Uznesenie – Neodstránitelné podmienky konania ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231837
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114231837.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: S. J., J..S..Z.., O.:XXXXXXXX, T., A. X/A, právne zast. G.
A., J..S..Z.., J. J. R. T., K.. A. X/A, proti žalovanej: I.T. C., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Č. S., Z. XX, Q..Č.. T.,
Š. XX, o zaplatenie XX,XX Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať v predmetnej veci,
konanie z a s t a v u j e,

náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy XX,XX Eur s príslušenstvom a úhrady trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kontroly cestovných lístkov vykonanej pracovníkom
právneho predchodcu žalobcu C.Í. H. E. T., I..J.., so sídlom U. XXX, T., ktorý je právnickou osobou
so sídlom v členskom štáte Európskej únie, bol spísaný Záznam o vykonanej prepravnej kontrole č.
XXXXXXXX, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorý osvedčuje, že žalovaná v čase kontroly
nemala u seba platný cestovný lístok, čím jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu X XXX Kč.

Na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej Prílohy č. 1, bola
pohľadávka vo výške XX,XX Eur postúpená na žalobcu.

Tunajší súd vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz sp. zn. XXRo XXX/XX, ktorý pre nemožnosť
doručenia žalovanej do vlastných rúk bol uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX
zrušený.

Predmetné konanie má charakter takzvaného konania s cudzím prvkom, nakoľko pohľadávka vznikla
na území Č. S., kde žalovaná má aj hlásený trvalý pobyt od roku XXXX, pričom základnou podmienkou,
ktorá musí byť pre prejednanie takejto právnej veci splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie.
Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo
právnymi predpismi Európskej únie a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem

zákonom.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.Podľačlánku3ods.1nariadenia,osobysbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátumožnožalovaťnasúdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte
a/v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,
b/na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby D: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar

dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby
poskytli alebo mali poskytnúť,
c/ak sa neuplatní písm. b)/, uplatní sa písm. a)/.

Podľa čl. 15 ods. 1 písm. c/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí, podľa

tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú
s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto
členského štátu, a zmluva spadá do rozsah týchto činností.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia konanie možno iniciovať voči spotrebiteľovi druhou zmluvnou stranou, len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo.

Podľa čl. 26 nariadenia ak je odporca, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte, obžalovaný pred súdom
druhého členského štátu a nedostaví sa pred súd, súd vyhlási na základe vlastného uváženia, že nemá

súdnu právomoc, pokiaľ si súdnu právomoc neodvodí od ustanovení tohto nariadenia.
Z vyššie uvedených citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom
pre založenie všeobecnej právomoci súdu členského štátu je bydlisko odporcu v tomto členskom
štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach
nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 ods. 1 nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto

súd sa zaoberal otázkou, či v predmetnej právnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich
osobitnú právomoc súdov členského štátu.

Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vznikla
na území Č. S., pričom žalobca sa domáha nároku vo vzťahu ku žalovanej, ktorá je fyzickou osobou,

nepodnikateľom, s trvalým pobytom podľa udania žalobcu na území Slovenskej republiky. Na základe
kontroly cestovných lístkov vykonanej pracovníkom právneho predchodcu žalobcu C. H. E. T., I..J..,
so sídlom U. XXX, T., ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie, bol
spísaný Záznam o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXXX, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala
a ktorý osvedčuje, že žalovaná v čase kontroly nemala u seba platný cestovný lístok, čím jej vznikla

povinnosť uhradiť žalobcovi sumu X XXX Kč. Žalobca doručoval žalovanej predžalobnú výzvu na adresu
jej trvalého pobytu, ktorý uvádzala v čase vzniku pohľadávky a vyplýval aj z preukazu totožnosti (H. XX),
avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“.

Tunajší súd vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz sp. zn. XXRo XXX/XX, ktorý pre nemožnosť

doručenia žalovanej do vlastných rúk bol uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC XXX/XXXX-XX
zrušený.

Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná má trvalý pobyt prihlásený v Č. S. na drese
XXXXX Z. Č.. XX, Z.. H. XE/X.

Obvodní soud pro Prahu 7 na základe žiadosti o zistenie pobytu oznámil, že žalovaná má v centrálnej
evidencii osôb evidovanú adresu Z. Č.. H.. XX, XXX XX Z. - Q., Z. H..

Policie České republiky - Obvodní oddělení P. správou zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo tunajšiemu súdu,

že žalovaná je na vyššie uvedenej adrese iba formálne prihlásená, avšak viac ako osem rokov tam
nebýva; jej súčasná overená adresa je T., K.. Š. XX (ubytovna), na ktorej si žalovaná prevzala žalobu
spolu s prílohami.Súd v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia dospel k záveru, že právomoc konať v predmetnej
veci, by mohla byť založená na miesto zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia
čl. 5 ods. 1 nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe, ktorej predmetný záväzkovo

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol, možno podľa jeho obsahu považovať v zmysle
citovaného ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. c / nariadenia za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu,
vo vzťahu k nárokom, ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí, podľa citovaného ustanovenia čl.
16 ods. 2 nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, miestom bydliska žalovaného,
majúceho v predmetnom záväzkovom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

Ako vyplýva z ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia, nároky vyplývajúce zo záväzkov právneho
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo (bydlisko). To znamená, že pokiaľ je preukázané, že
uplatňované nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského
štátu na základe iných princípov vyjadrených ostatných oddieloch nariadenia. Napriek tomu súd posúdil,

či by v danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej
miestom zmluvného plnenia. Z písomností predložených žalobcom bolo preukázané, že pohľadávka
vznikla v Českej republike, kde má zároveň žalovaná aj bydlisko, preto súd konštatuje, že podľa
citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia nie je založená právomoc súdu konať v danej veci.

Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia s cieľom stanoviť, či má strana sídlo v členskom štáte, ktorého súdy
konajú v predmetnej veci, súd uplatní svoj vnútorný poriadok.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode, ktorého má občan
bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode, ktorého sa zdržuje.

Otázku bydliska súd posudzuje podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. V
zmysle definície používanej na účely ustanovenia § 85 O.s.p. obsah pojmu bydlisko, ako používa O.s.p.,
nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce
evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom

zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania
podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale a v určitom
mieste sa zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto
faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.

V priebehu prípravy na pojednávanie súd zistil, že žalovaná sa na území Slovenskej republiky
nezdržiava. Trvalý pobyt má v Č. S., kde sa aj reálne zdržiava, a to na adrese T., Š.E. XX.

Tu je potrebné podotknúť, že samotné citované nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného
účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. Pre spor zo

spotrebiteľskej zmluvy, takýmto súdom v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia je súd štátu, v ktorom
má bydlisko žalovaný, a v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaná mala bydlisko na území
Slovenskej republiky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že pohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je

v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia splnená podmienka právomoci konať v
danej právnej veci, a preto s poukazom na ustanovení článku 26 ods. 1 nariadenia súd vyhlásil, že nemá
právomoc konať v predmetnej veci.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 zb. Občianskeho súdneho poriadku platnom znení (ďalej len O.s.p.)

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. K, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má predchádzať iné konanie,

súd postúpi vec do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. V danej právnej veci
nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský

štát. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písmena c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.