Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111239312
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1111239312.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci žalobcu: J. S., Q..

XX.XX.XXXX, U. W. XXX, zastúpený JUDr. Róbertom Madejom, advokátom, sídlo Mýtna 42, Bratislava,
proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, sídlo Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, o
úroky z omeškania z priznanej náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.246,57 EUR od 13.12.2011 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.01.2012 do zaplatenia,

vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.02.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.03.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.04.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.05.2012 do zaplatenia,
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.06.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.07.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.08.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.09.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.10.2012 do zaplatenia
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.288,12 EUR od 13.11.2012 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 15.11.2011 doručenou súdu 16.11.2011 žalobca žiadal, aby súd svojim rozhodnutím určil,
že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 08.07.2011 je neplatná, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku od 02.11.2011 do právoplatnosti rozsudku
a k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.07.2011 mal žalovaný doručiť žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť
na základe písomného rozhodnutia podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Predmetnú výpoveď
považuje žalobca za neplatnú pre absenciu doručenia výpovede, pre

neprerokovanie výpovede so zástupcom odborovej organizácie, pre porušenie časti III. čl.3 bod 3 písm.

b) Kolektívnej zmluvy RTVS, pre neponúknutie inej vhodnej práce a existenciu (nezrušenie) pracovného
miesta a pre rozpor s dobrými mravmi.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo 14.12.2011 s tým, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným vznikol pracovnou zmluvou z 29.06.2007 od 01.07.2007. Počas pracovného
pomeru uzavrel žalobca so žalovaným niekoľko dohôd o zmene pracovnej zmluvy, pričom v čase

od 15.11.2007 do 30.09.2008 žalobca vykonával dočasne funkciu vedúceho redakcie publicistiky.
Rozhodnutím generálnej riaditeľky z 10.06.2011 došlo k zrušeniu funkčného miesta - vedúci vydania.
O zrušení pracovného miesta bol žalobca informovaný na osobnom pohovore dňa 24.06.2011 ako i o
skutočnosti, že žalovaný nemá pre žalobcu iné vhodné pracovné miesto a o možnostiach skončenia
pracovného pomeru (dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, alebo výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm.

b) Zákonníka práce). Pohovoru sa okrem žalobcu zúčastnil Z.. K. - riaditeľ sekcie ekonomiky a pani X.
- referentka sekcie ľudských zdrojov. O pohovore bol spísaný záznam ktorý žalobca podpísal s tým, že
sa vyjadrí do 27.06.2011. Druhý pohovor so žalobcom bol 08.07.2011 za prítomnosti Ing. T. - riaditeľka
sekcie generálnej riaditeľky a poverená vedením sekcie ľudských zdrojov a pani X. - referentka sekcie
ľudských zdrojov. Pri rozhovore, pred žalobcom boli pripravené listiny k podpísaniu a to dohoda podľa
§ 60 Zákonníka práce z dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď podľa § 63

ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca dohodu podľa § 60 Zákonníka práce nepodpísal a výpoveď
podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce odmietol prevziať s odôvodnením, že čaká na stanovisko
generálnej riaditeľky k listu z 01.07.2011. Žalovaný je názoru, že odmietnutím prevzatia výpovede nastali
účinky doručenia podľa § 38 ods.4 vety poslednej Zákonníka práce dňom 08.07.2011, čím začala plynúť
výpovedná doba dňom 01.08.2011 a uplynula 31.10.2011. K tomuto dátumu si žalobca vybavil všetky

výstupné formality a v zmysle Kolektívnej zmluvy mu bolo vyplatené odstupné.
Pokiaľ ide o neprerokovanie výpovede so zástupcami odborovej organizácie žalovaný listinami
preukázal, že výpoveď bola prerokovaná so závodným výborom ZO SLOVES pri RTVS - STV Bratislava
dňa 21.06.2011.
K porušeniu časti III. čl.3 bod 3 písm. b) Kolektívnej zmluvy RTVS je uvedené, že RTVS pri znižovaní

stavu zamestnancov nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné so
zamestnancom v období 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Posúdenie nevyhnutnosti
je v absolútnej kompetencii zamestnávateľa. Zákonník práce a ani iný právny predpis neurčuje pre
zamestnávateľa podmienky výberu funkčného miesta, ktoré má byť zrušené. Jedinou podmienkou je
dodržanie príslušných ustanovení Zákonníka práce v spojení s internými predpismi zamestnávateľa.

Tvrdenie, že žalobcovi nebola ponúknutá iná vhodná práca ani na skrátený pracovný čas a existencia
(nezrušenie) pracovného miesta žalobcu nie je pravdivé.
Žalovanýjenázoru,ževšetkyprávneúkonyvovzťahukžalobcovibolivykonanévsúladesoZákonníkom
práce ako i Kolektívnej zmluvy RTVS pre obdobie od 26.01.2011 do 31.12.2013, neboli vykonané v
rozpore s dobrými mravmi a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Podaním zo 14.06.2012 doručeným súdu na pojednávaní 14.06.2012 žalobca špecifikoval výšku
náhrady mzdy na 7.966,56 EUR od 02.11.2011 do 14.06.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa § 95
ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol priamo na pojednávaní.

4. Podaním z 18.10.2012 doručeným súdu na pojednávaní 18.10.2012 žalobca špecifikoval výšku
náhrady mzdy na 13.346,40 EUR od 02.11.2011 do 18.10.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa §

95 ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 05.02.2013.

