Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/228/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812205276.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rožňave v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci

žalobcu I.. F. K., T.. XX. XX. XXXX, bytom M., N.Á. X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Csákóm, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému Slovenskej
republike v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, 812 85 Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie
2.034,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2034,04 Eur istiny s 9% ročným úrokom z
omeškania od 02. 04. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania za obdobie od 30. 05.
2012 do 02. 04. 2014 zo sumy 2034,04 Eur zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania žalobcovi vo výške 1145,89 Eur v prospech účtu jeho
právneho zástupcu vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a. s. Rožňava pod č. XXXXXXXXXX/XXXX,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu v Rožňave, dňa 30. 05. 2012 sa žalobca
domáhal zaviazať žalovaného na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vznikla

titulom trov právneho zastúpenia v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi.

Následne tunajší súd potom ako vec bola vrátená z dôvodu miestnej príslušnosti nariadil ústne
pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Účastníci

konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného
práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu.
Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska
predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v menežalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení
žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch

menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods. 1 veta piata O. s. p., ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O. s. p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí
preto vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti žalovanému, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák. č.
514/2003 Z. z., pričom je povinnosťou žalobcu označiť tento orgán.

Žalobca pôvodne označil za žalovaného Ministerstvo vnútra SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Ministerstvo vnútra SR, listom zo dňa 17.05.2012 žiadosti žalobcu nevyhovel z dôvodu, že toho názoru,
že žalobca sa má domáhať náhrady škody, podľa § 4/1 písm. f, zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, orgánu,

ktorý koná za štát, v danom prípade Generálnej prokuratúry SR bez toho, aby postupom podľa § 15/2
citovaného zákona sa jeho žiadosť postúpila.

Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci.
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj
zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená

nezákonným rozhodnutím vo výške 2034,04 Eur.

Podľa § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je upravené, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu
tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení od 01. 01. 2013 vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 od. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Zákonomč.412/2012Z.z.bolzákonč. 514/2003Z.z.zmenený,pričomdanýzákonnadobudolúčinnosť
dňa 01. 01. 2013. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny
predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01. 01. 2013 sa
aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z. z.

Na základe uvedeného, súd v konaní ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom konajúcim
v mene Slovenskej republiky. Hoci navrhovateľ pôvodne v návrhu označil Ministerstvo vnútra SR, na
ktorom podal aj žiadosť o predbežné prerokovanie, čo správne označil, avšak zmenou zákona došlo k
zmene konajúceho orgánu v mene SR, súd v zmysle citovaného ustanovenia, po poučení účastníkov a

so súhlasom žalobcu, ďalej v predmetnom konaní konal s Generálnou prokuratúrou SR ako orgánom
konajúcim v mene SR.

Tunajší súd písomným oznámením zo dňa 17.03.2014 oznámil Generálnej prokuratúre SR, že v konaní
bude pokračovať s Generálnou prokuratúrou SR a nie Ministerstvom vnútra SR, ktorého žalobca na

začiatku konania označil, ako žalovaného a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f, zákona č.
514/2003 Z. z., v znení novely zákona č. 412/2012 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2013, kedy vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Generálna prokuratúra
SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom, trestnom, alebo správnomkonaní a nie Ministerstvo vnútra SR, ktoré koná v mene štátu, len ak spôsobil škodu vyšetrovateľ,
alebo poverený príslušník Policajného zboru SR ad. 1.) Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej

veci obžalobu príslušnému súdu alebo ad. 2.) Vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Generálna prokuratúra SR namietala vo svojom vyjadrení miestnu príslušnosť.

V zmysle § 105 O. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v
rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o
veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní neskôr pri prvom úkone, ktorá
účastníkovi patrí.

