Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/143/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200596
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: L. T. L., nar.XX.XX.XXXX, bytom
ul. R. XX, XX-XXX G. A., Poľská republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul.
29.augustač.8a10,81363Bratislavaopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanejč.8488-4/2014-
BA zo dňa 01.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. 8488-4/2014-BA zo
dňa 01.04.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. a vec jej vracia na
ďalšie konanie.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou nepríslušnému súdu dňa 06.05.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.8.2014 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 8488-4/2014-BA zo
dňa 01.04.2014, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a zmenila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava vo výrokovej časti tak, že zamestnancovi: L. T. L., nar.XX.XX.XXXX,
nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti dňa 1.decembra 2010 podľa slovenskej legislatívny. V ostatnej časti žalovaná potvrdila

prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.700-0365/2011-23 z 13.9.2011.

Žalobcavžalobenamietalporušeniepredpisovmateriálnehoprávavsúvislostisneprimeranýmpoužitím
čl.11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, článku 5 vykonávacieho nariadenia spochybňovaním
platnosti pracovnej zmluvy na základe ktorej bolo vydané potvrdenie štátu prihlásenia žalobcu k
sociálnemu poisteniu. Žalobca ďalej namietal zaťaženie negatívnymi účinkami žalobcu v dôsledku
porušenia povinnosti jeho zamestnávateľa o ktorých žalobca nevedel, ďalej namietal ľubovoľné a

svojvoľné hodnotenie dôkazov zo strany žalovanej a nedostatočné vykonané dokazovanie. Uviedol, že
na základe článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia osoba ktorá vykonáva nájomnú prácu alebo
prácu na vlastný účet v členskom štáte podlieha legislatívne tohto štátu. Konštatovanie v napadnutom
rozhodnutí, že žalobca podlieha poľskej legislatíve je nesprávne, keďže žalobca je prihlásený na
poistenie v príslušnej slovenskej inštitúcii z dôvodu vykonávania nájomnej práce, čo spôsobuje, že
žalobca podlieha v tom istom čase legislatívne dvoch rôznych členských štátov.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2014 navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že
riešenie zamestnancov zamestnávateľa R. Y. T.- GM CONSULTING, prebiehalo pomerne dlhé obdobie
a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ZUS Varšava,
na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri
určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny
výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu.

Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej
republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených
vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie
sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v
Poľskej republike vykonávajú. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle Nariadenia č. 883/2004 v

spojení s Nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 a vykonávacím Nariadením
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je rozhodujúce preukázanie nadväznosti na reálny
výkonu činnosti, ako jeden zo základných faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia. Rovnako zásadný význam má aj preukázanie naplnenia kritéria
registrovaného sídla zamestnávateľa v zmysle čl. 14 vykonávacieho nariadenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 7.7.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je neobývaný rodinný dom.
Kontrolou bolo zistené, že v tomto dome sa nenachádza žiadna prevádzka a ani žiadni zamestnanci.
Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval
zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu

skutočne vykonávali. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a tiež žiadny
zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ
prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovno-právneho vzťahu a že zamestnanci na území
SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež zistené skutočnosti nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie
miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra. Evidencia dochádzky zo

strany zamestnávateľa nebola vedená. Z pracovných zmlúv zamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne
v Poľskej republike vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne a
dohodnutá dĺžka pracovného času je jedna osmina z pracovného času. Hrubá mzda zamestnancov bola
40,-Eur mesačne. Správa o vykonaní kontroly bola vypracovaná 14.7.2011 a súčasne bol zamestnávateľ
vyzvaný na predloženie relevantných dokladov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území

SR. Zamestnávateľ následne predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené
vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové
školenia realizované na Slovensku, faktúry za vykonané služby, certifikáty zamestnávateľa, resp.
zamestnancovo, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny či iné činnosti realizované
zamestnancami na území SR zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, pričom žalobca
svoju neúčasť ospravedlnil, žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila listom došlým súdu dňa 19.11.2015
a 26.11.2015 a súhlasila s prejednaním v jej neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol
vo veci v neprítomnosti účastníkov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
správnom konaní, v ktorom bola u zamestnávateľa R. Y. T.- GM CONSULTING, vykonaná na základe
signalizácie ZUS Varšava dňa 7.7.2011 kontrola, nakoľko sa jednalo o jedného zo zamestnávateľov,
zamestnávajúcich osoby s podozrivo nízkym príjmom a zanedbateľným pracovným úväzkom. Účelom

kontroly bolo preverenie reálneho výkonu činnosti ich zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Na základe výsledkov kontroly vydala Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodnutie
č.700-0365/2011-23 z 13.9.2011, podľa ktorého zamestnancovi zamestnávateľa R. Y. T.- GM
CONSULTING - L. T. L., nar.XX.XX.XXXX, nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom

poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 1.12.2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietal porušenie procesných
právvsúvislostisdokazovanímpredchádzajúcimvydaniurozhodnutiatakčosatýkajehoúčastivkonaní
ako aj nevysporiadanie sa s obsahom predložených dôkazov.

