Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212044
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413212044.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: W.
K., nar. XX. XX. XXXX, L. XX, X. B., zast. JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou, so sídlom Námestie M.
R.Štefánika6,Komárno,protižalovanej:MUDr.N.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.E.,S.H.O.XXA,zast.
JUDr. Katarínou Dolnákovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I. 28/61, o ochranu

osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. novembra 2015
č. k. 13C/134/2013-463 v časti výroku o trovách konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu o náhradu nemajetkovej ujmy podľa
§ 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne 2.411,49 eura s titulom náhrady trov konania
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/242/11 zo dňa 16. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16. 02. 2012, bola žalovaná uznaná vinnou za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví podľa §

157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona za to, že dňa 20. 05. 2011 spôsobila dopravnú nehodu, pri
ktorej žalobca utrpel zranenia s predpokladanou dobou liečenia 8 mesiacov. Z predložených dokladov
KOOPERATIVY a. s., Bratislava súd zistil, že žalobcovi boli z povinného zmluvného poistenia žalovanej
vyplatené jeho nároky na bolestné v sume 6.585 eur a 1.117 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 7.074 eur, strata na zárobku počas trvania PN v sume 1.953,85 eura, strata na zárobku po
skončení PN v sume 1.100,12 eura, suma 551 eur za extrakciu, náklady spojené s liečením v sume

67,17 eura a mesačná platba úrazovej renty v sume 95,67 eura a okrem toho aj škoda na motorovom
vozidle v sume 2.509,11 eura. Z potvrdenia sociálnej poisťovni zistil, že žalobcovi bol priznaný invalidný
dôchodok, pričom miera jeho invalidity bola stanovená na 45% a to, počnúc dňom 20. 05. 2012.
Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ďalšie zvýšenie, či už bolo snahou sťaženia
spoločenského uplatnenia neprichádza do úvahy z dôvodu, že pred poškodením zdravia sa žalobca
nevenoval aktívne vo zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej činnosti. Jeho športová činnosť

bola rekreačná, nešlo o špičkového športovca, žalobca aj napriek svojmu tvrdenému zdravotnému
stavu je neschopný zapojiť sa do pracovného pomeru, je zamestnaný, dokonca jeho pracovný príjem
je podstatne vyšší než pred úrazom. Pred poškodením zdravia sa žalobca nevenoval aktívne vo
zvýšenej miere politickej, športovej, kultúrnej činnosti. Jeho športová činnosť bola rekreačná, nešlo o
špičkového športovca. Žalobca aj napriek svojmu tvrdenému zdravotnému stavu, neschopný zapojiť
sa do pracovného pomeru, je zamestnaný, dokonca jeho pracovný príjem je podstatne vyšší než

pred úrazom. Pred poškodením zdravia sa žalobca nevenoval vo zvýšenej miere žiadnej politickej ani
športovej a kultúrnej činnosti, pomáhal v domácnosti, vo vinohrade a v okolí domu s bežnými prácami.Hoci sa v dôsledku zhoršenia zdravia doterajšie možnosti jeho spoločenského, kultúrneho, športového
vyžitia zúžili, celkom nezanikli a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danom prípade išlo o
taký prípad, hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené konštatovať, že odškodnenie

za ujmu, ktorú utrpel, ktoré obdržal za bolestné a spoločenské uplatnenie by ako satisfakcia nebola
dostačujúca. Pokiaľ sa žalobca domáhal nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd mal za to, že musí byť zníženie vážnosti preukázané, nestačí
len možnosti zníženia, ale to, že k tomu skutočne došlo. V danom prípade vykonaným dokazovaním
sa preukázalo, že neoprávnený zásah nemal za následok zníženie vážnosti nedôstojnosti žalobcu v

takom rozsahu, aby mu vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca i po nehode
naďalej pracuje a s výnimkou športových aktivít, zmene štýlu jeho života nedošlo, resp. nepreukázal, že
by k nej bolo došlo. Ani problémy žalobcu v rodinnom, osobnom živote nie sú takého charakteru alebo
rozsahu, že by vznikol nárok na ďalšiu náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenia žalobcu sa obmedzili na
skutočnosť, že od nehody nemôže športovať a má bolesti, pričom tieto sa zhoršujú. Nemôže pomáhať
doma pri bežných prácach a svedkovia vypovedali o tom, že ich synovi bolo po nehode potrebné

