záväzky exekúcie voči veriteľom. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd
vyhovel návrhu a uplatnil si náhradu trov konania.

Odporkyňa dňa 23.09.2013 pri výsluchu uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol, v konaní bolo
niekoľkokrát opakované a aj preukázané, že dlhoročne nemala žiadne vedomosti o osobnom živote
svojich dcér M. F. a H. J. a nemala žiadnu vedomosť o dlhu M. F. voči navrhovateľke. V čase, keď
sa prevádzala nehnuteľnosť - záhradná chatka, všetky exekúcie boli vyplatené a záhradná chatka sa
prevádzala na žiadosť M. F., uvedené prekonzultovali s mediátorkou. Súčasne žiadala o odblokovanie

nehnuteľnosti na katastri a požadovala po navrhovateľke náhradu škody za krivé obviňovanie, za jej
psychickú ujmu, telefonické vyhrážanie za škodu na nájomnom za 7 mesiacov, čo nemohli byt predať
celkom v sume 2.000,-€ a na trovách konania si uplatnila trovy mediátorky, ktoré platila v sume 100,-
€, nakoľko sa s ňou radila o návrhu navrhovateľky, ktorý dnes súd prejednával, o čom predložila súdu
vo fotokópii príjmový pokladničný doklad č. XX/XXXX z 23.8.2012 podľa ktorého, mediátorka prijala od
odporkyne 100,-€ za poradenstvo vo veci právneho vyporiadania s H. J. a M. F. a ďalej žiadala priznať 70

eur za poradenstvo s príjmovým pokladničným dokladom PPD č. XX/XXXX z XX.X.XXXX. Súd odkázal
odporkyňu s návrhom na zaplatenie náhrady škody vo výške 2 000,-€ na iné občiansko - právne konanie.

Odporkyňa sa v podaní doručenom súdu dňa 4.5.2015 vyjadrila tak, že neboli naplnené podmienky
pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Namietala

splnenie dvoch podmienok, ktoré musia byť splnené pre úspešné domáhanie sa neúčinnosti právneho
úkonu a to existenciu právneho úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a
poznanie druhej strany o úmysle dlžníka veriteľa krátiť, resp. pri vynaložení náležitej starostlivosti ho
mala poznať. V Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 8.11.2011, ktorej
neúčinnosti sa navrhovateľka domáha, sa odporkyňa zaviazala vyplatiť M. F. a H. J., ako protiplnenie

každej sumu 2 373 eur a to v lehote troch pracovných dní po obdržaní kúpnej ceny vo výške XX XXX
eur za byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné čl. XXXX s pozemkom, zapísaný na LV č.
XXXX pre obec a katastrálne územie Y.. K. majú teda voči odporkyni pohľadávku, každá vo výške X
373 eur, ktorej splatnosť ešte nenastala. Ďalej poznamenala, že zmluva o pôžičke, ktorej predmetom
bolo poskytnutie sumy 1 800 eur navrhovateľkou dlžníčke bola uzavretá až po spísaní dohody a to

dňa 1.12.2011. Čo sa týka podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, tak táto je splnená
len v čiastočnom rozsahu, zmluva o pôžičke zo dňa 7.11.2011 túto podmienku spĺňa (hoci v čase
spísania dohody nebola ešte splatná), zmluva o pôžičke zo dňa 1.12.2011 v čase spísania dohody
neexistovala, t.j. navrhovateľka nemala dňa 8.11.2011 voči dlžníčke pohľadávku zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 1.12.2011. Odporovateľnosť právneho úkonu je teda možné skúmať len z hľadiska možného

ukrátenia pohľadávky, ktorá vznikla navrhovateľke dňa 7.11.2011. S ohľadom na znenie dohody je
nepochybné, že k zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľkou namietaným úkonom nedošlo. Dlžníčka
síce nemá spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré boli vyporiadané v rámci dohody, avšak
v rámci vyporiadania jej vznikla pohľadávka voči odporkyni v sume 2 373 eur, dlžníčke tak za jej
podiel patrí poskytnuté ekvivalentné protiplnenie. To, že podmienky na poskytnutie protiplnenia dlžníčke

