Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/621/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308215574
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4308215574.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Peter Paulinyi P-STAV, nar.
26.02.1966, s miestom podnikania Šahy, Ružová 196/28, IČO: 43638287, zast. JUDr. Petrom Šebom,
advokátom so sídlom Mlynská 2238, Levice, proti žalovaným: 1/ H.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/
XX, O., 2/ H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, O., obaja v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom

Vačokom, advokátom v Bratislave, Vazovova 9/A, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12C/215/2008-353 zo dňa 07. júna 2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmzhorauvedenýmuznesenímOkresnýsúdLeviceakosúdprvéhostupňa-prvejinštancie,
po zastavení konania vo veci samej, uznesením č. k. 12C/215/2008-349, zo dňa 12. októbra 2015
- právoplatné 03. 11. 2015), rozhodol tak, že navrhovateľ - žalobca je povinný zaplatiť odporcom
(žalovaným) v prvom a druhom rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.607,49 eura na
účet právneho zástupcu žalovaných, a to v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie s poukazom na výsledok konania vo veci samej, žiadosť žalobcu ohľadom
rozhodnutia o trovách v späťvzatí žaloby, uplatnenie trov konania žalovanými a citované ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov - § 146
ods. 1 a 2, § 150 ods. 1) odôvodnil nasledovne:

3. Ak vzal navrhovateľ (žalobca) návrh (žalobu) späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil,
že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcu (žalovaného).
To neplatí, ak návrh berie späť ako následok správania sa odporcu (žalovaného) po začatí konania.
Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

4. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že navrhovateľ (žalobca) zavinil zastavenie konania
tým, že vzal návrh na začatie konania čiastočne späť a nešlo o späťvzatie návrhu pre správanie sa
odporcov (žalovaných), a preto podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP mu vyplýva povinnosť uhradiť
odporcom (žalovaným) trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

5. Zákon priznáva súdu rozsiahle moderačné právo v otázke náhrady trov konania. Ide však o

výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použite tohto pojmu. Z uvedeného vyplýva, že na
aplikáciu rozoberaného ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu. Pritom je jednoznačné, že ten, komu by náhrada trov mala
byť prisúdená, účelne vynaložil trovy spojené s uplatňovaním alebo bránením práva, čím došlo k ujme
v jeho majetkovej sfére.

6. Súd v danej veci prihliadol na okolnosti hodné osobitné zreteľa v zmysle § 150 OSP u navrhovateľa
(žalobcu), ktoré vzhliadol v tom, že navrhovateľ (žalobca) nemohol mať vedomosť o tom, že finančné
prostriedky, o ktorých vylúčenie z exekúcie žiadal, boli z účtu povinného prevedené a neboli poukázané
odporcom (oprávneným). O skutočnostiach podliehajúcim bankovému tajomstvu pritom nemohol mať

navrhovateľ (žalobca) vedomosť. Navrhovateľ (žalobca) teda bez vlastného zavinenia, majúc za
to, že jeho návrh je dôvodný, sa domáhal od odporcov (žalovaných) vylúčenia veci z exekúcie,
pričom až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania navrhovateľ (žalobca) zistil, že na
bankovom účte povinného sa tieto finančné prostriedky nenachádzajú. Súd tiež zohľadnil skutočnosť,
že navrhovateľ (žalobca) nemal inú možnosť domôcť sa svojho práva ako jeho uplatnením na súde a
prihliadol aj na jeho aktívny postoj v konaní. Nepochybné je však aj to, že odporcovia (žalovaní) vynaložili

nemalé náklady týkajúce sa tohto súdneho konania, najmä trov právneho zastúpenia. Len pre úplnosť
súd uvádza, že aplikácia ust. § 143 navrhnutá odporcami (žalovanými) v danom prípade neprichádza
do úvahy, keďže pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania nie je možné posudzovať úspech
v konaní, ale len procesné zavinenie zastavenia konania, s ktorou otázkou sa súd už v odôvodnení
vysporiadal.Pretosúdnepovažujezaspravodlivé,abyodporca(žalovaný)uhradilúčelnétrovyprávneho

zastúpenia odporcov (žalovaných) v celom rozsahu, t. j. vo výške 5.214,97 eura. S poukazom k
uvedeným skutočnostiam, súd sčasti náhradu trov konania odporcom (žalovaným) nepriznal, a to v
rozsahu 50 %, čiže uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť zaplatiť odporcom (žalovaným) náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 2.607,49 eura.

7. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na citované ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska
tarifa) podrobne rozpísal aj trovy konania žalovaných, ktoré považoval za účelné, a ktoré im priznal.

8. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci

sa jeho zmeny tak, že náhrada trov konania sa neprizná ani jednej procesnej strane sporu. Priznanie
náhrady trov konania ktorejkoľvek strane sporu, teda aj žalovanému by bolo nespravodlivé s ohľadom
na odôvodnenosť podania návrhu ako i samotný jeho výsledok a dôvody zastavenia konania. Je možné
vo veľkej časti súhlasiť s konštatovaniami súdu, ktorý uznal, že v danej veci je pri rozhodovaní o trovách
konania potrebné vziať do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa. Týmito okolnosťami je skutočnosť,

že sa domáhal nápravy protiprávneho stavu, ktorý nastal v dôsledku omylom vyplatených finančných
prostriedkov na účet povinného. Tomuto nasvedčuje množstvo dôkazov, najmä však prevodný príkaz,
kde ako príjemca peňazí, nebol uvedený povinný pán B., ale osoba, ktorej boli finančné prostriedky
v skutočnosti určené. Najdôležitejšou okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, je skutočnosť, že strany
sporu nemali vedomosť o tom, že finančné prostriedky, ktoré boli omylom vyplatené na účet povinného,

sa na tomto účte nenachádzali, a to i napriek blokácii účtu súdnym exekútorom. Objektívne sa z
dôvodu bankového tajomstva ani nemohli dozvedieť inak, ako cestou súdu v tomto konaní. V rámci
konania je možné jednoznačne konštatovať, že nedošlo k jeho zavineniu, ktorého následkom by bolo
zastaveniekonaniavovecisamej.Zastaveniekonaniabolovýsledkomnáslednéhozistenianeexistencie
finančných prostriedkov na účte povinného, ktoré mali byť vylúčené z exekúcie. Dokonca ani povinný

pán B. vypočutý ako svedok súdu neuviedol, že finančné prostriedky sa na jeho účte nenachádzajú;
prejavil záujem finančné prostriedky mu vrátiť v čom však objektívne bránila prekážka exekučného
konania voči jeho osobe. Občiansky súdny poriadok platný v čase rozhodnutia súdu v § 146 ods.
1 písm. c/ jednoznačne so zastavením konania spájal následok nepriznania náhrady trov konania,
okrem výnimočných prípadov. V danej veci je, ako konštatuje aj súd prvej inštancie, možné skôr

vzhliadnuť na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré nastali nezávisle od účastníkov konania - strán
sporu, keďže späťvzatie žaloby bolo vynútené okolnosťou neexistencie finančných prostriedkov na účte
povinného B., ktoré mali byť predmetom vylúčenia z exekúcie. Dôležité je zistenie, že k odpísaniu
finančných prostriedkov z účtu povinného došlo v čase, keď nakladanie s jeho účtom bolo zakázané,
predtým doručeným exekučným príkazom súdneho exekútora, čo ani jeden z účastníkov nepredvídal. Je

nepochybné, že najväčšiu ujmu zo straty finančných prostriedkov utrpel práve on, keď sa nevie domôcť
vrátenia svojich finančných prostriedkov v celkovej sume 10.449,74 eura, preto aj z morálneho hľadiska
považuje za nespravodlivé, aby bol v akejkoľvek miere zaviazaný hradiť trovy konania protistrane.Napriek tomu, že súd správne poukázal na zákonné ustanovenia, rozhodol nesprávne a v rozpore s
týmito ustanoveniami.

