Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Šimonová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Csp/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204600
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2516204600.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so
sídlomDr.VladimíraClementisa10,Bratislava,IČO:35855673,protižalovanej:L.F.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom U.. F. XXXX/X, D., o zaplatenie 326,21 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 136,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.01.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
22.08.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 326,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.01.2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil
tým, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku žalobcu za poskytnuté služby v sume 136,92 eur a
nárok na náhradu škody vo výške 189,29 eur (100,37 eur + 88,92 eur), predstavujúcej rozdiel medzi
predajnou (trhovou) cenou žalovanej odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a ich akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že žalovaná mala žalobcovi spôsobiť škodu
tým, že získala od žalobcu mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a
následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby porušila.
2. Žalobca za dôkazy označil zmluvu č. K.XXXXXXX, dodatok k zmluve č. K.XXXXXXX, zmluvu č.
K.XXXXXXX, dodatok k zmluve č. K.XXXXXXX, Všeobecné podmienky, faktúry, pokus o pokonávku.
3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške 326,21 eur, pričom ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Preto súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu.
Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená 23.11.2016. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu 17.01.2017.
Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený 07.02.2017.
6.Súdvovecivykonaldokazovanieazozmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebč.K.zodňa05.11.2013,
z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 05.11.2013, zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb č. K. zo dňa 05.11.2013, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č.
A7284472 zo dňa 05.11.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.09.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo
dňa 17.10.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.11.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.11.2014, z pokusu o pokonávku zo dňa 20.01.2015 a
zo všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb
zistil tento skutkový stav veci.
7. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 05.11.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. K. v zmysle
ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 05.11.2013 bol
medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe
ktorého žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón značky Sony Xperia M za dohodnutú kúpnu cenu
1 euro.
8. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 05.11.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. K. v zmysle
ktorej mohla žalovaná využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 05.11.2013 bol
medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe
ktorého žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo
8.0 3G za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
9. Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb sa žalovaná
zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom
prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade
s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom
ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Žalovaná sa
zaviazalanedopustiťsatakéhokonaniaalebonedaťsvojimkonanímžiadentakýpodnetaanineumožniť
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovanej.
10. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že
účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 219 eur resp. 194 eur, a to v prípade,
že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V
predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú
pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
11. Žalovanej boli za obdobie 8/2014 do 12/2014 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné
služby poskytované žalobcom, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2014 suma 60,30
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2014 suma 25,54 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 31.10.2014 suma 34 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.10.2014 suma 14,39
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 31.10.2014 suma 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 01.12.2014 suma 34,50 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.12.2014 suma 37,14 eur.
Žalovaná sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas
neuhradila.12. Žalobca listom zo dňa 20.01.2015, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval žalovanú na
zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 210,92 eur a zmluvnej
pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 240,92 eur, v lehote do 29.01.2015. Žalovaná
na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou vo výške 74 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.01.2015 do zaplatenia.
13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon
o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
14. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb
musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
15. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných dodatkov
k zmluvám o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak len v
časti. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a
žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli platne uzatvorené zmluvy o pripojení v zmysle §
44 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou
spotrebiteľskou. Na základe týchto zmlúv žalobca zriadil žalovanej prístup k verejnej telefónnej sieti a
poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení, ich dodatkami a
všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Hlavným záväzkom žalovanej vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za
služby poskytované žalobcom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatku k predmetným
zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón a telekomunikačné
zariadenie za zľavnenú cenu. Podľa dodatkov k zmluvám sa žalovaná zaviazala, že v prípade porušenia
jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 219 eur resp. 194 eur. V období mesiacov
augustaždecember2014sižalovanásvojuzmluvnúpovinnosťnesplnila,keďcenuposkytnutýchslužieb
neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 136,92 eur.
26. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha
zaplatenia sumy 136,92 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých
žalovanej na základe zmlúv o pripojení a ich dodatkov a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný
úrok z omeškania z tejto sumy, keďže žalovaná sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a
včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom bola uplatnená v zmysle
zákona, keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 5,05 % ročne zo všetkých
fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania žalovanej
(ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie vrámci pokusu o pokonávku, z ktorého žalobca vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s § 517 od. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení v znení neskorších
predpisov priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 136,92 eur (základná
úroková sadzba ECB bola v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr vo výške 0,05
%), a to odo dňa 30.01.2015 tak ako žalobca žiadal, keďže v tomto čase už bola žalovaná v omeškaní
a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať žalobcovi viac ako sa žalobou domáhal.
27. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 189,29 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
28. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca po tom, ako súdy v obdobných súdnych
konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o
zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je žalobca v zmysle § 53a
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky
v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie
zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. V prejednávanej veci tento rozdiel
predstavuje sumu 189,29 eur (100,37 eur + 88,92 eur).
29. Žalobca poukázal na ustanovenie dodatkov k zmluvám o pripojení (článok 2 bod 2.5), v zmysle
ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.
1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného
telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
(konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
30. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z
porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
31. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie
prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca
nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd
vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení žalobca v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo
strany žalobcu preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovanou, súd má za to, že žalovaná svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila.
32. Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza,
že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R
55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
33. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a ich
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom
(tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný
telefón/ telekomunikačné zariadenie obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
34. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody,
a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
35. Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, žalobu v časti o zaplatenie sumy 189,29 eur s
príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy
326,21 eur s príslušenstvom priznaná suma 136,92 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech
žalobcu 41,97 % a hrubý úspech žalovanej 58,03 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 16,06 %
(58,03 % - 41,97 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou stranou žalovaná, no nakoľko
jej v konaní žiadne trovy nevznikli súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.