Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu E.. L.. E.. E. E., R. XX,
XXX XX R. proti žalovanému Ministerstvo vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej
Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.
zn. KRPZ-BB-VO2-4-013/2015-PK zo dňa 18. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Administratívne konanie. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté
disciplinárne konanie dňa 3.2.2015 doručením oznámenia začatia disciplinárneho konania a žiadosti o

vyjadrenie. V správnom spise sa nachádza úradný záznam o výsledku kontroly doručený Okresnému
riaditeľstvu PZ v W. F. U. 16.1.2015, ktorý vypracovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad kontroly, odbor sťažností a kontroly výkonu štátnej služby v
Bratislave o kontrole dodržovania ochrany osobných údajov spracúvavaných v pôsobnosti Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky a súvisiacich všeobecne záväzných právnych a interných predpisov na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v W. F. U. v období od 1.1.2014 ku dňu kontroly, ktorá bola
vykonaná od 23.10.2014. Ďalej sa v spise nachádzajú na základe žiadosti o poskytnutie materiálu k

úradnému záznamu o výsledku kontroly postúpené listiny a to podania E.. E. T., J. a odpovede na tieto
podania. Ďalej správa Úradu zvláštnych policajných činností Ministerstva Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru o lustrácii telefónnych čísiel a mena a priezviska pani T., záznam o disciplinárnych
odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, kniha príchodov a odchodov od 15.7.2013, doklady
o oboznámení príslušných nariadení a prezenčná listina z týchto oboznámení a školení, záznam o
nahliadnutí do spisu a oboznámení sa s jeho obsahom zo dňa 3.2.2015, ďalej odpovede odboru
poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru W. F. U. (úradný záznam), obvodných

oddelení policajného zboru v obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U. na žiadosť o
poskytnutie informácie, či v roku 2014 evidovali v rámci priestupkového konania skutok, v ktorom pani T.
vystupovala ako priestupca alebo poškodená alebo v rámci trestného konania alebo ako oznamovateľ,
návrh žalobcu na zastavenie konania, žiadosť a odpoveď na dožiadanie, v akej veci je vedené trestné
stíhanie pod ČVS: SKIS-17/OISS-V-2015, ďalej zápisnica o výsluchu pani E.. L. D. a rozhodnutie
Riaditeľa Okresného riaditeľstva v W. F. U. o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, vyjadrenie
žalobcu k začatiu disciplinárneho konania.

2. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U. Disciplinárnym rozkazom č. 4 zo dňa
13. februára 2015 uložil podľa § 53 ods. 1, písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie
- zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca žalobcovi v stálej štátnej službe vo funkciiriaditeľa odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U., Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustil

tým, že 24.7.2014 ako oprávnená osoba s A. E. vykonal lustráciu dotknutej osoby E.. E. T. v IS S.,
pričom nepreukázal jednoznačný dôvod lustrácie dotknutej E.. E. T., čím porušil článok 7 ods. 1, písm.
c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení Nariadenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012, podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá

za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie
informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na
prístup do informačného systému. Ďalej nemal zmenené prvotné heslo do O. S., k čomu sa vo
vyjadrení kontrolnej skupine nevedel vyjadriť, čím porušil článok 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014, podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá, ktoré využíva

pri vstupe do informačných systémov a aplikácií. Týmto svojím konaním porušil základnú povinnosť
policajta podľa § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Svoje
rozhodnutie odôvodnil opisom priebehu konania a jednotlivých úkonov v ňom vykonaných s tým, že
vykonaným šetrením bolo zistené, že žalobca ako oprávnená osoba vykonal lustráciu dotknutej osoby
E.. E. T. v O. Q. dňa 24.7.2014 v čase o 11.40 hod. z O. I. počítača XX.XXX.X.XXX na prihlasovacie

meno oprávnenej osoby „E.“ pridelené žalobcovi. Vo svojom vyjadrení zo dňa 5.2.2015 sa žalobca
nevyjadril k dôvodom lustrácie dotknutej osoby. Vo vyjadrení ku neplánovanej a operatívnej kontrole
Odboru sťažností a kontroly, výkonu služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2014 sa vyjadril tak, že vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul
od predmetnej lustrácie, sa ku konkrétnym dôvodom lustrácie vyjadriť nevie, môže ale jednoznačne

prehlásiť, že lustrácia bola vykonaná výhradne za účelom plnenia služobných úloh, resp. v priamej
súvislosti s nimi. Z vyjadrení základných útvarov Policajného zboru v spôsobnosti Okresného riaditeľstva
a odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva v W. F. U. vyplynulo, že ani jeden základný útvar
Policajného zboru v roku 2014 neevidoval priestupok ani prečin v súvislosti s E.. E. T.. Nakoľko žalobca
nepreukázal účel lustrácie tejto osoby a nepodarilo sa ani oprávnenému orgánu zistiť preukázateľný

dôvod oprávňujúci na prístup do O.-S., ako aj dôvod lustrácie, žalobca porušil článok 7 ods. 1, písm.
c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov v znení Nariadenia č. 115/2012, podľa
ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v
potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe

preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému uvedený v bode 1.
Oprávnený orgán ďalej zistil z materiálov poskytnutých Odborom sťažností a kontroly, výkonu služby,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.1.2015, že
žalobca nevykonal zmenu prvotne prideleného hesla, ktoré mu bolo pridelené ako užívateľovi pri vstupe
O. S.. Tým porušil článok č. 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013

o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia č. 74/2014, podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá,
ktoré využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií uvedených v bode 5. Ďalej v odôvodnení
uviedol, že postupoval pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav
veci. Na tento účel obstaral na rozhodnutie potrebné podklady, posudzoval rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu. Žalobca tým

porušil aj základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého
je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ak aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a dopustil sa tak disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej odcitoval

znenie aplikovaného § 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia č. 57/2012 v znení Nariadenia č. 115/2012, článok
9 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 v znení Nariadenia č. 74/2014. Ďalej
odcitoval znenie § 47, § 48 ods. 3, písm. a), § 52 ods. 1, § 56 ods. 2, § 233, § 237, § 238 ods.3 zákona
č. 73/1998 Z. z..
3. Žalovaný o odvolaní rozhodol najprv rozhodnutím sp. zn. KRPZ-BB-VO2-4-006/2015-PK zo dňa

2.júla 2015, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/113/2015-53
zo dňa 11.decembra 2015 podľa § 250j ods. 2, písm. d) O. s. p. pre nepreskúmateľnosť spôsobenú
nedostatočným odôvodnením.4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom uložené disciplinárne
opatrenie, ktoré odcitoval. Ďalej uviedol, že na základe zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorým

bolozrušenépredchádzajúcerozhodnutiežalovanéhoznovuprerokovalcelýspisovýmateriálvporadnej
komisii riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, ktorá posúdila správnosť a
zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a doporučila žalovanému vydať napadnuté rozhodnutie.
Ďalej v odôvodnení uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu, uvedeným v podanom
odvolaní.

5. K námietkam o nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu jeho nesúladu s právnymi predpismi a
nevychádzania zo skutočného stavu veci a dôkazov a nezákonného postupu a nedostatku náležitostí
rozhodnutia a nesprávnej právnej aplikácie na zistený skutkový stav uviedol, že prvostupňové
rozhodnutie považuje za zákonné, vydané v súlade s právnymi predpismi, po náležite zistenom
skutkovom stave. Rozhodnutie spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 241 zákona a pred vydaním

rozhodnutia bolo žalobcovi umožnené využiť jeho práva podľa § 237 zákona.

6. K odvolacím námietkam o porušení § 237 ods. 2 zákona, keď žalobcovi neboli vyhotovené a vydané
fotokópie, ktoré požadoval zo spisového materiálu, a teda o nesprávnom výklade tohto ustanovenia
prvostupňovým orgánom, žalovaný uviedol, že z paragrafového znenia § 237 ods. 2 zákona, podľa

ktorého účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z
nich výpisky a s poukazom § 238 ods. 3 zákona bol odvolateľ poučený o práve nazrieť do predloženého
spisového materiálu a robiť si z neho výpisky, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán teda postupoval v zmysle týchto ustanovení zákona, ktorý jasne formuluje práva
účastníkov konania vo vzťahu k oboznamovaniu sa s podkladmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu

a to nahliadať do spisu a robiť si výpisky. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán nevyhovel odvolaniu
v rámci autoremedúry. Po posúdení odvolania žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom.

7. K odvolacím námietkam a návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania z dôvodu, že prvostupňový

orgán sa návrhmi žalobcu nezaoberal, resp. nie je možné posúdiť, či sa s nimi vôbec zaoberal, čo
nevyplýva ani zo spisu ani zo samotného rozhodnutia a to o návrhu, aby sa oprávnený orgán zaoberal
vecnou príslušnosťou, resp. či sa o veci, pre ktoré sa vedie disciplinárne konanie nejedná o podozrenie
z trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 trestného zákona, o
návrhu, že oprávnený orgán inicioval trestné konanie a napriek tomu, že k nemu dal podnet, nezastavil

disciplinárne konanie a pokračoval v ňom a následne aj rozhodol, pričom mal konanie zastaviť, nakoľko
nie je možné viesť ten istý skutok pred dvoma štátnymi orgánmi podľa dvoch odlišných právnych
predpisov i žalovaný uviedol svoje stanovisko. Podľa žalovaného oprávnený orgán za účelom zistenia
objektívnej skutočnosti požiadal 10.2.2015 Odbor inšpekčnej služby J., Úrad inšpekčnej služby, Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zaslanie správy, v akej veci

je vedené trestné konanie vedené pod číslom ČVS: SKIS-17/OISS-V-2015. Oprávnený orgán dostal
odpoveď, že v tejto veci bolo začaté trestné stíhanie 9.2.2015 pre prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona, z ktorého
je podozrivý príslušník policajného zboru z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U., avšak

zatiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Preto oprávnený orgán nezistil dôvody na
zastavenie disciplinárneho konania. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru teda žiadnym
spôsobom neinicioval, resp. nedal podnet na začatie trestného konania.

