Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/202/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206124
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411206124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: C.

M., bytom B. XX, Q., zast. HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, proti
odporcovi: J. M., bytom Q. XX, Q., zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25,
Bernolákovo, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12.5.2011 domáhala zaviazať odporcu prispievať
najejvýživusumou200eurmesačnesodôvodnením,žezdôvodudlhodobonepriaznivéhozdravotného

stavu maloletého A., nar. XX.X.XXXX a starostlivosti oňho nie je schopná a nemá možnosť sama sa živiť.
Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že od 24.11.2009 v jej sprievode navštevoval sanatórium pre deti
s rizikovým vývinom s diagnózou špecifická úzkostná porucha, pre ktorú nemohol navštevovať materskú
škôlku. Do centra, kde absolvuje špeciálnu terapiu chodieva doteraz. Z tohto dôvodu čerpala predĺženú
rodičovskú dovolenku do 6 rokov veku dieťaťa, z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
dieťaťa, čo uznal posudkový lekár.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nespĺňa zákonné
predpoklady pre priznanie požadovaného príspevku, keď nie je pravdou, že nie je schopná sama sa živiť.
Na jej strane neexistuje žiadna objektívna prekážka, ktorá by jej bránila zamestnať sa alebo vykonávať
inú zárobkovú činnosť. Nie je pravdou ani, že nie je schopná sama sa živiť z dôvodu starostlivosti o
maloleté deti - A. a C.. Obidve deti už majú vek vyšší ako 3 roky a obidve deti sú a počas celej
posudzovanej doby od podania návrhu vždy boli umiestnené v kolektívnych zariadeniach. Uviedol, že
v čase podania návrhu mal. A. navštevoval Denné sanatórium pre deti s rizikovým vývinom, pričom v

zariadení trávil pol dňa od rána do obeda. Keďže mal. C. bol umiestnený celodenne v materskej škole,
navrhovateľka mala vždy možnosť aspoň na pol dňa sa venovať zárobkovej činnosti. Túto možnosť
však bezdôvodne nevyužívala. Na viac, zdravotný stav mal. A. vôbec nevylučoval, aby bol v sanatóriu
umiestnený celodenne, rovnako ako iné deti s často horším zdravotným stavom v tomto zariadení.
Navrhovateľka však nikdy v sanatóriu nežiadala o dlhší pobyt A., hoci tomu nebránili žiadne dôvody.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu uviedla, že pre posudzovanie skutočnosti či je schopná sama sa

živiť alebo nie, nie je relevantná skutočnosť, že bola zamestnaná
na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Dňa 11.3.2011 s ňou bol ukončený pracovný
pomer z organizačných dôvodov, keď jej skončila predĺžená rodičovská dovolenka z dôvodu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Po podpísaní dohody o ukončení pracovného pomeru zorganizačných dôvodov sa zaregistrovala ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a poberala
podporu v nezamestnanosti do septembra 2011. Dňa 9.9.2011 jej bolo doručené rozhodnutie
z posudkového oddelenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o schválení opatrovateľského

príspevku na maloletého A. M., z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia - vysokofunkčného autizmu.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že obe deti sú od podania návrhu a počas cele
posudzovanej doby v kolektívnych zariadeniach. Maloletý A. bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia
pre deti s rizikovým vývinom dňa 24.11.2009 na 3 hodiny denne od 8.30 hod. do 11.30 hod.,
čo bolo v súlade s jeho zdravotným stavom. Dňa 6.6.2011 bola dokončená diagnostika maloletého A. v

autistickom centre Andreas so záverom vysokofunkčný autizmus s podozrením na Aspergerov syndróm.
Od 1.9.2011 je maloletý A. žiakom Spojenej základnej školy na Dolinského 1v Bratislave, a to v čase
od 8.30 hod. do 12.30 hod., teda
4 hodiny denne. Na nástenke pri vchode do školy je sprístupnená aj informácia o školskom klube,
tento je však platený. To v konečnom dôsledku ani nie je podstatné, pretože maloletý A. nenavštevuje
školský klub, pretože v poobedňajších hodinách absolvuje terapie (sociálne rehabilitácie) v autistickom

