Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212424
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615212424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu O. W., A.. XX.X.XXXX, W. U. C. XXXX/
XXA, D., právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátskou kanceláriou, Urbánkova l562/6, Košice,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 2C/312/2015-32 z 12.10.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má právo od žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č.
8300059887 uzavretámedzižalobcomažalovanýmdňa27.3.2013jeneplatnáažežalovaný jepovinný
zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky Marjanovič náhradu trov konania v
celkovej výške 342,l5 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (II. výrok). Žalovaný je povinný
zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, (III. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy uzatvorenej dňa 27. 3. 2013 so žalovaným účastníkom. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvoril
v rámci formulárovej typovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 8300059887.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že zmluvu považuje za problematickú, nakoľko sú v nej okrem
iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že jedná sa o typovú, formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo

strany veriteľa a ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť a žalovaný účastník nemá možnosť tieto
zrážky zo mzdy zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je v zmysle zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy
bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom.

3. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn 11C 297/2015 - 12 zo dňa 1. 7. 2015 bolo
v predmetnej veci nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené žalovanému zdržať sa výkonu
práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8300059887 zo dňa 27. 3. 2013 uzavretej medzi
žalobcomažalovanýmdoprávoplatnéhoskončeniavecisamejoneplatnosťdohodyozrážkachzomzdy.Zamestnávateľovi žalobcu - Spojenej škole internátnej, so sídlom Námestie Štefana Kluberta 2, Levoča
bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo
mzdy č. 8300059887 zo dňa 27. 3. 2013, ktorá je predmetom tohto predbežného opatrenia.

4. Súd dôvodil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300059887 dňa 27.
3. 2013. Na základe zmluvy o úvere bol žalobcovi schválený revolvingový úver vo výške 1170 eur so
splatnosťou úveru po dobu 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úveru 62,69 eur. Dátum splatnosti
prvej splátky úveru bol stanovený na 16. 5. 2013 a poslednej 16. 10. 2016. Bola dohodnutá mesačná

periodicita splácania úveru. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery
nákladov na 66,29 % pri priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy 47,29 %. Žalobcovi bola schválená
výška revolvingu 1170 eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí žalobca uhradiť (úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru) bola stanovená na sumu 2632,98 eur.
Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 27.3.2013 bola účastníkmi konania
uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza

sa na tej istej listine.

5. Súd citoval §§ 52, 53, 54, 551 O.z. a § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS a dôvodil, že
podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

6. V danom prípade naliehavý právny záujem žalobcu je preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne

plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez
právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť
rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný účastník sa môže na
úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať. Žalobca iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny
tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ustanovenia § 80 O.s.p. súd zhodnotil, že žalobca preukázal

naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je.

7. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve

je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

8. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa.

Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27. 3. 2013
obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za
možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobca povinný uhradiť

poplatok vo výške 168,17 eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 168,17 eur.
Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79 zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že
poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V tomto konaní bol na strane žalovaného označený taktiež žalovaný účastník. Dohodou
o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia.

10. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatnýchprávnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý
je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach

zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53
ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie §
149 O.s.p. a ich náhradu priznal žalobcovi, a na účet právnej zástupkyne žalobcu aj náhradu cestovných

výdavkov podľa zák.č. 283/2002 na pojednávaní dňa 12. 10. 2015 Košice - Spišská Nová Ves a späť
2 x 97 km t.j. 194 km. Cesta bola realizovaná osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz pri
kombinovanejspotrebe6,8litrov/100kmpricenepohonnýchlátok1,010eurazákladnejnáhrade0,1350
km. Spotreba PHM: 194 km/100 x 6,8 x 1,010 eur/liter = 13,32 eur, amortizácia 194 x 0,1350 = 26,19 eur.
Právnej zástupkyni žalobcu bola tiež priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR
za každú aj začatú polhodinu 1/60 výpočtového základu t.j. 13,98 eur. Za 6 polhodín náhrada za stratu

času predstavuje 83,88 eur, trovy konania boli priznané na účet právnej zástupkyne.
Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený od platenia
súdnych poplatkov, preto žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet súdu z titulu súdneho poplatku 99,50
eur do troch dní.

12. V podanom odvolaní žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať k úhrade trov prvostupňového konania, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, účtoval si
aj trovy odvolacieho konania.

13. V odvolaní namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase, keď došlo k jej uzavretiu medzi

účastníkmi konania, ani zakázaná a ani neboli stanovené žiadne podmienky pre výkon zrážky zo mzdy
v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie, ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí. Takéto
podmienky neurčuje zákon ani dnes a ani súd ich v odôvodnení neuvádza.

14. Žalovaný napáda aj tú skutočnosť, kedy súdom uvádzané konštatovania ohľadne uplatňovania

nárokov z neprijateľných podmienok a ich plnenie prostredníctvom zrážok zo mzdy nie je objektívne
dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako takej.
Keďže zrážkou zo mzdy sa uspokojuje aj plnenie, ktoré v zmysle platnej právnej úprava (§ 53 ods. 1
a nasl. Občianskeho zákonníka) nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky, potom je nesporné, že
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v celosti nemá oporu ani v tých predpokladoch, ktoré súd

v rozsudku naznačuje. Na ochranu pred neprijateľnými podmienkami slúžia iné, samostatné spôsoby.
Nie je však možné na ich základe dospieť k záveru, že je neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy ako
celok, teda aj pre tie ustanovenia, ktoré v zmysle platného práva takú povahu (neprijateľnej podmienky)
mať nemôžu.

