Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115218583
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115218583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpeného advokátskou kanceláriou
KUHAJDA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 47, proti žalovanému V.. Y. W., nar. X.X.XXXX,
bytom V. X, M., o zaplatenie 162,07 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 24. marca 2016, č.k. 36C 305/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 24.3.2016, č.k.
36C 305/2015-61 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 137,51 € a úrok z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 55,78 € od 24.7.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 85,73 € od 21.8.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo

sumy 6 € od 26.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi pomerné trovy konania vo výške
53,54 €, pozostávajúce zo (trov) súdneho poplatku 11,55 € a trov právneho zastúpenia 41,99 € na
účet právneho zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie KUHAJDA, s.r.o., do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predchodca žalobcu (spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o.) uzatvorila

zo žalovaným dňa 14.5.2012 Zmluvu o poskytnutí verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu, ktorá
umožňovala žalovanému používať verejné telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému za poskytnuté služby v mesiacoch jún 2012 až september 2012 štyri faktúry, spolu na
sumu 172,07 €, ktoré žalovaný neuhradil. Na úhradu si žalobca započítal zálohu v sume 10 €. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 6.8.2012 odstúpil od zmluvy o pripojení a vyzval žalovaného na
dodatočné plnenie v lehote splatnosti do 29.8.2012.

3. Faktúra č. 1034881939 znejúca na sumu 24,56 € bola splatná dňa 22.6.2012, a už dňom 23.6.2012
mohol žalobca (resp. jeho právny predchodca) uplatniť nárok na súde. Dňom 23.6.2015 uplynula
trojročná premlčacia doba. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.7.2015, t.j. po uplynutí trojročnejpremlčacej doby. Po citácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinného od 13.6.2014)
súdžalobuvovýške24,56€zamietolzdôvodupremlčaniapráva.Súdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
sumy 137,51 € žalobcovi. Pretože žalovaný ďalšie faktúry riadne a včas nezaplatil, dostal sa do

omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. odo dní nasledujúcich po splatnosti
jednotlivých faktúr tak, ako je to špecifikované v petite rozsudku súdu prvej inštancie.

4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vyčítal súdu, že posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako
vzťah spotrebiteľský, a následnú aplikáciu Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa vrátane premlčania práva. Uviedol, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov je lex specialis voči Občianskemu zákonníku, a preto mal
súd vec posúdiť podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. podnik
môže odstúpiť od zmluvy o poskytnutí verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po splatnosti. Po citácii § 44 ods. 8 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a § 44 ods.
12 zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol, že právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od

zmluvy, a to k 5.9.2012, a tak lehota na premlčanie začala plynúť od 6.9.2012 a právo žalobcu by sa tak
premlčalo až 6.9.2015. Nakoľko žaloba bola doručená súdu 15.7.2015, návrh žalobcu nie je premlčaný.

6. Žalobca navrhol prerušiť odvolacie konanie, lebo Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp.zn.
36C305/2015prerušilkonaniedoukončeniakonanianaÚstavnomsúdeSlovenskejrepublikypodsp.zn.

RVP 12672/2015 o návrhu na vyslovenie nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods.
1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poznamenal, že zákonodarca prijatím „§ 5b ZoOS“
uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať
veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako
advokáta a dlžníka (spotrebiteľa). Žalobca nesúhlasil s interpretáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a

poznamenal, že jeho aplikáciou dochádza k zásahu do princípov právneho štátu.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal

odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané dňa 5.5.2016, t.j. ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho
prípustnosti, ako aj dôvodnosti, bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

12. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potrebe
ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. októbra 2016 o 13.30 hod.,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu
v Košiciach dňa 19. októbra 2016 v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.14. Odvolací súd sa najskôr zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie odvolacieho konania do skončenia
konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. RVP 12672/2015.

15. K tomuto návrhu odvolateľa odvolací súd uvádza, že nezistil dôvod, že by všeobecne záväzný
predpis, ktorý sa týka prejednávanej veci bol v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou
zmluvou.

16. V ustanovení § 109 ods. 1 O.s.p. sú uvedené prípady, v ktorých obligatórne dochádza k
prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že v konaní sa vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho
pokračovaniu.

17. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k

záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

18. Otázka aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nepatrí medzi takéto otázky, lebo táto otázka už

bola vyriešená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, viď napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29.2.2016 sp.zn. 2 M Cdo 2/2015, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu SR z
21.4.2015, sp.zn. 3 M Cdo 12/2014, etc.

19. V konaní o ústavnej sťažnosti sa nerieši otázka, ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť a

ani otázka, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

20. V § 109 ods. 2 O.s.p. sú upravené prípady, v ktorých fakultatívne môže dôjsť k prerušeniu konania
rozhodnutím súdu preto, že v konaní sa vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu.
Posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania je ponechané na úvahu konajúceho súdu. Odvolací súd

konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože výsledok konania na Ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto prebiehajúce
konanie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

22. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov
konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolateľ neuviedol odvolací dôvod, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

25. Okresný súd v predmetnej veci náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých založil aj
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

26. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).27. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania
žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

28. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 14.5.2012 zmluvu o poskytnutí verejných
služieb podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

29. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným správne súd prvej inštancie posúdil ako vzťah občianskoprávny

a aplikoval naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, lebo zmluva o pripojení k verejnej sieti
(upravená v § 43 zákona č. 351/2011 Z.z.) je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou.

30. Vzhľadom na to, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ako špeciálny právny
predpis k Občianskemu zákonníku neupravuje premlčanie práva, resp. nerieši otázku premlčania, na
jeho posúdenie správne súd prvej inštancie aplikoval Občiansky zákonník, teda premlčaciu dobu podľa

§ 101 OZ.

31. Tento záver súdu prvej inštancie zodpovedá aj stabilnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (viď uznesenie sp.zn. 5 M Cdo 20/2009).

32. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď aplikoval na daný právny vzťah ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z.
s účinnosťou od 1. mája 2014 podľa § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez nároku na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu práva.

34. Táto úprava je odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd prihliada
na premlčanie len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o
ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch,
ktoré došli súdu pred 1.5.2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou
predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.

36. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

faktúra č. 1034881939 zo dňa 8.6.2012 za zúčtovacie obdobie od 1.5.2012 do 31.5.2012 bola splatná
do 22.6.2012 (viď č.l. 10 spisu). Premlčacia doba začala plynúť od splatnosti tejto faktúry dňa 23.6.2012
a uplynula dňa 23.6.2015. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.7.2015, teda v čase, keď už bol nárok
z tejto faktúry premlčaný.

37. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

38. Nepatričná je argumentácia žalobcu ohľadom odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 6.8.2012.

39. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie

odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

40. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania
neprislúcha. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a

preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).