Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200353
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: Z. C., S.
C., Z. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Centrum II 88, Dubnica
nad Váhom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 z r u š u j e

podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa
Gáplovského náhradu trov konania vo výške 283,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (odvolaním z 21. marca 2014) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014,
ktorým mu odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a

§ 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení zákona č.
721/2004 Z. z. zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 9. októbra 2000. V návrhu žiadal o
znovu posúdenie nároku na starobný dôchodok z dôvodov, že tento mu zatiaľ nebol priznaný. Poukázal
na to, že je poberateľom výsluhového dôchodku a podľa súčasne platnej právnej judikatúry a rozsudku
Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, najmä rozsudku dovolacieho súdu, sp. zn. 1 Sdo 20/2005 zo dňa 30.
mája 2006 má nárok na to, aby jeho nárok bol posúdený aj vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia. Uviedol, že podľa jeho názoru nemá správne zhodnotené odpracované roky, najmä
r. 1963-1967, kedy pracoval v bani a potom roky 1993-1994, keď pracoval v civilnom sektore, čo
predstavuje asi 8 rokov. Počas tejto doby boli vykonávané odvody na sociálne zabezpečenie do
sociálnej poisťovne, ktoré neboli zohľadnené pri zápočte do jeho výsluhového dôchodku. Osobitný
systém, z ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok nesúvisí s odvodmi odvádzanými počas

civilného povolania, a preto odmietnutie takéhoto nároku vytvára v jeho prípade diskrimináciu oproti iným
poistencom, keď má vedomosť o tom, že v iných prípadoch sa uznáva. Na podklade uvedeného navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, s tým, aby mu bol priznaný
starobný dôchodok v zmysle zákona. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 14. apríla 2014. Vo vyjadrení podrobne popísala skutkový

stav posudzovaného prípadu. Uviedla, že postupovala správne, keď navrhovateľovi napadnutým
rozhodnutím zamietla v zmysle príslušných zákonných ustanovení žiadosť o starobný dôchodok z 13.
augusta 2013. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa V. častizákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 142 ods. 4 písm. b) tohto zákona o dávkach
dôchodkového zabezpečenia rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníka policajného zboru, odbor sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Upriamila pozornosť aj na zosúladenú právnu

prax z rozhodovania Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého vznik nároku na starobný dôchodok podľa
zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa
§ 26a zákona č.100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona. Na
podklade uvedeného skutkového a právneho stavu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, napadnutým
rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, výsluchom navrhovateľa, stanoviskom jeho právneho
zástupcu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sdo 20/2005 z 30. mája 2006, administratívnym
spisom odporkyne, ostatnými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že táto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
3. marca 2014 rozhodla tak, že navrhovateľovi podľa § 142 ods.4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť o
priznanie starobného dôchodku od 9. októbra 2000. Navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od

9. októbra 2000 spísaním žiadosti o jeho poskytnutie dňa 13. augusta 2013. Zo spisu je preukázané, že
právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: VS-29.653/6-1-94 z 2. februára
1994 bol navrhovateľovi podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 410/1991 Z. z. o služobnom pomere
príslušníkov Policajného zboru SR priznaný príspevok za službu, ktorý sa podľa § 124 ods. 3 písm. d)
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Potvrdením
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-29.653-23/2013-VZ zo 7. augusta 2013 bolo
preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 3. augusta 1964 do 3. augusta
1966 a dobu služobného pomeru od 1. októbra 1967 do 31. decembra 1993, ktoré boli zaradené
do I. kategórie funkcii.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sdo 20/2005 z 30. mája 2006, na ktorý
poukazoval právny zástupca navrhovateľa a týka sa totožnej problematiky, vyplynul právny názor,
že s poukazom na ustanovenie § 173i ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení a ustanovenie §

121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej
republiky, podľa ktorého „doba zamestnania za výkon profesionálnej služby v I. pracovnej kategórii“
bola v systéme sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov zhodnotená a v dôsledku tejto
skutočnosti poistenec splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Od okamihu splnenia vekovej
podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného zákona (podľa zákona o sociálnom

zabezpečení vojakov) nemôže odporkyňa vyvodiť, že nebola splnená veková podmienka nároku na
starobný dôchodok. Aj keď sa tak stalo podľa iného právneho predpisu, ako je zákon o sociálnom
poistení, poistenec už raz podmienku nároku na starobný dôchodok splnil a odporkyňa nemôže
tvrdiť opak, lebo rozhodnutie iného orgánu verejnej správy o splnení vekovej podmienky nároku na
starobný dôchodok je pre ňu záväzné. Nemožno akceptovať výklad odporkyne, ktorým sa diskriminuje