pomáhať vo všetkých smeroch a starať sa o neho, resp. zmenil svoj pohľad na život a zatrpkol, čo
bolo vyvolané práve tým, že nemôže športovať. Odškodnenie, ktoré žalobca obdržal od poisťovni, podľa
názoru súdu, dostatočne odškodňuje jeho nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je možné
konštatovať, že by toto zadosťučinenie nebolo dostačujúce. Vyplatené odškodné tak z titulu bolestného,
ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa názoru súdu, je postačujúce, primerané jeho ujme,

najmä ak bolesti, ktoré žalobca tvrdil, nepreukázal, taktiež ani predpoklad zhoršenia jeho zdravotného
stavu nebol preukázaný. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalobkyňou, táto nebola dôvodná,
pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
osobným právom majetkovej povahy vyjadriteľný peňažným ekvivalentom a to podliehajúcim premlčaniu
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, počítané od okamihu zásahu do práv fyzickej osoby na

ochranu osobnosti, preto pokiaľ k zásahu do práv žalobcu došlo pri dopravnej nehode dňa 20. 05. 2011
a návrh bol podaný dňa 21. 05. 2013, nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal právo na plnú náhradu
trov konania a to na trovách právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/04 Z. z. v platnom znení
súd priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci, taktiež jej priznal

náhradu cestovného a náhradu za stratu času v celkovej sume 2.411,49 eura. Žalovanej nepriznal trovy
konania spojené s dvomi úkonmi - vyjadrenie zo dňa 25. 04. 2014, ktoré bolo podané bez výzvy súdu a
nejde o účelne vynaložené trovy konania, a pokiaľ ide o vyjadrenie z 21. 09. 2015, pričom v uvedenom
podaní sa žalovaná výlučne venuje zhrnutiu doterajšieho dokazovania skutkového stavu, netýka sa
návrhov na oznámenie, na ktoré ju súd vyzval. Keďže tieto dva úkony právnej pomoci nepovažoval súd

za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, žalovaná si ich musí znášať sama.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že žalovanej
nepriznal náhradu trov konania. Dôvodil tým, že svojím návrhom sa domáhal náhrady nemajetkovej

ujmy titulom zásahu do jeho osobnostných práv, najmä do práv na jeho zdravie, fyzickú integritu a
zásahom do jeho rodinného súkromného pracovného života, ktorý mu vznikol v dôsledku protiprávneho
konania žalovanej. Spolu s podanou žalobou zo dňa 16. 05. 2013 predložil všetky listinné dôkazy,
ktorými disponoval a ktoré preukazovali jeho tvrdenia, to znamená, že v dôsledku dopravnej nehody
prišiel aj o prácu, keďže sa do svojho predchádzajúceho zamestnania z dôvodov svojich zdravotných

ťažkostí vrátiť nemohol, a teda prišiel aj o svoj zárobok, aj svoj jediný príjem na obdobie dvoch rokov.
Poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 OSP, ktoré upravovalo dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom
mal za to, že ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov
konania bolo možné prihliadnuť zvláštnym jednotlivým konkrétnym prípadom a má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti. V súvislosti s majetkovými pomermi uvádza, že pracuje ako skladník, pričom

žalovaná je lekárka, jej príjem je niekoľkonásobne vyšší ako jeho príjem. Jeho jediným cieľom bola
snaha o to, aby dostal primerané finančné zadosťučinenie za všetko to, čo mu žalovaná spôsobila
protiprávnym konaním. Zmenil sa jeho doterajší život, prišiel o zamestnanie, musel prestať športovať,
nemôžesafyzickynamáhaťadenno-dennepociťujebolesti.Právetietoskutočnostihoviedlikuplatneniu
si svojho nároku na súde. To znamená, že počas mimosúdnych jednaní žalovaná aj prejavila záujem

o zaplatenie finančného zadosťučinenia, ale napokon sa nedohodli. Už z tohto jej konania je zrejmé,
že si svojím spôsobom uvedomovala následky svojho konania. Vzhľadom na uvedené má za to, že sú
tu dané dôvody osobitného zreteľa, prihliadnuc pritom na majetkové, sociálne, osobné pomery oboch
účastníkov konania, ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde.3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na

ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a uviedla, že z celého súdneho spisu vyplýva, že celý spor inicioval sám
žalobca, poukázala na to, že pred podaním žaloby ju neinformoval, ani nevyzval na rokovanie vedúce
k prípadnému uzatvoreniu mimosúdnej dohody s návrhom na uzatvorenie dohody, resp. na samotné
rokovanie prišiel až pred prvým pojednávaním vo veci. Jeho tvrdenia, že prejavila záujem o zaplatenie
finančnéhozadosťučineniaatakýmtokonanímdalanajavo,žesiuvedomovalanásledkysvojhokonania,

nie sú, vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu a následné rozhodnutie súdu, na mieste. Žalobca bol
iniciátorom sporu, neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu nebol vo veci úspešný. Pokiaľ sa
žalobca dovoláva dôvodov hodných osobitného zreteľa, má za to, že v danom prípade neexistujú
žiadne dôvody osobitného zreteľa, na ktoré by súd mal prihliadnuť, žalobca je zamestnaný, jeho príjem
je niekoľkonásobne vyšší ako príjem, ktorý mal pred dopravnou nehodou, pričom ako vyplynulo v
priebehu sporu, žalobca skutočnosť, že je opäť zamestnaný (od augusta 2013) spočiatku nepriznal a

ďalej skutočnosť, že ona je lekárkou, nemôže byť automaticky indikátorom toho, že je majetnejšia ako
žalobca. Momentálne je na materskej dovolenke. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že jej
poisťovňa uhradila žalobcovi v súvislosti so zraneniami zapríčinenými predmetom dopravnou nehodou
celkovú sumu 18.543,81 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. V prejednávanej veci sa žalobou na súde prvej inštancie podanou dňa 21. 05. 2013 žalobca
domáhal titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej mu neoprávneným zásahom do jeho osobných práv
od žalovanej zaplatenia sumy 17.000 eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania od 08. 05. 2013
do zaplatenia. V dôsledku protiprávneho konania žalovanej, za ktoré bola uznaná vinnou rozsudkom

Okresného súdu Levice pod sp. zn. 3T/242/11 z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2
písm. a/ Trestného zákona mu bolo spôsobené poškodenie zdravia, keď po dopravnej nehode, ktorú
spôsobila žalovaná, bol prevezený do nemocnici v Nitre, kde podstúpil operácie, následne absolvoval
množstvo kontrol v nemocnici v Leviciach, v mesiacoch október a november 2011 absolvoval 13
rehabilitačných cvičení, viacero kontrol a konzultácií aj rehabilitačných vyšetrení. V decembri 2011 bol

hospitalizovaný v nemocnici v Leviciach, kde podstúpil artroskopiu kolena, následne absolvoval niekoľko
kontrol a konzultácií. V mesiaci máj 2012 absolvoval kúpeľnú liečbu a rehabilitácie, od 20. 05. 2012
mu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% a po jednom roku
práceneschopnosti, od roku 2012, je na invalidnom dôchodku s priznaným invalidným dôchodkom
vo výške 142,70 eura a od 01. 01. 2013 mu zvýšili na sumu 148,60 eura. Mal za to, že žalovaná

svojím protiprávnym konaním v dôsledku, ktorého spôsobila dopravnú nehodu, porušila jeho právo na
ochranu zdravia a fyzickej integrity, taktiež vzhľadom na charakter zranení, ktoré pri nehode utrpel mu
výrazným spôsobom zasiahla do jeho každodenného života, keď s ťažkosťami spôsobenými dopravnou
nehodoutrpídoterazavýraznesazmeniljehokaždodennýživot.Nemôževykonávaťzamestnanie,ktoré
vykonával a výrazne sa mu znížil príjem. S poukazom na uvedené, mal za to, že jeho nárok na primerané

finančné zadosťučinenie je plne dôvodný, a preto sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy zásahom do
jeho osobnostných práv. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyni náhradu trov konania v sume 2.411,49 eura do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu absencie odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
veci samej (do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá) rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania bol druhý výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobca bol zaviazaný
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, keď žalobca s
poukazom na ust. § 150 OSP videl v prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
došlo v súlade s ust. § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava
dôstojne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je
teda okolnosť, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane tak potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. § 255 CSP ako esenciálne

kritérium priznania náhrady trov. „Úspech vo veci“ vždy súd skúma, čo do právneho základu veci a do
výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore.
Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od

zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú naďalej generálnym
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ustanovenie § 257 CSP je formulované
podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1, 2 OSP. Použitie ust. § 257 CSP musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej
situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom toho konania alebo charakterom
procesnej situácie. Pri posudzovaní dôvodov osobitného zreteľa súd vždy prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková

sféra by bola výnimočným nepriznaním trov konania dotknutá a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Pokiaľ ide o postoj strán v konaní,
súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Mal by prihliadnuť aj na to, či
strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť
nemohla. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov

medzi stranami (nález ÚS ČR I.ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana
nie je solventná alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako
u jej protistrany. Hranice sudcovskej úvahy, či sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného

ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.