5. Podaním zo 06.11.2012 doručeným súdu 09.11.2012 žalobca špecifikoval výšku náhrady mzdy na
16.015,68 EUR od 02.11.2011 do 31.10.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa § 95 ods. 1 a 3 O.s.p.
rozhodol na pojednávaní dňa 05.02.2013.

6. Vo vzťahu k neplatnosti výpovede a náhrady mzdy súd vykonal dokazovanie a rozsudkom z
20.11.2014 pod č.k. 15Cpr2/2011-572 rozhodol, že výpoveď žalovaného danú žalobcovi dňa 08.07.2011
určil za neplatnú, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 15.415,89 EUR brutto
a v časti o úrokov z omeškania žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu v časti zamietajúcej a o odvolaní

žalovaného v časti vyhovujúcej, rozhodol odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22.03.2016
pod č.k. 8CoPr/4/2015-646 tak, že v zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a náhrady trov
konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšnej napadnutej časti
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.V zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania odvolací súd vyslovil právny názor, že rozhodnutie
o neplatnosti výpovede má deklaratórnu povahu, potvrdzuje existujúci právny stav, týmto rozhodnutím
nevzniká právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok vyplývajúci z § 79 ods.1 Zákonníka práce.

Keďže z § 129 ods.1 Zákonníka práce vyplýva, že mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak a podľa § 132 Zákonníka práce sa toto ustanovenie vzťahuje aj na náhradu
mzdy, na strane zamestnávateľa pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru dochádza k omeškaniu
u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac, podľa ich splatnosti; a nie až právoplatnosťou

rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďže Zákonník práce neupravuje
výšku úrokov z omeškania, pre tieto treba aplikovať občianskoprávne predpisy a to nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z.z. (NS SR sp. zn. 1Cdo 116/2008, sp. zn. 6Cdo 246/2010, sp.zn. 2Cdo 76/2011).

7. Súd doplnil dokazovanie o ustálenie splatnosti mzdy Kolektívnou zmluvou na obdobie od 26.01.2011
do 31.12.2013 (časť IV.), Mzdovým poriadkom (čl. 14), vyjadrením zástupkyne žalovanej a v časti

splatnosti zistil nasledovný stav:

8. Z Kolektívnej zmluvy na obdobie od 26.01.2011 do 31.12.2013 súd zistil, že v časti IV. čl. 1 sa žalovaná
zaviazalavmzdovejoblastiuplatňovaťMzdovýporiadok,ktorýjeinternýmpredpisomKolektívnejzmluvy
a tvorí jej neoddeliteľnú časť. Z článku 14 bodu 1. Mzdového poriadku súd zistil, že mzda je splatná

pozadu za mesačné obdobie, pričom výplata mzdy je stanovená na 15. kalendárny deň a na účet
zamestnanca musí byť pripísaná najneskôr v deň výplaty. Na základe takejto formulácie interného
predpisu zástupkyňa žalovanej omeškanie od 13. dňa príslušného kalendárneho mesiaca tak, ako žiada
priznať žalobca akceptuje.

9. Čo sa týka stanovenia výšky mzdy za jednotlivé mesiace súd výpočet uviedol v písomnom vyhotovení
rozsudku z 20.11.2014 pod č.k. 15Cpr/2/2011-572, rovnako i dĺžku obdobia na ktoré zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy. Preto v tejto časti súd odkazuje na odôvodnenie uvedeného rozsudku.

10. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj dlh.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

11. V tomto štádiu konania medzi stranami nie je sporný zvyšok nároku čo do dôvodu, s odkazom na
právny názor odvolacieho súdu z 22.03.2016 pod č.k. 8CoPr/4/2015-646, ani čo do výšky v zmysle

výpočtuuvedenéhovodôvodnenírozsudkusúduprvéhostupňaz20.11.2014podč.k.15Cpr2/2011-572,
preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške uplatnenej v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ku dňu zhodne ustáleného omeškania v zmysle podania z 22.01.2015, doručené súdu
23.01.2015 (č.l. 586).

12. Keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd ho podľa citovaných zákonných ustanovení
zaviazal na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Výšku
priemerného zárobku súd určil ako už vyššie uviedol v rozsudku z 20.11.2014 pod č.k. 15Cpr/2/2011-572
na 1.288,12 EUR za mesiace december 2011 až október 2012, za mesiac november 2011 určil výšku
priemerného zárobku na 1.246,57 EUR, nakoľko odpočítal jeden deň, keďže žalobca oznámenie že trvá

na ďalšom zamestnávaní doručil žalovanému 02.11.2011 (1.288,12 EUR-41,55 EUR= 1.246,57EUR).
Deň omeškania súd ustálil na 13.deň toho ktorého mesiaca, na tomto sa strany zhodli v súlade
so Mzdovým poriadkom (mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, pričom výplata na účet
zamestnanca musí byť pripísaná najneskôr v deň výplaty).13. Na základe uvedeného súd rozhodol v časti úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. tak, že o
nároku na náhradu trov konania rozhodol v predmetnom rozhodnutí ktorým sa konanie končí podľa
pomeru úspechu vo veci a o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal plnú

náhradu trov konania s tým, že o výške podľa § 262 ods.2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde
Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, ods.2
C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.