neboli splnené spôsobila navrhovateľka tým, že dala zapísať do katastra k LV č. XXXX pre obec a
katastrálne územie Y. do poznámky údaje o začatom súdnom konaní a preto je predmetná nehnuteľnosť
aktuálne nepredajná. K zmenšeniu majetku dlžníčky nedošlo, veriteľ môže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníčky a to prostredníctvom prikázania pohľadávky dlžníčky, v takom
prípade by odporkyňa potom, ako nastane splatnosť dlžníčkinej pohľadávky, neplnila dlžníčke ale priamo

navrhovateľke. Návrh navrhovateľky zo dňa 1.10.2012 na predaj bytu a vyplatenie navrhovateľky z
kúpnej ceny odmietla, nakoľko v príslušnom liste vlastníctva, kde je odporkyňa uvedená ako výlučná
vlastníčka bytu je poznámka, že sa ohľadom daného bytu vedie súdne konanie, a z tohto dôvodu
by žiadna osoba nemala záujem o kúpu bytu. V čase uzavretia dohody mala dlžníčka dostatočný
majetok na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky, odporkyňa nemala vedomosť o tom, že dlžníčka

až po uzavretí dohody dňa 1.12.2011 uzavrie darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie jej
spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre obec a katastrálne
územie Y. a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v prospech H. J., kde vlastnícky
podiel dlžníčky mal hodnotu minimálne 11 250 eur, čo bola dostatočná suma na uspokojenie pohľadávky

navrhovateľky a preto vyvodila záver, že podpísanie dohody o zrušení spoluvlastníctva nemalo za
následok, žeby navrhovateľka nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky.
Odporkyňa ďalej uviedla, že pri vynaložení náležitej starostlivosti nepoznala úmysel dlžníčky ukrátiť
veriteľa, keďže sú s dlžníčkou osoby blízke, dôkazné bremeno nesie odporkyňa. S dlžníčkou už niekoľkorokov nekomunikuje, informácie o tom, či sa voči dlžníčke vedie exekučné konanie mohla získať len zo
záznamov kataster portálu a to len v prípade, ak sa nachádzal u jej spoluvlastníckeho podielu nejaký
záznam alebo poznámka. Zo svedeckej výpovede Z.. K. vyplýva, že táto vypracovala dohodu o zrušení

spoluvlastníctva, táto vždy na pokyn odporkyne overovala stav exekučných konaní zapísaných na LV č.
XXXX pre obec a katastrálne územie Y. a týmto odporkyňa preukázala jej náležitú starostlivosť a snahu
preveriť finančnú situáciu dlžníčky. Výpoveďou svedkyne Z.. K. bolo tiež preukázané, že odporkyňa
s dlžníčkou dlhodobo nekomunikuje. Dlžníčka v čl. II. bod 1 dohody vyhlásila, že na predmetnej
nehnuteľnosti neviaznu žiadne ďalšie ťarchy, vecné bremená ani iné obmedzenia, ktoré by ich prevod

viazali.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 24.8.2015 predložila historický výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre
okres Y., obec Y. a katastrálne územie Y., historický výpis z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec
Y. a katastrálne územie Y. vo vzťahu k bytu č. XX, ktorými navrhovateľka považuje za preukázané, že
v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu dlžníčka nedisponovala žiadnym iným nehnuteľným

majetkom, ktorý by postačoval k tomu, aby sa z neho navrhovateľka ako veriteľka uspokojila. Podľa
nej z historických výpisov z LV vyplýva, že na majetok dlžníčky boli v čase uzavretia odporovaného
právneho úkonu vedené viaceré exekúcie, podľa nej mala odporkyňa vedomosť o existencii pohľadávky
navrhovateľky voči dlžníčke, resp. o existencii iných dlhov dlžníčky a exekúcií vedených proti dlžníčke.
Odporovaným právnym úkonom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníčky a teda jej

majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aj čiastočné uspokojenie pohľadávky navrhovateľky.
V prípade odporovateľnosti právneho úkonu postačí, že má blízka osoba dlžníka nejakú všeobecnú
vedomosť o tom, že dlžník má dlhy, záväzky voči veriteľom a že sú proti dlžníkovi vedené exekúcie.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v

poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu

Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b
Občianskeho zákonníka, jej zmyslom je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka
veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v

tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch
účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Odporovať možno každý právny úkon, ktorým
dochádzakukráteniumožnostiuspokojeniaveriteľomvymáhanejpohľadávky.Predpokladmiúspešného
odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda musí tvrdiť a dokázať,
aby bola jeho žaloba úspešná): 1. vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, 2. skutočnosť, že

konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, 3. preukázanie
úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu)
musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom
vedel alebo musel vedieť, 4. skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch,
t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho

úkonu ide. Môže ísť o úkon úplatný alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp.
o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným
predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia
veriteľovejvymáhateľnejpohľadávky,pričomukracovaniepredpokladákvalifikovanézmenšeniemajetku
dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho

nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov)
a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (odporca o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon
urobený, vedel alebo musel vedieť). Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych

úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou
blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa (okrem toho musí
veriteľ preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí
náležitej starostlivosti rozpoznať. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj

vedomosťblízkejosobyotomtoúmyslepredpokladá.Jednýmzpredpokladovaktívnejvecnejlegitimácie
veriteľa na odporovaciu žalobu bolo to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky
veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
veriteľovej pohľadávky, niesla navrhovateľka ako veriteľ. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu

vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným)
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech
ktorej bol právny úkon uskutočnený. Pre uplatnenie odporovacej žaloby významné len to, že veriteľ
skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. že je jeho veriteľom) a že dlžník uskutočnil právny úkon v
úmysle ukrátiť jej uspokojenie, t.j. že svojím právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi

znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za
následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by

nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a
ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn.
21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujúuspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (napríklad rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp.
zn. 30 Cdo 2435/2006).

Napokon odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne
úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom
ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu,
ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy

(NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).

Navrhovateľka svoje právo odporovať právnemu úkonu - Dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní uplatnila súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáhala vyslovenia súdnym
výrokom vo vzťahu k navrhovateľke za právne neúčinný ten úkon, ktorým dlžníčka M. F. zmenšila svoj
majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky

ako veriteľa. Svoje občianske právo na ochranu navrhovateľka uplatnila cez odporovaciu žalobu
smerujúcu voči dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je
prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, vzniknutej na základe zhodných prejavov vôle
dlžníčky, jej sestry a odporkyne. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že je v rozpore so zákonom, ak jej
dlžníčka znemožnila alebo sťažila možnosť uspokojiť navrhovateľkinu pohľadávku tým, že sa dlžníčka

zbavila svojho majetku jeho prevodom na svoju blízku osobu, pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu
na LV č. XXXX dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní na matku/odporkyňu a
predtým darovacou zmluvou pri prevedení jej spoluvlastníckeho podielu na LV č. XXXX na svoju sestru.
Odporovateľnosť právneho úkonu je prípustná podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ proti osobe blízkej. Kto
je osobou blízkou je ustanovené v § 116 OZ, vo veci účastníkov bolo výpoveďami svedkyne M. F. a

H. J. zistené, že sú dcérami odporkyne. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove
právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ. Dôkazné bremeno preukázať, že
táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, bolo teda na navrhovateľke.
Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej
miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému

zmenšeniu jeho majetku.

Zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Z dokazovania
vykonaného písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 7.11.2011 a tiež svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F.
bolo preukázané, že medzi navrhovateľkou a dlžníčkou M. F. vznikol podľa ustanovenia § 488 záväzkový

právny vzťah, ktorým je podľa zákona právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Navrhovateľka zmluvou o pôžičke
uzavretou dňa 7.11.2011 podľa § 657 preukázala, že prenechala dlžníčke M. F. peniaze - pôžičku vo
výške 5 000 eur a to pri podpise zmluvy. V konaní bola svedeckou výpoveďou dlžníčky M. F. preukázaná
existencia trvania jej záväzku voči navrhovateľke, vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011,

podľa ktorej bola dohodnutá splatnosť vrátenia peňazí dňom 7.2.2012. Zmluva obsahovala záväzok
dlžníčky vrátiť veriteľovi pôžičku 5 000 eur spolu s odmenou vo výške 1 500 eur, všetko podľa zmluvy do
7.2.2012, celkom sa dlžníčka zaviazala vrátiť 6 500 eur. Navrhovateľka ako veriteľ má voči dlžníčke M.
F. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.11.2011 vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je ku dňu rozhodnutia vo veci
samej po lehote splatnosti a veriteľ ju môže uplatniť v základnom súdnom konaní, čo aj navrhovateľka