14. Žalobca sa v predmetom konaní domáhal voči žalovanej titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej
neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv zaplatenia sumy 17.000 eur s príslušenstvom.
Žalovaná nárok žalobcu neuznávala a dôvodila tým, že žalobca svoj nárok odôvodňuje predovšetkým

lekárskymi posudkami a to posudkami o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré
nároky boli uspokojené Poisťovňou Kooperatíva, a. s. Bratislava, keď z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovi boli vyplatené jeho uplatnené nároky na bolestnom na sťažení spoločenského
uplatnenia, strata na zárobku počas PN, strata na zárobku po skončení PN, ako aj nároky za extrakciuospeosyntetického materiálu z chrbtice, náklady spojené s liečením a mesačná platba úrazovej renty,
ako aj škoda na motorovom vozidle. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorým žalobu zamietol,
konštatoval, že odškodnenie poisťovňou za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške ním

uplatneného bodového ohodnotenia, ktoré odškodnenie predstavuje práve odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia v obvyklom rozsahu, a teda za obmedzenie, ktoré on opisuje ako tie, ktoré sú
dôvodom pre podanie tohto návrhu, považoval za primerané a dostatočné. Súd konštatoval, že zásah
zo strany žalovanej do jeho osobnostných práv nebol závažnejší ako bežný zásah a dospel k záveru,
že žaloba o priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z okolností daného prípadu, ako aj osobných majetkových
a zárobkových pomerov všetkých strán sporu, mal za to, že rozhodol správne, pokiaľ žalovaná bola v
konaní úspešná a súd rozhodol o trovách konania podľa vtedy platného ust. § 142 ods. 1 OSP, teda
rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní.

15. Pokiaľ žalobca nebol spokojný s rozhodnutím súdu prvej inštancie a poukazoval na tú skutočnosť,

že sú v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešnej
žalovanej a poukazoval na to, že pracuje ako skladník a žalovaná je lekárkou, ktorej príjem je
niekoľkonásobne vyšší, je táto námietka podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. Ustanovenie § 257
CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, získal

náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (rozhodnutie NS SR 6MCdo 5/2011). Iba na
upresnenie je potrebné uviesť, že žalobca je zamestnaný a žalovaná síce je lekárka, avšak momentálne
je na materskej dovolenke (podľa tvrdenia jej právnej zástupkyni). Pokiaľ ide o okolnosti samotnej veci, je
nesporné, že žalobca inicioval spor podaním žaloby, napriek tomu, že v súvislosti s dopravnou nehodou
mu bolo plnené v súvislosti s bolestným, sťažením spoločenského uplatnenia, stratou na zárobku a s

nákladmi spojenými s liečením, ako aj platbou úrazovej renty celkovo v sume 18.543 eur. Súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že poskytnuté plnenie poisťovňou nie je možné považovať
za nedostačujúce zadosťučinenie. Žalobca podaním žaloby, ktorou sa domáhal v podstate na základe
rovnakých skutkových tvrdení, ktoré zakladali nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
sa domáhal i nároku z titulu nemajetkovej ujmy. Musel si byť vedomý, že jeho nárok nemusí byť úspešný

a môže dôjsť k zamietnutiu žaloby. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by pred podaním samotnej
žaloby vyzval žalovanú na prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody s návrhom na uzavretie dohody.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval, že v danom prípade nejde o výnimočný
prípad, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej, pretože dospel k

záveru, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Aj keď je nesporné, že protiprávnym
konaním žalovanej došlo k zásahu do telesnej integrity žalobcu, avšak nie každý zásah, ako to má na
mysli ust. § 13 Občianskeho zákonníka, je spôsobilý znížiť dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti. Nemôže teda ísť o bežnú nemajetkovú ujmu, ako to bolo v prípade žalobcu, ktorý si týchto
skutočností musel byť vedomý pri podaní žaloby v tejto veci.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď odvolanie žalobcu
považoval za nedôvodné.

18. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).