Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/718/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313219248
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313219248.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, zast. M.. O. M., bytom C. XX, proti žalovaným: 1. MUDr. Július
Kiss, s. r. o., so sídlom Želiezovce, Poštová 2, IČO: 36 796 212, zast. Advokátska kancelária STOKLASA
& STOKLASOVÁ s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, 2. MUDr. Tibor Pólya, s. r. o.,

so sídlom Želiezovce, Hurbanova 45, IČO: 44 085 486, zast. JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou, so
sídlom Levice, Sládkovičova 1, za účasti Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Nitra, Coboriho
9, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice
zo dňa 30. júna 2016 č. k. 9C/374/2013-203 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov žalovaného
v 2. rade p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade a Allianz - Slovenskej poisťovni
a. s. nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 146 ods. 2, § 150 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a uviedol, že predmetom konania

bola náhrada škody na zdraví žalobkyne, ktorú si žalobou uplatnila voči dvom lekárom, ktorý jej po
úraze poskytovali zdravotnú starostlivosť. Voči žalovanému v 2. rade vzala žalobu späť, vzhľadom na
závery znaleckého posudku z 12. 01. 2015 č. 184/2014 (č. l. 90 súdneho spisu), v ktorom znalec vylúčil
nesprávny liečebný postup žalovaného v 2. rade a následne vzala žalobu späť aj voči žalovanému v
1. rade, s ktorým mimosúdne urovnala spor. V danom prípade tak žalobkyňa, ako aj všetci účastníci
konania sa až zo znaleckého posudku mohli dozvedieť podstatné skutočnosti veci sa týkajúce. Súd

prvej inštancie mal za to, že nebolo by voči žalobkyni spravodlivé, aby znášala trovy konania úspešného
žalovaného v 2. rade, resp. vedľajšieho účastníka, keď až zo záverov znaleckého posudku zistila,
ktorý odborník pri jej ošetrovaní zvolil nesprávny liečebný postup. V danom prípade súd prvej inštancie
neskúmal (a podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci ani neboli podstatné) dôvody hodné
osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych pomerov, či už žalobkyne alebo žalovaného v 2. rade, nakoľko
sútuinédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Skúmaltietodôvodyzhľadiskaosobnýchainýchpomerovna

strane obidvoch strán. Uviedol, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter (R 34/1982). Ustanovenie § 150
OSP umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, čo
v danom prípade je na mieste. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody na zdraví voči tým, o ktorých
mohla dôvodne predpokladať zodpovednosť za vzniknutý následok. Až zo záveru znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že zdravotné ťažkosti žalobkyne sú dôsledkom nesprávne stanovenej prvotnej

diagnózy a aj to, kto za tento stav zodpovedá. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k tomu právnemu
záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepatrí žalovanému v 2. rade náhradatrov konania, v tej súvislosti súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania ani Allianz - Slovenskej
poisťovni a. s. Poisťovňa vstúpila do konania na strane žalovaného ako svojho poistenca, preto podľa
názoru súdu prvej inštancie jej neprináleží náhrada trov, ktoré vznikli jej poistencovi. Dodal, že žalovaný

platí poisťovni poistné práve na prípady vzniku poistnej udalosti.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 2. rade, namietajúc, že sa nestotožňuje s
odôvodnením, aké použil súd prvej inštancie v tom, že sú dané dôvody osobitného zreteľa, ktoré súd
videl v tom, že žalobkyňa aj všetci účastníci konania sa mohli až zo znaleckého posudku dozvedieť

podstatné skutočnosti týkajúce sa veci. Uviedol, že žalobkyňa bola hneď na začiatku sporu oboznámená
zo strany žalovaného v 2. rade (ešte pred začatím súdneho konania) so stanoviskom odborného
konzultantavodboreneurológieakosúčastiOznámeniaoprešetrenízÚradupredohľadnadzdravotnou
starostlivosťou, v ktorom sa jasne konštatovalo, že neurológ, žalovaný v 2. rade, postupoval vo všetkom
správne. Mal za to, že bolo už na odbornej zdatnosti zástupcu žalobkyne posúdiť, že záver oznámenia
o prešetrení z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol tým pádom z právneho hľadiska