8. K odvolacej námietke, že prvostupňový orgán si mal zabezpečiť uznesenia o začatí trestného stíhania,

aby z výroku tohto uznesenia zistil, aký konkrétny skutok je predmetom trestného konania a len tak
mohol posúdiť dôvodnosť tohto disciplinárneho konania. Žalovaný k takejto odvolacej námietke uviedol,
že tvrdenie odvolateľa o tom, že je potrebné zabezpečiť si uznesenie o začatí trestného stíhania, je
irelevantné, pretože k samotnému posúdeniu toho, či prvostupňový orgán zistil, alebo nezistil dôvody na
zastavenie disciplinárneho konania, mu v dostatočnej miere postačovala odpoveď z Odboru inšpekčnej

služby. Skutky, ktoré sú kladené odvolateľovi v disciplinárnom konaní za vinu, za ktoré mu bolo
uložené disciplinárne opatrenie, neboli predmetom trestného konania. Predmetom trestného konania
bolo podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm.a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona.

9. K odvolacej námietke zániku subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa §
57 ods. 1 zákona žalovaný uviedol, že podľa tohto ustanovenia zákona účinného v čase konania o
disciplinárnom previnení, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najneskôr
nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom
previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskoršie však do jedného roka odo dňa spáchania

disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom bolo možné vidieť naplnenie skutkovej
podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na
uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta
dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o
uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podnetom na začatie disciplinárneho konania bol úradný záznam o výsledku kontroly, ktorý bol

prvostupňovému orgánu doručený 16.1.2015. Keďže konanie odvolateľa bolo predmetom prešetrovania
iného orgánu, za začiatok plynutia 30 dňovej lehoty považuje odvolací orgán dátum 16.1.2015. Žalobca
bol v tom čase zaradený vo funkcii riaditeľa odboru poriadkovej polície Z. S. H. W. v W. F. U. a
jeho nadriadeným, oprávneným rozhodovať vo veci disciplinárnej a personálnej právomoci bol riaditeľ
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v W. F. U..

10. Žalovaný k odvolacím námietkam, že žalobca v prvostupňovom konaní navrhoval, aby oprávnený
orgán zabezpečoval originálne výstupy o lustráciách telefónnych čísiel od správcu informačného
systému, pričom dôvod takéhoto návrhu bolo, že okrem žalobcu vykonal lustráciu čísiel pani T. aj iný
príslušník policajného zboru a kontrolné orgány sa vo svojom výstupe týmto nezaoberajú, a preto to

svedčí o účelovosti kontroly namierenej výhradne proti odvolateľovi. K tejto námietke žalovaný uviedol,
že tvrdenie o účelovosti vykonanej kontroly je neopodstatnené. Vykonanie lustrácie iným policajtom bolo
zistené, že túto vykonal až v septembri 2014, pričom kontrolujúci orgán vykonával kontrolu na základe
podnetu pani T. zo dňa 20.8.2014, a preto kontrolujúci orgán sa nemal dôvod zaoberať lustráciami
vykonávanými po tomto dátume.

11. Žalovaný ďalej k odvolacím námietkam, že žalobca v konaní navrhoval, aby prvostupňový orgán
do konania zaobstaral všetky písomnosti vzťahujúce sa ku kontrole vykonanej pracovníkmi úradu
kontroly, nakoľko sa v spise nachádzajú len niektoré a to pod porad. č. 178-001, 005, 009, pričom
výsledok kontroly v úradnom zázname pod č. 178-010. Z týchto skutočností vyplýva, že kontrolný orgán

neposkytol všetky písomnosti z vykonanej kontroly. K tejto odvolacej námietke žalobca uviedol, že
prvostupňový orgán nežiadal ďalší spisový materiál, pretože predložený spisový materiál postačil na
zdôvodnenie vedeného disciplinárneho konania.

12. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu, že boli porušené jeho práva vyjadriť sa k veci a navrhnúť

dôkazy, ako aj obhajovať sa tým, že mal byť pred vydaním rozhodnutia oboznámený so všetkými
dôkazmi a podkladmi, z ktorých rozhodnutie vychádza, uviedol, že podľa § 56 ods. 1 zákona musí
byť pred uložením disciplinárneho opatrenia objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred
uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať
sa. Žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí disciplinárneho konania, kde bol poučený o možnosti

vyjadriť sa k veciam a navrhovať dôkazy ako aj obhajovať sa. Žalobca bol vyzvaný na to, aby sa
vyjadril k dôvodom lustrácie pani T. a jej súkromného telefónneho čísla. Žalobca túto možnosť aj využil
a vyjadril sa podaním, ktoré doručil prvostupňovému orgánu 5.2.2015. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že
nebolo preukázané, že by vykonal lustráciu v rozpore s predpismi a ani to, že ju zneužil a zapríčinil únik
osobných údajov smerom k tretím osobám. Druhostupňový orgán preto za účelom vysporiadania sa s

námietkou žalobcu k začatiu disciplinárneho konania požiadal o súčinnosť všetky obvodné oddelenia v
rámci okresného riaditeľstva a príslušníčku Policajného zboru E.. D. C., služobne zaradenú na odbore
Poriadkovej polície o spracovanie správy, či tieto útvary evidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný
čin, kde vystupovala pani T. (kvôli odôvodnenosti lustrácie). Toto si prvostupňový orgán zaobstaral do
prebiehajúceho disciplinárneho konania ako aj výsluch pani D.. Obstaraním týchto podkladov reagoval

na námietky vo vyjadrení. S týmto bol navrhovateľ oboznámený pri vyhlásení disciplinárneho rozkazu.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že mu bolo uložené disciplinárne opatrenie za to, že interný predpis
mal porušiť tým, že vykonal lustráciu v informačnom systéme O. S., pretože nepreukázal jednoznačnýdôvod lustrácie osoby, čo je v rozpore so zásadami zákona ako aj Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorých nie je povinný preukazovať svoju nevinu. Nie je povinný preukazovať, že sa disciplinárneho
previnenia nedopustil. Prvostupňový orgán bol povinný preukázať, že sa disciplinárneho previnenia

dopustil. Dôkazné bremeno bolo na strane prvostupňového orgánu. Výrok rozhodnutia ale svedčí tomu,
že dôkazné bremeno bolo presunuté na žalobcu, čo je v rozpore so zákonom. Žalovaný k tejto odvolacej
námietke uviedol, že v zmysle článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov v znení neskoršieho
nariadenia,užívateľinformačnéhosystémuzodpovedázadodržiavanieplatných bezpečnostnýchzásad

v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe
preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému. Prvostupňový orgán
dostatočne preukázal porušenie tohto ustanovenia žalobcom, pretože žalobca počas disciplinárneho
konania neuviedol žiadny preukázateľný dôvod lustrácie a prvostupňový správny orgán zo správ
obvodných oddelení v rámci okresného riaditeľstva ale aj z odboru poriadkovej polície okresného
riaditeľstva zistil, že tieto útvary neevidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný čin, kde by pani T.

vystupovala, a preto nebol preukázateľný dôvod lustrovať túto osobu v O. S..

14. Žalobca v odvolaní namietal, že povinnosť zmeniť heslá nie je bližšie určená stanovením frekvencie
a z Úradného záznamu č. SKIS-KO-SKVSS-K-178-010/2014 možno zistiť, že kontrolný orgán bez
skutkových okolností konštatoval, že žalobca nezmenil prvotné heslo. Nie je zrejmé, ako k tomuto

poznaniu dospel. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že dôkazom o tom, že odvolateľ nezmenil
prvotné heslo v informačnom systéme S. je výstup z informačného systému, kde v časti „H. H. K.“
je uvedené „H. H. E. E., prihlasovacie meno E., zoznam pracovísk: pracovisko agendy C.: DI W. F.
U., pracovisko lustrácie: A. Z. W. F. U.“. Tento výstup je súčasťou spisového materiálu. Pri pridelení
prístupových práv do informačného systému S. má každý používateľ ako prvé heslo pridelené tzv.

difótne heslo, ktoré si má podľa článku 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
164/2013 o ochrane osobných údajov v znení Nariadenia č. 74/2014 zmeniť, aby zabránil jeho možnému
zneužitiu iným užívateľom informačného systému. Za účelom, aby bolo preverené, či žalobca tak urobil,
vykonali pracovníci kontrolného orgánu skúšku prihlásenia pod jeho prihlasovacími údajmi. Nakoľko sa
po takomto zadaní prihlasovacieho mena a hesla na obrazovke ukázal profil užívateľa odvolateľa, bolo

tým konkrétne preukázané porušenie článku 9 písm. c) predmetného nariadenia.

