Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/499/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219307
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209219307.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: P.. G. U.,
A.. XX. X. XXXX, W. O., O. X, zastúpená JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou, AK Košice,
Trieda KVP 1, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709
332, zastúpená SHM PARTNERS, s. r. o., AK Bratislava, Svätoplukova 28, o zaplatenie 26.446,16 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 1.
2011, č. k. 10C/219/2009-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.000,-
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej zaplatiť sumu 24.446,16 € v splátkach po 100,-
€ mesačne, vždy do 21. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania 500,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 2.667,34
€; žalovaného napokon zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet prvoinštančného súdu súdny poplatok
1.086,76 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že
žalobkyňa ako vodička motorového vozidla dňa 19. 10. 2005 spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej
vodič protiidúceho vozidla P. H. utrpel zranenia, ktorým dňa 5. 11. 2005 podľahol. Sociálna poisťovňa, a.
s., pobočka Prešov vyplatila pozostalej vdove L. H. jednorazové odškodnenie (úrazovú dávku) v sume
16.528,85 € a nezaopatreným deťom Q. Y. H. H. každému po 8.264,42 €, spolu vo výške 33.057,16 €. V
konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15C/122/2008 bola žalobkyni uložená povinnosť zo

sumy 33.057,16 € nahradiť Sociálnej poisťovni, a. s., sumu zníženú na základe moderačného práva o
20 % v zmysle § 450 Obč. zák., t. j. sumu 26.446,16 €. Žalobkyňa listom zo dňa 11. 12. 2007 požiadala
žalovaného o úhradu predmetnej úrazovej dávky v prospech Sociálnej poisťovne, a. s.; žalovaný listom
zo dňa 28. 4. 2008 plnenie odmietol. Žalobkyňa v súčasnosti spláca úrazovú dávku Sociálnej poisťovni,
a. s. v pravidelných 100,- € mesačných splátkach, splatných vždy k 21. dňu v mesiaci. Žalovaný
sa v konaní bráni poukazovaním na znenie ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom
ku dňu dopravnej nehody), podľa ktorého sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla nevzťahovalo na poskytnutie náhrady dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou
v zmysle § 94 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. na náhradu vyplateného jednorazového odškodnenia
(úrazových dávok). Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa
na náhradu týchto dávok vzťahuje až od 1. 4. 2007, kedy bolo novelizované ust. § 4 zákona č. 381/2001Z. z. (zákonom č. 110/2007 Z. z.). Poukazoval aj na znenie ust. § 28c ods. 6 zákona, podľa ktorého
právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. 4. 2007 zostávajú nedotknuté.

3. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že Sociálna poisťovňa, a. s., na základe výzvy
č. 43/2007 zo dňa 22. 11. 2007 žalobkyňu požiadala v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení o náhradu vyplatených dávok pozostalým v celkovej výške 1.276.921,- Sk, z toho
na nemocenskom 3.002,- Sk, úrazovom príplatku 3.684,- Sk, jednorazovom odškodnení 995.896,- Sk,
nákladov pohrebu 21.901,- Sk, vdovskom dôchodku 114.632,- Sk a sirotskom dôchodku 137.806,- Sk,

keď jednorazové odškodnenie bolo pozostalým vyplatené Sociálnou poisťovňou, a. s., dňa 15. 12.
2006. Na výzvu žalobkyne zo dňa 11. 12. 2007 adresovanú žalovanému, aby plnil v prospech Sociálnej
poisťovne, a. s., v zmysle uzatvoreného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, žalovaný nahradil z poistenia zodpovednosti sumu 281.025,- Sk (t.
j. nemocenské, úrazový príplatok, vdovský a sirotský dôchodok a pohrebné); náhradu jednorazového
odškodnenia pozostalých v sume 995.896,- Sk nahradiť odmietol. Motorové vozidlo Š. E., ktorého

prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo poistené u žalovaného na základe Zmluvy č. XXX-XXXXX-XX
zo dňa 16. 12. 2004.

