Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010020
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516010020.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. S., pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany
zo dňa 2.11.2016, č.k. 8Nt/3/2016-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. S., nar. XX.X.XXXX

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.11.2016, č.k. 8Nt/3/2016-27 súd rozhodol tak, že
podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. S. na povolenie obnovy konania pôvodne
vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 2T/178/2011, odsúdeného pre zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1 Trestného zákona, prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, §

212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania
uvedené v § 394 Trestného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že dôvody obnovy konania sú dané v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS. 106/2011 o uplatnení asperačnej zásady podľa Trestného zákona. Prvostupňový

súd v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu v minulosti vytvoril priestor pre právnu neistotu
odsúdeného v otázke spravodlivosti a primeranosti trestu, ktorý mu bol uložený. V dôsledku uvedeného
sa odsúdený domnieva, že došlo k uloženiu neprimerane vysokého trestu a že rozpor s predmetným
nálezom ústavného súdu nebol odstránený. Je presvedčený o neprimeranosti uloženého trestu a
jeho nedostatočnej individualizácii vo vzťahu k jeho osobe, ako aj k okolnostiam a následkom
trestných činov, za ktoré bol odsúdený. V obnovenom konaní je nevyhnutné, aby sa súd s uvedenými

skutočnosťami riadne vysporiadal a následne uložil primeraný znížený a individualizovaný trest v rámci
zákonných trestných sadzieb. Domnieva sa, že vyššie uvádzaný nález Ústavného súdu a jeho novy
výklad príslušných ustanovení Trestného zákona je skutočnosťou súdu skôr neznámou aj je spôsobilý
odôvodniť, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom
páchateľa a teda podmienky obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného zákona sú
splnené. Navrhol, aby tunajší súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku

zrušil a obnovu konania povolil.

Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, aka) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s

výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného

v detenčnom ústave podľa § 462.

KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala

oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia považuje sťažnostný súd za správne a

zákonné, keď prvostupňový súd na rozhodnutie návrhu na povolenie obnovy konania nariadil a
vykonal verejné zasadnutie, na ktoré riadne predvolal odsúdeného, dal jemu i obhajcovi možnosť sa
k veci vyjadriť a rovnako vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Vykonané dokazovanie potom
prvostupňový súd vyhodnotil správnym spôsobom.
Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodoval o žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy

konania. Odsúdený svoj návrh odôvodnil tým, že sa má prvostupňový súd opätovne zaoberať znížením
trestu, ktorý mu bol uložený, nakoľko tento mu nebol po predchádzajúcej obnove konania znížený v
súlade s nálezom ústavného súdu ohľadom asperačnej zásady, keďže mu bol znížený len o 12 mesiacov
a súd mu mal znížiť trest o 20 mesiacov a 15 dní.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal históriu trestného konania,
vedeného proti odsúdenému A. S. na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 2T/178/2011.
Stručne možnosť zopakovať, že prvýkrát bol odsúdený v tomto konaní uznaný za iného rozsudkom
Okresného súdu Piešťany v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave v roku 2012, pričom mu bol

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. V roku 2014 bola uznesením Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 2Nt/18/2014 povolená obnova tohto konania, v rámci
ktorej bol pôvodný rozsudok zrušený v časti výroku o treste. Dôvodom na povolenie obnovy konania
bol nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012.
Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania bol odsúdenému rozsudkom Okresného súdu

Piešťany zo dňa 26. 1. 2015 spisová značka 2T/178/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave zo dňa 14. 4. 2015 spisová značka 3To/25/2015 uložený úhrny trest odňatia slobody v trvaní
6 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.
Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok, ktorým zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy

konania tým, že otázka nesúladu asperačnej zásady s ústavou Slovenskej republiky, ktorá bola
vyslovená vo vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, bola odsúdenému už
raz zohľadnená a to vyššie uvedeným uznesením Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod
spisovou značkou 2Nt/18/2014. Podľa prvostupňového súdu nebolo teda preukázané, že by vyšli
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by
bol pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.
S uvedeným záverom prvostupňového súdu je treba v plnej miere súhlasiť. Dôvody, ktoré vo svojej
sťažnosti uvádza obhajca odsúdeného nemajú žiaden vzťah k správnosti alebo zákonnosti napadnutéhouznesenia. V rámci konania o povolení obnovy konania, nie je možné skúmať ani posudzovať
primeranosť trestu, ktorý bol odsúdenému uložený vyššie citovanými rozhodnutiami Okresného súdu
Piešťany a Krajského súdu v Trnave. Skúmať uvedenú otázku je v danom prípade možné iba v rámci

konania o riadnych opravných prostriedkoch. V súlade s názorom prvostupňového súdu, sťažnostný
súd uvádza, že odsúdený ani vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania, ani vo svojej sťažnosti
proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy
konania, resp. v sťažnostnom konaní zrušenie napadnutého uznesenia. Preto sťažnosť odsúdeného
ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.