Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202512
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713202512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomJUDr.JánomPetreásom,vprávnejvecižalobcuN..K.Ž.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. D. XXX/XX, XXX XX U., občana SR, proti žalovanému RAPID life životná
poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátskou
kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, za
vedľajšej účasti na strane žalobcu Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom

bytov" so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Škultétyho č. 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 353,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa
19.01.2012.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 77,18 Eur do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp.zn.
2C/2899/2012 zo dňa 19.01.2012 do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 11C/25/2013.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou 21.2.2013 požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice zo dňa 19.1.2012, ktorý bol vydaný pod sp.zn. 2C/2899/2012. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že dňa 1.2.2013 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, vyhotovený dňa 19.1.2012 Arbitrážnym
súdom Košice sp.zn. 2C/2899/2012. Týmto rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 77,18
Eur a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa
domáha na základe toho, že zmluvná podmienka, t.j. rozhodcovská doložka, tak ako je uvedená vo
všeobecných poistných podmienkach, a to s označením „XV. časť - Rozhodcovské konanie“, ktorou

je založená právomoc Rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, z hľadiska primeranosti
(prijateľnosti) a teda jej platnosti, je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností
z tejto doložky taktiež odporuje dobrým mravom, a teda je neplatná. Poukázal a odcitoval obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý je uvedený v XV. časti Všeobecných poistných podmienok v odsekoch
2. a ž 8. Uviedol, že táto rozhodcovská doložka všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu „štátnym súdom“, čo už samo o sebe treba považovať za neprijateľnú podmienku

v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým VPP, teda aj rozhodcovskému konaniu. Takátorozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a núti ho neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. S

prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah návrhu poistnej zmluvy č. 4367690097 a k tomu všeobecné
poistné podmienky, ktoré žalobca podpísal dňa 30.7.2007, žalobca má za to, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu s poukazom na znenie § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj znenie § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a to i vzhľadom na ustanovenie VPP (viď v XVII. časti - záverečné ustanovenia
- odsek 7c), v ktorom je okrem iného uvedeného, že v súlade s § 262 ods.2 Obchodného zákonníka

sa poisťovňa a poistník podpisom týchto VPP dohodli, že vzájomné pohľadávky poisťovne a poistníka
vrátane príslušenstva, spôsobu a včasnosti ich uplatnenia sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Poukázal na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka a na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa žalobcu bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, ktorá je upravená v ustanovení § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., na
základe ktorého účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.

Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 11a rokovacieho poriadku (ďalej len
„RP“) Arbitrážneho súdu Košice v znení účinnom od 10.3.2011. Poukázal aj na ustanovenie § 24 ods.2
RP, § 29a ods.2 RP, § 29b ods.5 RP, § 34 ods.4 RP, § 39 RP.
Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovský súd je napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromno-právny orgán a rozhodcovské konanie
súkromno-právnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromno-
právne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je dosiahnuť prejednanie prípadného

sporu arbitrom rozhodcom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Rozhodcovská zmluva je vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami VPP, ktoré sú súčasťou štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, v danom
prípade poistnej zmluvy. Pokiaľ rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, nebola osobitne
žalobcom ako spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, ktorou je aj poistná

zmluva vrátane VPP, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že žalobca ako poistník
v postavení spotrebiteľa je slabšou stranou, ktorá si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokázala náležite naplánovať. Žalobca je toho názoru, že pre oblasť
spotrebiteľov je zmluvná podmienka o rozhodovaní jedným alebo viacerými rozhodcami neprípustnou
časťou zmluvy. Rozhodcovské konanie je možné akceptovať vtedy, ak si spotrebiteľ osobitne vyjednal

takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už vzniknuté spory a akceptuje sa rozhodcovská zmluva len bez
iných dojednaní so zdôraznením na poučovaciu povinnosť podnikateľa (v danom prípade poisťovne)
voči spotrebiteľovi (v danom prípade poistníkovi), že mu bude jasný význam a dôsledky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy. Žalobca je taktiež toho názoru, že má byť vylúčená možnosť rozhodcovského
konania na mieste, ktoré je pre spotrebiteľa nepredvídateľné alebo nie je ľahko dostupné a jedná