4. Prvoinštančný súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 2,
§ 822 Obč. zák., ďalej ust. § 1, § 2 písm. h/, i/, § 3, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (§ 4 ods. 2 v

znení platnom jednak do 1. 4. 2007, ako aj od 1. 4. 2007), tiež § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. (v
znení platnom od 1. 4. 2007) a dospel k nasledovným záverom. V prejednávanej veci riešil vyplatenie
poistného plnenia v podobe jednorazových dávok, ktoré boli Sociálnou poisťovňou, a. s., poskytnuté
pozostalejvdoveadvomdeťomzomreléhoP.H.,nazáklade§13ods.3písm.e/zákonač.461/2003Z.z.
o sociálnom poistení. Úrazová dávka bola do zákona č. 381/2001 Z. z. zavedená až novelou vykonanou

zákonom č. 110/2007 Z. z., účinnou od 1. 4. 2007, pričom v zákone o sociálnom poistení (zákon č.
461/2003 Z. z.) bola zavedená už od 1. 1. 2004. Z hľadiska právneho posúdenia veci považoval súd
prvej inštancie za významné vymedzenie pojmov škodová udalosť a poistná udalosť. Pojem škodová
udalosť vymedzil ako skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na náhradu
škody, vo vzťahu k predmetnej právnej veci za škodovú udalosť považoval dopravnú nehodu, ktorú

zavinila žalobkyňa dňa 19. 10. 2005. Pojem poistnej udalosti vymedzil tak, že ňou je vznik povinnosti
poisťovateľa nahradiť škodu, ktorá povinnosť vznikne v prípade splnenia podmienok: a/ porušenie
právnej povinnosti poisteným, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
právnej povinnosti a napokon d/ uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným. Z hľadiska časového
sledu je uplatnenie nároku poškodeného voči škodcovi (poistenému) alebo poisťovateľovi poslednou

podmienkou vzniku záväzku poisťovateľa k jej náhrade výnimkou z pravidla, že poistná udalosť je
uplatnenie nároku na náhradu škody je prípad, kedy o nároku poškodeného o náhradu škody rozhoduje
súd. V tomto prípade poistná udalosť nastáva až dňom, keď rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť
škodu nadobudne právoplatnosť. Z hľadiska vymedzenia poistnej udalosti má popri škodovej udalosti
význam vznik škody u poškodeného, pretože až týmto okamihom vznikne poškodenému právo na

náhradu škody a tým aj povinnosť poisteného, resp. poisťovateľa, škodu nahradiť. Poškodený môže
škodu uplatniť až vtedy, keď sa dozvie o osobe škodcu a o rozsahu škody. Splnenie týchto podmienok
zakladá počiatok behu premlčacej doby na náhradu škody. Uplatnenie nároku poškodeným je dôležitou
skutočnosťou pre splatnosť náhrady škody a tým aj poistného plnenia. Samotná škoda pritom môže
vzniknúť aj postupne v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Uplatnenie nároku na náhradu škody

je však dôležitou podmienkou, ktorá určuje vznik poistnej udalosti, pretože bez uplatnenia nároku škodca
(poistený) nemá vedomosť o tom, či škoda vznikla a v akej výške. Časové rozlíšenie vzniku poistnej
udalosti je dôležité v nadväznosti na premlčanie práv na plnenie z poistenia. Tie sa podľa § 104 a §
101 Obč. zák. premlčia za 4 roky po vzniku poistnej udalosti. Iným spôsobom sa však premlčí samotný
nárok poškodeného na náhradu škody proti škodcovi (poistenému) - a to podľa § 106 Obč. zák.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedených predpokladov a z vykonaného dokazovania uzavrel,
že vznikom poistnej udalosti v prejednávanej právnej veci by bola výzva Sociálnej poisťovne, a. s., zo
dňa 22. 11. 2007 adresovaná poistenej žalobkyni v tom prípade, ak by rozsah náhrady škody nebol
predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/122/2008, v ktorom