centre od 13.00 hod. do 14.00 hod. Nie je pravdou ani, že maloletý A. bol uznaný za ťažko zdravotne
postihnutého na základe jej žiadosti.
Pri ukončení diagnostiky a sprístupnení záverečnej správy z vyšetrenia bolo explicitne spomenuté
medzi odporúčaniami aj príspevok na zaopatrovanie a odporučenie priznať maloletému A. status
ťažko zdravotne postihnutého jedinca, ktorý si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Odporcove schopnosti,

možnosti a majetkové pomery umožňujú platiť príspevok na rozvedeného manžela. Napokon
navrhovateľka uviedla, že jej príjem sa skladá z opatrovateľského príspevku vo výške 261,12 eur a
prídavkov na obe deti v celkovej výške 44,02 eur a z príspevku výživného na manželku vo výške 50
eur mesačne, spolu 355,12 eur, výživné na obidve deti je vo výške 380 eur. Mesačné výdavky vyčíslila
na sumu 1 314,52 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Posudkom Úradu práce, sociálnych vecí
arodinyvBratislavezodňa27.1.2010,RozsudkomKrajskéhosúduvBratislavezodňa1.3.2011č.k.5Co
256/2010-228, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 25C 377/2009, Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 23.3.2011, správou zo psychologického vyšetrenia - posudkom zo dňa

6.6.2011, potvrdením o návšteve školy zo dňa 5.9.2011, Rozhodnutím Úradu práce soc. vecí a rodiny
v Bratislave zo dňa 7.9.2011, potvrdením Úradu práce soc. vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 24.2.2010
a 26.10.2011, potvrdením o zamestnaní zo dňa 31.8.2011, daňovým priznaním odporcu za rok 2010,
2011, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.9.2011, potvrdením o príjme odporcu za rok 2011
a 2012, ako aj ostatným obsahom spisu, vypočul účastníkov

a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.3.2010 č.k. 5C 127/2008-120 bolo manželstvo navrhovateľky
a odporcu rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti A. M., nar.
XX.X.XXXX a C. M., nar. X.X.XXXX, na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca sa zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 200 eur mesačne a na výživu mal. C. sumou
180 eur mesačne. Súčasne súd upravil i styk odporcu s maloletými deťmi. Proti rozsudku podala
navrhovateľka odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 1.3.2011 č.k. 5Co 256/2010-228
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2011.

Z posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 27.1.2010 súd zistil, že maloletý
A. M., nar. XX.X.XXXX má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť a to
od januára 2010.

Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 23.3.2011 súd zistil, že

navrhovateľka dňa 21.3.2011 podala na ÚPSVaR žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 7.9.2011 súd zistil, že na základe
žiadosti navrhovateľky jej bol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím,ktoroujeM.A.,narodenýXX.X.XXXX,mesačnevovýške111,32%sumyživotnéhominima,
t..j. 261,12 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2011.Navrhovateľka vypovedala, že mala záujem a snahu nájsť si prácu predovšetkým adekvátnu
zdravotnému stavu a potrebám mal. A., no nepodarilo sa jej to. V súčasnosti poberá už len
opatrovateľský príspevok v sume 266,12 eur mesačne, prídavky na deti, príspevok na benzín 32,50

eur mesačne a odporca jej spláca zročné výživné na manželku
po 50 eur mesačne. Uviedla, že mal. A. chodí do školy len na 4 hodiny. Popoludní si doma píše
domáce úlohy, je to dieťa, ktoré je veľmi ľahko rozrušiteľné. Do školského klubu chodia nielen autisti s
nepostihnutou inteligenciou, ale aj autisti intelektovo poddimenzovaní. Bolo by pre mal. A. náročné byť
v takomto prostredí, ktoré ho môže psychicky dekompenzovať. Pokúsila sa mal. A. do školského klubu

umiestniť, no utiekol odtiaľ. Zatiaľ nie je schopný adaptovať sa v prostred školského klubu. Zamestnať
sa nemôže aj preto, že má úvahu s maloletým 1-2 x do týždňa chodievať do centra Andreas, kde terapie
ktoré maloletý v minulosti absolvoval mu veľmi prospievajú. Od novembra 2009 spláca hypotekárny
úver za ich spoločný byt. Zvláda to len s podporou mamy.