spravila a vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníčke uplatnila v základnom súdnom konaní, ktoré je vedené
na Okresnom súde Y. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (predtým XRo/XXX/XXXX). Zmluva o pôžičke v čl.
IV obsahuje prehlásenie dlžníčky, podľa ktorého dlžníčka prehlasuje, že je vlastníkom nehnuteľnosti v
bytovom dome na ulici M. 2, Y., nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie Y., Y. katastra
Y.. Strany sa podľa uvedenia v zmluve o pôžičke dohodli, že v prípade nevyplatenia pôžičky riadne a

včas, dlžníčka zriadi záložné právo k nehnuteľnosti v prospech veriteľa. V tomto článku je aj prehlásenie
dlžníčky, že do vyplatenia pôžičky bude s nehnuteľnosťou nakladať iba so súhlasom veriteľa. Platnou
zmluvou o pôžičke bola preukázaná pozícia navrhovateľky ako veriteľa a daná tým jej aktívna legitimácia
na podanie odporovacej žaloby v zmysle § 42b ods. 2 OZ.

Navrhovateľka uzatvorila s dlžníčkou dňa 1.12.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala
dlžníčke pôžičku vo výške 1 800 eur s dohodnutou výškou odmeny 500 eur a s konečnou lehotou
splatnosti do 7.2.2012. Zmluva o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1 800 eur
navrhovateľkou dlžníčke na ktorú odkazuje vo svojom návrhu navrhovateľka bola uzavretá až po spísanídohody a to dňa 1.12.2011, s uvedením konečnej splatnosti dňom 01.01.2012, a teda v čase spísania
dohody táto zmluva ešte neexistovala. Navrhovateľka tak nemala dňa 8.11.2011 voči dlžníčke splatnú
pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2011.

Súd ďalej skúmal, či bola dodržaná podmienka uvedená v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch.
Preskúmaním dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, ktorej predmetom je
prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach - Pozemky

registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX a
parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a stavba - záhradná chatka so
súpisným číslom XXXX, nachádzajúca sa v Y., postavená na pozemku registra „C“ evidovaného na
katastrálnej mape parc. č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Y. katastra Y., na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Y., obec Y., a katastrálne
územie Y., uzavretá medzi M. F., rod. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX,

trvalý pobyt: Y., S. XXXX/X, R.: XXX XX a U. F. rod. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý M. XXXX/
X, XXX XX Y., a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra Y. pod č. V-
XXXX/XXXX dňa C., súd uzavrel, že dlžníčka M. F. previedla predmetnou dohodou na odporkyňu
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na uvedených nehnuteľnostiach. I. § 42a ods. 2 OZ a § 42a ods. 3
OZ ustanovuje dve hmotnoprávne podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka. Podmienka

daná v § 42a ods. 2 OZ sa týka hmotnoprávnej lehoty posledných 3 rokov, odkedy konal dlžník v úmysle
ukrátiť veriteľa. Pri nehnuteľnostiach, zapisovaných do katastra nehnuteľností, čo sa vzťahuje aj na
prípad prevodu nehnuteľností z Dohody o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo
dňa 7.11.2011, mal súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. zistené, že účinky
vkladu vlastníctva odporkyne v prevedenom podiele od dlžníčky v 1 nastali dňom nasledujúcim po dni,

ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, t.j. po dni 15.12.2011. Navrhovateľka
podala žalobu dňa 11.1.2012. Z uvedeného vyplýva, že bola dodržaná zákonná trojročná lehota na
podanie žaloby o odporovateľnosť právnemu úkonu na súd.

Z Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa 07.11.2011, ktorej neúčinnosť

je predmetom sporu vyplýva, že jej predmetom bolo zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným v LV č. XXXX v k.s. Y., obec Y., okres Y., ktoré mali v spoluvlastníckom podiele U. F. v 1/2-
ine, M. F. v 1/4-ine a H. J. v 1/4-ine a o ktorých vyporiadaní sa dohodli tak, že odporkyňa nadobudla
do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres Y., a to parcelu
registra „C“ KN č. XXXXX/XX a XXXXX/XX a stavbu záhradnej chatky s.č. XXXX na parcele XXXXX/

XX všetko v celosti 1/1 s povinnosťou finančného vyrovnania tak, že odporkyňa vyplatí účastníčke M. F.
a účastníčke H. J. čiastku vo výške 2.373 eur po obdržaní kúpnej ceny vo výške 21.750 eur za predaj
bytu č. XX. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo povolené vlastnícke právo na vklad Správou katastra Y.
dňa 15.12.2011, číslo vkladu V-XXXX/XX.