bol žalovaný vedľajším účastníkom. Rozsudok sp. zn. 15C/122/2008 nadobudol právoplatnosť dňom
25. 2. 2009, ktorý deň je považovaný za vznik povinnosti žalovaného plniť (vznik poistnej udalosti). Až
týmto okamihom boli naplnené všetky podmienky dôležité pre uplatnenie práv na plnenie z poistenia.
Prvoinštančný súd sa teda nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že ak by sa za vznik poistnejudalosti považovala výzva poškodeného, teoreticky by nemuselo prísť k začiatku plynutia premlčania na
uplatnenie práva na plnenie z poistenia, resp. že poškodený by si mohol uplatniť škodu aj po 50 rokoch
po vzniku škody - takému konaniu poškodeného bráni právna úprava premlčania podľa § 106 Obč. zák.,

žalovaný tak bol povinný poskytnúť žalovanej poistné plnenie podľa právnej úpravy účinnej až od 1. 4.
2007, nakoľko poistná udalosť nastala v čase jej pôsobnosti a škodová udalosť nastala v čase platne
uzavretej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

6. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnej

žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcu jednak v zaplatenom súdnom poplatku za
návrh v sume 500,- € a v trovách právneho zastúpenia vo výške celkom 2.667,34 €. Trovy právneho
zastúpenia spočívajú v 4 úkonoch právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu,
účasť na pojednávaní dňa 25. 5. 2010 a účasť na pojednávaní dňa 28. 10. 2010 v sume 419,94 € za
jeden úkon; ďalej režijný paušál 2 x 6,95 € a 2 x 7,21 € a z cestovných náhrad za cestu Košice - Bratislava
a späť (410 km x 2) vykonanej vozidlom C. P. B.: O. XXX B., pri spotrebe 8,7 l/100 km, cena benzínu 1,25

€/l, za pojednávanie dňa 25. 5. 2010 v sume 89,17 € a za pojednávanie dňa 28. 10. 2010 v sume 89,17
€, spolu 178,34 €; amortizácia vozidla pri 0,183 €/km na pojednávanie 25. 5. 2010 v sume 150,06 €,
na pojednávanie dňa 28. 10. 2010 v sume 150,06 €, spolu 300,12 €. Napokon priznal právnej zástupkyni
žalobkyne aj náhradu za stratu času pri ceste Košice - Bratislava a späť za každú aj začatú polhodinu (10
polhodín x 2 = 20 polhodín, pri 12,02 € za 1 polhodinu = 240,40 €/1 pojednávanie x 2 = 480,80 € (podľa

vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1, § 15, § 17 a zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

7. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a
zamietnutia návrhu žalobkyne; žalovaný tiež žiadal priznať mu náhradu trov konania. Pre prípad, že
odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, navrhol pripustiť voči jeho rozhodnutiu dovolanie,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Za právnu otázku zásadného
významu považoval právne posúdenie skutočnosti, či pre určenie rozsahu poistného krytia poistenia
zodpovednosti za škodu (teda či sa uzavreté poistenie vzťahuje na povinnosť poisteného nahradiť
vzniknutú škodu) je rozhodný časový okamih udalosti, ktorá je prvotnou príčinou vzniku škody (škodová
udalosť) alebo až časový okamih uplatnenia náhrady škody voči poisťovateľovi.