15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol právne predpisy, ktoré na svoje rozhodnutie
aplikoval a rozhodnutie odôvodnil tým, že pri hodnotení dôkazov a preskúmaní prvostupňového
rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu bral do úvahy logickosť nadväznosti dôkazov a tieto

hodnotil každý zvlášť ako aj v celku a dospel k tomu, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia
tým, že ako oprávnená osoba s A. E. vykonal lustráciu dotknutej osoby v O. S., pričom nepreukázal
jednoznačný dôvod lustrácie dotknutej osoby a nemal zmenené prvotné heslo v O. S., ktoré je potrebné
si meniť. Námietky uvádzané v odvolaní považoval za irelevantné. Disciplinárny rozkaz prvostupňového
orgánu bol vydaný v súlade so zákonom, nakoľko všetky jeho obligatórne náležitosti sú v súlade

s predpismi, ktoré odcitoval. Zo spisového materiálu vyplýva, že dôvody uvedené v odvolaní neboli
dôvodné, a preto napadnutý rozkaz považoval za preskúmateľný a vydaný v súlade so zákonom. Preto
rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia.

16. Žalobca podaním doručeným súdu 27.7.2016 v zákonom stanovenej lehote podal žalobu o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutie žalovaného, ktorú odôvodnil nasledovne:

17. Namietal všeobecne, že ide o nezákonné rozhodnutie, keď odvolací orgán postupoval zaujato.
Odvolací orgán sa neriadil rozhodnutím súdu, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie v
tejto veci a dopustil sa rovnakých pochybení. Nevysporiadal sa v napadnutom rozhodnutí so všetkými

námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní, a preto je jeho rozhodnutie nezákonné.

18. Žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkou uvedenou na str. 8 odvolania, podstatnou
pre rozhodnutie žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní pred vydaním rozhodnutia podal
návrhy na doplnenie dokazovania, pričom z prvostupňového rozhodnutia nemožno zistiť, či sa

prvostupňový orgán s návrhmi žalobcu zaoberal. Išlo o 1/návrh na posúdenie legitímnosti konania
vzhľadom na márne uplynutie subjektívnej lehoty 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia, 2/
návrh na zabezpečenie originálnych výstupov o lustráciách Q.J. pani T. od správcu informačného
systému, ktorým je Úrad zvláštnych policajných činností Prezídia policajného zboru a 3/ návrh, abyboli zabezpečené všetky písomnosti vzťahujúce sa ku kontrole, ktorej posledným výstupom bol úradný
záznam č. SKIS-KO-SKVSS-K-178-010/2014 zo dňa 4.11.2014 a ktorý bol podnetom pre začatie
disciplinárneho konania. Aby bolo možné hovoriť o tom, že účastníkovi konania neboli upreté jeho

práva, nepostačuje, ak prvostupňový orgán umožní účastníkovi konania sa k veci vyjadriť a navrhnúť
dôkazy. Musí sa s týmito návrhmi v konaní a v samotnom rozhodnutí riadne vysporiadať vlastnými
úkonmi a úvahami. Teda z rozhodnutia musí byť zrejmé, či tieto návrhy na doplnenie dokazovania
boli akceptované a s akým výsledkom alebo ak nie, tak prečo neboli vykonané. Toto v prvostupňovom
rozhodnutí uvedené nie je. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa týmito

tromi návrhmi žalobcu zaoberal, ale nezaoberal sa tým, že z prvostupňového rozhodnutia a ani zo
spisového materiálu nemožno zistiť, či sa tým zaoberal prvostupňový orgán a ako tieto návrhy vybavil.
Toto je nedostatok, pre ktorý došlo k zrušeniu odvolacieho rozhodnutia zo strany súdu a napriek tomu,
sa tejto chyby odvolací orgán dopustil opakovane. Preto sa neriadil právnym názorom súdu v rozsudku
24S/113/2015-53.Keďžezprvostupňovéhorozhodnutianiejemožnézistiť,akosaprvostupňovýorgáns
návrhmi na vykonanie dokazovania zaoberal, tak potom nemožno ani konštatovať, že takéto rozhodnutie

je v súlade so zákonom. Napadnuté rozhodnutie ako vyplýva z jeho odôvodnenia, obsahuje úvahy ako
sa týmito návrhmi zaoberal druhostupňový orgán v rámci odvolacieho konania. Takýto postup ale nie je
zákonnýmpostupom,pretožedruhostupňovýorgánsavrámciodvolaciehokonanianemôževysporiadať
s návrhmi, s ktorými sa mal vysporiadať prvostupňový orgán. To, že sa s nimi prvostupňový orgán
nevysporiadal, spôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Odvolací orgán tak zasahuje

spätne do prvostupňového rozhodnutia a konania, čím ide mimo zákonný rámec odvolacieho konania.

19. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový orgán
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, konkrétne sa nemal možnosť oboznámiť
so správami z jednotlivých obvodných oddelení a z odboru Poriadkovej polície Okresného riaditeľstva

PZ v W. F. U. a ani s tým, že sa prvostupňový orgán pokúšal zabezpečiť vyjadrenie osôb pána
D. a pani T., čo sa mu nepodarilo. Žalovaný v odôvodnení nevysvetlil, prečo by bola táto námietka
nedôvodná. Žalobca v prvostupňovom konaní písomne požiadal o oboznámenie sa so spisom, ak
budú do konania zabezpečené nové dôkazy a prvostupňový orgán túto žiadosť ignoroval. Bola mu tým
odmietnutá zákonnosť možnosť ovplyvniť prvostupňové rozhodnutie. Takýmto procesným pochybením

boli porušené práva žalobcu, čo spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia, avšak odvolací orgán na takúto
nezákonnosť nereagoval.

20. Podľa žaloby nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola spôsobená aj tým, že disciplinárne
konanie proti žalobcovi bolo začaté zjednodušene povedané preto, že žalobca neoprávnene lustroval

v informačnom systéme S. a informačnom systéme Q. zoznam, nechránil v tejto súvislosti svoje
prístupovépráva,nemenilhesloaposkytol,resp.sprístupnilúdajezinformačnýchsystémovtretejosobe.
Disciplinárne opatrenie ale bolo uložené za to, že žalobca vykonal neoprávnenú lustráciu iba v jednom
informačnom systéme S. a súčasne si v ňom nemenil heslo. Podľa žalobcu nezákonnosť spočíva v tom,
že prvostupňový orgán potom, ako mu zmenil skutok, nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa takémuto

zmenenému skutku. Bola zmenená aj právna kvalifikácia, keď v oznámení mu bolo vytýkané porušenie
6-tich právnych predpisov a disciplinárne opatrenie mu bolo uložené za porušenie dvoch právnych
predpisov. Žalobca nebol o zmene právnej kvalifikácie upovedomený.

21. Žalobca ďalej uplatnil žalobný dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcovi nebola

na jeho žiadosť vydaná fotokópia spisu. Tým bol porušený § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V
tomto ustanovení nie je uvedené, že na vydanie fotokópie účastník konania nemá právo, a preto išlo zo
strany prvostupňového orgánu o zužujúci výklad. Podľa žalobcu mal v zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy
SR právo žiadať tieto fotokópie, pretože nie je zakázané, aby ich žiadal. Na druhej strane správny orgán
nemal v zákone zakotvenú možnosť odoprieť fotokópiu, a preto bol povinný žiadosť vyhovieť. Žalobcovi

nevydaním fotokópií bolo podstatne sťažené uplatňovanie jeho práv v konaní, čo sa rovná porušeniu
alebo čo je ekvivalentom porušenia jeho procesných práv.

22. Žalobca namietal vecne a logicky nepriliehavú aplikáciu článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia
č. 57/2012 MVSR v znení Nariadenia MVSR č. 115/2012, podľa ktorého užívateľ informačného

systémuzodpovedázadodržiavanieplatnýchbezpečnostnýchzásadvpotrebnomrozsahunabezpečné
informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na
prístup do informačného systému. Namietal to aj v odvolacom konaní podrobným zdôvodnením, pričom
žalovaný vychádzal zo skutkovo nepodloženého tvrdenia, že nebol dôvod lustrovať v informačnomsystéme pani T.. Skutkový stav je taký, že žalobca vykonal lustráciu osoby T. v informačnom systéme
S.. Teda zodpovedal v zmysle interného predpisu za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad
a v potrebnom rozsahu za dodržiavanie bezpečných zásad a za bezpečné využívanie informačného

systému, čo nebolo spochybnené a nenasvedčuje tomu ani skutkový stav veci. Takéto jeho konanie
nebolo v rozpore s touto časťou tohto ustanovenia interného predpisu. Ďalej interný predpis pojednáva
o spracovaní údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného
systému.Žalobcaužvodvolanínamietal,žeúdajezískanézinformačnéhosystémuďalejnespracuvával
a toto mu nebolo ani preukázané. Spracovaním údajov sa rozumie ich aplikácia pri ďalšej služobnej

činnosti. Práve v procese spracovania údajov sa odráža aj preukázateľnosť dôvodov na prístup do
informačného systému. Žalobca údaje z informačného systému pri nahliadnutí do neho vizuálne získal
a vnímal ich teda svojim zrakom, avšak ďalej ich nespracuvával, teda ich nevyužil pri ďalšej služobnej
alebo neslužobnej činnosti. Preto skúmanie preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do
informačného systému nie je pre aplikáciu interného predpisu podstatné, ak nedošlo k spracovaniu
údajov získaných z informačného systému pre ďalšie služobné alebo neslužobné činnosti. Potom

aplikácia interného predpisu na takýto skutkový stav nie je právne správna a nie je vecne a logicky
priliehavá.

