Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216010217.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému N. O. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24.11.2016, sp. zn. 11T/32/2016, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 27. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného N. O., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e
t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného N. O.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zák. a iné, na skutkovom základe, že:

dňa 2. marca 2016 v čase okolo 09.30 hodine v X. na M. I. na prízemí budovy Okresného
riaditeľstvaPolicajnéhozboruKomárnovpriestorochčakárnenavybaveniedokladovzdôvoduúdajného
podozrenia z nevery sa slovne vyhrážal svojej manželke J. O., že keď prídu domov, zoberie z garáže
železnú rúru a že ju ňou zabije a potom ju zavesí ako Ježiša na kríž, doreže jej tvár tak, že ju zoberú
priamo do márnice alebo do nemocnice a keď mu poškodená povedala, že ho nepodviedla, vo svojich
vyhrážkach pokračoval a kričal na ňu, že ju pred všetkými ľuďmi rozkope, po vyhrážkach ktorých

poškodená pred ním utiekla do najbližších otvorených dverí kancelárie pracovníčky oddelenia dokladov,
ktorú požiadala o pomoc a prosila ju, aby zavolala hliadku polície, konanie ktoré u poškodenej vyvolalo
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky obvinený aj uskutoční.

Za to mu uložil:
- podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného

zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne,
- podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote odvolaním čo do výroku o vine a treste a konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo, napadol obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu
poukazoval na dôvody napadnutého rozsudku s výhradou, že prihliadanie na výpovede svedkýň J..
U. a J.. E. považuje za arbitrárne, ďalej vytýkal súdu I. stupňa nezohľadnenie odpovede prekladateľa
a tlmočníka Mgr. Vidu, ktorý výraz zachytený svedkyňou považoval za neexistujúci a obdobný výraz
má sexuálny podtón. Ani jedna z týchto svedkýň nepotvrdzovala dôvodnú obavu poškodenej o jej
život alebo zdravie. Ďalej vytýkal súdu I. stupňa neakceptovanie listinných dôkazov - listov poškodenej

a jeho, ktoré minimálne zakladajú pochybnosti o jeho vine. Podľa jeho názoru je potrebné znalecky
overiť vierohodnosť poškodenej, čo mu súd I. stupňa zamietol, rovnako tak aj ďalšie návrhy nadoplnenie dokazovania. Svedeckú výpoveď poškodenej považuje za nepravdivú, nevierohodnú a ako
dôkaz v trestnom konaní nepoužiteľnú, na výpovede uvedených svedkýň nemožno prihliadať. Nebolo
preukázané, že sa skutku dopustil a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, oslobodiť ho spod obžaloby,

eventuálnevrátiťvecsúduI.stupňa.Vovlastnoručnevypracovanomodvolanípopieralspáchanieskutku,
poškodená ho klamlivo obvinila z pomsty, jeho návrhy na doplnenie dôkazov súd I. stupňa zamietol,
domáhal sa ,,znovu posúdenia veci“, poškodená ani v minulosti nič proti nemu nenahlásila, je nevinný
a bol odsúdený nespravodlivo.

Na verejnom zasadnutí procesné strany :
- obžalovaný uviedol, že poškodená mu povedala, že to čo vypovedala nie je pravdou, mala strach,
že vyjde najavo, že ho podviedla, domáhal sa jej výsluchu v konaní pred súdom I. stupňa, v
spisovnej maďarčine slovo priklincovať znie ,,kifeszítlek“, orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili
ďalšie dôkazy,
- prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie nepovažovala za dôvodné, napadnutý rozsudok považuje

za zákonný a vecne správny, odvolacie námietky uvádzal obžalovaný už pred súdom I. stupňa, tieto
sú neopodstatnené a boli vyvrátené dokazovaním pred súdom I. stupňa a preto nie je potrebné doplniť
dokazovanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou-

obžalovaným, nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému
mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo,
prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, limitovaný zásadou zákazu reformatio in
peius a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia
zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s
tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov
a uviedol dostatočné právne úvahy, akými sa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového

stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane
špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy v súlade s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel k správnemu záveru, že spáchanie žalovaného skutku je obžalovanému spoľahlivo preukázané

okrem jeho priznania v prípravnom konaní, priamym dôkazom - výpoveďou poškodenej J. O., nepriamo
výpoveďami svedkov J.. U. a J.. E..