8. Žalovaný súhlasil s vymedzením pojmu škodová udalosť prvoinštančným súdom a s jeho záverom,
že škodovou udalosťou bola dopravná nehoda zo dňa 19. 10. 2005. Námietky však mal k vymedzeniu
pojmupoistnáudalosť,keďpodmienkypotrebnénavznikpovinnostipoisťovateľanahradiťzapoisteného
škodu uvádzané v napadnutom rozsudku považoval za neúplné - chýba v ňom podmienka, že

poistné krytie uzavretého poistenia za škodu sa musí vzťahovať na vzniknutú škodu. Uzavretie
poisteniazodpovednostizaškodumedzipoisťovateľomapoistenýmakobudúcimškodcomneznamená,
že poisťovateľ je povinný nahradiť za poisteného akúkoľvek poisteným spôsobenú škodu, ale len
takú škodu, na ktorú sa vzťahuje uzavreté poistenie, a to pokiaľ ide o právny základ vzniknutej
škody tak aj o výšku vzniknutej škody. Rovnako je potrebné posúdiť, či škodca ako poistený v

okamihu jeho škodového konania alebo neskôr neporušil povinnosť vyplývajúcu mu z poistnej zmluvy,
ktorá by mala za následok právo poisťovateľa odmietnuť za poisteného nahradiť škodu vzniknutú
poškodenému. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní posudzoval aj splnenie vyššie uvedenej podmienky, aj keď túto výslovne vo svojom
výpočte posudzovaných podmienok pre vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť spôsobenú škodu pri

vymedzení pojmu poistná udalosť neuviedol.

9. Žalovaný však zásadne nesúhlasil s ustálením časového okamihu, ku ktorému je potrebné posúdiť
splnenie predmetnej podmienky pre vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť spôsobenú škodu, teda
časový okamih, ku ktorému je potrebné posúdiť rozsah poistného krytia na základe uzavretej poistnej

zmluvy. Súd za tento považoval až uplatnenie práva poškodeného na náhradu škody voči žalobkyni ako
škodcovi, resp. až deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola žalobkyni ako škodcovi uložená
povinnosť nahradiť škodu poškodenému. Podľa názoru žalovaného pre určenie rozsahu poistného krytia
poisteniazodpovednostizaškodujepotrebnétentorozsahposudzovaťvčasovýokamihvznikuškodovej
udalosti, teda v časový okamih vzniku udalosti, ktorá bola prvotnou príčinou vzniku škody. Pre posúdenie

otázky rozsahu poistného krytia - t. j. či sa uzavreté poistenie vzťahuje na vzniknutú škodu - nie je
podstatný časový okamih vzniku samotnej škody, teda či škoda vznikla súčasne so vznikom škodovej
udalosti alebo neskôr.10. Akceptovanie záveru prvinštančného súdu o určení časového okamihu uplatnenia náhrady škody
poškodeným voči škodcovi ako rozhodného časového okamihu pre posúdenie rozsahu poistného krytia
poistenia zodpovednosti za škodu by v praxi spôsobovala vznik neakceptovateľných situácií:

- Ak by v čase od vzniku škodovej udalosti do uplatnenia náhrady škody poškodeným voči škodcovi
došlo k zániku poistenia zodpovednosti za škodu, škodca ako poškodený by musel sám nahradiť škodu
poškodenému. V zmysle záveru súdu by totiž rozsah poistného krytia bol posudzovaný až v čase
uplatnenianáhradyškodyvočiškodcovi,t.j.pozánikupoistenia,tedarozsahpoisteniabybolnulový,ato

napriek tomu, že v čase vzniku škodovej udalosti by sa rozsah poistného krytia poistenia zodpovednosti
za škodu na daný prípad vzťahoval;

- Ak by poistený ako škodca spôsobil vznik škodovej udalosti, t. j. vznik škody poškodenému a rozsah
poistného krytia by sa na vzniknutú škodu nevzťahoval, škodca by mohol až do okamihu uplatnenia
náhrady škody poškodeným uzavrieť s poisťovateľom dohodu o rozšírení poistného krytia aj na škodu,

ktorú už škodca spôsobil poškodenému. V zmysle záveru súdu by totiž rozsah poistného krytia bol
posudzovaný až v čase uplatnenia náhrady škody voči škodcovi, teda v čase po rozšírení poistného
krytia; podľa záveru súdu by sa potom uzavreté poistenie vzťahovalo aj na vzniknutú škodu, hoci rozsah
poistného krytia sa v čase vzniku škodovej udalosti na daný prípad nevzťahoval.

