Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/81/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201007
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8511201007.2

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (predtým do
31.12.2012 - Obvodný úrad Stará Ľubovňa, IČO: 42077630, so sídlom Nám. gen. Štefánika 1, 064 01
Stará Ľubovňa), proti povinnému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX O. V. o vymoženie
16,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a námietky W. J., bytom N. XXX proti exekúcii.

II. Súd z a m i e t a námietky W. J., bytom N. XXX proti trovám exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 8.3.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného Slovenská republika - Obvodný úrad Stará
Ľubovňa na vykonanie exekúcie zo dňa 16.2.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.2.2011
a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného úradu Stará Ľubovňa,
Odboru všeobecnej vnútornej správy č.k. 2008/01352-654 zo dňa 29.1.2009. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2009 a vykonateľnosť dňa 16.4.2009. Oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 16,- eur titulom pokuty
a 16,- eur titulom trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

2. Súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, Exekútorský úrad
Stará Ľubovňa, so sídlom Obchodná 2, Stará Ľubovňa, poverením č. 5710 * 021285 zo dňa 18.3.2011.

3. V priebehu exekučného konania došlo k zmene v právnej úprave a postavení pôvodného oprávneného
Slovenskej republiky - Obvodný úrad Stará Ľubovňa v tom, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013
Z.z. o organizácii miestnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra
2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sa stávajú okresnými
úradmi. Výkon rozhodnutia okresného úradu zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR. Podľa § 9 ods. 13
citovaného zákona výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol
začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo. Z uvedených dôvodov
je potrebné pokračovať v konaní s ministerstvom vnútra, ktoré je štátnym orgánom oprávneným podať
návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia bývalého obvodného úradu (a pokračovať ako
orgán oprávnený konať za štát v už začatom exekučnom konaní). Nakoľko sa
jedná o zmenu účastníka konania zo zákona, nebolo potrebné o tejto skutočnosti vydávať osobitné
rozhodnutie.

4. Súdny exekútor doručil dňa 5.12.2014 podanie W. J., bytom N. XXX označené ako námietky proti
trovám exekúcie a pohľadávke spolu v sume 128,23 eur, ktorá je vymáhaná od jeho manželky Y. J.,

nar. XX.XX.XXXX, pričom namietal, že ide tu o uplynutie trojročnej premlčacej doby, keď od poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 18.3.2011 do dňa podania námietok ubehla dlhá doba.

5. Súd sa v prvom rade pri posúdení námietok proti exekúcii ako aj jej trovám podaných W. J., bytom N.
XXX v prvom rade zaoberal otázkou, či bol procesne oprávnený na podanie takéhoto úkonu alebo nie.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

8. Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

9. Z citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že procesne legitimovaný
na podanie námietok proti exekúcii je len povinný (resp. jeho právny nástupca ak došlo k právnemu
nástupníctvu v čase od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do uplynutia lehoty na podanie
námietok). Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu na podanie námietok voči exekúcii oprávnenému ani
iným účastníkom exekučného konania. Manžel povinného je síce účastníkom konania podľa § 37 ods. 2
Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve (a ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím), no iba z jeho účastníctva v exekúcii nemožno vyvodiť procesné oprávnenie na podanie
námietok voči exekúcii, rovnako ako toto procesné oprávnenie nepatrí ani oprávnenému napriek tomu,
že nepochybne je tiež účastníkom konania. Ak by zákonodarca zamýšľal poskytnúť námietkovú ochranu
podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku aj manželovi povinného, urobil by to obdobnou formuláciou ako
v ustanovení § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastník konania (teda nielen povinný)
môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám
exekúcie. Námietky voči exekúcii sú teda procesnou obranou prislúchajúcou iba povinnému.
To, že manžel povinného nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie námietok voči exekúcii súd
vyvodzuje aj z toho, že súdny exekútor pokiaľ zriaďuje exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných v katastri nehnuteľností (ako tomu bolo v tomto prípade) najskôr upovedomí o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva oprávneného a povinného a až po uplynutí lehoty
na vznesenie námietok (alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa
námietky zamietli) vydá príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú
v katastri nehnuteľností (§168 Exekučného poriadku). Teda najskôr vtedy ako súdny exekútor vydá
exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva (ktorý doručí oprávnenému, povinnému a
okresnému úradu) na podklade ktorého potom okresný úrad zapíše zriadenie exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností, možno hovoriť o postihnutí (nehnuteľnej) veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve exekúciou. To znamená, že do vydania exekučného príkazu na zriadenie exekučného
záložného práva neprichádza v exekúcii do úvahy ani účastníctvo manžela povinného, pretože dovtedy
sa manžel povinného nemá ešte voči čomu brániť, keď nijako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve
postihnutý súdnym exekútorom ešte nie je. Pokiaľ by totiž sám povinný ako procesne oprávnený subjekt
podal námietky voči exekúcii a týmtoby exekučný súd právoplatne vyhovel (čoho dôsledkom by bolo
následné zastavenie exekúcie podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku), súdny exekútor by v zmysle §
168 Exekučného poriadku už nemohol vydať exekučný príkaz týkajúci sa nehnuteľnosti v bezpodielovom
spoluvlastníctve a tým ani „privodiť“ účastníctvo manžela povinného v rámci exekúcie.