15. Preúplnosť žalovaný podotýka, že dňa 1.5.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z.,
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov.PodľajehočlánkuVIII.bod11,ktorýsanovelizovalzákonč.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa, boli s účinnosťou od 1.5.2014 stanovené podmienky pre uzatváranie dohôd o zrážkach zo

mzdy pre spotrebiteľské právne vzťahy. Z toho rezultuje (čo napokon potvrdzuje aj dôvodová správa k
danému zákonu), že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále prípustná pre oblasť spotrebiteľských vzťahov.
To napokon vyplýva aj z doložky zlučiteľnosti daného zákona s právom Európskej únie. Žalovaný je toho
názoru, že nie je možné nerešpektovať vôľu zákonodarcu, ktorý je v zmysle ústavnej regulácie jediným
oprávneným subjektom na tvorbu právnych noriem. Súd prvého stupňa nerešpektoval právne normy a

povinnosť vykladať ich vo vzájomnom súlade.
Ani z takto novozavedenej právnej úpravy pritom nevyplýva požiadavka formulovaná v napadnutom
rozsudku, kedy by vykonávanie zrážok zo mzdy malo podliehať nejakej forme autorizácie či verifikácie.
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi bola pritom uzavretá na samostatnej listine, čo
právna úprava ako požiadavku na jej platnosť zaviedla až od 1.5.2014.

16. Vzhľadom k uvedenému žalovaný podáva odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku a súčasne navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalobcuzaviaže k úhrade trov prvostupňového konania alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
spojených s týmto odvolaním vo výške 87,52 eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 77,45 eur vrátane

DPH/64,54 eur + 20% DPH), 1x režijný paušál 10,07 eur vrátane DPH (8,39 eur + 20% DPH) a tiež
náhradu súdneho poplatku za odvolanie.

17. O.i. namietal aj to, že podľa rozhodnutia NS SR 1MObdoV/16/2016 (zbierka súdnych rozhodnutí R
54/2010) platnosť (neplatnosť) právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré

existovali v čase jeho vzniku.

18. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny, citujúc § 52 ods.
1 Obč. zák.

19. Vo vyjadrení uviedol, že je nesporné, keď ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej

úprava je stanovená zákonom č. 129/2010 Z.z., žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, žalobkyňa je fyzickou osobou, žalobkyňa nepoužila poskytnuté finančné
prostriedky za účelom výkonu zamestnania, ale za účelom poskytnutia finančnej pomoci svojej matke.
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, aj tento spotrebiteľ bol nútený

kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslený zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, išlo o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú
postihovať majetok dlžníka.

20. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania a postupom podľa § 387 CSP preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa so spisom sp.zn. 4C/15/2014
(v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/654/2014 z 15.4.2015) a zistil, že rozsudok je
vecne správny a treba ho potvrdiť, a to i napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní.

21. K presvedčivým dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie je treba len uviesť, že došlo

k zmene právnej úpravy v procesných predpisoch.

22. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

23. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

25. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.

26. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej
len CSP) a odvolací súd pristúpil v tejto veci k rozhodovaniu po 1.7.2016, preto nutne musel
postupovať na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti).Keďže však odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho prípustnosti, a to vrátane
podmienky,čibolopodanéoprávnenouosobou,posúdilodvolacísúdpodľaprávnehostavuexistujúceho
v čase podaného odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je

nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

27. Neprimeranosť v právach a povinnostiach treba vidieť v Dohode o zrážkach zo mzdy v konkrétnom
spore, keď dohodou o zrážkach zo mzdy bol nútený spotrebiteľ - žalobca popísať a dohoda o zrážkach

zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa ani nenachádzajú na jednej listine, žalobca sa musel
podrobiť vykonávaniu zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávaniu, aj keď si ich veriteľ uplatňoval
z neprijateľných zmluvných klauzúl, spôsobilo to neprimerané podmienky v právach a povinnostiach
(porovnaj nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 1810/13, aj I.ÚS 913/16).

28. Odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok v senáte 5Co, zo dňa 15.4.2015 č.k. 5Co/654/2014-76

a ohľadne iných strán sporu bol v uvedenej veci prijatý záver, že neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora,
ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadne povinnosti vnútroštátneho
súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo
je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Napokon, aby vnútroštátne právo umožnilo

veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, a to vo
všetkých štádiách tak v čase uzavretia, ako aj po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o zbavenie
užitočného účinku Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (tzv. efet utilé).

29. Keďže súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, v odôvodnení rozsudku sa presvedčivo
vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami vo veci, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri svojom
závere a do detailov rozobral napr. poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, ktorý je tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou, posúdenie dohody o zrážkach zo mzdy bolo
zákonné a spravodlivé.

30. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje ust. § 256 ods. 1, § 262 a 396 ods. 1 CSP, lebo
úspešnému žalobcovi v rozsahu 100% patria trovy konania.

31. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.