11. Obe popísané situácie by však predstavovali neprijateľný a nespravodlivý stav jednak na strane
poisteného - v prvom prípade, a jednak na strane poisťovateľa - v druhom prípade. Prvoinštančný
súd tak nesprávne posúdil určenie časového okamihu rozhodného pre vymedzenie rozsahu poistného
krytia uzavretého poistenia zodpovednosti za škodu ako jednej z podmienok pre vznik povinnosti
žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť za žalobkyňu ako škodcu náhradu škody poškodenému. V

prípade akéhokoľvek poistenia zodpovednosti za škodu je potrebné posudzovať rozsah poistného krytia
na základe uzavretej poistnej zmluvy v časový okamih vzniku škodovej udalosti. Nie je rozhodné, či sa
neskôr rozsah uzavretého poistenia zmenil, teda či by sa uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu
vzťahovalo alebo nevzťahovalo na rovnakú škodovú udalosť v neskoršom časovom období, napr. v čase
uplatnenia náhrady škody poškodeným voči škodcovi. V súdenej právnej veci je preto nutné posudzovať

rozsah poistného krytia uzavretého poistenia zodpovednosti za škodu ku dňu vzniku škodovej udalosti,
t. j. k 19. 10. 2005. K uvedenému dňu sa uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu nevzťahovalo
na škodu spôsobenú žalobkyňou ako škodcom Sociálnej poisťovni, a. s. ako poškodenému, v podobe
škody predstavujúcej vyplatenie úrazovej dávky (jednorazového odškodnenia). Prvoinštančný súd teda
nesprávne právne posúdil predovšetkým výklad a aplikáciu ust. § 2 písm. i/ a § 4 zákona č. 381/2001 Z.

z., ako aj posúdenie časového okamihu rozhodného na vymedzenie rozsahu poistného krytia poistenia
zodpovednosti za škodu.

12. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že pre určenie

rozsahu poistného krytia je potrebné tento rozsah posudzovať v časový okamih vzniku škodovej
udalosti a nie v časový okamih vzniku poistnej udalosti. Poukazovala na to, že právne vzťahy vzniknuté
zo škodovej udalosti majú odlišný obsah práv a povinností ako právne vzťahy vzniknuté z poistnej
udalosti. Škodová udalosť a poistná udalosť sú dva samostatné právne vzťahy s odlišným obsahom
práv a povinností a s odlišnými podmienkami vzniku právna povinností. Žalovaný opomína, že v

prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú právne vzťahy
osobitne upravené a to zákonom č. 381/2001 Z. z. Dňa 19. 10. 2005 došlo v prejednávanej veci ku
škodovej udalosti, a to dopravnej nehode. Poisťovateľom osobného motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda bol žalovaný, na základe uzavretej poistnej zmluvy. Poisteným bola žalobkyňa, ktorá
dopravnú nehodu spôsobila, čím zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V

čase škodovej udalosti žalobkyňa nemala vedomosť o škode. Po doručení výzvy Sociálnej poisťovne
č. 43/2007 zo dňa 22. 11. 2007 žalobkyni sa žalobkyňa dozvedela o výške škody (úrazovej
dávke - jednorazovom odškodnení pre manželku a deti zomrelého poškodeného); listom zo dňa 11. 12.
2007žalobkyňavyzvalažalovanéhonanáhraduškody(vrátanejednorazovéhoodškodného)vprospech
Sociálnej poisťovne, čím došlo aj u poisťovateľa (nielen u žalobkyne) k vedomosti o škode a tak k vzniku

poistnej udalosti. Nie každá škodová udalosť vyvolá aj poistnú udalosť, t. j. vznik povinnosti poisťovateľa
nahradiť škodu.13. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že právny vzťah, prejednávaný v danom spore, je podradený
osobitnému zákonu (zák. č. 381/2001 Z. z.), ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku. Ide o
právny vzťah, ktorý je striktne regulovaný zákonom a teda poisťovateľ nemôže poskytnúť poistné krytie

