Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313010116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313010116.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti odsúdenému C.. C. F., pre prečin
sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní poškodeného - spoločnosti
Entrading, s.r.o. proti výroku o náhrade škody rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 02.12.2014,
sp.zn. 2T/17/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o náhrade škody.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odsúdenému

C.. C. F. , narodenému XX.XX.XXXX v K. U., trvalý pobyt G., Z. XXXX/X,

podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá povinnosť nahradiť poškodenému - spoločnosti
Entrading, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. 1, IČO: 31 656 692, škodu v sume 10.596,56
Eur (desaťtisíc päťstodeväťdesiatšesť eur a päťdesiatšesť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) uznal v tom čase) obžalovaného
C.. C. F. za vinného pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že
v období od 08.09.2000 do 24.01.2001 v okrese Levice, ako aj v iných okresoch v Slovenskej republike,
ako obchodný zástupca firmy B. F., F... E., so sídlom XXX XX E., U. G. č. XXX, IČO: XX XXX XXX,

preberal finančné prostriedky od rôznych firiem ako tržby - náhradu za dodaný tovar, pričom
finančné prostriedky v celkovej hodnote 21.953,20 Sk (7.287,13 eur) v rozpore s povinnosťami určenými
v pracovnej zmluve zo 06.03.2000, jej dodatku a nadväzujúcej dohode o hmotnej zodpovednosti
neodovzdal do pokladne firmy, resp. nepreviedol na jej účet, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu,
zároveň po okamžitom zrušení pracovného pomeru 29.01.2001 nevrátil spoločnosti náradie v hodnote
99.700 Sk (3.309,43 eur) odovzdané mu firmou slúžiace na predvádzacie účely, takto spôsobil Herman
Slovakia, spol. s r. o., 050 01 Revúca, Mokrá Lúka č. 226, IČO: 31 656 692 škodu vo výške 10.596,56 eur.

Za to mu uložil podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, 3, § 36 písmeno
1/, m/, § 37 písmeno m/, § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
15 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil s
určením skúšobnej doby (podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona) 3 roky.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený v tom čase (obžalovanému)
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 04.02.2013, sp. zn. 33T/109/2012, právoplatným 27.06.2013, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť ENTRADING, s.r.o. s jej nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok sa stal vo výroku o vine a treste právoplatným bezprostredne po jeho vyhlásení v

dôsledku vzdania sa práva podať proti nemu odvolanie obžalovaným a prokurátorom. V nadväznosti na
to písomné vyhotovenia rozsudku neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 172 odsek 2 Trestného poriadku
a C.. C. F. je ďalej s ohľadom na aktuálny procesný stav veci označovaný ako odsúdený.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie poškodený - spoločnosť Entrading s.r.o.,
ktorá je právnym nástupcom pôvodnej (skutkovo ustálenej) poškodenej obchodnej spoločnosti Herman

Slovakia s.r.o. (od 28.07.2012), a to proti výroku o náhrade škody.
V písomných dôvodoch odvolania namietal, že škoda ním bola riadne a včas uplatnená najneskôr
do oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania v prípravnom konaní. Škoda bola spoľahlivo zistená
listinnými dôkazmi založenými v spise a nebol dôvod na odkázanie ho s celým nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. Výška škody navyše s popisom jej vzniku a označením

poškodenéhovyplývaajzoskutkovejvetyvýrokovejčastinapadnutéhorozsudku,kedysúdjednoznačne
musí priznať náhradu škody, ak tomu nebráni zákonná prekážka, ako to vplýva aj z § 287 odsek 1 druhá
veta Trestného poriadku.
Súdu teda nič nebránilo, aby zaviazal obžalovaného náhradou škody poškodenému.
Ďalej poukázal aj na to, že súd I. stupňa nerešpektoval § 173 odsek 4 Trestného poriadku, z

ktorého okrem iného vyplýva, že ak má poškodený splnomocnenca, doručuje sa rozsudok len
tomuto splnomocnencovi. V danom prípade poškodená obchodná spoločnosť bola v konaní zastúpená
splnomocnencom - advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, pričom plnomocenstvo je obsahom spisu.
Aj napriek tomu súd I. stupňa doručil napadnutý rozsudok len poškodenej spoločnosti.
Súd I. stupňa napokon taktiež uviedol sčasti nesprávne poučenie v napadnutom rozsudku, že

„Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnost výroku o náhrade škody, ktorým
bola priznaná náhrada škody,“ hoci poškodený má podľa § 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
právo napadnúť rozsudok odvolaním pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, čo znamená, že môže
podať odvolanie proti akémukoľvek výroku o náhrade škody, t.j. nielen proti výroku o priznaní náhrady
škody ale aj proti výroku o odkázaní poškodeného na občianke súdne konanie.

S poukazom na dikciu § 287 odsek 1, 2, § 54 odsek 1, § 307 odsek 1 písmeno c/, § 308 odsek 1, § 309
odsek 1 a § 322 odsek 3 Trestného poriadku a vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd
sám rozhodol vo veci rozsudkom a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- poškodeným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa§317odsek1Trestnéhoporiadkuzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokurozsudku,proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je

dôvodné.