23. Žalobca ďalej namietal nesprávnu právnu aplikáciu, ktorá spočívala aj v tom, že podľa predmetného
ustanovenia interného predpisu nie je úlohou ani povinnosťou žalobcu preukazovať dôvod lustrácie.

Túto povinnosť si do tohto interného predpisu prvostupňový orgán v rozpore s logikou doplnil. Ide tak
o prekrúcanie znenia interného predpisu.

24. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne argumentuje, že žalobca nemal oprávnený dôvod
na vykonanie lustrácie, čo má dokazovať odpoveď z útvarov polície, ktoré patrili pod útvar, ktorý žalobca

riadil. Takou argumentáciou žalovaný vyvoláva dojem, že pre iné útvary polície nemohla vzniknúť
služobná potreba vykonať predmetnú lustráciu. To je nesprávne, pretože nielen kvôli priestupkom a
trestnýmčinomsalustrácievykonávajú,alepolicajnýzborplníajinéúlohypodľazákonač.171/1993Z.z.
a iných predpisov. Okrem toho žalobca nemal žiadnym predpisom určené, že môže vykonávať lustrácie
len pre potreby odboru poriadkovej polície alebo len v prípade priestupkov alebo trestných činov.

Naopak, túto lustráciu mohol vykonať tak pre nadriadených ako aj pre iné útvary a organizačné zložky
policajného zboru, napr. pre riaditeľa okresného riaditeľstva policajného zboru, krajského riaditeľstva
policajného zboru, policajtov, útvarov dopravnej polície, kriminálnej polície, kriminálnej agentúry alebo
iných ozbrojených bezpečnostných zborov. Dôvodom mohlo byť aj niečo iné ako realizácia priestupkov
alebo trestného činu. Uvedené správy teda nemôžu byť dôkazom o tom, že lustrácia bola vykonaná

neoprávnene. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva akurát to, že sa nepodarilo preukázať, že žalobca
mal oprávnený dôvod. To ale neznamená alebo nie je dôkazom o tom, že žalobca oprávnený dôvod
nemal. Žalobca takýto dôvod neuviedol, ale to nemôže byť na jeho ujmu, pretože v konaní má dôkazné
bremeno prvostupňový orgán, ktorý disciplinárne previnenie žalobcovi nepreukázal. Žalobca v konaní
tvrdil, že lustroval zo zákonných dôvodov, pričom toto jeho tvrdenie nebolo ničím vyvrátené. Aj z výroku

prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že podľa prvostupňového orgánu bol žalobca tým, ktorý mal
preukazovať, že mal oprávnený dôvod na vykonanie predmetnej lustrácie. Žalovaný sa s týmto stotožnil,
čo je do očí udierajúcou nespravodlivosťou. Žalovaný na túto nezákonnosť neprihliadol, a preto je
nezákonné aj druhostupňové rozhodnutie.

25. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že v konaní nebolo preukázané,
že žalobca porušil článok 9 písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 164/2013 v znení Nariadenia
Ministerstva vnútra SR č. 74/2014. V zmysle tohto ustanovenia oprávnená osoba pri plnení úloh a pri
získavaní a spracovaní osobných údajov najmä zmeny hesla, ktoré využíva pri vstupe do informačných
systémov a aplikácií. Tento interný predpis teda ustanovil, že heslá sa majú meniť, ale nie že sa majú

meniťvkonkrétnejfrekvenciialebopravidelne.Hovorílenotom,žeužívateľinformačnéhosystémumení
heslá. Z úradného záznamu SKIS-KO-SKVSS-178-010/2014 nie je zrejmé, ako kontrolný orgán dospel k
tomu, že žalobca heslo nemenil. Zo spisu nevyplýva, kedy a aké prvotné heslo bolo žalobcovi pridelené
do systému O. S. a nevyplýva to ani z prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán neuviedol v
odôvodnení ani to, na základe čoho mal za to, že v čase kontroly už malo byť heslo zmenené. Žalobcovi

nebolo preukázané, že porušil interný predpis. Žalobca poukázal na časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, podľa ktorého dôkazom o porušení interného predpisu bol výstup z informačného systému
MV SR S., kde v časti „H. H. H.“ uvedené „H. H. E. E., prihlasovacie meno E., zoznam pracovísk:
pracovisko agendy DS: DI W. F. U., pracovisko lustrácie: A. Z. W. F. U.“. Tento text sa nezmieňujeo hesle. Z toho vyplýva, že odvolací orgán sa bez primeraných skutkových a právnych okolností k
názoru prvostupňového orgánu pripojil. Rozhodnutie nevychádza zo zisteného skutočného stavu veci,
a preto nie je v súlade s právnymi predpismi. To je dôvodom na zrušenie tak druhostupňového ako aj

prvostupňového rozhodnutia.

26. Podľa žaloby napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou aj preto, že žalovaný sa len formálne
vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, ktorou namietal, že prvostupňový orgán pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia prihliadol na skutočnosť, že v tom čase bolo voči žalobcovi vedené aj iné

disciplinárne konanie, ktoré v tom čase nebolo právoplatne skončené, čo je nezákonným postupom.
Poukázal na znenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého pri rozhodovaní disciplinárneho
opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia, a na doterajší prístup policajta k plneniu služobných povinností. Pokiaľ
prebiehajúce disciplinárne konanie nebolo právoplatne ukončené, tak nie je možné konštatovať, že
žalobca si neplnil služobné povinnosti. Takýto záver možno vysloviť až na základe právoplatného

rozhodnutia. Takáto chyba prvostupňového rozhodnutia bola dôvodom, aby bolo zrušené. Žalobca
namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne úvahy ku konkrétnym odvolacím
námietkam žalobcu, preto už bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie súdom zrušené. Ďalej namietal,
že z rozhodnutia nie je možné zistiť ako prvostupňový orgán prihliadol na povahu protiprávneho
konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta

k plneniu služobných povinností. Pritom v odôvodnení rozhodnutia majú byť uvedené úvahy, ktoré
použil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Účastník
musí mať možnosť z rozhodnutia zistiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
a všetky úvahy, ktorými bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov. Inak nemôže v odvolacom konaní svoje práva riadne uplatňovať. Namietol, že nie je

v súlade so zákonom, ak konkrétne skutočnosti v odôvodnení chýbajú. Napr. odmeny policajta v
predchádzajúcom období, nedostatky z predchádzajúceho obdobia, iné konkrétne skutočnosti z výkonu
služby podriadeného policajta, konkrétne zhodnotenie protiprávneho konania, okolnosti konania atď..
Podľa žalobcu odôvodnenie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

27.Žalobcanamietal,žežalovanývrámciodvolaciehokonaniaprehliadalnedostatky,ktorýchsadopustil
prvostupňový orgán a nedostatky prvostupňového rozhodnutia a niektorými námietkami uvedenými
v odvolaní sa nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie trpí aj takými nedostatkami, pre ktoré bolo
predchádzajúce jeho rozhodnutie súdom zrušené, aj keď nie v takom rozsahu. Žalobca navrhol, aby
súd zrušil tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie

konanie.

28. Žalobca na pojednávaní pred súdom trval na žalobných dôvodoch. Poukázal na to, že v spise sa
nenachádza žiadny dôkaz o tom, že si nezmenil heslo. Uviedol, že v polícii pracoval 20 rokov na rôznych
pozíciách a po každej zmene pozície, mu administrátor zriadil nový prístup do informačného systému.