poistených rizík (rozsah zodpovednosti podľa § 4 cit. zákona) v menšom rozsahu než to ustanovuje
tento zákon, v čom sa prejavuje striktná zákonnosť tohto typu poistenia. Pri prijatí zákona č. 381/2001
Z. z. bolo úmyslom zákonodarcu liberalizovať trh s poistením motorových vozidiel, avšak nie v časti
poistného krytia, ale iba v časti výšky poistného, a tak voľby poisťovateľa. Ak dôjde k zmene zákona a
tým aj k zmene poistného krytia počas trvania poistného vzťahu, nie je potrebné meniť poistnú zmluvu

dohodou oboch účastníkov poistného vzťahu (podpisom novej poistnej zmluvy), ale zmenou zákona
dochádza k zmene obsahu už uzavretej poistnej zmluvy. Pokiaľ by tento princíp neplatil, potom by to
znamenalo, že ak by počas účinnosti uzavretej poistnej zmluvy došlo k zmene poistného krytia (rozsahu
zodpovednosti § 4) stanoveného zákonom, potom by poistení prevádzkovatelia motorových vozidiel
boli nútení vypovedať účinné poistné zmluvy a uzavrieť nové poistné zmluvy, aj s novozavedeným
poistným krytím. Tento stav by bol však absurdný, nakoľko by v poistení motorových vozidiel prestali

existovať zákonné garancie rozsahu zodpovednosti za spôsobenú škodu. Podporne žalobkyňa uviedla,
že v právnom systéme existuje zákonné poistenie napr. v systéme sociálneho poistenia, či zdravotného
poistenia, pričom v oboch týchto typoch poistenia znamená zmena zákona zároveň aj zmenu poistných
podmienok (napr. aj výšku poistného krytia - napr. rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti) odo dňa
účinnosti tejto zákonnej zmeny, bez ohľadu na to, kedy a za účinnosti akého znenia zákona poistný vzťah

vznikol. V prejednávanej právnej veci odo dňa 1. 4. 2007 bola účinná novela č. 110/2007 Z. z., ktorou sa
do zákona č. 381/2001 Z. z., a to do jej ust. § 4 vnieslo aj poistné krytie za vyplatené dávky z úrazového
poistenia, t. j. dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou, ako jednorazové odškodnenie pre manželku a
nezaopatrené deti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Zmenou zákona tak došlo k zmene poistného krytia
aj v prípade už uzavretej poistnej zmluvy. K právnemu vzťahu z poistnej udalosti (k dôvodu vzniku

poisťovateľa plniť) došlo až po účinnosti tejto zmeny zákona, poisťovateľ je preto povinný plniť v rozsahu
poistného krytia platného a účinného v čase vzniku poistnej udalosti. Zároveň si žalobkyňa uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd svojím rozsudkom zo dňa 17. januára 2013 č. k.

9Co/146/2011-136 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (podľa
vtedy účinného § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.), uložil žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania. Zároveň
odvolací súd pripustil dovolanie.

15. Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe dovolania žalovaného rozsudok

Krajského súdu zo dňa 17. januára 2013 č. k. 9Co/146/2011-136 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd uviedol, že pokiaľ je nezrozumiteľne stanovená dovolacia otázka, nie sú dostatočne jasne
určené medze dovolacieho prieskumu a dovolací súd v dôsledku toho ani nemá možnosť posúdiť, či
dovolateľom namietaná nesprávnosť právneho posúdenia odvolacím súdom sa týka tej právnej otázky,
so zreteľom na ktorú bolo dovolanie pripustené. Odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie na riešenie