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok
dlžníka, avšak ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký
majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť
aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal
za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty

obdržalichobvyklúcenualebomuzanebolainakposkytnutáprimeraná(rovnocenná)náhrada,rovnako
nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv.
ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky
môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene),
ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti

prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach
zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv.
ekvivalentnýprávnyúkondlžníkaidelenvtedy,akzaprevedenéveci,právaaleboinémajetkovéhodnoty

sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná)
náhrada.Súd má v konaní preukázané, že odporkyňa pri vynaložení náležitej starostlivosti nepoznala úmysel
dlžníčky ukrátiť veriteľa, keďže sú s dlžníčkou osoby blízke, dôkazné bremeno niesla odporkyňa.
Výpovede odporkyne a dlžníčky M. F. sa síce vo viacerých častiach rozchádzali, dokazovaním však

bolo preukázané, že odporkyňa v čase, keď s ňou dlžníčka podpisovala Dohodu o vyporiadaní
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, nemala vedomosť o dlhu svojej dcéry - dlžníčky voči
navrhovateľke. Výsluchom svedkyne Z.. K. bolo preukázané, že odporkyňa v dobe uzavretia
odporovaného úkonu vyvinula takú aktivitu a s takou náležitosťou, aby úmysel dlžníčky ukrátiť týmto
úkonom veriteľa poznala (mohla poznať), keď odporkyňa pred uzavretím Dohody o vyporiadaní

spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zisťovala na katastri, či sa na predmetnú nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y. neviažu záložné práva v prospech veriteľov.
Rovnako aj dlžníčka tvrdila odporkyni, že nehnuteľnosť nie je zaťažená, keď sama dlžníčka v čl. II. bod
1 dohody vyhlásila, že na predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ďalšie ťarchy, vecné bremená ani
iné obmedzenia, ktoré by ich prevod viazali. V konaní odporkyňa aj jej dcéra ako dlžníčka zhodne tvrdili,
že spolu nekomunikujú. Výpoveďou svedkyne Z.. K. bolo tiež preukázané, že odporkyňa s dlžníčkou

dlhodobo nekomunikuje.

Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že odporca nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho,
aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú
náhradu,jemožnénáležiteposúdiťajto,čidlžníknažalovanéhopreviedolnehnuteľnosťvúmysleukrátiť

veriteľa (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007).

V zmysle nariadenia Krajského súdu v Trnave prejednávanom prípade bolo nutné posúdiť, či suma
určená za spoluvlastnícky podiel dlžníčky je primeranou cenou, či bola odporkyňou dlžníčke vyplatená
a či postačovala na splatenie jej dlhov a tiež či disponovala v čase tohto prevodu aj iným majetkom,

ktorý mohol slúžiť na uspokojenie dlhu voči navrhovateľke. Návrh o odporovateľnosť právneho úkonu sa
nevedie proti dlžníkovi - ktorý bol predávajúci, ale proti odporkyni, ktorý bola nadobúdateľkou podielu.

Na dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k chatke a k pozemkom je síce uvedený dátum
dňa 7.11.2011, avšak z výpovede odporkyne ako aj svedkyne Z.. K. vyplýva, že v tento deň účastníčkami

dohoda podpísaná nebola, bola skutočne podpísaná až dňa 8.11.2011, podľa overovacej doložky Mesta
Y. dňa 8.11.2011 je overený podpis o 13:55 hod. a to M. F., H. J. aj U. F.. M. F. pristúpila k dohode o
vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva dňa 8.11.2011, teda v deň nasledujúci po dni, kedy
prijala pôžičku od navrhovateľky. V Dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní zo dňa
8.11.2011, ktorej neúčinnosti sa navrhovateľka domáha, sa odporkyňa zaviazala vyplatiť M. F. a H. J.,

ako protiplnenie každej sumu 2 373 eur a to v lehote troch pracovných dní po obdržaní kúpnej ceny
vo výške 21 750 eur za byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné čl. XXXX s pozemkom,
zapísaný na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y.. Dlžníčka tak má voči odporkyni pohľadávku
vo výške 2 373 eur, ktorej splatnosť ešte nenastala. Odporkyňa sa tak zaviazala dlžníčke za prevedené
majetkové hodnoty poskytnúť primeranú náhradu, ktorá bola vypočítaná znaleckým posudkom. V rámci