Zo zistení v disciplinárnom konaní nie je možné zistiť, či si nemal zmeniť heslo, ktoré dostal pred 20
rokmi, alebo aké vlastne heslo si nezmenil. Pri zmene pracoviska v rámci polície, pokiaľ ide o zmenu
z jedného útvaru do druhého, vždy pri odchode z pracoviska musí byť prístupové heslo a pozícia v
rámci systému pre tohto policajta zrušená a až na novom útvare mu môže byť zriadený nový prístup.
Uviedol, že na Z. S. H. W. v W. F. U. pracoval od mája 2013 do 1. marca 2015, k čomu žalovaný uviedol,

že v predchádzajúcom období pracoval na H. H. W., avšak predtým pracoval na C. O. Z. S. H. W.
v W. F. U.. Žalobca uviedol, že lustráciu vykonal zákonne a to preto, že dostal od osoby konajúcej v
prospechpolicajnéhozborutyp,žeideoosobu,ktorámániečospoločnésdistribúcioudrog.Povykonaní
lustrácie si ale uvedomil, že osobe, ktorá mu túto informáciu poskytla, ide len o to, aby získala údaje
o tejto preverovanej osobe, aj jej to povedal. Povedal jej tiež, že ak by jej takéto údaje dal, alebo s

ňou o tom hovoril, tak by sa dopustil trestného činu. Tvrdil, že na svojej pozícii, resp. na útvare, kde
pracoval, je na dennom poriadku niekoľko lustrácií. Je to úplne bežná vec, znamená veľkú početnosť
prípadov, a preto jednoducho si policajti nemôžu pamätať dôvody všetkých prípadov, kedy vykonali
lustráciu.Žalobcanapr.robillustráciuajprekrajskéhoriaditeľavovzťahukpolicajtovi,ktorýbolvprocese
služobného postupu. Tvrdil, že pri jeho štýle riadenia mohol vykonávať lustrácie osobne, keďže sa

aktívne zapájal do činnej služby, chodil so svojimi podriadenými aj na zásahy, čo je zdokumentované
v záznamoch. Dokonca ešte aj previerky fyzickej zdatnosti vykonával spolu so svojimi podriadenými a
nie s funkcionármi.29. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie
je zákonné a vydané po náležite zistenom skutkovom stave. K žalobným námietkam o tom, že
prvostupňový orgán sa nezaoberal návrhmi žalobcu ani na ne nedal žiadnu odpoveď a nemohol

tak urobiť ani druhostupňový orgán, pretože by tým nahradil činnosť toho druhostupňového orgánu,
žalovaný uviedol, že na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia 12-tej časti (konanie vo
veciach služobného pomeru) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru.
Konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám
napraviť rozhodnutie. Môže konanie buď doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. K námietkam

týkajúcim sa súbežného vedenia trestného konania, disciplinárneho konania uviedol, že požiadal
príslušný útvar o správu, v akej veci je vedené trestné konanie, vedené pod číslom ČVS: SKIS-17/OISS-
V-2015. Dostal odpoveď, že v tejto veci bolo 9.2.2015 začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a) trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom oprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona,
z ktorého je podozrivý príslušník policajného zboru z Z. S. H. W. v W. F. U., avšak nebolo vznesené

obvinenie proti konkrétnej osobe. Preto oprávnený orgán správne nezistil dôvody na zastavenie
disciplinárneho konania. Riaditeľ okresného riaditeľstva policajného zboru neinicioval a ani nedal
žiadny podnet na začatie trestného konania. Prvostupňový orgán nepotreboval pre posúdenie veci
uznesenie o začatí trestného stíhania, pretože už z odpovede, ktorú dostal zistil, že nie sú dôvody
na zastavenie disciplinárneho konania. Skutky, pre ktoré bolo vedené disciplinárne konanie neboli

predmetomtrestnéhokonania.Nakoľkonímbolopodozreniezprečinuzneužívaniaprávomociverejného
činiteľapodľa§326ods.1,písm.a)trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomneoprávneného
nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1, písm. b) trestného zákona.

30. K žalobnej námietke o tom, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom prvostupňového

rozhodnutia,žalovanýuviedol,žebolovkompetenciižalovanéhoposúdiť,čitakétoprocesnépochybenie
v danom prípade, bolo takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prihliadol
na tie okolnosti, že žalobcovi bola daná možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré obsahoval spisový
materiál a vyjadriť sa k začatému disciplinárnemu konaniu, čo žalobca aj urobil. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že bolo preukázané iba to, že lustráciu vykonal, nie však to, že ju vykonal v rozpore s

predpismi. A nebolo preukázané ani to, že zneužil tieto informácie alebo zapríčinil svojou nedbalosťou
únik osobných údajov k tretím osobám. Na dôkaz pripojil čestné prehlásenie E.. L. D. o tom, že osobné
údaje získané lustráciou nezískala od žalobcu ale od svojho manžela. Mal za to, že kontrolná skupina
nezistila žiadne porušenie predpisov na strane žalobcu. Preto prvostupňový orgán, aby sa vysporiadal
s námietkami žalobcu, požiadal o súčinnosť všetky obvodné oddelenia v rámci okresného riaditeľstva

a aj policajtku služobne zaradenú na odbore poriadkovej polície o spracovanie správy, či tieto útvary
evidovali v roku 2014 priestupok alebo trestný čin, kde vystupovala lustrovaná osoba. Ďalej zabezpečil
výsluch pani D., ktorej vyhlásenie žalobca priložil k svojmu vyjadreniu. Žalobca bol s týmito podkladmi
oboznámený pri vyhlásení napadnutého disciplinárneho rozkazu. Žalobca mohol na tieto podklady
reagovať v rámci odvolacieho konania a odvolací orgán sa s nimi vysporiadal v odvolacom konaní.

Žalobca ale na ne nereagoval, iba namietal, že s nimi nebol oboznámený. Pokiaľ žalobca v žalobe
tvrdí, že lustrácia mohla byť vykonaná aj pre iné orgány a útvary polície alebo iné orgány, žalovaný k
tomu uvádza, že všetky útvary a všetky zložky policajného zboru, ktoré žalobca vymenoval príkladmo
majú zabezpečený prístup do IS S. a nie sú odkázané na to, aby im lustráciu pre ich služobné potreby
vykonával práve žalobca. Na pojednávaní doplnil, že zisťovanie bolo vykonané v takom rozsahu, ktorý

spadal pod predmet služobných úloh útvaru, ktorý žalobca riadil.

31. K žalobnej námietke, že sa disciplinárne konanie začalo pre iný skutok, než pre ktorý bolo
vydané rozhodnutie, žalovaný uviedol, že v začatí disciplinárneho konania bolo žalobcovi kladené za
vinu porušenie interných predpisov v šiestich bodoch. Z dôvodu nepreukázania porušenia interných

predpisov v bodoch č. 3, 4 a 6 bolo disciplinárne konanie v týchto bodoch zastavené. Ďalej v rámci
disciplinárneho konania bolo zistené, že žalobca nebol riadne oboznámený s Nariadením MVSR č.
73/2014 o používaní úplného telefónneho zoznamu a z tohto dôvodu nebol uznaný vinným ani z
porušenia tohto predpisu. Výroková časť obsahuje len skutky, ktoré boli dostatočne preukázané a to
skutok uvedený v bode č. 1 oznámenia - porušenie článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia MVSR, v bode

č. 5 - porušenie článku 9 písm. c) Nariadenia MVSR č. 164/2013.

32. Žalovaný k žalobnej námietke, že prvostupňový orgán pochybil, keď mu nevydal fotokópiu spisu,
uviedol, že z § 237 ods. 2 a s poukazom na odsek 2 zákona o štátnej službe a s poukazom na § 238 ods.3 zákona bol žalobca poučený o jeho právach nazrieť do predloženého spisového materiálu a robiť si
z neho výpisy aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. O požiadavke na vyhotovenie fotokópie
bolo v zmysle tohto ustanovenia rozhodnuté. Zákon jasne formuluje práva účastníkov konania vo vzťahu

k oboznamovaniu sa s podkladmi, ktoré obsahom spisového materiálu a to nahliadať do spisu a robiť
si z neho výpisky. Žalovaný má za to, že zákonodarca nepovažoval za potrebné účastníkov konania
oprávniť na to, aby im poskytované fotokópie zo spisov v konaniach vo veciach služobného konania. To
znamená, že išlo o postup v súlade so zákonom.

33. K námietkam, že nebolo v disciplinárnom konaní preukázané, že žalobca nemal preukázateľný
dôvod na vykonanú lustráciu, žalovaný uviedol, že žalobca žiadny takýto preukázateľný dôvod v rámci
disciplinárneho konania neuviedol a zo správ obvodných oddelení v rámci okresného riaditeľstva a
správy z odboru poriadkovej polície vyplynulo, že nebol v roku 2014 evidovaný priestupok alebo trestný
čin, kde by figurovala lustrovaná osoba. Z toho vyplýva, že nebol preukázateľný dôvod zo strany žalobcu
lustrovať túto osobu.

34. K žalobnej námietke o nepreukázaní porušenia článku 9 písm. c) Nariadenia MVSR č. 164/2013
v znení Nariadenia MVSR č. 74/2014 a o tom, že tento predpis nehovorí o žiadnej frekvencii, v ktorej
treba tieto heslá meniť a o povinnosti robiť tak pravidelne, žalovaný uviedol, že dôkazom o tom, že
žalobca si nezmenil prvotné heslo v informačnom systéme, slúži výstup z informačného systému, kde

uvedené údaje tak, ako uvádza žalobca. Tento výstup je súčasťou spisového materiálu. Pri pridelení
prístupových práv do informačného systému S. má každý používateľ ako prvotné heslo pridelené tzv.
C. heslo, ktoré ako doplnil na pojednávaní sa skladá z určitých (pre všetkých užívateľov) rovnakých
znakov a mena policajta a ktoré je užívateľ informačného systému povinný si zmeniť, aby zabránil jeho
možnému zneužitiu iným užívateľom informačného systému. Pracovníci kontrolného orgánu vykonali

skúšku prihlásenia pod jeho prihlasovacími údajmi a keďže sa na základe toho na obrazovke ako
profil užívateľa objavila informácia o žalobcovi, bolo tým dostatočne preukázané, že teda heslo nebolo
zmenené.