Odporca vo výpovedi uviedol, že predovšetkým navrhovateľka je schopná sama sa o seba postarať, je

schopná sama sa živiť a nie je odkázaná na príspevky na jej výživu
od neho. Uviedol, že nič nebráni tomu, aby maloletý A. bol po škole v školskom klube. To, že je školský
klub údajne spoplatnený sumou 5 eur, tento poplatok by určite uhrádzal.
Má vedomosť o tom, že školský klub je prispôsobený tak, aby v ňom mohli byť autistické deti s vyšším
i nižším intelektom spolu. Od septembra 2012 chodí mal. A. do Základnej školy na Hálkovej ulici, je to

škola, kam chodia deti, autisti bez zníženého intelektu. V škole je školský klub. Na základe jeho dopytov
tamojší vyučujúci nevidia žiadny problém v tom, aby maloletý A. po škole chodieval aj do školského
klubu. Zo strany navrhovateľky však nebol ani pokus ho tam umiestniť. Navrhovateľka chodieva s mal.
A. na špeciálne terapie do sanatória. Nevidí žiadny problém v tom, aby si v sanatóriu pre A. dohodla
neskorší termín pre terapiu, keď na viac v súkromnom sanatóriu v tom nemôže byť žiadny problém.

Navrhovateľka s deťmi užíva ich spoločný byt na B. ulici. Opakovane jej navrhoval byt predať, finančný
výťažok za jeho odpredaj si rozdeliť, no navrhovateľka nie je prístupná takémuto riešeniu. Bol vlastníkom
pozemku v obci B., ktorý predal a za finančný výťažok z jeho odpredaja si mieni od svojho otca odkúpiť
byt, kde momentálne žije so svojou partnerkou, jej dcérou a ich spoločným synom L. A., nar. X.X.XXXX.
Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu cca 1.245 eur.

V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Základnou podmienkou pre priznanie nároku na vyživovaciu povinnosť po rozvode manželstva je
skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, prípadne ak aj má nejaký príjem, tento
nestačí na úhradu nákladov na jeho primeranú výživu. Primeraná výživa podľa súčasného znenia
Zákona o rodine neznamená pokrytie len nevyhnutných nákladov na stravovanie, ale tiež uspokojovanie
ďalších nevyhnutných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu,

spôsobu života a pod., ktoré
je potrebné posudzovať individuálne. Povinnosť bývalého manžela prispievať na výživu bývalého
manžela predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom a má prioritu aj pred príspevkami zo
spoločenských prostriedkov. Poskytovanie príspevku je podmienené aj tým, že nebude v rozpore s
dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine ).

Inými slovami, príspevok na výživu rozvedenej manželky by súd mohol navrhovateľke priznať len vtedy,
ak by bolo jednoznačne preukázané, že nie je schopná živiť sa sama a ak by bolo preukázané, že
schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu mu umožňujú na výživu navrhovateľky prispievať.

Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci
a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie
dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za
dostatočný pre posúdenie žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z

hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností
v prejednávanej veci; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na
základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť
výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenieskutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo
všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So
zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p. ).

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že
splnenie podmienok pre priznanie nároku navrhovateľky nebolo v konaní preukázané.

Navrhovateľku by bolo možné považovať za neschopnú živiť sa sama, ak by jej zdravotný stav, vek,

starostlivosť o dieťa alebo o inú na to odkázanú osobu neumožňoval pracovať, alebo ak by z týchto
dôvodov nemala príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie.

V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľke starostlivosť o maloletého A. v čase podania návrhu
vo veku 6 rokov a v čase vyhlásenia rozsudku vo veku 8 rokov neumožňovala pracovať, alebo z
toho dôvodu nemala príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Je faktom, že maloletý syn

účastníkov - A. Netri má status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Dňa 24.11.2009 začal v
sprievode navrhovateľky navštevovať Sanatórium Márie Sýkorovej, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľky
navštevoval aj v čase podania návrhu na začatie konania t.j. dňa 17.5.2011 denne od 8.30 hod. do
11.30 hod. Neobstojí však tvrdenie navrhovateľky, že nikým z vedúcich pracovníkov sanatória nebola
oslovená, a ani ošetrujúcim personálom, aby bol maloletý A. v sanatóriu umiestnený celodenne. Bolo

na navrhovateľke, aby sa o takejto možnosti informovala. Od 1.9.2011 bol mal. A. prijatý do prípravného
ročníka do prípravného ročníka na Spojenú školu
na Dolinského 1 v Bratislave, ktorú navštevoval denne od 8.30 hod. do 12.30 hod. Sama navrhovateľka
uviedla, že na nástenke pri vchode do školy bola sprístupnená aj informácia o školskom klube, kde môžu
detipovyučovanívpopoludňajšíchhodináchbyťumiestnené,tentojevšakspoplatnenýsumoucca5eur