Súd s poukazom na vznesenú námietku miestnej príslušnosti zo strany Generálnej prokuratúry, ktorý
do konania vstúpil na základe oznámenia zo dňa 17.03.2014 a ktorý námietku nedostatku miestnej
príslušnosti vzniesol v podaní, ktoré bolo jeho prvým procesným podaním, tunajší súd z dôvodu
vznesenej námietky miestnej príslušnosti postúpil Okresnému súdu Brezno, ktorý ale nesúhlasil s

postúpením z dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na takýto postup. Z uvedeného
dôvodu vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadenému na rozhodnutie
o postúpení veci z Okresného súdu Rožňava, na Okresný súd Brezno, ktorý súd uznesením sp. zn.
16NcC/26/2014-129 zo dňa 23.07.2014 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Brezno s postúpením
veci je dôvodný.

Po vrátení veci tunajší súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, keď žalobca trval na podanej
žalobe v celom rozsahu. Vo svojej výpovedi zdôraznil, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorá mu
vznikla v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci v jeho trestnej veci, ktorá trestná vec bola skončená
oslobodením žalobcu spod obžaloby Okresného prokuratúra v Brezne, s tým, že vo veci rozhodol

aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zamietol odvolanie okresného prokuratúra. Žalovaná suma
predstavuje sumu, ktorú vyplatil žalobca advokátovi, ktorý ho obhajoval, o čom svedčí aj príjmový
pokladničný doklad.

Žalovanýsožalobounesúhlasilamalzato,ževovecimákonaťsúdsMinisterstvomvnútrazaSlovenskú

republiku. Nesúhlasil ani s uplatneným úrokom z omeškania za obdobie od podania žaloby, keďže
Generálna prokuratúra sa o predmetnej žalobe dozvedela len 02. apríla 2014, kedy bola Generálnej
prokuratúre doručená predmetná žaloba. Uviedol, že by mohli byť priznané nanajvýš len úroky z
omeškania od písomného vyjadrenia k žalobe, ale nie za obdobie skôr. K výške uplatnených trov, po
nahliadnutídopredmetnéhotrestnéhospisu,žalovanýnenamietalvyúčtovanéúkonyprávnehozástupcu

žalobcu v trestnom konaní.

Z dôvodu, že žalovaným je Slovenská republika a Generálna prokuratúra SR ako orgán konajúci v mene
žalovaného t.j. SR, vstúpila do konania až po jeho začatí a dovtedy bol orgánom konajúcim v mene SR,
Ministerstvo vnútra SR, pričom žalovaný sa k veci už vyjadroval, teda námietka miestnej príslušnosti

bola vznesená až po 1. úkone žalovaného, súd na námietku miestnej príslušnosti v zmysle, citovaného
zákonného ustanovenia už neprihliadal, keďže nešlo o námietku vznesenú pri prvom úkone žalovaného.

Pre dané konanie súd aplikoval zákon č. 514/2003 Z. z.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť, iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobná, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z.:

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súd mal preukázané, že žalobca žalobou zo dňa 30.05.2012 žiadal prerokovanie nároku na náhradu
škody titulom, vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 2034,04 Eur, na základe príjmového

pokladničného dokladu, zo dňa 04.11.2011 vystavenej jeho právnym zástupcom v trestnom konaní v
rámci obhajoby.

Súd mal zistené, že uznesením zo dňa 28.06.2010, ČVS: ORP-335/JP-BR-2009 bolo voči žalobcovi
začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie, z prečinu neposkytnutia pomoci, podľa §177

ods. 1/2 Trestného zákona. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá mu bola
uznesením č. 1PV-389/09-18 Okresnej prokuratúry Brezno, zo dňa 20.07.2010 zamietnutá ako
nedôvodná. Následne jeho konanie bolo prekvalifikované na prečin usmrtenia, podľa § 149 ods. 1
Trestného zákona.

Rozsudkom Okresného súdu v Brezne, sp. zn. 1 T 72/10-275 zo dňa 16.03.2010 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby za prečin usmrtenia z dôvodu, že skutok ktorý sa mu kládol za vinu nie je trestným činom.
Prokurátor proti predmetnému rozsudku podal odvolanie, ktoré odvolanie okresného prokurátora bolo
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 11/11 zamietnuté.