35. K žalobným námietkam týkajúcim sa odôvodnenia uloženého disciplinárnemu opatrenia uviedol,

že oprávnený orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na povahu protiprávneho konania,
na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Žalobca vedome porušil právnu povinnosť ustanovenú
v § 48 ods. 3, písm. a) zákona. Išlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, išlo o porušenie dvoch
povinností, za ktoré mu bolo uložené len jeden trest, jedno opatrenie. Pri ukladaní disciplinárneho
opatrenia, oprávnený orgán prihliadol aj na doterajší prístup žalobcu k plneniu služobných povinností,

najmä na to, že žalobca si v krátkom časovom slede pred uložením tohto disciplinárneho opatrenia
neplnil svedomite služobné povinnosti.

36. Žalovaný vo vyjadrení navrhol, aby súd žalobu zamietol.

37. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1. S.s.p. vec prejednal
na pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

38. Podľa § 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície
(ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) (1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu
a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba") s

účinnosťoudo31.12.2015 (2)Tentozákonupravujeajprávnevzťahy,ktorésúvisiasovznikom,zmenami
a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby
(ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len
"príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky. (3) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník

informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4) Tam, kde sa v tomto zákone uvádza a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba a Národnýbezpečnostný úrad, b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru,
základnýčlánokorganizácieZboruväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepubliky,organizačnázložka
Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu, c) minister vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len "minister"), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ
Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, d) policajné vzdelanie,
rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.

39. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Disciplinárnym

previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len
"priestupok").

40. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Policajt je
povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

41. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Disciplinárne opatrenie
nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne

opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

42. Podľa § 60 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Rozhodnutie o
uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho
opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. (2) Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je

disciplinárne opatrenie uložené.

43. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Oprávnený orgán
postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten
účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako

dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech
účastníka konania.

44. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi

predpismi.

45.Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Účastník konania je
oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

46. Podľa § 241 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (1) Rozhodnutie
musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie
vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením
hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom

a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej
informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno
a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (3) V odôvodnení
rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

47. Podľa § 243 ods. 3, 4, 5 zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 (3) Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti;
oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.48. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2015 Na konanie podľa tohto zákona
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.

49. Podľa článku 7 ods. 1, písm. c) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012
o bezpečnostnej politike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasť informačných systémov
v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 115/2012 (ďalej len Nariadenie MV
SR o bezpečnostnej politike) užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných
bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a

spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného
systému.

50. Podľa článku 9 písm. c) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane
osobných údajov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 74/2014 (ďalej len
Nariadenie MV SR o ochrane osobných údajov), podľa ktorého oprávnená osoba mení heslá, ktoré

využíva pri vstupe do informačných systémov a aplikácií.

51. Žalobná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v tom, že žalovaný sa
nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán neuviedol v odôvodnení rozhodnutia
či, a ako sa vysporiadal s tromi návrhmi žalobcu a to 1/ návrhom na posúdenie legitímnosti konania

pre márne uplynutie lehoty podľa § 57 ods. 1 zákona, 2/ návrhom, aby bol do spisu doplnený
originálny výstup o lustráciách a 3/ návrhom, aby prvostupňový orgán obstaral všetky písomnosti k
vykonanej kontrole, o výsledku ktorej bol spísaný úradný záznam, nebola dôvodná. Podľa žalobcu
v dôsledku toho, že sa žalovaný touto námietkou nezaoberal, nerešpektoval právny názor krajského
súdu uvedený v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí. Podľa žalobcu išlo o odvolaciu námietku,

ktorá mala podstatný význam. Keďže sa týmito návrhmi prvostupňový orgán nezaoberal, nebolo v
súlade so zákonom, keď sa s nimi zaoberal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mohol
sa nimi zaoberať len vtedy, ak by dospel k opačnému záveru, a teda že námietka sa nezakladá na
pravde. Súd predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť spôsobenú
nedostatkom dôvodov. Žalovaný v predchádzajúcom rozhodnutí v odôvodnení neuviedol ako posúdil

odvolacie námietky žalobcu, opísal len stanovisko prvostupňového orgánu k odvolaniu a neuviedol
svoje vlastné stanovisko. Neuviedol ani to, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil a aké skutočnosti z
nich zistil a to ani minimálne odkazom na správnosť zistení prvostupňového orgánu. Správny súd
predchádzajúce rozhodnutie zrušil, pretože cit.: „...napadnuté rozhodnutie nie je možné preskúmať bez
toho, aby z odôvodnenia nebolo možné zistiť, na základe ktorých skutočností bolo rozhodnuté, t. j. ako

žalovaný posúdil každú z podstatných odvolacích námietok, ako a na základe čoho v rámci prieskumu
celého rozhodnutia dospel k záverom vyjadreným vo výroku rozhodnutia“. Súd preto zrušil napadnuté
rozhodnutie podľa § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
bolo úlohou žalovaného posúdiť všetky podstatné odvolacie námietky a rozhodnutie odôvodniť v súlade
s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Súdna judikatúra nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho

orgánu spája s nedostatkom dôvodov, pričom vychádza z rozhodnutí ESĽP najmä napr. vo veci Garcia
Ruis vs. Španielsko - rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť 30544/96. Z tejto judikatúry vyplýva, že je
potrebné na každý relevantný argument účastníka primerane reagovať, čo znamená uviesť odpoveď,
či je tento argument dôvodný a aký vplyv má na konanie. V zmysle § 241 ods.3 zákona č. 73/1998 Z.
z. musí byť v odôvodnení uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami

bol rozhodujúci vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol. To znamená, že z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, na základe ktorých skutočností
a z akých dôkazných prostriedkov bol skutkový stav zistený a ako bol tento skutkový stav právne
posúdený. Za nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nemožno považovať čiastkové
nedostatky odôvodnenia, ale len také nedostatky, ktoré sa týkajú skutkových zistení a ich právneho

posúdenia. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené pod bodmi
1-15 tohto rozsudku, žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
zákonnosťou prvostupňového rozhodnutia, jeho správnosťou založenou náležite zisteným skutkovým
stavom a správnosťou právneho posúdenia s tým, že pred jeho vydaním žalobcovi bolo umožnené
využiť jeho práva v zmysle § 237 zákona. Mal za to, že prvostupňový orgán dostatočným spôsobom

preukázal spáchanie disciplinárneho previnenia, keď vychádzal z toho, že žalobca kontrolnému orgánu
a ani počas disciplinárneho konania neuviedol žiadny preukázateľný dôvod pre vykonanú lustráciu a
zároveň prvostupňový orgán si zabezpečil správy od podriadených útvarov a útvaru, ktorý žalobca riadil,
z ktorých vyplýva, že tieto neevidovali v roku 2014 ani priestupok ani trestný čin, kde by sa takáto potrebalustrácie vyskytla. Toto vyhodnotil tak, že z týchto skutočností vyplýva, že nebol preukázateľný dôvod
túto lustráciu vykonať. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyplýva aj to, že sa žalovaný zaoberal
všetkými podstatnými odvolacími námietkami a uviedol, ako sa s nimi vysporiadal. To, že s tým žalobca

nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Relevantné argumenty a námietky účastníka konania sú také,
ktoré sa týkajú skutkových zistení a spôsobu, akým k nim správny orgán dospel, právneho posúdenia
týchto skutkových zistení, a tiež takých procesných pochybení, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie. Odvolacia námietka o nedostatkoch odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorá s
jeho obsahom nekorešponduje, resp. ktorá sa nevzťahuje ku skutkovým zisteniam, na základe ktorých

bol založený výrok rozhodnutia, nemôže byť považovaná za námietku podstatnú, ktorej nezodpovedanie
by spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho arbitrárnosť. Prvostupňový orgán zodpovedal
námietku uplynutia lehoty na uloženie disciplinárneho previnenia v odôvodnení už tým, že na druhej
strane odôvodnenia uviedol, kedy a z čoho sa o disciplinárnom previnení dozvedel. K návrhu na
doplnenie spisu o ďalšie registratúrne záznamy ako prílohy k úradnému záznamu prvostupňový orgán
v odôvodnení uviedol, že získal tie prílohy, resp. registratúrne záznamy, ktoré súviseli s disciplinárnym

konaním. Posledný z návrhov mal smerovať k preukazovaniu, že informácie tretím osobám mohli
poskytnúť iné osoby, a teda smeroval ku skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu v oznámení
o začatí disciplinárneho konania, avšak ktorý mu nebol kladený za vinu v napadnutom rozhodnutí.
Odôvodnenie rozhodnutie sa vzťahuje výlučne k výroku rozhodnutia, a preto nebol dôvod zdôvodňovať,
prečo nebolo návrhu na vykonanie dokazovania vyhovené, keď návrh sa netýkal skutku uvedeného vo

výroku rozhodnutia, a preto ani v tejto časti nešlo o podstatnú odvolaciu námietku. Nezodpovedanie tejto
nepodstatnej námietky nespôsobilo nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

52. Podľa žaloby žalovaný pochybil aj v tom, keď sa vyššie uvedenými návrhmi zaoberal sám žalovaný
z dôvodu, že tak boli žalobcovi odňaté jeho práva namietať proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takéto

námietky nemôžu obstáť, ako je uvedené vyššie, zaoberal sa nimi aj prvostupňový orgán, resp.
nezaoberal sa len tou, ktorá sa netýkala výroku rozhodnutia. Okrem toho, podľa § 243 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Z toho vyplýva, že odvolací orgán sa
práve návrhmi žalobcu musel zaoberať, aby mohol posúdiť, či je potrebné konanie doplniť, alebo či trpí

nedostatkami, ktoré je potrebné odstrániť. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s vyššie
uvedenými návrhmi vysporiadal v podstate tak, že sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom
rozhodnutí. Samotný nesúhlas žalobcu s tým, ako sa žalovaný s návrhmi vysporiadal, nemá žiadny
právny význam. Súd sa otázkou, či bola zodpovednosť voči žalobcovi vyvodená v zákonom stanovenej
lehote zaoberal aj z úradnej povinnosti. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že nadriadenému

