Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223066
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215223066.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č.
4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, korešpondenčná adresa: INVEST-KAPITAL, a.s., Hattalova č.
12/C, 831 03 Bratislava, proti povinnému: F. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, I. H. N. D.: K. Ú. N. D., T. R..
Č.. XX, XXX XX D., štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 11.708,80 EUR istiny s
príslušenstvom pozostávajúcim z úroku vo výške 11,9 % ročne z istiny 11.708,80 Eur od 02.04.2014 do

zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne z istiny 11.708,80 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia,
sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 01.04.2014 vo výške 3.054,19 Eur, sumy dlžných
poplatkov vo výške 102,90 Eur, trov rozhodcovského konania 743,29 Eur, trov exekučného konania
a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Vajnorská č.
100/A, 831 04 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č. k.
55Er/4438/2015-33 zo dňa 29.10.2015, pomerom hlasov 2 : 1, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č. k. 55Er/4438/2015-33 zo dňa
29.10.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny
exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý

disponuje exekučným titulom - Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 35 862 882, rozhodcu Mgr. Martina Kotiana, sp. zn. IA-C/0614/0435 zo dňa 21.11.2014,
právoplatným dňa 14.01.2015 a vykonateľným dňa 18.01.2015 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), je
nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), preskúmavať takýto exekučný titul i z hľadiska právomoci

orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda aj právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou
rozhodcovskou zmluvou, doložkou, alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch) teda, či nejde
o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. V zmysle uvedeného potom vyvodil,
oprávnenosť exekučného súdu skúmať vlastnosti dokladov predložených oprávneným a teda i platnosť
rozhodcovskej doložky a v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, alebo ak neexistuje,
rozhodcovskýrozsudokniejevykonateľnýmexekučnýmtitulom(poukázalnasúdnupraxvyjadrenúnapr.

v rozhodnutiach súdneho dvora ES zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet
Sustikné Györfi, zo dňa 26.10.2006, vo veci C-168/05 Mostaza Claro, alebo zo dňa 21.11.2002 vo veci
C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout, rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
24.02.2011, sp. zn. 17CoE/47/2011, Krajského súdu Prešov č. k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.05.2011
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 - R 46/2012, sp. zn. 5M
Cdo 25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Preto vyvodil, že exekučný

súd je oprávnený vykonávať skúmanie v takom rozsahu, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Exekučný súdvychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom a z
tohodôvodumusíbyťajsamostatnepodpísaná(zapredpokladu,žejerozhodcovskádoložkadohodnutá
v samostatnej zmluve), alebo musí byť podpísaný dokument, v ktorom je dohodnutá a preto nemožno

akceptovať odkaz zmluvy o úvere - lepšia splátka zo dňa 07.02.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“),
ako hlavnej zmluvy na Obchodné podmienky pre uver - lepšia splátka (ďalej (ďalej len „VOP“), ktoré
obsahujú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že zo znenia § 4 ods. 1 ZoRK je zrejmé, že účastníci môžu
dohodnúť buď rozhodcovskú doložku v rámci zmluvy, teda rozhodcovská doložka sa nachádza priamo
v zmluve alebo účastníci môžu uzavrieť osobitnú (rozhodcovskú) zmluvu, ako samostatný dokument. Aj

napriek tomu, že v zmluve o úvere (bod 3.11) je výslovne uvedené, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti VOP. Zmluvné strany
zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia.
Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a závažné a
jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní.“, podľa exekučného súdu, z tohto ustanovenia nemožno vyvodzovať
vznik rozhodcovskej zmluvy (doložky), nakoľko sa jedná len o odkaz na obchodné podmienky, ktoré
oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných
podmienkach je podľa exekučného súdu, jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a túto nie
je možné považovať za platne uzatvorenú rozhodcovskú doložku. Vyvodil, že ak teda rozhodcovská

zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za následok, že nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený, navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie

odôvodnil v podstate tým, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej právomoci,
keďže exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok a v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu),
ktorý bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom. Uviedol, že exekučný súd má vtedy
povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo, či nie je nekalá),

ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je povinný vykonať
cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Bol toho názoru,
že zmluva jednoznačne spĺňa požiadavku na dokument podpísaný zmluvnými stranami, ktorý obsahuje
rozhodcovskú doložku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku (nie zmluvy o úvere), ktorým bol povinný zaviazaný
zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 11 708,80 Eur, úrok vo výške 11,90 % ročne z istiny 11 708,80 Eur
od 02.04.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne z istiny 11 708,80 Eur od
02.04.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 01.04.2014 vo výške

3.054,19Eur,sumudlžnýchpoplatkovvovýške102,90Euranáhradupoplatkuzarozhodcovskékonanie
vo výške 743,29 Eur, všetko na bankový účet predčíslie: XXXXXX, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v N. D., O..I.., variabilný symbol: XXXXXXXXXX, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodcovského rozsudku.