Odvolací súd v súvislosti s námietkami obžalovaného voči rozsahu dokazovania pred súdom I. stupňa
poukazuje aj na ust. § 238 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého súd rozhoduje samostatne, všetky otázky

súvisiace s ďalším konaním a je povinný nečakajúc na ďalšie návrhy, urobiť všetky rozhodnutia
a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na skončenie veci a na výkon súdneho
rozhodnutia. S poukazom na túto právomoc súdu a s odkazom na § 2 ods. 10, 12 Tr. por. súd I. stupňa
správne rozhodol o odmietnutí dôkazov, ktoré pred súdom I. stupňa navrhoval vykonať obžalovaný. V
tomto smere je potrebné poukázať na dostatok usvedčujúcich dôkazov (výpoveď poškodenej a hore

uvedených svedkýň), ktoré sú dostatočne spôsobilé pre uznanie viny obžalovaného, pretože tieto boli
vykonané v súlade so zákonom.

Čo sa týka obžalovaným namietaného slova v maďarskom jazyku, ktoré mala počuť J.. U. a ktoré
malo byť vo význame priklincovať, je potrebné uviesť, že takýto výraz neobsahuje skutok uvedený v

napadnutom rozsudku a preto tento výraz je nad rámec skutkových zistení, ku ktorým dospel súd I.
stupňa.Námietky obžalovaného voči vierohodnosti poškodenej je nutné považovať za jeho vlastný subjektívny
názor, vrátane ním navrhovaného znaleckého skúmania vierohodnosti poškodenej. Orgány činné v
trestom konaní (vyšetrovateľa a prokurátora) ani súd I. stupňa nezistili žiadne právne relevantné

dôvody na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru psychológie prípadne psychiatrie za účelom
zistenia vierohodnosti poškodenej. Otázka vierohodnosti sa viaže k osobe a je predpokladom na
záver o pravdivosti výpovede takejto osoby. Listy, na ktoré poukazoval obžalovaný v žiadnom prípade
nemožno považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom a v zmysle Trestného poriadku, jedná sa
o korešpondenciu výslovne súkromného charakteru, ktorá nie je schopná zvrátiť riadny procesný úkon

- výsluch poškodenej.

Odvolací súd preskúmaním predloženého trestného spisu nezistil pri vykonávaní dôkazov súdom I.
stupňa, že by tento postupoval voči obžalovanému predpojato. Rovnako tak nemožno akceptovať
aj námietku o tom, že neboli zabezpečené dôkazy orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože táto
námietka bola bez akejkoľvek konkretizácie.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu správne zistil u obžalovaného len priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (poľahčujúcu okolnosť nezistil) a to, že už bol za trestný čin
odsúdený - celkovo 7-krát (v 5-tich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený), naposledy
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky dňa 27.01.2015. Z

hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby vyplýva, že tento nedodržiaval zákon o výkone väzby
a ústavný poriadok a bol 1-krát disciplinárne potrestaný pokarhaním. Ďalej bolo zistené, že proti
obžalovanému sú vedené ďalšie trestné stíhania (OS Žilina sp. zn. 3T/143/2016 pre § 212 ods. 2a,
3a, 4b Tr. zák., OS Topoľčany sp. zn. 2T/85/2014), pričom uznesením KP Nitra č. KPtm 35/16/4400
bolo rozhodnuté o vykonaní Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Súdnym dvorom Györ č.

Szv.312/2016, ktorého realizácia bola odložená. Súd I. stupňa správne vyhodnotil predchádzajúci
spôsob života odsúdeného, ktorý sa dostal do rozporu so zákonom i mimo územia Slovenskej republiky.
Pri určení výmery trestu tento ukladal v rámci upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.
(základná sadzba 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody, sadzba zvýšená o 1/3 - 16 mesiacov až 3 roky)
vo výmere 2 rokov odňatia slobody, teda na dolnej hranici tejto trestnej sadzby, ktorého výmeru nemožno

v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísnu a to s poukazom na okolnosti prípadu ako aj fakty
zistené ohľadne osoby obžalovaného. Obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody správne zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, čo je v súlade s kritériami
ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok ( § 141 ods. 2 Tr. por. ).