žalobcu bol 16.1.2015 doručený Úradný záznam o výsledku kontroly vykonanej Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradom kontroly, Odborom sťažností a
kontroly výkonu štátnej služby z 15.1.2015, z ktorého mohol zistiť, že žalobca vykonal lustráciu bez
toho, aby uviedol dôvod, resp. kontrolnej skupine takýto dôvod nepreukázal a tiež, že si ako užívateľ
informačného systému nezmenil heslo a disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené jeho vyhlásením

13. februára 2015. To znamená, že bolo uložené v lehote 30 dní odo dňa, keď sa nadriadený žalobcu
dozvedel o výsledku prešetrovania konania žalobcu Úradom kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Nebolo sporné, že išlo o orgán, ktorý bol oprávnený podnet pani T. prešetri a ktorý takúto
kontrolnú činnosť vo vzťahu k žalobcovi bol oprávnený vykonať. Preto lehota 30 dní začala plynúť
až odo dňa, kedy sa nadriadený žalobcu dozvedel o výsledku takéhoto prešetrovania, čo bol deň

16.1.2015. Podľa žaloby je napadnuté rozhodnutie nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa stotožnil s
postupomprvostupňovéhoorgánuanevyhodnotilhoakonezákonný,keďprvostupňovýorgánspoľahlivo
nepreveril, či vo veci skutku, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania neprebieha súčasne aj
konanie trestné. Podľa žalobcu prvostupňový orgán zisťoval, v akej veci sa vedie trestné konanie, ale
pre správne posúdenie návrhu žalobcu bolo potrebné zistiť, o akom konkrétnom skutku sa vedie trestné

konanie a nie v akej veci sa viedlo trestné konanie. Prvostupňový orgán teda nezistil, či neodpadol
dôvod viesť disciplinárne konanie a napriek tomu zastával názor, že dôvod viesť disciplinárne konanie
neodpadol.

53. Žalobné námietky, podľa ktorých nebolo preukázané to, že žalobca porušil článok 7 ods. 1

písm. c) Nariadenia MV SR o bezpečnostnej politike, pretože dôkazné bremeno bolo neoprávnene
presunuté na žalobcu a potrestaný bol za to, že ho nezvládol, neboli dôvodné. Nie je možné od
žalobcu požadovať, aby preukazoval, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil, bolo by to aj v
rozpore so základnými zásadami logiky. Avšak toto nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, žepoužil informačný systém v súlade so zásadami bezpečného využívania na základe preukázateľného
dôvodu a teda toho, aby žalovanému objasnil dôvod, pre ktorý informačný systém použil. Preto
sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný preniesol dôkazné bremeno na

žalobcu a potrestal ho z dôvodu, že žalobca toto dôkazné bremeno nezvládol. Úvaha žalovaného, že
žalobca žiadny dôvod neoznačil (ani nepreukazoval) a zároveň žalovaný zistil, že takýmto dôvodom
nemohlo byť žiadne konanie o trestnom čine alebo priestupku, a preto považoval za preukázané,
že žalobca porušil nariadenie, podľa ktorého na využitie informačného systému musí mať policajt
oprávnený a preukázateľný dôvod, je úvahou, ktorá vychádza zo skutočností v konaní zisťovaných,

je v súlade s týmto vykonaným dokazovaním a je výsledkom logického uvažovania. Medzi základné
povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí aj povinnosť svedomite plniť
úlohy uložené nariadeniami, ak bol s nimi riadne oboznámený. Zo znenia článku 7, ods. 1, písm.
c) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o bezpečnostnej politike ministerstva vnútra,
podľa ktorého užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie platných bezpečnostných
zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov

na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému vyplýva, že
úlohou policajta ako užívateľa informačného systému je tento užívať len na základe preukázateľného
dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému, teda bez takéhoto dôvodu nie je oprávnený
informačný systém využívať. Využívať ho pritom možno len takým spôsobom, ktorým sa dodrží a platné
bezpečnostné zásady tak na využívanie informačného systému, ako aj na spracovanie údajov z neho

zistených. To znamená, že nadriadený na základe takto uložených úloh policajtovi, je oprávnený od
neho požadovať oznámenie preukázateľného dôvodu oprávňujúceho policajta na použitie informačného
systému. Pokiaľ by tomu tak nebolo, zodpovednosť policajta by bola len iluzórna. Nemôže obstáť ani
námietka, že mohli existovať iné dôvody oprávneného prístupu do informačného systému za účelom
zisťovania údajov o pani T., aké zisťoval žalovaný, pretože žalobca v disciplinárnom konanie ani v

konaní odvolacom žiadne takéto dôvody neoznačil. Prvostupňový orgán teda logicky zisťoval existenciu
takéhoto dôvodu v rámci kompetencií útvaru, v ktorom žalobca vykonával riadiacu činnosť. Negatívnu
skutočnosť, že nemal oprávnený dôvod na využitie informačného systému pre lustráciu pani T., logicky
zisťoval tak, že zisťoval, či existovala pozitívna skutočnosť, to znamená, či oprávnený dôvod mal.

54. Nebola dôvodná ani žalobná námietka, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
odvolacie námietky, že prvostupňový orgán napriek tomu, že riadne nezistil, či sú tu dôvody na
zastavenie disciplinárneho konania, rozhodol o disciplinárnom previnení. Podľa § 59 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už právoplatne
odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

Toto ustanovenie rieši stret disciplinárneho a trestného konania tak, že dôvodom na zastavenie
disciplinárneho konania je len právoplatne skončená trestná vec. V takom prípade, ak by bol žalobca
právoplatne v trestnom konaní odsúdený, bolo by úlohou správneho orgánu, aby skúmal, či ide o
skutok, ktorý je totožný s disciplinárnym previnením. Nemožno nič vyčítať prvostupňovému orgánu
a ani žalovanému, že nenašiel dôvody na zastavenie disciplinárneho konania potom, ako zistil, že

proti žalobcovi nebolo ani vznesené obvinenie, nie to ešte právoplatne skončené trestné konanie.
Takáto úprava je v súlade so zásadou ne bis in idem, ktorá je zakotvená v Dohovore o ochrane
ľudských a základných slobôd, konkrétne v Protokole č. 7, článku 4, podľa ktorého odseku 1 - nikoho
nemožno stíhať, alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za
trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného

poriadku tohto štátu. Zákon č. 73/1978 Zb. zabraňuje dvojitému trestaniu aj v prípade, že by išlo o
disciplinárne previnenie, ktoré nemá znaky trestného obvinenia, a teda ak bolo uložené skôr, potrestanie
v disciplinárnom konaní nebránilo vedeniu trestného konania, avšak tak ako je uvedené vo vete za
bodkočiarkou § 59 ods. 1 disciplinárne opatrenie zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia, ak bol
policajt za ten istý skutok právoplatne odsúdený až po tom, ako bolo disciplinárne opatrenie uložené. V

predmetnej veci je z toho podstatné to, že pokiaľ bolo v disciplinárnom konaní zisťované, či bolo vedené
trestnékonanievočižalobcoviavakomještádiu,taktakétozisťovaniepostačovalonato,abyoprávnený
orgán mohol posúdiť, či sú tu dôvody na zastavenie disciplinárneho konania.

55. Námietka nezákonnosti spočívajúca v nevydaní fotokópií obsahu spisu prvostupňovým orgánom

nebola dôvodná. Na disciplinárne konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa vzťahujú jednak ustanovenia
upravujúce disciplinárnu právomoc a disciplinárne previnenia v § 50 až § 62 zákona č. 73/1998 Z. z.
ale aj ustanovenia o konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú upravené v tomto zákone v 12-tej
časti § 231 a nasl.. Práva a povinnosti účastníkov konania upravuje § 237. Z odseku 2 citovaného vyššieje úplne nepochybné, že zákon dáva účastníkovi právo nahliadnuť do spisu s výnimkou protokolov o
hlasovaní a robiť si z neho výpisy. Nešlo by o výklad tohto ustanovenia ale o jeho rozšírenie, doplnenie o
ďalšieprávoatoprávonavydaniefotokópieobsahuspisu.Zákonodarcatakútoúpravuprijalvroku1998,

kedy vyhotovovanie fotokópií dokumentov bolo bežnou záležitosťou. To znamená, že ani historickým
výkladom by nebolo možné dôjsť k tomu, že právo robiť si výpisy znamená právo na fotokópiu spisu.
Žalobcovi toto právo upreté nebolo. Do spisu mal možnosť nahliadnuť a robiť si z neho výpisy. Súd
preto tento žalobný dôvod považoval za nedôvodný. Aj v prípade, že by mal právo na fotokópiu spisu a
táto by mu nebola vydaná a bolo by mu umožnené len nahliadnuť do spisu, nešlo by o také procesné

pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia mohol
prihliadnuť.