Súd mal nepochybne zistené z pripojeného trestného spisu, že žalobca mal v danom konaní právneho
zástupcu, advokáta na základe plnej moci - JUDr. Ladislava Csáka.
Z pripojeného spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu skutočne vykonal nevyhnutné úkony, na
základe čoho vystavil žalobcovi príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.11.2011 na sumu 2034,04 Eur,
vrátane DPH za poskytnutú právnu pomoc.

Vzhľadom na to, že v trestnom konaní prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
vyšetrovateľa Policajného zboru a následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený, súd má za to, že v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. ide o nezákonné rozhodnutie.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie istiny 2.034,04 €
je dôvodná. Právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ustanovené ako jedna
zo základných zásad trestného konania, keď Trestný poriadok umožňuje, aby si obvinený mohol na
svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má

teoretické znalosti z práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Za obhajobu žalobca
zaplatil odmenu za poskytovanie právnych služieb v sume 2.034,04 € vypočítanú podľa Vyhlášky
MSSR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca listom zo dňa 15.11.2011
požiadal v trestnom konaní a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04 €.
Jehožiadostivyhovenénebolo,pretožalobcapodalžalobuonáhraduškodyvzniknutejvsúvislostisjeho

obhajobou v trestnom konaní a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04
€. Uplatnil si teda nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. Zákon v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmiverejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú podľa písm a/
nezákonným rozhodnutím, čo je i posudzovaný prípad. Základným predpokladom zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, v zmysle § 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.

z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho
nezákonnosť príslušným orgánom. V súdenej veci škoda žalobcovi vznikla začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením, pretože žalobca bol spod obžaloby, ktorá
bola podaná ako výsledok začatého a vedeného trestného stíhania, súdom oslobodený. Vzhľadom
na výsledok trestného konania právoplatné oslobodenie žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní

možno uzavrieť, že žalobca čin, pre ktorý bol trestne stíhaný, nespáchal a že trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť začaté. Právoplatnosťou rozsudku vydaného v trestnom konaní, v ktorom žalobca
bol oslobodený spod obžaloby, trestné konanie skončilo, čo znamená, že zanikli aj účinky rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, výsledky trestného konania preukázali, že v prípade
žalobcu sa nejednalo o prečin, pre ktorý bol trestne stíhaný, čo zároveň znamená, že podozrenie
zo spáchania prečinu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia. Tým sa naplnili predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 prvá veta zákona .č 514/2003 Z. z. Právoplatnosťou
oslobodzujúceho rozsudku zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania vznesení obvinenia,
zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z toho dôvodu stalo bezpredmetným, čo však ale neznamená, že
by nebol naplnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v

zmysle § 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré
sa ukázalo ako nezákonné, je objektívnou zodpovednosťou. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto súvislosti
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Žalobca teda preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu, teda nezákonné rozhodnutie, škodu, ako je príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou. Z citácie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že
jeho praktické uplatnenie prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonnýmrozhodnutím,ktorépodmienkyupravuje§6tohtozákona.Zahrnutietrovtrestnéhokonania,

v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby do náhrady škody, vyplýva z toho ustanovenia, teda
trovy obhajoby, v trestnom konaní nepochybne patria do náhrady škody, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. Žalobca preukázal, že mu tieto trovy v trestnom konaní vznikli, že išlo o trovy obhajoby, ktoré žalobca
obhajcovi uhradil, o čo sa zmenšil jeho majetok. Žalobca v súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu
musel vynaložiť zo svojho majetku peňažnú sumu 2.034,04 €, čím sa znížil jeho majetok o túto finančnú

čiastku.

Keďže v súvislosti s trestným konaním vznikla žalobcovi škoda, a to titulom trov právneho zastúpenia,
ktoré musel žalobca vynaložiť svojmu právnemu zástupcovi na základe vystaveného príjmového

pokladničného dokladu, vzniknutú škodu mu je povinný žalovaný uhradiť.