9. K uvedenému odvolaniu žalobcu sa včas vyjadrili žalovaní domáhajúci sa potvrdenia napadnutého
rozhodnutia a priznania im aj náhrady trov odvolacieho konania v celkovej výške 341,81 eura
podľa priloženého vyúčtovania. Poukázali na to, že počas celej doby sporu upozorňovali na zjavnú
bezúspešnosť v danom spore, ktorú odvíjali už od právoplatne skončeného konania vedeného
Okresným súdom v Košiciach pod sp. zn. 12C/235/2007, v ktorom tento súd rozhodol o nemožnosti

vylúčenia predmetu sporu z exekúcie, zároveň poukazovali na množstvo rozporných výpovedí. Sú toho
názoru, že žalobca zneužil vzniknutú situáciu v snahe zbaviť sa zodpovednosti náhrady im trov konania,
keď v spore je zrejmé, že oni nemali žiaden podiel viny na jeho vzniku. Ak by aj platila verzia, ktorú sa
žalobca snažil dokázať, predmet sporu vznikol v dôsledku konania žalobcu (uvedenie zlého čísla účtu).
Nie je pravdou, že žalobca musel zobrať návrh späť, mohol v konaní navrhovať opatrenia na zistenie,
kde sa momentálne predmetné finančné prostriedky nachádzajú. Súd prvej inštancie navyše zohľadnil

celú situáciu a nimi požadované trovy konania výrazným spôsobom znížil. Každé súdne konanie je
spojené s pomerne veľkými finančnými nákladmi a zodpovednosť za náhradu týchto nákladov by mala
niesť tá strana v spore, ktorá bola neúspešná. Bolo by nespravodlivé, aby po niekoľkoročnom spore sa
žalobca úplne zbavil zodpovednosti, navyše za situácie, keď nepodal žiadne návrhy na zistenie, čo sa
s predmetom sporu stalo. Považujú preto za nespravodlivé, aby žalobca neniesol žiadnu zodpovednosť

za výsledok sporu.

10. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (okamžitá aplikabilita), keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali pred nadobudnutím jeho účinnosti, zostávajú zachované.

11. V danej veci sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd z výkonu exekúcie č. EX 4633/07
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom na vymoženie pohľadávky oprávnených
H.. P. Q. a H.. X. Q. (žalovaných) v sume 2,7 mil. Sk s príslušenstvom, proti povinnému X. B., bola

vylúčená finančná čiastka vo výške 314.809 Sk (10.449,74 Eur) vedená na účte povinného vo VÚB,
a. s. Bratislava, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý návrh (zo dňa 21. 11. 2008) skutkovo odôvodnil
tým, že čiastka 314.809 Sk poukázaná na účet povinného X. B. zo strany Ing. J. Q., bola vyplatená
administratívnouchybouvdôsledkunesprávnehočíslaúčtunanímvystavenejfaktúre,atedavyplatením
finančných prostriedkov na účet povinného X. B. došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu na jeho

úkor. Podaním zo dňa 15. júla 2015 učinil žalobca späťvzatie návrhu (žaloby) s poukazom na to, že
finančné prostriedky, ktoré mali byť vylúčené z exekúcie, nie sú v súčasnosti vedené na účte povinného.
V otázke náhrady trov konania navrhol rozhodnúť v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/
OSP, keď nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi je možné oprieť i o ustanovenie §
150 OSP, nakoľko je možné v danom prípade vzhliadnuť aj okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré

nastali nezávisle od účastníkov konania - boli vynútené okolnosťou neexistencie finančných prostriedkov
na účte povinného B., zistenie ktorej skutočnosti podliehalo bankovému tajomstvu, a teda žiaden z
účastníkov nemal k tejto informácii prístup. K nakladaniu s predmetnými finančnými prostriedkami
došlo, napriek skôr vydanému exekučnému príkazu súdneho exekútora doručeného banke, ešte pred
prevodom prostriedkov z účtu povinného, čo ani jeden z účastníkov nepredvídal. Žalovaní vo vyjadrení k

späťvzatiuvyjadrilipožiadavkunapriznanienáhradytrovkonaniaapoukázalinanedôvodnosťpodaného
návrhu, ich námietku pasívnej legitimácie i okolnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď by
bolo nespravodlivé im trovy nepriznať. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu, dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
ako (vo výroku) vecne správne a zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným v zmysle ust. § 396
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď o výške
náhrady po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). Nakoľko

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje
sa v odôvodnení tohto (svojho) rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca a úplné nepriznanie náhradytrov konania žalovaným by týchto nesporne finančne poškodilo, poprelo ich právo na právne zastúpenie
a zodpovednosť žalobcu za vznik sporu a trovy s tým spojené.

13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).