56. Žalobca namietal vecne a logicky nepriliehajúcu aplikáciu článku 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia o
bezpečnostnej politike z dôvodu, že si toto ustanovenie vykladá tak, že oprávnený dôvod sa vzťahuje

len k spracovaniu informácií získaných z informačného systému a nie aj k ich získavaniu. Takýto výklad
ale nemá oporu v texte tohto ustanovenia, jeho gramatickému výkladu ako aj logického výkladu.
Podľa článku 7 ods. 1, písm. c) nariadenia užívateľ informačného systému zodpovedá za dodržiavanie
platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému
a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného

systému. Z tohto textu je zrejmé, že policajt, resp. užívateľ informačného systému zodpovedá za
to, že využíva informačný systém podľa bezpečnostných zásad a spracúva údaje z neho podľa
bezpečnostných zásad. Ďalej, že využíva informačný systém na základe preukázateľného dôvodu
oprávňujúceho na prístup do informačného systému a spracúva údaje získané z tohto informačného
systému len na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného

systému. Tento žalobný dôvod bol založený na nesprávnej interpretácii predmetného nariadenia, ktorá
nezodpovedá jeho obsahu.

57. Žalobná námietka, podľa ktorej žalobca videl nezákonnosť v tom, ako sa žalovaný vysporiadal s
odvolacou námietkou o nesprávnom postupe pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, nekorešponduje

s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s odvolacou námietkou vysporiadal jasne a
zrozumiteľne a dostatočne podrobne, keď uviedol, že disciplinárne opatrenie na zníženie platu 5%
na dobu jedného mesiaca je primerané povahe zistených disciplinárnych previnení. Uviedol, že
zastáva stanovisko, že oprávnený orgán pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu
protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Odvolateľ vedome porušil právnu

povinnosť ustanovenú v § 48 ods. 3, písm. a) zákona. Zo strany odvolateľa išlo o závažné porušenie
služobnej disciplíny. V jednom konaní mu bolo uložené disciplinárne opatrenie za porušenie povinností
vyplývajúci z dvoch interných predpisov. Oprávnený orgán prihliadol aj na doterajší postoj policajta k
plneniu služobných povinností a to najmä na skutočnosť, že odvolateľ si v krátkom časovom slede pred
uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti. Z toho vyplýva, že tu

boli zobraté do úvahy všetky kritériá, na ktoré musí nadriadený prihliadať pri rozhodovaní o uložení
disciplinárneho opatrenia v zmysle § 56 ods. 2, podľa ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho
opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania na okolnosti, za ktorých boli spáchané, jeho
následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Pokiaľ žalobca
namieta nedostatky vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, je potrebné uviesť, že v preskúmavanom

prípadebolonapadnutýmrozhodnutímprvostupňovérozhodnutiepotvrdené,apretotrebananepozerať
ako na jeden celok. To, že prvostupňový orgán uviedol, že prihliadol aj na to, že proti žalobcovi bolo v
tom čase vedené ďalšie disciplinárne konanie v štádiu odvolacieho konania, nie je v rozpore s uvedeným
ustanovením § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Nakoľko, ako to objasnil v napadnutom rozhodnutí
žalovaný, prvostupňový orgán prihliadol na skutočnosť, že si odvolateľ v krátkom časovom slede pred

uložením tohto disciplinárneho opatrenia neplnil svedomite služobné povinnosti.

58. Žalobca namietal nezákonné posúdenie námietky, že žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu to bol dôvod na
zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný to považoval za procesné pochybenie, avšak vzhľadom

na to, že žalobca mal ešte možnosť v odvolacom konaní namietať proti zisteniam, o ktorých nebol
upovedomený pred uložením disciplinárneho opatrenia, resp. bol o nich upovedomený až pri jeho
uložení, sa vyjadriť, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy a keďže tak neurobil, namietal len toto procesné
pochybenie, tak z tohto dôvodu žalovaný dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia nenašiel.Správny súd k tomu uvádza, že konanie o disciplinárnom previnení policajta podľa zákona č. 73/1998
Z. z. sa neriadi správnym poriadkom. Správny poriadok na rozdiel od zákona č. 73/1998 Z. z. ukladá
správnemu orgánu umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Podľa § 56 ods. 1

zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený musí objektívne zistiť skutočný stav pred uložením disciplinárneho
opatrenia a policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa
k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ako uvádza žalovaný a ako vyplýva zo správneho spisu,
túto povinnosť nadriadený žalobcu neporušil. Pred uložením disciplinárneho opatrenia bola žalobcovi
daná možnosť vyjadriť sa k veci a aj navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pokiaľ disciplinárne previnenie,

o ktorom je vedené konanie, nenapĺňa znaky trestného obvinenia v zmysle judikatúry ESĽP (Engel
a ostatní proti Holandsku), nespadá disciplinárne konanie pod ochranu článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že lustráciu
vykonal v súlade so zákonom, avšak dôvod lustrácie neobjasnil napriek tomu, že bol pri predchádzajúcej
kontrole vykonanej príslušným útvarom Inšpekcie Ministerstva vnútra na to dotázaný. Neurobil tak ani v
odvolacom konaní. Súd preto zhodne so žalovaným nepovažoval za podstatné porušenie procesných

predpisov skutočnosť, že prvostupňový orgán napriek žiadosti žalobcu pred vydaním rozhodnutia
tohto neoboznámil s výsledkami jeho šetrenia a to odpoveďami podriadených útvarov o tom, či bolo
vedené trestné stíhanie alebo priestupok, v ktorom by figurovala lustrovaná osoba. Služobný pomer
podľa zákona č. 73/1998 Z. z. má verejnoprávny charakter a je založený na prísnej subordinácii a
požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi. Tomu zodpovedá aj úprava disciplinárneho

konania. Prvostupňovému orgánu nemožno vytknúť, že by nesplnil povinnosť uvedenú v tomto predpise,
ktorý od neho vyžaduje, aby dal možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa, obhajovať sa a podať návrhy
na vykonanie dôkazov. Na základe uvedeného správny súd ani tento žalobný dôvod nepovažoval za
dôvodný.

59. Nebola dôvodná ani žalobná námietka o porušení procesného postupu prvostupňovým orgánom z
dôvodu zmeny skutku a jeho právnej kvalifikácie, pretože nemá oporu v obsahu správneho spisu. Podľa
§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta
pokiaľniejetrestnýmčinomalebopriestupkom.Žalobcaboldisciplinárnepotrestanýzadvedisciplinárne
previnenia uvedené v oznámení o začatí konania. Oznámenie sa týkalo viacerých disciplinárnych

previnení.

60. Vo vzťahu k porušeniu článku 9, písm. c) Nariadenia Ministerstva vnútra SR k ochrane osobných
údajov, žalobca namietal, že podľa tohto predpisu nie je stanovené, v akej časovej frekvencii, resp.
kedy je potrebné heslo zmeniť a potom ho teda nemožno porušiť a jednak to, že nebolo preukázané,

že žalobca si nezmenil prvotné heslo, aké vlastne toto prvotné heslo bolo. Tieto žalobné námietky
neboli dôvodné. Spis obsahuje dôkaz o tom, že žalobca si heslo nezmenil. Takýmto dôkazom je výstup
z informačného systému, podľa ktorého bol žalobca prihlásený do tohto systému, pričom niekto iný
ako žalobca, konkrétne kontrolná skupina vstúpila do informačného systému pod jeho prihlasovacími
údajmi, to znamená nielen užívateľským menom ale aj heslom do informačného systému. Logicky bez

hesla do informačného systému vstúpiť nie je možné. Takže argumentácia použitá v žalobe vo vzťahu
k preukázaniu tohto skutku postráda racionálny základ. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že každý
policajt ako užívateľ informačného systému dostane od administrátora prístup do tohto informačného
systému, resp. tento mu prístup zriadi s tým, že mu dá prvotné heslo, ktoré má rovnaké znaky pre
každé prvotné heslo, to znamená pre každého užívateľa informačného systému a ktoré pozostáva z

rovnakých znakov a mena policajta. Z toho je evidentné, že každý iný užívateľ informačného systému
si môže takéto prvotné heslá ktoréhokoľvek policajta odvodiť a tak teoreticky tento systém zneužiť.
Preto je povinnosťou policajta, ako je uvedené v predmetnom nariadení, tieto heslá meniť. Keďže bolo
v disciplinárnom konaní zistené, že žalobca si nezmenil prvotné heslo, ktoré si ľahko odvodí každý
užívateľ informačného systému je zrejmé, že si nesplnil povinnosť zmeniť heslo, ako mu to ukladá vyššie

citované nariadenie.

61. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako je uvedené v bode 4 až 15 tohto rozsudku,
zaoberal s každou podstatnou odvolacou námietkou a uviedol, ako sa s ňou vysporiadal, pričom všetky
vyhodnotil ako nepodstatné. Napadnuté rozhodnutie má všetky požadované náležitosti. Nadriadený

žalobcurozhodolnazákladeobjektívnezistenéhoskutočnéhostavu,pričomzistenéskutočnostisprávne
právne posúdil.62. Na základe vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je so žalobou uplatnených dôvodov v súlade so zákonom, a teda žaloba
nebola dôvodná. Súd preto podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
ten účastník, ktorý bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

64.Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním
kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí

podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.