10. Súd preto námietky W. J., bytom N. XXX exekúcii zamietol ako podané neoprávnenou osobou.

11. Súd vychádzajúc z koncentračnej zásady, ktorá platí pri námietkach voči exekúcii (kedy podľa §
50 ods. 1 tretej vety Exekučného poriadku sa na dodatočne uvedené dôvody neprihliadne) súd už iba
ohľadne obsahu podaných námietok dodáva, že v predmetnom exekučnom konaní sa exekučný titul stal
vykonateľný dňom 16.4.2009, preto právo ním priznané by sa premlčalo najskôr uplynutím 10-ročnej
premlčacej doby počítanej od uvedeného dátumu, t.j. dňom 16.04.2019. Nakoľko oprávnený podal dňa
18.02.2011 návrh na vykonanie exekúcie, a teda si v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka uplatnil
svoje právo u súdneho exekútora ešte v rámci plynutia premlčacej doby, v dôsledku začatia exekučného
konania premlčacia doba spočíva, teda počas trvania exekúcie nemôže prísť ani k jej uplynutiu. Na
základe uvedených skutočností, tak súd konštatuje, že k premlčaniu práva vymáhať pohľadávku v tomto
konaní nedošlo. Keďže v predmetnej exekúcii sa vymáha nárok - pokuta uložená v konaní o priestupku
povinného, súd ďalej poukazuje na § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kde je uvedené, že ak
nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné
predpisy o správnom konaní a na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v zmysle ktorého
výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti (ods. 1). Pre úplnosť vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že danom
prípade nedošlo ani k preklúzii práva. Preklúzia predstavuje zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia
v určenej dobe a dochádza k nej len v zákonom stanovených prípadoch, a tieto nemožno rozširovať
žiadnou analógiou. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení výkon rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej
pre splnenie uloženej povinnosti. V posudzovanej veci rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa
16.4.2009. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.2.2011, teda je
nesporné, že výkon rozhodnutia bol nariadený v zákonom stanovenej 3-ročnej prekluzívnej lehote.
Základnými predpokladmi pre začatie exekučného konania je existencia vykonateľného rozhodnutia
(exekučného titulu), skutočnosť, že dlžník si v stanovenej lehote dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú
mu vykonateľným rozhodnutím a podanie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom všetky uvedené
podmienky boli v danom prípade splnené. Súd tak nemal preukázané, ani skutočnosti, ktoré by nastali
po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku pred začatím exekúcie,
resp. by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, pre prípad namietania
ich procesne oprávneným subjektom, teda povinným, čo by taktiež zakladalo zamietnutie námietok ako
neodôvodnených.

12. W. J., bytom N. XXX tiež uviedol, že namieta aj proti trovám exekúcie, konkrétne dôvody však
neuviedol. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené by ako manžel povinného bol osobou oprávnenou na
podanie námietok proti trovám exekúcie, súd sa zaoberal týmito námietkami. Podľa § 201 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu
v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v
rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu
ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že
ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Účastník konania
môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti
trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám
exekúcie nie je prípustné odvolanie. Nakoľko vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody týkajúce sa
samotnej exekúcie pohľadávky priznanej exekučným titulom vo vzťahu ku ktorej bolo preukázané, že
exekúcia začala a prebieha oprávnene, pričom W. J., bytom N. XXX iné dôvody námietok proti trovám
exekúcie neuviedol, súd jeho námietky proti trovám exekúcie ako neodôvodnené zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému uzneseniu
smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Sťažnosť urobenú v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 21, 2017. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.