Z predloženého spisu vyplýva, že súd I. stupňa vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol na hlavnom
pojednávaní z 02.12.2014.

Po prednese obžaloby prokurátorom postupom podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku oznámil spôsob
uplatnenia si nároku na náhradu škody poškodeným z prípravného konania prečítaním časti zápisnice
o výpovedi splnomocnenca poškodeného z 26.09.2012 (č.l. 163).

Po vyhlásení obžalovaného o uznaní viny a procesnom postupe upravenom v § 257 Trestného poriadku

uznesením podľa odseku 7 citovaného ustanovenia vyhlásenie (v tom čase) obžalovaného o uznaní
viny prijal, pričom následne v zmysle odseku 8 tohto ustanovenia vyhlásil, že „dokazovanie v rozsahu,
v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná a vykonajú
sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste“.Následne postupom podľa § 269 Trestného poriadku vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov
- oznámenia nového obchodného mena poškodeného, výpisu obchodného registra, odsudzujúcich

rozhodnutí vo vzťahu ku ktorým ukladal súhrnný trest a odpisu registra trestov.
V rámci tohto oboznamoval aj obžalobu podanú v posudzovanej trestnej veci, čo je nesprávny postup,
nakoľko obžaloba je osobitný procesný úkon prokurátora, nie listinný dôkaz.

Na druhej strane listinné dôkazy preukazujúce vznik škody poškodenej obchodnej spoločnosti

obsiahnuté vo vyšetrovacom spise neoboznámil vôbec.
Ide najmä o pracovnú zmluvu, daňové doklady, zápisnicu škodovej komisie a na jej základe vydané
rozhodnutie riaditeľa spoločnosti (č.l. 9-61) a dohody o uznaní záväzku a hmotnej zodpovednosti (č.l.
169-171).

Súd I. stupňa teda nepostupoval už procesne správne nerešpektujúc § 257 odsek 8 veta prvá Trestného

poriadku, z ktorého vyplýva, že ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia.

Dôvodné sú ďalej, a to v plnom rozsahu, aj odvolacie námietky poškodenej obchodnej spoločnosti
(podané prostredníctvom jej splnomocnenca).

Súd I. stupňa nerešpektoval dikciu § 287 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v

rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná
prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú
časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

V posudzovanej trestnej veci je zrejmé, že škoda ako kvalifikačný moment bola skutkovo ustálená v
skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom nárok na náhradu škody bol poškodeným
riadne a včas uplatnený, pričom škoda ani sčasti uhradená nebola, preto bolo povinnosťou (nie
možnosťou) súdu I. stupňa zaviazať odsúdeného k náhrade škody poškodenému, nakoľko tomu

nebránila žiadna zákonná preukážka.

Súd I. stupňa pochybil aj pri doručení napadnutého rozsudku, keď tento doručoval priamo poškodenej
obchodnej spoločnosti, hoci táto bola už od štádia prípravného konania zastúpená splnomocnencom,
nerešpektujúc tak § 173 odsek 4 Trestného poriadku, podľa ktorého ak má zúčastnená osoba alebo

poškodený zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú
splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi. V tomto smere však poškodený uvedeným postupom
neutrpelujmunasvojichprávach,nakoľkoodvolanienapokonpodalriadneavčasvzákonomstanovenej
lehote prostredníctvom splnomocnenca, ktorému sa tak zjavne napadnutý rozsudok, zrejme cestou
poškodeného dostal do dispozičnej sféry.

Neprávne je aj poučenie v napadnutom rozsudku o rozsahu práva poškodeného podať odvolanie proti
rozsudku vo výroku o náhrade škody, ktoré nerešpektuje dikciu § 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, t.j. nie len proti výroku, ktorým bola náhrada škody

priznaná, ale aj proti výroku, ktorým bol poškodený s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie (čo logicky v praxi aj je pravidlom).

Na základe vyššie uvedených skutočností, zdôrazňujúc ustanovenie § 287 odsek 1 Trestného poriadku
dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je nesprávny v napadnutom výroku o náhrade

škody. Uvedenú nesprávnosť preto sám napravil tak, že napadnutý rozsudok v rozsahu napadnutom
odvolaním poškodeného vo výroku o náhrade škody zrušil a sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným
v jeho výrokovej časti, t.j. o povinnosti (toho času už) odsúdeného nahradiť poškodenému škodu v celomrozsahu v akom táto bola preukázaná a aj v už právoplatnom výroku o vine napadnutého rozsudku
skutkovo ustálená.

Odvolací súd tak rozhodol na verejnom zasadnutí, ktoré po jeho opakovanom odročovaní pre
neprítomnosť a nedoručiteľnosť upovedomenia odsúdenému poštou aj cestou polície, vykonal v
neprítomnosti odsúdeného aplikujúc pre doručenie upovedomenia tzv. fikciu doručenia v zmysle § 66
odsek 3 Trestného poriadku.
Prostredníctvom vyjadrenia poškodeného bolo aj do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu

preukázané, že posudzovaná škoda nebola odsúdeným ani sčasti uhradená, preto pre priznanie
poškodenému jeho riadne a včas uplatneného nároku na náhradu škody nebránila žiadna zákonná
prekážka.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.