nesprávny a zavádzajúci. Bol toho názoru, že nebolo by práve voči žalobkyni spravodlivé, aby neznášala
trovy právneho konania žalovaného v 2. rade, keď nielen až zo záverov znaleckého posudku zistila, ktorý
odborník pri jej ošetrovaní zvolil nesprávny liečebný postup, ale už z vyjadrenia z Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Žalobu podala žalobkyňa po tom, ako jej bolo doručené vyjadrenie z Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého súčasťou bolo aj odborné stanovisko k podaniu

žalobkyne. S poukazom na uvedenú skutočnosť konštatoval, že žalobkyňa v čase podania žaloby mala
vedomosť o tom, že žalovaný v 2. rade ako lekár - neurológ zvolil svoj lekársky postup ošetrenia správne.
Rovnako žalovaný v 2. rade sa aj písomne vyjadril k výzve žalobkyne, teda k jej pokusu o zmier, kde v
podrobnostiach rozpísal svoj postup a že sa necíti byť zodpovedný za vzniknutú škodu, ako aj bolestné,
ktoré žalobkyňa žiadala. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že ak by napadnuté uznesenie v tomto znení

nadobudlo právoplatnosť, znamenalo by to precedens pre všetky ďalšie iné súdne spory, v ktorých je
k rozhodnutiu súdu nevyhnutný znalecký posudok v tom zmysle, že keď daný znalecký posudok bude
v neprospech žalujúceho, tak ten na základe tohto poznatku môže svoju žalobu kľudne zobrať späť
bez ohľadu na to, aké to má následky pre žalovaného. Mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené sa
mal súd riadiť vo svojom uznesení ustanovením § 146 ods. 2 OSP s tým, že ak niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa jeho názoru sa súd prvej
inštancie nedostatočne vysporiadal s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/935/2015-195 zo dňa
29. 10. 2015, teda s jeho závermi. S poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že žalobkyňa má byť
zaviazaná k náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 1.226,56 eura, a to za 5
úkonov právnej služby po 237,34 eura + režijný paušál. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že žalovanému v 2. rade prizná náhradu trov konania a žalobkyni uloží povinnosť uhradiť
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.226,56 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

3. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa prostredníctvom svojho zástupcu písomne vyjadrila žalobkyňa,
ktorá uviedla, že v spore nebola neúspešná, a preto nie je povinná znášať trovy konania podľa

§ 142 ods. 1 OSP. Tvrdila, že konanie sa zastavilo, lebo žalovaný v 1. rade ponúkol mimosúdne
vyrovnanie, čo žalobkyňa prijala, to znamená, že konania sa nezastavilo jej vinou. Ďalej uviedla, že
nikdy nespochybňovala odborný neurologický liečebný postup žalovaného v 2. rade a nie je relevantné
poukazovanie žalovaného v 2. rade na odborný posudok Doc. MUDr. Miroslava Brozmana, CSc., ktorý
ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebral do úvahy, keď dospel k záveru, že postup

obidvoch lekárov, teda žalovaného v 1. a 2. rade, nebol správny, pretože nebola stanovená správna
diagnóza z dôvodu nedocenenia subjektívnych údajov od pacientky a nedostatočného objektívneho
vyšetrenia u oboch lekárov (chirurgická a neurologická ambulancia). Žalobkyňa ako laik v čase
podania žaloby, ktorú podávala, opierajúc sa práve o vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, nemohla vedieť, či žalovaný v 2. rade zavinil alebo nie. Až po oboznámení sa s

odborným posudkom súdneho znalca došla žalobkyňa k záveru, že neuplatní náhradu škody voči
žalovanému v 2. rade, lebo predovšetkým chirurg, žalovaný v 1. rade, mal zistiť zlomeninu tváre.
Nesúhlasila preto s názorom právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa už dopredu
v čase podania žaloby mala vedieť, že žalovaný v 2. rade nie je zodpovedný za to, že nebola
včas stanovená správna diagnóza, a preto musela vytrpieť zbytočné bolesti. Záverom dodala, že

