Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/649/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214439
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609214439.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu D.. D. L. a členov senátu G.. V. U.
a G.. Z. Z. v exekučnej veci oprávneného: M. E., spol. s r.o., L. XXXX, XXX XX J. nad X., M.: XX XXX
XXX zastúpeného advokátom G.. Z. C., Dr. L. XX, O. proti povinnému: J. T., nar. X.XX.XXXX, XXX XX
L. XXX o vymoženie XX,XX eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom D.. J. D., T. úrad O., G.
XX, O. pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová

Ves zo dňa 20.6.2016 č. k. 11Er/717/2009-16

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vydal na žiadosť súdneho exekútora
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny XX,XX eura s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa
XX.X.XXXX č. k. XZm/XXX/XXXX-X. Dňa XX.X.XXXX doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že sa
nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že
nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným z dôvodu, že jeho právny predchodca
- spoločnosť X., a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do XX.XX.XXXX nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase

podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako dôkaz označil súdny spis
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XZm/XXX/XXXX.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani
dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. d), h), e) Civilného sporového
poriadku a toto rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s Ústavou.Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,
pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou X.,

a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom
súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho
konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom
posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti X., a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a
preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom

konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny
spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť X., a.s. medzičasom
zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do XX.XX.XXXX
(a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah
s povinným, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku,

o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné
budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného právneho stavu
mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného
oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že
neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože

v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie
uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady -
spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal podľa oprávneného pri svojom rozhodovaní z
dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú

v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do XX.XX.XXXX
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku
v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako

právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli
na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého
subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so
splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny

predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od
nehovbudúcnosti(ajpouplynutímnohýchrokovodskončeniazákladnéhokonania)požadovaťsplnenie

ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Zdôraznil, že v čase vystavenia zmenky neexistovala v
Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s
názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená s
účinnosťou od 1.4.2004 a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001.
V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení

účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom
bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. Tvrdil, že v danom čase nebola povinnosť majiteľa
zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani
preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi, a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.
Oprávnený sa s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáhal zmeny odvolaním napadnutého

rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s Ústavou, nech postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto
odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnému dňa XX.X.XXXX.6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a
§ 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie

ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§387 ods. 2 C. s. p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach
dňa XX.X.XXXX č. k. XZm/XXX/XXXX-X. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa
XX.XX.XXXX. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh

na vykonanie exekúcie v lehote XX-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený
a doplnený Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil

svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na: neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či

je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Vpredmetnomkonanísavymáhaplnenienazákladezmenkovéhoplatobnéhorozkazuvydanéhona
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil

oprávnenému podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným,aleakodôkaznavrholpripojiťsúdnyspisKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.XZm/XXX/XXXX.17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XZm/XXX/XXXX.

19. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. XZm/XXX/XXXX, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom
vykonania dôkazu - oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods.
3 Exekučného poriadku a contrario).

20.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový

súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny

dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4) je rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie
vecne správne.

21. Na prejednávanú vec odvolací súd aplikoval ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, lebo
nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle ustanovenia

§ 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

22. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne
správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.

p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).