Povinný z uloženej mu povinnosti nevykonal žiadne platby na úhradu svojho záväzku a do dňa podania
návrhu na vykonanie exekúcie svoj dlh v celosti nesplnil.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom
konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má
zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť

i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,
ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a
zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých
relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:
- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a

nesporové,
- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana
hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené
subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom
rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného
výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou

stranou splnené dobrovoľne).

Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na
úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne

odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný
a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už

judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod
fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu
a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať
náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.
Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do
tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný

súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a

ostatnepresnestanovenúlehotunaplnenie(R21/1981,s.161,R27/1984,s.130).Právetietonáležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.
1 písm. a/ EP).

Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,
teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

Keďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť,
„aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel
právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti

rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať (nie len
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v jej priebehu, samozrejme v intenciách ustanovenia
§ 45 ZoRK), či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci
svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy
medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42

ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou
základného konania, resp. náhrada jeho absencie (posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK by exekučný súd prekročil rámec ustanovenia § 45 ZoRK, keďže takýto
záverbynutnepredbiehalvýsledokúvahpatriacichvýlučnevšeobecnémusúduriešiacemužalobupodľa
§ 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK a v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu); ak je

exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len
vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou.

Teda exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú
predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý

je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, či
žaloby ako takej viď § 106 ods. 1 OSP). Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR
SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (R 68/2013), nemohol mať na mysli iné ako to, že

rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho zisťovania a to v rozsahu, či
rozhodcovská zmluva, ako taká existuje v akejkoľvek jej forme, resp., či existuje rozsudok, ktorý vydal
príslušný všeobecný súd v základnom konaní (nie exekučnom), podľa § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý sa týkal
sporuzospotrebiteľskejzmluvy(spotrebiteľniejekategóriouexekučnéhopráva),ktorýmbolovyslovené,
že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom (v tomto prípade N.) použitá v spotrebiteľskej

zmluve (v tomto prípade zmluve o úvere) je neprijateľná (ustanovenie § 153 ods. 3, 4, OSP kladie presné
materiálne požiadavky na výrok takéhoto rozsudku).

Je nutné si uvedomiť, že v tomto štádiu vymáhania dlhu veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov
(predstavujúcich materiálnu stránku titulu) vyplývajúcich zo striktného znenia ustanovenia § 45 ods. 2

ZoRK, exekučnému súdu nie sú zverené.

Stav, ktorý realizuje exekučný súd je v rozpore s tou procesnou situáciou, ktorú navodzuje ustanovenie
§ 35 vo vzťahu k § 40 ZoRK. Dôvodom žalôb podaných podľa ustanovenia § 40 ZoRK je zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je spôsobilý vystupovať ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP)

a je teda spôsobilý zaväzovať účastníkov konania a zaujať pozíciu rozhodnutej veci. Aby bolo možné
tento procesný stav zmeniť, teda aby nebolo možné považovať vec za právoplatne rozhodnutú je
nevyhnutné docieliť to, že všeobecný súd v sporovom konaní takýto rozhodcovský rozsudok zruší svojim
právoplatným rozsudkom zo striktne vypočítaných dôvodov. Ak sa tak nestane rozhodcovský rozsudokmá pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok, teda má charakter veci rozsúdenej so
všetkými procesnými dôsledkami a to i pre súd. Ak by súd nebol viazaný rozhodcovským rozsudkom,
celá konštrukcia ustanovenia § 40 ZoRK, teda domáhanie sa žalobou na všeobecnom súde podľa

tretej časti OSP zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, by bola nadbytočná. Zrušením
rozhodcovského rozsudku sa samozrejme sleduje následná možnosť zaoberať sa vecou, ktorá bola
predmetom rozhodcovského konania. Ostatne je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské konanie má
osobitnú pozíciu aj v tom, že dokáže byť prekážkou súdneho prejednania veci, i keď na určitý čas, čoho
príkladomjeto,žeivsporovom,základnomkonaní,kdesúd,konajúcipodľatretejčastiOSP(svýnimkou

žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou
zmluvou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem
prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP.

Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná v rámci
samostatného bodu 3.11 zmluvy o úvere a následný odkaz na II. časť VOP bod 10 je len

spresnením niektorých procedurálnych aspektov rozhodcovskej zmluvy. Dohodnutý text nevylučuje
možnosť prejednania prípadného sporu všeobecným súdom, nekladie túto zmluvu ako podmienku
poskytnutia úveru a nevylučuje možnosť odstúpenia od tejto rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd
vo svojom rozhodnutí rozhodcovskú zmluvu interpretuje ako neplatnú bez toho, že by za takúto
označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu i iného účastníka v

pozícii spotrebiteľa s veriteľom N.Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z preskúmavaného rozhodnutia
prvostupňového súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého

stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí svojvoľne, navyše bez toho, aby v tomto rozsahu vykonal
akékoľvek dokazovanie, čo treba odmietnuť, ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,čím

dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným
súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil
a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného
rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou
pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané
nekompetentným, neprávomocným orgánom.

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.