Žalovaná ako druhostupňový správny orgán vo veci rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila
s odôvodnením, že kontrolou vykonanou dňa 7.7.2011 bolo zistené, že žalobca reálne nevykonával
svoju činnosť na území Slovenskej republiky, pričom pre vznik a zánik povinného nemocenskéhopoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti je potrebné
okrem prihlášky aj to, aby bol preukázaný zo strany zamestnávateľa reálny výkon práce svojich
zamestnancov na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie vo výroku

tak, že zamenila slová nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a v poistení
nezamestnanosti za slová nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti.

V odôvodnení uviedla, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby

ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité
skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len
jedného členského štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia
manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem
reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti

jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých

prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Príslušná poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia, ZUS
Varšava, bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej
legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej

legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala u zamestnávateľa R. Y. T.- GM CONSULTING, so sídlom
Buková 22, dňa 7.7.2011 kontrolu zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území
Slovenskej republiky každého zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Pri vykonanej kontrole

zistila, že na adrese podnikania Buková 22 je neobývaný rodinný dom, v ktorom sa nenachádzala žiadna
prevádzka v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania
prítomný zamestnávateľ a ani žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady ktoré
by preukazovali že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho
vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Taktiež bolo zistené, že uvedené

miesto nespĺňa podľa živnostenského registra štatút registrového sídla.

Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného

nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p..

1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zák.č. 461/2003 Z.z.

Do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho
poistenia v sporných prípadoch,

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má
prednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky,neustanovujeinak,činnosťvyplývajúcazprávnehovzťahu,

ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) okrem nepeňažného
príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa
osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v
nezamestnanostije,aktentozákonneustanovujeinak,fyzickáosobavprávnomvzťahu,ktorýjejzakladá
právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ( s uvedením výnimiek)

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011,

sú povinne nemocensky poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1,
Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
sú povinne dôchodkovo poistení zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 a 2,
Podľa § 19 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia
uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní
systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov

a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.

Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a

vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch

alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym

predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero
zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,

alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.

(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Napadnuté rozhodnutie, prieskumu ktorého sa žalobca domáhal, bolo vydané na základe kontroly
vykonanej u zamestnávateľa žalobcu za účelom preverenia reálnosti výkonu pracovnej činnosti žalobcu

prihláseného v Registri poistencov Sociálnej poisťovne, s prihliadnutím na dôvodnosť aplikácie právnych
predpisov Slovenskej republiky vo veciach sociálneho poistenia.

Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 13.9.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné

náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.

O odvolaní rozhodujúca žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísala vnútroštátnu
i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečeniaPoľskejrepublikyispôsobvykonávaniašetreniavtomtokonkrétnomprípade,vkonečnom

dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnila iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území
Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Do odôvodnenia rozhodnutia boli
prevzaté závery z vykonanej kontroly, paušálne zahŕňajúce všetkých zamestnancov kontrolovaného
zamestnávateľa, ktorý medzičasom ukončil podnikateľskú činnosť na území SR. Nakoľko sa však

rozhodnutie týka konkrétnych práv žalobkyne ako konkrétnej osoby, musí tomu zodpovedať aj
dostatočne určité odôvodnenie. Bola teda posúdená ako dôvodná námietka, žalobkyne, že došlo k
pochybeniu v tom, že pri posudzovaní výkonu činnosti občanov Poľskej republiky u zamestnancov na
území Slovenskej republiky nebola posudzovaná každá dotknutá osoba individuálne.

Podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009, ak existuje neistota
vo veci určenia uplatnených právnych predpisov v dôsledku ktorej je potrebné aby inštitúcie alebo
úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcii určených
príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali,
určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok

13 základného nariadenia a príslušné ust. článku 14 vykonávacieho nariadenia.

Aj keď zo žiadneho predpisu nevyplývajú formálne náležitosti takejto dohody, rozhodne musí byť z
jej obsahu objektívne preukázateľné, na ktoré subjekty ( zamestnancov a zamestnávateľov ) savzťahuje. Za takúto dohodu nemožno považovať list z 10.12.2013, ktorým žalovaná akceptovala
návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho
zabezpečenia ZUS, v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej je v

prípade 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo má konečnú platnosť. Z
uvedeného listu totiž nevyplýva, že či určenie poľského zákonodarstva platí aj pre prípad zamestnanca:
L. T. L., nar.XX.XX.XXXX. To, že žalovaná považovala za takúto dohodu ohľadne osoby žalobcu list zo
dňa 10.12.2013, súd to považuje za nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 250j ods. 2 písm.
a), c), d) O.s.p. ako prijaté na základe nesprávneho právneho posúdenia, nedostačujúceho zistenia
skutkového stavu a súčasne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie v naznačenom smere v zmysle ust. § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.

Procesne úspešnému žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že

žalobca si žiadne trovy neuplatnil.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.