sa o rozhodcovský súd, ktorý zriadila alebo určila poisťovňa (v danom podaní žalovaný), a k tomu
je potrebné uviesť, že poplatky takéhoto rozhodcovského súdu sú vo veľkom nepomere so súdnymi
poplatkami na štátnom súde a majú pre slabšiu stranu v rozhodcovskom konaní (v danom podaní pre
žalobcu) takmer likvidačný zámer i keď sa jedná o drobný spor, keďže trovy rozhodcovského konania
niekoľkonásobne prevyšujú žalovanú sumu, v danom prípade je žalovaná suma 77,18 Eur a trovy

rozhodcovského konania sú 276 Eur, pričom podmienkou prihliadania na odpor poistníka (v danom
podaní žalobcu) je zaplatenie poplatku za podanie odporu, a to vo výške 72 Eur. Žalobca je ďalej toho
názoru, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný, keďže rozhodcovská doložka v predmetnej
veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ (v
tomto prípade poisťovňa) ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými VPP. Žalobca je toho názoru, že miesto rozhodcovského konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd je viac než 3 hodiny cesty od
pobytu žalobcu) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom
niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa pre vznik sporu, ale na

začiatkuzmluvnéhovzťahu.Žalobcatýmchcepoukázaťnanekalosťrozhodcovskejdoložkyprikazujúcej
podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných
podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporujedobrým mravom. Žalobca je ďalej toho názoru, že rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku
nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia právnej normy, o ktoré oprel svoje právne závery, čím
postupovalnelegitímne,dostatočnenezistilskutkovýstav,čímporušilajzákladnéprávožalobcu(vtomto

prípade poistníka) na súdnu ochranu, zahŕňajúce právo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany.
Žalobca žalobu ďalej odôvodnil tým, že v súlade s ustanovením § 3 ods.5 prvá veta zákona č. 250/2007

Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. V súlade s ustanovením
§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobca ako spotrebiteľ si žalobou

uplatnil od žalovaného právo na finančné zadosťučinenie vo výške 353,18 Eur, čo zodpovedá tomu,
čo podľa rozhodcovského rozsudku má plniť žalovanému (t.j. poisťovni) žalovanú sumu vo výške 77,18
Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.
Právny zástupca žalovaného predložil súdu vyjadrenie k žalobe dňa 28.3.2013. Uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Poukázal

naustanovenie§53ods.1poslednávetaObčianskehozákonníka,vzmyslektoréhoplatí,žedovolenésú
zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané.
Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu
podmienky. Žalobca svojim podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok dňa 30.7.2007
potvrdil, že si Všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno

vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, na ktorú žalovaný upriamuje pozornosť súdu je tá, že zo strany
žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva č. 4367690097, ale osobitne aj Všeobecné poistné
podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690097.
Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom žalobca podpísať nemusel, a to bez toho, aby to
malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy resp. zo Všeobecných poistných

podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská
doložka nebola vôbec vznikla. V predmetnom prípade žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy dal
žalobcovi na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojim podpisom
prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný úmysel a účel § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka -
zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len

preto, že je súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Za
predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej doložky potom nemožno mať za to, že toto zmluvné
dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal
možnosť osobitne túto časť zmluvy neprijať a nepodpísať, pričom zo žiadnej časti, či už samotnej
poistnej zmluvy, alebo VPP, či Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva v prípade takejto voľby

a rozhodnutia poistníka žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný poistný vzťah. Je pritom
nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje, aby spotrebiteľské
zmluvy obsahovali aj dojednania, ktoré nie sú v prospech ochrany práv spotrebiteľa za predpokladu,
ak dodávateľ preukáže, že tieto podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa
žalovaného, dohoda o rozhodcovskej doložke bola uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy,

pričom aj ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok (VPP) boli pre účastníkov záväzné
len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nesplývala s
ostatnýmizmluvnýmidojednaniami.Povinnýpooboznámenísasoznenímrozhodcovskejdoložkymohol
a nemusel toto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku,
ktorá mu bola predložená. V tomto smere teda ide o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Právny

zástupca žalovaného poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14CoE/198/2011
zodňa6.7.2011,uznesenieKrajskéhosúduPrešovsp.zn.10CoE/51/2011zodňa27.10.2011,uznesenie
KrajskéhosúduPrešovsp.zn.10CoE/48/2011zodňa27.10.2011,uznesenieOkresnéhosúduRimavská
Sobota sp.zn. 2Er/2203/2011 zo dňa 21.1.2013 a sp.zn. 2Er/2204/2011 zo dňa 21.1.2013. Právny
zástupca žalovaného vo vyjadrení ďalej uviedol, že aj v prípade, že by súd mal za to, že ustanovenie

