Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/365/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206499
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206499.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/
XXX, S., pre vymoženie pohľadávky 1.031,58 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 4773/15, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.: 11Er/313/2015-16 zo
dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že tunajšiemu súdu bola doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 1.031,58 eur s prísl.,

trov konania a trov exekúcie. V tomto konaní je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, Karloveské rameno 8,
sp.zn. SR 11290/11 zo dňa 28.03.2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu 1.091,58 eur spolu prísl. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,
ktorú uzavreli oprávnený s povinným dňa 11.06.2010. Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že
oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 600,- eur. Povinný sa zaviazal vrátiť

oprávnenému poskytnutú sumu navýšenú o poplatok vo výške 576,- eur, v 12 mesačných splátkach po
98,- eur. Súd citoval ust. § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej „Exekučný poriadok“), ďalej § 45 ods. 1,
2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj § 2 písm. a), b), d) a § 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy a podotkol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie rozhodcovského
súdu. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vrátane exekučného
titulu, Zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu a zistil nasledovné: Úver, ktorý bol poskytnutý

povinnému na základe vyššie uvedenej Zmluvy je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z rozhodcovského rozsudku je zrejme,že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej
platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je
spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predložených listín nie je zrejmé to, aby

povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že v
danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej

zmluvy, a preto sa súd zaoberal predloženou rozhodcovskou zmluvou. Táto bola podpísaná v rovnaký
deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.06.2010. Hoci sú obe zmluvy na samostatných
tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva
o úvere aj Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami. Je preto zrejme, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskej zmluvy. Tiež je zrejme, že
osobitne si podmienky zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy

a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že
obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej
terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez

možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že obe zmluvy boli povinným
podpísané v jeden deň. Pokiaľ aj v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva prejednania sporov
zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského
súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer
vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len
žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno,

či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojím konaním, čo je takmer
pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými
zmluvnýmipodmienkamijeosobitývzhľadomktomu,ževprípadesporuoprávachaprávomchránených
záujmoch rozhoduje arbitrážny súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa

jednalo o formulovanú štandardnú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno
považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v
zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať
možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať

zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Vzhľadom na uvedené súd
považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec
prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Zároveň súd dospel k záveru, že celé plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky vystavenej dňa 11.06.2010 je v rozpore so zákonom a

dobrými mravmi. Účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah blankozmenkou, čím bezpochyby povinný
ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie. Tým, že podpísal blankozmenku nemohol následne
žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú, ktorú vyplnil oprávnený. Okrem toho
Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou len Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá
jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa. Ďalej súd dodáva, že úverovú
zmluvu zabezpečil oprávnený zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4

ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. platilo aj v čase
uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi. Oprávnený poskytol povinnému podľa zmluvy o úvere úver
vo výške 600,- eur. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola oprávneným vyplnená, zmenková suma v
čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľskéhoúveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide
o priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol povinnému úver 600,- eur,
z ktorých 30 % predstavuje sumu 180,- eur. Je tak zjavné, že zmenka mohla byť vyplnená maximálne

na sumu 780,- eur a nie na sumu 1.091,58 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Ak teda oprávnený
zabezpečil spotrebiteľský úver zmenkou v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z.,
ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej
zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Zmenkový úrok v

takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré
je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie dohody o
vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle Smernice
93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za
nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky. Vzhľadom
na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku v zmysle ustanovenia

§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd poukazujúc na vyššie uvedené
dôvody zamietol. Vzhľadom na uvedené súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku
a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto
rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie súd preto zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a

zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský

rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť

ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom

dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvéhostupňa,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto
(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednaniektorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 11290/11 zo dňa 28.03.2012, vydaný

rozhodcom JUDr.MiroslavomRácom.Tentorozsudokzaväzovalpovinnéhozaplatiťsumu1.091,58 eur,
zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezdlžnejsumy1.091,58eurod25.07.2011dozaplatenia,zákonný
úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 1.091,58 eur od 21.09.2011 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 313,23 eur. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.06.2010 medzi oprávneným
a povinným.

8. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

10. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý

nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

11. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je

posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

12. Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 11.06.2010, zmluvné strany sa
dohodli v článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 11.06.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný

vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

20. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54

Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, preto ju súd
prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

22. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vydané dňa 15.05.2015 odvolací súd považuje za správne, pretože
bolo vydané pred 23.12.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti novely Exekučného poriadku -
zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a niektoré zákony,
vrátane Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa vychádzal z platnej právnej úpravy v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky
a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor

s dobrými mravmi alebo so zákonom.

24. Tým, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z.
nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa prihliadal

na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a oprávnený už v návrhu na vydanie
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, uviedol, že uplatnený nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému
súdu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka, a exekučný súd v napadnutom
uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, čím bol naplnený účel uvedenej

novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa § 243f
ods. 2 Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebolv odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).