vyporiadania dlžníčke vznikla pohľadávka voči odporkyni v sume 2 373 eur, dlžníčke tak za jej podiel
patrí poskytnuté ekvivalentné protiplnenie. Ide o tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka. Dlžníčkin právny
úkon tak nemal za následok zmenšenie jej majetku, nakoľko ide o odplatný právny úkon za ktorý obdrží,
až bude splnená podmienka vyplatenia kúpnej ceny 21.750-eur v prospech odporkyne, primeranú
finančnú odplatu a tým nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V konaní nebolo

zistené, žeby ku dňu rozhodnutia súdu o veci samej bola dlžníčke vyplatená suma 2 373 eur, ktorú
sa odporkyňa zaviazala vyplatiť dlžníčke. S ohľadom na znenie dohody je nepochybné, že k zmenšeniu
majetku dlžníčky odporovaným právnym úkonom nedošlo.

Súd ďalej z listinných dôkazov, konkrétne listov vlastníctva na meno dlžníčky ku dňu uzavretia

dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zistil, že dlžníčka v čase uzavretia odporovaného
právneho úkonu nebola nemajetná, nakoľko bola spoluvlastníčkou na Liste vlastníctva č. XXXX,
pre obec a katastrálne územie Y., a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku,
kde vlastnícky podiel dlžníčky mal hodnotu minimálne 11 250 eur, čo bola dostatočná suma na

uspokojenie pohľadávky navrhovateľky, Výška v konaní nebola namietaná a súd považoval hodnotu
vlastníckeho podielu dlžníčky za nesporný. Preto súd vyvodil záver, že uzavretie odporovaného
právneho úkonu nemalo za následok, žeby navrhovateľka nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníčky. Predmetná okolnosť je podstatnou, pretože aj keby došlo k situácii, žerealizáciou dohody sa majetok dlžníčky zmenšil, krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle §
42anasl.Občianskehozákonníkapredpokladátakézmenšeniemajetkudlžníka,ktorébrániuspokojeniu
pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti, čo v danom prípade nenastalo. Súd má tak v konaní

preukázané, že v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu mala dlžníčka dostatočný majetok na
uspokojenie pohľadávky navrhovateľky. K uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej predmetom bolo darovanie
spoluvlastníckeho podielu dlžníčky vo výške 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre obec
a katastrálne územie Y. a to byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v prospech

H. J., došlo až po uzavretí odporovaného právneho úkonu a to dňa 1.12.2011.

Súd v konaní dospel k záveru, že neboli naplnené všetky zákonné podmienky pre odporovateľnosť
právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zo skutočností zistených v
konaní nebolo preukázané, že konaním dlžníčky prišlo k zmenšeniu jej majetku, kedy previedla svoj
spoluvlastnícky podiel na LV č. 3205 dohodou o vyporiadaní spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní

na odporkyňu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že dlžníčkin právny úkon ukrátil uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa/navrhovateľky tým, že viedol k zmenšeniu majetku dlžníčky, čo malo
za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníčky, pričom ak
by nebolo tohto úkonu, mohol by veriteľ svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Majetok dlžníčky
sa nezmenšil natoľko, že nevlastní taký majetok, ktorý by sám o sebe postačoval k tomu, aby sa z neho

veriteľ uspokojil. Dlžníčka neurobila uvedený právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa/navrhovateľa
a keďže neboli naplnené všetky hmotnoprávne predpoklady úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle §
42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, návrh o určenie, že dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní je voči navrhovateľke právne neúčinná, je nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Odporkyňa bola v konaní účastníčkou úspešnou a preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania a to

náhradu iných trov konania v sume 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho
zastúpenia v sume 479,09 eur, ktoré je povinná uhradiť navrhovateľka. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z 6 úkonov právnej služby a to z prípravy a prevzatia zastupovania dňa 10.10.2014,
vyjadrenia zo dňa 4.5.2014, účasti na pojednávaní dňa 15.7.2015, porady s klientom 11.8.2015, účasti
na pojednávaní dňa 31.8.2015, z 2 režijných paušálov pre rok 2014, z štyroch režijných paušálov pre

rok 2015 a DPH vo výške 20 %. Odmena za 1 úkon právnej služby bola vypočítaná v zmysle § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu pretože hodnotu sporu nie je možné
vyjadriť v peniazoch a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 bola vypočítaná v sume 61,85 eur a v roku
2015 v sume 64,53 eur.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 251 ods. 1 O.s.p.).