článku XV. VPP žalovaného obsahujúce rozhodcovskú doložku eliminuje možnosť žalobcu participovať
na kreovaní rozhodcovského súdu, keďže si dohodol spôsob menovania a ustanovenia rozhodcu tým
spôsobom, že to dobrovoľne ponechal na žalovaného, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že i takéto
ustanovenie je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže strany si v zmysle ustanovenia §8 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní môžu dohodnúť spôsob dodatočného ustanovenia rozhodcu.
Podľa právneho zástupcu žalovaného k porušeniu zásady rovnosti účastníkov postupom odporcu ani
rozhodcovského súdu nemohlo dôjsť. Z rovnakého dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu nepriaznivejšieho procesného
poriadku oproti Občianskemu súdnemu poriadku. Uviedol, že všeobecné súdny nie sú oprávnené
preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovských rozsudkov ani z týchto dôvodov ich rušiť.
Právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenia § 53 ods.4 písm. a), písm. l), písm. o), písm. p)
a písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Dňa 3.5.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalobcu - Občianske združenie „Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice v zmysle ustanovenia
§ 93 ods.2 O.s.p., ktorý dňa 3.5.2013 predložil súdu aj vyjadrenie vo veci samej. Vo vyjadrení uviedol,
že žalobca síce podpísal „Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve“ - rozhodcovskú doložku,
avšak ustanovenie o arbitráži v časti XV. časť „Rozhodcovské konanie“ je zakomponované priamo
vo Všeobecných poistných podmienkach. To znamená, že žalobca by nemohol podpísať VPP vôbec.

Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobca sám niečo v zmluve vymienil
a druhá strana by to prijala. V tomto prípade však k takémuto dojednaniu nedošlo. Išlo výlučne o
využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o
tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne. Žalobca nepodal odpor z dôvodu, že
popiera platnosť rozhodcovskej doložky, ale aj z toho dôvodu, že je na mieste dôvodná pochybnosť

o objektívnosti arbitrážneho súdu. Z bodu časti XV. VPP vyplýva, že je to práve žalovaný, kto priamo
kreuje rozhodcovský súd a že žalobca je povinný podrobiť sa arbitráži. Vo vyjadrení poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci oprávneného Rapid life, t.j. v tomto konaní žalovaného, ktoré
bolo Najvyšším súdom SR vedené pod sp.zn. 6Cdo/1/2012. Na strane 8. uznesenia zo dňa 21.3.2012
Najvyšší súd uviedol, že z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými

stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako
predtlačený formulár Všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovská doložka tiež obsiahnutá
v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných

podmienkach. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.3.2013 sp.zn. 6Cdo/3/2013.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a neprijateľnú zmluvnú podmienku
- rozhodcovskú doložku, čo opakovane potvrdil uzneseniami aj Najvyšší súd SR. Napriek tomu, že
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neponíma záväznosť, ide o jednoznačný právny názor
Najvyššieho súdu SR. Ten v praktickej rovine dopadá na všetky prípady štandardne uzatvorených

rozhodcovských doložiek žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že okamihom oboznámenia sa žalovaného
s právnym názorom Najvyššieho súdu SR k veci, možno jeho konanie, keďže si aj napriek tomu
uplatňuje plnenie z neplatnej rozhodcovskej doložky, považovať za konanie bez odbornej starostlivosti
naplňujúce znaky nekalej obchodnej praktiky. Je zrejmé, že žalovaný nerešpektuje ani predbežné
opatrenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/91/2009 a porušuje tak súdom uloženú povinnosť zdržať