argumentácia právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade neobsahuje žiadne nové dôkazy v prospech
žalovaného v 2. rade oproti tomu, čo uviedla v prvom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo
dňa 13. 04. 2015 č. k. 9C/374/2013-173. Keďže výsledok súdu určilo znalecké dokazovanie, podľa
názoru žalobkyne, napadnuté rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade avedľajšiemu účastníkovi Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. je spravodlivé a odvolanie žalovaného v 2.
rade proti tomuto rozhodnutiu považuje za neopodstatnené.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
žalovaného v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov žalovaného v 2. rade podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 09. 2013
domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
náhradu škody vo výške 8.253 eur, ako aj trovy konania. Náhradu škody na zdraví žiadala, nakoľko
mala za to, že medzi protiprávnym konaním žalovaných (nesprávna diagnóza a liečba) a vznikom škody

(zbytočné bolesti a nesprávne zrastená lícna kosť a tým pádom zdeformovaná tvár) je príčinná súvislosť,
takže je daná povinnosť žalovaných k náhrade škody. Uviedla, že nesprávna diagnóza a následná
nesprávna liečba mala za následok zle zrastenú pravú očnicu s posunom, ktorá je viditeľná a ktorá jej
zmenila tvár. Na uvedený postup sa sťažovala a podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o prešetrenie postupu žalovaných, výsledkom ktorého bolo oznámenie úradu zo dňa 01.

08. 2013, v ktorom sa konštatuje oprávnenosť sťažnosti a porušenie postupu žalovaných v jej liečbe,
nakoľko obe odborné vyšetrenia u žalovaných nezistili základné ochorenie - zlomeninu pravej lícnej
kosti.Aniďalšienáslednékontrolnévyšetrenianeviedlikstanoveniusprávnejdiagnózy.Záveromdodala,
že škoda bola vyčíslená lekárskym posudkom, no nebránila sa nariadeniu znaleckého posudku na
posúdenie správnosti ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Na základe výzvy

súdu prvej inštancie podaním zo dňa 03. 02. 2014 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vyjadrila súhlas
s jej vstupom do konania v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade. Následne
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. júla 2014 č. k. 9C/374/2013-76 nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie stomatológia (čelustná ortopédia a stomatologická protetika),
za znalca ustanovil MUDr. Igora Malachovského a povolil znalcovi pribrať ako konzultanta znalca z

odvetvia neurológia. Nakoľko znalec MUDr. Igor Malachovský prípisom zo dňa 04. 08. 2014 odmietol
vyhotovenie znaleckého posudku, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25. augusta 2014 č. k.
9C/374/2013-85 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie stomatológia
(čelustná ortopédia a stomatologická protetika), za znalca ustanovil MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. a
povolil znalcovi pribrať ako konzultanta znalca z odvetvia neurológia. Uznesením zo dňa 20. januára

2015 č. k. 9C/374/2013-147 súd prvej inštancie priznal znalcovi MUDr. Dušanovi Hrubalovi, CSc.
odmenu za podaný znalecký posudok zo dňa 12. 01. 2015 č. 184/2014 vo výške 418,32 eura. Podaním
zo dňa 02. 02. 2015 žalobkyňa svoju žalobu zobrala späť, a to proti žalovanému v 1. rade v časti
zaplatenia sumy 4.323 eur a proti žalovanému v 2. rade v celosti. Voči žalovanému v 2. rade zobrala
svoju žalobu späť, vzhľadom na závery znaleckého posudku zo dňa 12. 01. 2015 č. 184/2014, v ktorom

znalec vylúčil nesprávny liečebný postup žalovaného v 2. rade. Následne podaním zo dňa 23. 03.
2015 žalobkyňa zobrala späť žalobu aj voči žalovanému v 1. rade v celosti, nakoľko s ním uzavrela
dohodu o urovnaní v zmysle ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka. Uznesením zo dňa 1. apríla
2015 č. k. 9C/374/2013-170 súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, konanie
v časti o zaplatenie 4.323 eur zastavil a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Voči

predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade odvolanie, a to v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. júla 2015 č. k. 9C/374/2013-180 konanie zastavil,
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi Allianz - Slovenská poisťovňa, a.
s. náhradu trov konania nepriznal. Ďalším výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť trovy
znaleckého dokazovania vo výške 418,32 eura na účet súdu. Voči tomuto uzneseniu podala odvolanie

Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., a to v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.
Uznesením zo dňa 29. októbra 2015 č. k. 9Co/935/2015-195, 9Co/936/2015-195 Krajský súd v Nitre ako
súd odvolací uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 1. apríla 2015 č. k. 9C/374/2013-170 v napadnutej
časti týkajúcej sa trov konania žalovaného v 2. rade zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28. júla 2015 č. k. 9C/374/2013-180 v napadnutej

časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo
v súlade s ustanovením § 473 CSP k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto
základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania

do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za
trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu

tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za
trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon
právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.

Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov
konania leží na strane sporu.

13.Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť
neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP (pôvodne
§ 150 ods. 1 OSP) a rozhodnúť tak, že žiadnej z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však

o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniudôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia
je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane.

Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

14. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je

priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 OSP (§ 257 CSP). Je zrejmé, že súd prvej inštancie riadne zistil a aj adekvátne

odôvodnil postup pre aplikáciu § 150 ods. 1 OSP (§ 257 CSP). V zmysle ustanovenia §
257 CSP pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva
na súde, odvolací súd mal za to, že tieto požiadavku dôvodov hodných osobitného zreteľa spĺňajú,

nakoľko žalobkyňa ako osoba bez lekárskeho vzdelania, vychádzala pri podaní žaloby z vyjadrenia
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prešetroval poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalovanými v 1. a 2. rade a ktorý skonštatoval, že žalobkyni nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť
správne podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto

vyjadrenia je zrejmé, že úrad si vyžiadal stanoviská dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
z dohliadaného obdobia, dostupnú zdravotnú dokumentáciu, ako aj odborné stanoviská konzultantov
úradu v odbore neurológia a traumatológia, pričom v závere sa nekonštatuje, postupom ktorého zo
žalovaných nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. Ak by aj žalobkyňa mala v čase podania
žaloby k dispozícii odborné stanovisko doc. MUDr. Miroslava Brozmana, CSc., odborného konzultanta

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (čo tvrdil žalovaný v 2. rade), ktoré konštatuje,
že zdravotná starostlivosť žalovaného v 2. rade v prípade žalobkyne bola poskytnutá správne, ťažko
vyžadovať od osoby bez lekárskeho vzdelania, aby vedela na základe týchto správ vyhodnotiť to,
poskytnutím zdravotnej starostlivosti ktorého zo žalovaných bola zdravotná starostlivosť poskytnutá
nesprávne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa sa až zo záverov znaleckého posudku

dozvedela, ktorý zo žalovaných poskytol zdravotnícku starostlivosť nesprávne, na čo hneď reagovala
späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade a po uzavretí dohody o urovnaní zobrala späť žalobu aj
voči žalovanému v 1. rade, teda svojím konaním nespôsobila zbytočné navyšovanie trov konania a sama
uznala svoj nárok voči žalovanému v 2. rade za nedôvodný s poukazom na odborné posúdenie. V tomto
ohľade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že predmetný spor vyriešilo znalecké dokazovanie,

voči ktorému žiadna zo strán nemala námietky. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného má za to, že aj
napriek tomu, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nebola v konaní úspešná, nie je možné
konštatovať, že táto skutočnosť vylučuje použitie ustanovenia § 257 CSP, pretože pri aplikácii § 257
CSP treba brať do úvahy aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na
postoj strán konania.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne, keď sa okrem zavinenia zastavenia konania zaoberal aj otázkou dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa,dostatočneodôvodnil,včomvidídôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,akeďžeodvolací
súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. K takémuto záveru dospel po tom, čo zohľadnil

špecifiká tohto prípadu, v ktorých videl tiež dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nebol priznaný.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).