Súdpoznamenáva,žejeirelevantné,žežiadosťnapredbežnéprerokovaniebolapodanánaMinisterstve
vnútra SR, hoci v súčasnosti je príslušným orgánom Generálna prokuratúra SR. Súd zároveň podotýka,
že v čase podania žiadosti bolo Ministerstvom vnútra SR, príslušným orgánom konajúcim v mene

žalovaného, a to do 31. 12. 2012.

Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30. 03. 2011, č. k. 3Cdo/194/2010).
V súlade s ustálenou súdou praxou zodpovedá štát za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu, ako aj hlavne v

prípadoch keď bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých
skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobnej štátnym orgánom, v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgán štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa
ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol

oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu
škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších
zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobnej uznesením o vznesení obvinenia.Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je
v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate
týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti

zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z. z.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenia), ktorej sa
nemôžezbaviť.Neposudzujesasprávnosťrozhodnutiajehoorgánuzhľadiska,čiprirozhodovaníporušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom

verejnej moci je výsledok tohto konania.

V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu .

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/194/2010 konštatoval, že s
ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odcudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už

vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom, v
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona
sa ustálilo medzi iným, na názore, že ten proti komu bolo trestné konanie zastavené, alebo ten, kto
bol oslobodený spod obžaloby má, podľa ustanovenia § 1, § 4 citovaného zákona zásadne právo

na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Na to nadviazal záver, že ten proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní,
ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby. Na podstate týchto

právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č.
58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z. z. Najvyšší súd ďalej konštatoval,
že zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri porušovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom

verejnej moci je výsledok tohto konania.

Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym,činezákonnýmzásahomštátubolaodčinená.Zákonč.514/2003Z.z.výslovneneupravuje
nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra, ale dospela

k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu, úpravy najbližšej,
a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobnej nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm a.
citovaného zákona). Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne) správnosť postupu orgánov
činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Za ústavne konformný treba považovať výklad, podľa ktorého (v prípade posudzovania zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia), ak došlo
rozhodnutím súdu k oslobodeniu spod obžaloby a k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný (v konaní o náhradu škody žalobca), rozhodnutie o oslobodení
spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia pre nezákonnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí č. k. 4Cdo/183/2009 zo dňa
30.11.2009 konštatoval, že nemožno prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich potup ukáže ako mylný, zasahujúci do

základných práv. V takej situácii nie je rozhodnuté, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Najvyšší súd ďalej
konštatoval, že nárok na náhradu škody spôsobnej začatím a vedením trestného stíhania, ktoréneskončilo právoplatným posúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu, podľa zákona č.
514/2003 Z. z., rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb.

I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona .č 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že v zmysle právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn 4 M Cdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 06. 12. 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutím súdov Slovenskej republiky).

Z predložených listín a z pripojeného spisu 1T/72/2010 Okresného súd v Brezne, bolo preukázané
skutočné vykonanie týchto úkonov, ktoré neboli ani žalovaným po nahliadnutí do trestného spisu
spochybňované a namietané, dokonca žalovaný výslovne uviedol, že nerozporuje nárok žalobcu, ani
samotné úkony, ani výšku týchto úkonov.

Táto odmena obhajoby v trestnom konaní bola vyčíslená za úkony právnej služby, t. j. za:
1/ príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej
porady..............................................................................................................................60,11 €,
2/ nazretie do vyšetrovacieho spisu na OP Brezno dňa 10.11.2010................................60,11 €,
3/ podanie vyjadrenia zo dňa 11.11.2010........................................................................60,11 €,

4/ nahliadnutie do spisu na OS Brezno dňa 25.01.2011..................................................61,75 €,
5/ podanie odporu zo dňa 21.01.2011..............................................................................61,75 €,
6/ podanie návrhov na doplnenie dokazovania zo dňa 04.02.2011...................................61,75€,
7/ účasť na pojednávaní na OS v BR dňa 21.02.2011 od 9.00 hod. do 11.30 hod........123,50 €,
8/ porada s klientom zo dňa 15.03.2011..........................................................................41.17 €,