sa postupu podľa spornej rozhodcovskej doložky. Žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu v Košiciach, ktorý bol vydaný pod sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19.1.2012 a priznať žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 77,18 Eur.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11C/25/2013-131 zo dňa 26.6.2013 zastavil konanie z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/341/2013-157 zo dňa 7.5.2015 zrušil uvedené
uznesenie Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odôvodnil tým, že
z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha voči odporcovi zrušenia presne
špecifikovaného rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina č. 41, Košice, a to z dôvodu,
že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, a ktorá bola podkladom vydania tohto

rozhodcovského rozsudku, je podľa jeho názoru „neprijateľnou zmluvnou podmienkou“ a ako taká je
neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa. Z toho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku ako spotrebiteľ. Preto je navrhovateľ v
tomto konaní podľa ustanovenia § 4 ods.2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch osobne oslobodený
od súdneho poplatku, a preto nebol dôvod, aby bol zo strany okresného súdu Zvolen vyzývaný na

zaplatenie súdneho poplatku a už vôbec nebol dôvod na to, aby v dôsledku nezaplatenia súdneho
poplatku bolo konanie o jeho návrhu zastavené.
Žalovaný vyjadrením zo dňa 1.6.2015 žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na ustanovenie §
243d Exekučného poriadku, v ktorom je uvedené, že Exekučné konanie na podklade rozhodcovskéhorozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
uvedeného zákona (zákon č. 335/2014 Z.z.). Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka vo vyjadrení predloženom súdu 29.6.2015 uviedla, že z
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by súd mohol žalobu na základe novelizácie exekučného
poriadku zamietnuť. Poukázala na ustanovenie § 372w O.s.p., podľa ktorého spory o neplatnosť

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom
podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.1.2015
právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka, u ktorej bolo doručenie
predvolania na pojednávanie riadne vykázané. Svoju neúčasť neospravedlnila a o odročenie
pojednávania nepožiadala. Súd preto vec prejednal a vo veci rozhodol podľa § 101 ods.2 O.s.p. v jej

neprítomnosti.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobu podal v súlade s ustanovením § 40 ods.1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa písm. c) namietal platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu osobitného
nevyjednania rozhodcovskej doložky. Trval na tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná priamo vo všeobecných poistných

podmienkach, časť XV. - rozhodcovské konanie je v niekoľkých bodoch opísané, že sám žalovaný
prejavuje kreuje rozhodcovský súd a že žalobca je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. To
znamená, že rozhodcovská doložka nie je upravená len v osobitných zmluvných dojednaniach, ale v
niekoľkých ustanoveniach všeobecných poistných podmienok, a to najmä v časti XV. Na pojednávaní
ďalej uviedol, že v jeden deň mu bolo doručené v obálke upovedomenie o začatí rozhodcovského

konania, návrh na začatie rozhodcovského konania a rozhodcovský rozsudok. Boli porušené jeho práva
ako účastníka rozhodcovského konania. Bolo mu odňaté právo konať pred súdom. K výške finančného
zadosťučinenia uviedol, že v žalobe uviedol sumu 353,18 Eur, ale vo všetkom súhlasí s vyjadrením
vedľajšieho účastníka a preto suma finančného zadosťučinenia má byť 77,18 Eur.
Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu žiada v plnom rozsahu zamietnuť,

žiada priznať žalovanému právo na náhradu trov konania. Uviedla, že ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní, na základe ktorých sa domáha žalobca zrušenia rozhodcovského rozsudku sú
neplatné a neúčinné, nakoľko v zmysle novely zákona o rozhodcovskom konaní § 40 ods.1 zákona o
rozhodcovskom konaní neobsahuje žiadne písmeno c, g, ani j, na podklade ktorých sa domáha žalobca
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Poukázala na to, že od 1.1.2015 nadobudla účinnosť novela

Exekučného poriadku, a to konkrétne § 243b Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak nebol podaný
návrh na exekúciu do 3 mesiacov od účinnosti tejto novely na podklade rozhodcovského rozsudku tak
ako je to aj v tomto konaní, nie je možné už vymáhať pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom.
Uviedla, že Okresný súd v Nových Zámkoch v obdobnej veci žalobu v celom rozsahu zamietol - v konaní
vedenom pod sp.zn. 4C/74/2013.

Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
7.2.2013 bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý konal
prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa,
a.s. Košice proti žalovanému Ing. Františkovi Živickému. Rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť žalobcovi 77,18 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276 Eur.
Žalobca preukázal, že uvedený rozhodcovský rozsudok mu bol doručený 1.2.2013. Žalobca do spisu
predložil aj návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 77,18 Eur, ktorý bol podaný 4.1.2012 na
Arbitrážnom súde Košice, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012.
Súdu bola predložená aj poistná zmluva č. 4367690097, ako aj Všeobecné poistné podmienky.

Žalovaný oznámením zo dňa 23.6.2009 oznámil žalobcovi, že došlo k zániku poistenia na základe
žiadosti žalobcu, a to dňom 31.7.2009.
Do spisu bol predložený aj rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice (úplné znenie v znení účinnom
od 10.3.2011).
Podľa Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690097 vyplýva, že

zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods.1 prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti; túto
lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak
bola zaplatená len časť poistného. Podľa bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní, poistník (poistený)a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto

VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Zákonom č. 335/2014 Z.z. nedošlo len k novelizácii Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolával
žalovaný, ale došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku. Za § 372v sa vkladá § 372w,
podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej a rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na

súde a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie
podľa doterajších predpisov.

Z vyššie uvedeného dôvodu jednoznačne vyplýva, že ani novelizácia Exekučného poriadku, konkrétne
nové ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nie je dôvodom na zamietnutie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá bola podaná 1.3.2013.

Podľa § 40 ods.1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa§41ods.1uvedenéhozákona,žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodaťvlehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.7.2007
uzavretá poistná zmluva č. 4367690097. Vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je
obsiahnuté dojednanie, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere Všeobecných poistných podmienok je
ako osobitné zmluvné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4367690097 znovu dojednaná
rozhodcovská doložka, kde v bode 2. sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Na základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejedná rozhodcovský
súd.S prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi
konania je zmluvou spotrebiteľskou, lebo nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou

otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade
bola individuálne dojednaná, lebo žalobca podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007. Podľa
názorusúdunemožnozaindividuálnedojednanúzmluvnúpodmienkupovažovaťrozhodcovskúdoložku,

ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o
rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1 časti XV. vyplýva,
že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto
dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou konštatovali

už súdy vo viacerých rozhodnutiach (napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 6CdO/1/2012,
Krajský súd v Prešove sp.zn. 16Co/191/2013).
Z obsahu bodu 1 časti XV. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca
nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské

konanie. Ako vyplýva z výpovede žalobcu, zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom poučený
o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladov spojených s
rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti ani nevyplývajú z časti XV. VPP, kde sa uvádzajú iba
skutočnosti poukazujúce na štatút rozhodcovského súdu, ktorý vo VPP ani nebol konkrétne určený. Za
týchto okolností nemožno konštatovať, že by žalobca mal dostatok informácií pre to, aby sa dobrovoľne

rozhodol pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je
zrejmé, že rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje žalovaný, je dodávateľom vopred naformulovanou
zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu, ani obsah
rozhodcovskej doložky. Keďže na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený
podrobiťsavýlučnerozhodcovskémukonaniu,podľanázorusúduideoneprijateľnúpodmienkuvzmysle

ustanovenia § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Dokazovaním bolo zistené, že žaloba bola podaná v rámci 30-dňovej lehoty od doručenia
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu podanej žalobe vyhovel a zrušil rozsudok Arbitrážneho

súdu Košice sp.zn. 2C/2899/2012 zo dňa 19.1.2012.
Žalobca mal v konaní úspech. Preto mu podľa názoru vzniklo aj právo na finančné zadosťučinenie
v zmysle ustanovenia § 3 ods.5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 77,18 Eur, čo je suma, ktorej zaplatenia
sa domáhal žalovaný Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice ako žalobca v rozhodcovskom konaní.

Súd nepovažoval za primerané zaviazať žalovaného aj na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo
výške 276 Eur, čo podľa žalobcu bola výška trov rozhodcovského konania, lebo keď došlo k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku, zanikla týmto aj povinnosť platiť trovy rozhodcovského konania. Žalobca tak
ako vedľajší účastník na strane žalobcu žiadal zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 77,18 Eur, ale
v prevyšujúcej časti žalobu nezobral späť, preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

S prihliadnutím na to, že súd žalobe vyhovel, odložil aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a to až
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).