dovolacej otázky „vznik práva na poistné plnenie z časového hľadiska vo vzťahu k zmene poistného
krytia v dôsledku zmeny zákona“. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo znenie otázky neurčité a
nezrozumiteľné.Dovolacísúdniejepovolaný,abyvlastnouinterpretáciouobjasňovalvýznamodvolacím
súdom nastolenej dovolacej otázky. Nie je zrejmé, či znenie samotnej otázky smeruje k vyriešeniu
problému,„čipreurčenierozsahupoistnéhokrytiapoisteniezodpovednostizaškodu(tedačisauzavreté

poistenie vzťahuje na povinnosť poisteného nahradiť vzniknutú škodu) je rozhodný časový okamih
udalosti, ktorá je prvotnou príčinou vzniku škody (škodová udalosť) alebo až časový okamih uplatnenia
náhrady škody voči poisťovateľovi“ tak, ako to vymedzil žalovaný vo svojej dovolacej otázke, a ktorú aj
riešil odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.

16. Po právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa k odvolaciemu konaniu vyjadrila žalobkyňa,
ktorá naďalej žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave to dňa 24. 11. 2014 sp. zn. 6Co/247/2014 a početnú
európsku judikatúru v tejto veci zásadného významu, najmä na rozsudok ESD sp. zn. C 22/12 vo
veci M. I. F. Y. X.. Mala za to, že slovenské právo umožňuje poškodeným požadovať vyplatenie

jednorazového odškodnenia, ktorým je zabezpečené je zabezpečenie odškodnenia ujmy pozostalých po
obeti dopravnej nehody, pričom takáto náhrada musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia a
toajvprípade,akzákonč.81/2001Z.z.vplatnomznenívosvojom§4takétopoistnékrytieneupravoval.17. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý naďalej žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne. Žalovaný zotrval na svojej doterajšej
právnej argumentácií, ako aj na tvrdení, že rozhodnutie závisí od posúdenia právnej otázky, ktorá v

rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu zatiaľ nebola riešená. Uvedenou právnou otázkou je posúdenie
skutočnosti či pre určenie rozsahu poistného krytia poistenie zodpovednosti za škodu (teda či sa
uzavreté poistenie vzťahuje na povinnosť poisteného nahradiť vzniknutú škodu) je rozhodný časový
okamih udalosti, ktorá je prvotnou príčinou vzniku škody (škodová udalosť) alebo až časový okamih
uplatnenia náhrady škody voči poisťovateľovi. V konaní Súdneho dvora Európskej únie vo veci M.

išlo o posúdenie otázky, či náhrada nemajetkovej ujmy vzniknutej fyzickej osobe v dôsledku dopravnej
nehody má byť poskytnutá z povinného zmluvného poistenia napriek tomu, že rozsah poistného krytia
uvedeného typu poistenia nezahŕňa náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej pri dopravnej nehode. Z
uvedeného rozhodnutia však nevyplýva, že z povinného zmluvného poistenia musí byť odškodnená
akákoľvek škoda či ujma vzniknutá pri dopravnej nehode.

18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené

ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C. s. p. v napadnutom (t.
j. v celom) rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

20. Podľa § 13 ods. 3 písm. e/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za
podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to jednorazové odškodnenie.

21. Podľa § 94 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného,
ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové

odškodnenie.

22. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania.

23. Podľa § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa § 822 Obč. zák. z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej

udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

25. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom do dňu 1. 4. 2007) poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu

a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov, spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm.
a/, b/ a d/,

d/ ušlého zisku.

26. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. (v znení účinnom do 1. 4. 2007) poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia

zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona (v znení účinnom od 1. 4. 2007) poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradua/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti v § 11 ods. 5 písm. a/ alebo písm. b/ alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

28. Podľa § 4 ods. 3 cit. zák. (v znení účinnom od 1. 4. 2007) poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené preukázané a
vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

29. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla je poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa (alebo SKP) nahradiť vzniknutú
škodu(§2písm.i/ zák.č.381/2001Z.z.).Poistnúudalosťnemožnostotožňovaťsoškodovouudalosťou;
pod škodovou udalosťou treba rozumieť akúkoľvek náhodnú udalosť, ktorá vedie ku vzniku škody
(§ 2 písm. h/ zák. č. 381/2001 Z. z.). Nie každá škodová udalosť je ale zároveň aj poistnou
udalosťou, škodová udalosť je pojem širší ako poistná udalosť. Vymedzenie poistnej udalosti sa pri

jednotlivých druhoch poistenia zodpovednosti za škody líši. Poistnou udalosťou môže byť tzv. škodová
udalosť, okamih vzniku povinnosti poisteného nahradiť škodu, príp. môže byť stanovený aj iný spôsob
určenia. Na určenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou, je potrebné vychádzať z poistných
podmienok, príp. poistnej zmluvy, alebo z osobitného právneho predpisu (napr. zák. č. 381/2001 Z. z.).
Spôsobenie škody poisteným znamená súčasne realizáciu dvoch štádií poistnej udalosti: 1/ škodová

udalosť a 2/ vznik škody (príčinná súvislosť medzi nimi). Avšak z hľadiska právneho vzťahu medzi
poisteným škodcom (žalobkyňou) a poisťovateľom (žalovaným) je právne relevantné až uplatnenie
nároku poškodeného (Sociálnej poisťovne) voči poistenému škodcovi (žalobkyni), pretože až vtedy
vznikne u poisteného majetková potreba, aby poisťovateľ uspokojil zaňho nárok poškodeného.

30. V danom prípade Sociálna poisťovňa vyzvala žalobkyňu na náhradu škody výzvou - listom zo
dňa 22. 11. 2007. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v
súdenej právnej veci nemožno túto výzvu ešte považovať za okolnosť, ktorá z hľadiska časovej
postupnosti zavŕšila vznik poistnej udalosti, nakoľko rozsah plnenia (výška spôsobenej škody) sa stala
predmetom súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 15C/122/2008 pred Okresným súdom Košice I. Až

právoplatnosťou rozsudku v právnej veci vedenej pod sp. zn. 15C/122/2008, t. j. dňom 25. 2. 2009,
vznikla povinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť, t. j. uvedený deň je nutné považovať za vznik
poistnej udalosti, a až vtedy vzniklo poistenej žalobkyni právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za ňu nahradil
škodu poškodenému (Sociálnej poisťovni), v zmysle ust. § 822 Obč. zák., včítane úhrady jednorazového
odškodnenia, nakoľko k uvedenému dňu platné znenie zákona č. 381/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 2 a

ods. 3 (znenie účinné od 1. 4. 2007) zahŕňalo do poistného krytia aj spomínané úrazové dávky (t. j. aj
jednorazové odškodnenie).

31. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvoinštančný súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 215 CSP. Vec tiež správne právne

posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval citované zákonné ustanovenia. Prvoinštančný súd svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 CSP. V
odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
založilsvojerozhodnutieaktoréboliprejehorozhodnutiepodstatné.Odvolacísúdsasprávnymizávermi
prvoinštančného súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje.

32. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a to aj v časti výroku o trovách konania a výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok, v ktorých prvoinštančný súd rovnako nepochybil.

33. Žalovaný vo svojom odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadal, aby
odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Žalovaný teda žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p.34. S poukazom na vyššie citovaný § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. 7. 2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil
tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce konania.

35. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej
úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30. 6. 2016. V § 419 a nasl. CSP sú vymedzené
podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný
sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu

potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd preto nemohol
rozhodnúť o žiadosti žalovaného, keď prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne
kritériami uvedenými v § 419 a nasl. CSP.

36. Nakoľko inštitút pripustenia dovolania podľa 238 ods. 3 O. s. p. nemá ekvivalent v Civilnom sporovom
poriadku, odvolací súd sa nevysporiadal ani dôvodmi uvedenými v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky.

37. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného
nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom a

dovolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a
nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch
s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa
písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti
tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o
rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).