9/ účasť na pojednávaní na OS v BR dňa 16.3.2011 od 9.00 hod. do 10.40 hod............61,75 €,
10/ podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 20.06.2011..................................................61,75 €,
11/ porada s klientom zo dňa 12.07.2011........................................................................41,17 €,
12/ účasť na pojednávaní na KS v BB dňa 13.07.2011....................................................61,75 €
všetko v celkovej hodnote 756,67 €

Titulom tzv. režijného paušálu, v zmysle § 16/3 za vykonané úkony bolo účtované
3 x po 7,21 € za r. 2010, 9 X po 7,41 za r. 2011 všetko v celkovej hodnote 88,32 €.
Žalovaná suma bola riadne vyúčtovaná a žalobcom vyplatená, čo mal súd preukázané predložením
príjmového pokladničného dokladu, zo dňa 04.11. 2011 (l. č. 8, obsahu spisu).

Hodnota každého úkonu právnej služby predstavovala v zmysle § 12/3 písm. a) vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. (ďalej len vyhlášky) za rok 2010 sumu 60,11 € a za rok 2011 sumu 61,75 €.

Z titulu cestovného bola vyučtovaná celková suma 333,98 € a za náhradu za stratu času v sume 516,06

€ a tak celková suma za všetky vykonané úkony vrátane cestovného a náhrady za stratu času, bola vo
výške 1695,03 € s navyšením o 20% DPH vo výške 339,- €, celková suma predstavovala sumu 2034,04
€.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2004 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia a na zaužívanú súdnu prax, súd dospel k záveru,
že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu vzniku trov konania za obhajobu splnomocnenému právnemu
zástupcovi v trestnom konaní, v dôsledku čoho žalovaného zaviazal plnením.Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 02.04.2014 do
zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody. K prvému dňu omeškania t. j. k
02.04.2014 bola základná úroková sadzba 9%. Žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo

výške 9% ročne z prisúdenej čiastky. Súd za obdobie od 30.05.2012 do 02.04.2014 úroky z omeškania
žalobcovi zamietol, keďže žalovaný za uvedené obdobie nemal ešte vedomosť o povinnosti plnenia,
ktorá povinnosť mu vznikla až následne doručením žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd priznáva náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo vec úspech nemal.

V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil trovy konania, titulom trov právneho zastúpenia za
11 úkonov právnej služby po 91,29 Eur. (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ písomné podanie na
súd-žaloba dňa 30.05. 2012, 3/ písomné podanie na Ministerstvo vnútra SR- žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku, 4) písomné podanie vo veci zo dňa 03.07.2012, 5) účasť na pojednávaní
Okresného súdu Rožňava dňa 12.03.2013, 6) písomné podanie vo veci dňa 30.12.2013, 7) účasť na
pojednávaní dňa 13.02.2014, 8) písomné podanie vo veci dňa 07.05.2014, 9) účať na pojednávaní
dňa 02.04.2015, 10) účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015, 11) účasť na pojednávaní dňa 20.07.2015-
vyhlásenie rozsudku. Režijný paušál 4 x po 7,63 Eur za rok 2012, 2 x po 7,81 Eur za rok 2013, 2 x po

8,04 Eur za rok 2014 a 3 x po 8,39 Eur za rok 2015, spolu trovy právneho zastúpenia si žalobca uplatnil
vo výške 1045,94 Eur s navýšeným o 20% DPH, t. j. celkove v sume 1255,13 Eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon právnej služby - písomné
podanie - žiadosť o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 28.05.2012, ktorý úkon

predchádzal predmetnému konaniu a nejednalo sa o úkon v tomto konaní. Preto súd nepriznal odmenu
za tento úkon právnej služby.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celkovej sume 1145,89
Eur, titulom trov právneho zastúpenia a to na účet právneho zástupcu žalobcu , a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.