poistenec iného systému sociálneho zabezpečenia tým, že pre výpočet dôchodku sa mu určitá doba
zamestnanianehodnotívôbec.Výškadôchodkuzamestnanca,ktorýpracovalvI.pracovnejkategóriiako
zamestnanec s rovnakým počtom odpracovaných rokov v rovnakej pracovnej kategórii, ale vypláca sa
mu dôchodok z iného systému, nemôže byť nižšia, ako dôchodok, na ktorý by mal nárok vo všeobecnom
systéme. Nemožno pritom prehliadať, že nárok na tú časť starobného dôchodku, na ktorú odvádzal

odporkyni poistné, už vznikol a jej priznanie a vyplatenie mu odporkyňa nemôže odmietnuť bez toho,
aby nebola v rozpore so zákazom diskriminácie. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústava Slovenskej
republiky obsahuje absolútny zákaz diskriminácie, všetky orgány, vykonávajúce štátnu moc (teda aj
odporkyňa, ktorej bolo zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho
zabezpečenia, resp. poistenia) sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči

Ústave. Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní
zákonov o sociálnom poistení (resp. zabezpečení) vykonávať zákony v rozpore s Ústavou, a to ani s
poukazom na presné znenie právneho predpisu, ktorý sa tomuto zákazu prieči“ (viď. str. 3, 4, 6 vyššie
citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).Keďže na navrhovateľa sa vzťahuje ustanovenie § 274 zákona, podľa ktorého sa zachovávajú nároky
vyplývajúcezozaradeniazamestnaniadoI.aII.pracovnejkategórie,ktorésapriznávajú podľaprávnych

predpisov účinných do 31. decembra 2003, pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu
výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa
stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Nároky vyplývajúce z výkonu
služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon
služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Pri

inom riešení by dochádzalo k nerovnosti oprávnených osôb pred zákonom a ich prípadnej diskriminácii
len preto, že zamestnanie (poistená činnosť) bolo vykonávané v ozbrojených zboroch. Pri správnej
aplikácii zákona o sociálnom poistení je potrebné skúmať jeho pôsobnosť aj na tých poistencov, ktorí
boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že na podklade uvedeného rozhodnutie

odporkyne vychádzalo nielen z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale v náležitom rozsahu nebol
zistený skutkový stav veci. Z doteraz zadovážených dôkazov nie sú preukázané ani doterajšie tvrdenia
navrhovateľa (nesprávne zhodnotené

obdobie odpracované v bani a tiež v civilnom sektore), ktoré sa javia byť oprávnenými. V tomto

smere nestačí len konštatovanie, že je poberateľom výsluhového dôchodku a že na posudzovanie jeho
ďalších nárokov je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Podstatouproblémuvposudzovanejvecijeokolnosť,žejenutnéapotrebnéskúmaťpodmienkysplnenia
poistenia navrhovateľa nielen v osobitnom, ale aj všeobecnom systéme spôsobom, aby sa nevytvárala
diskriminácia poistencov osobitného systému. Za tým účelom je nutné vypočítať teoretickú výšku

dôchodku navrhovateľa, ktorá by patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom
systéme. Výsluhový dôchodok navrhovateľa má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (systému) len charakter
dávky v starobe. Odporkyňa má teda povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu
poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok navrhovateľovi priznať vo výške, zodpovedajúcej

rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,

že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporkyňa povinná zrušiť napadnuté rozhodnutie zo dňa 3.
marca 2014 a znovu rozhodnúť v súlade so zákonom, s osvojením si právnych dôvodov už vyslovených,
najmä v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sdo 20/2005 zo dňa 30. mája 2006, ako aj v ďalších
konaniach tohto súdu, napr. sp. zn. 9 So/138/20011, sp. zn. 10 So/85/2012.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 3. marca 2014 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods.l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú

alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu
trov konania. Trovy navrhovateľa spočívajú v trovách právneho zastúpenia.

Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Predmetom konania bola dávková

vec sociálneho poistenia, pričom právny zástupca navrhovateľa uskutočnil celkom 3 úkony právnej
služby, a to:- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 20. marca 2014 (§ 13a ods.1 písm.
a) citovanej vyhlášky), za ktorý mu patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej
vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej - návrh zo dňa 21. marca 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) citovanej
vyhlášky), za ktorý mu patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 24. novembra 2014 (§ 13a ods. l písm. d) citovanej vyhlášky), za ktorý mu

patrí odmena vo výške 61,87 eur (§ 11 ods. 4 veta druhá citovanej vyhlášky). Odmena za úkony tak
spolu predstavuje 185,61 Eur.

K úkonom patrí paušálna náhrada vo výške 3 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Paušálna
náhrada tak predstavuje sumu 24,12 Eur.

Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. l citovanej vyhlášky za deň 24.
november 2014 za cestu Dubnica nad Váhom - Trenčín a späť a to za 2 polhodiny á 13,40 eur, spolu
vo výške 26,80 Eur.

Odmena a náhrady boli v zvýšené v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH vo výške

47,31 Eur.

Náhradu trov konania celkom 283,84 Eur je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto
ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová
značka),včomsavidínesprávnosťvýrokurozhodnutiaalebopostupusúduačohosaodvolateľdomáha.