mesačne. Navrhovateľka uviedla, že školský klub maloletý A. nenavštevuje, pretože v popoludňajších
hodinách absolvuje sociálne terapie v autistickom centre Andreas v čase od 13.00 do 14.00. hod. Zo
zhodného tvrdenia účastníkov mal súd preukázané, že Centrum Andreas je súkromné pracovisko, ktoré
nepochybne vychádza svojim klientom v ústrety a majú možnosť vybrať si deň a čas terapie, aký im
vyhovuje, nepochybne je teda možné príslušnú terapiu s maloletým absolvovať aj v inom čase ako práve

popoludní od 13.00 do 14.00 hod. Od 1.9.2012 maloletý A. navštevuje Základnú školu na Hálkovej
ulici v Bratislave. Aj táto škola podľa zhodných tvrdení účastníkov disponuje školským klubom, kde
je možnosť dieťa po skončení vyučovania umiestniť. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie, že
maloletýA.sanevievškolskomklubeadaptovať,ani,žeumiestneniemaloletéhovtomtoškolskomklube
by preňho bolo zdravotne alebo inak nežiaduce. Navrhovateľka takto nepreukázala reálne dôsledky

zdravotnéhopostihnutiamal.A.nabežnýživot.Nepreukázalavážnydôvod,prektorýbymal.A.nemohol
byť celodenne umiestnený v kolektívnom zariadení.
Len tvrdenie vo všeobecnosti, že jeho postihnutie mu neumožňuje celodennú návštevu školského
zariadenia, tzn. aj školského klubu na preukázanie oprávnenosti nároku navrhovateľky nestačí. Bolo
na navrhovateľke preukázať nepriaznivý vplyv prostredia školského klubu na maloletého A., čo sa

však navrhovateľka prípadným vyjadrením ošetrujúcej lekárky, pedagógov, alebo vychovávateľov ani
len nepokúsila. Na základe vykonaného dokazovania nie je preto možné bez ďalšieho vyvodiť záver,
že maloletý A. nie je schopný celodenného pobytu v školskom zariadení, a že by pobyt maloletého
v školskom klube bol preňho psychicky náročný, dekompenzujúci, keď je dôvodné predpokladať, že
školský klub pri školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje,

jezariadenímurčenýmprávepredetisozdravotnýmpostihnutímakémámaloletýA.,ktorémávytvorené
podmienky pre ich pobyt, vzdelávanie i mimoškolské aktivity. O tom, že i navrhovateľka si uvedomovala
a si je vedomá potreby nájsť si prácu a sama sa živiť, svedčí
i jej žiadosť o zaradenie do zoznamu uchádzačov o zamestnanie zo dňa 21.3.2011, tzn. už aj v čase,
keď začala s mal. A. navštevovať sanatórium M. Sýkorovej. Navrhovateľka musí vyvinúť ešte väčšiu

snahu, záujem a iniciatívu aby bola schopná sama sa živiť, keď v bratislavskom regióne pracovné
príležitosti zodpovedajúce aj sociálnemu statusu navrhovateľky, (okrem iného aj práca v domácom
prostredí) nepochybne sú.
Navrhovateľka nepreukázala, že z dôvodu starostlivosti o maloletého A. si nemôže na svoju obživu
zabezpečovať prostriedky z vlastných zdrojov, najmä z vlastnej práce, teda, že nie je schopná sama sa

živiť. Pokiaľ sa sama rozhodla nepracovať, nemôže takéto jej rozhodnutie ísť na vrub odporcu. Súd
sa stotožňuje s názorom navrhovateľky,že osobná starostlivosť o dieťa má prednosť pred jeho pobytom v školskom zariadení, súd však
súčasne upriamuje pozornosť na to, že príspevok na výživu rozvedenej manželky možno priznať len za
predpokladu, že starostlivosť o dieťa jej neumožňuje pracovať,

čo navrhovateľka v konaní relevantným spôsobom nepreukázala.

Z uvedeného dôvodu, keď navrhovateľka nepreukázala základnú podmienku
pre priznanie nároku na príspevok na výživu rozvedenej manželky, prihliadnuc aj na príčiny, ktoré viedli
k rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd nemohol jej návrhu vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.