Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/473/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613207363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Bejdová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 125 eura z titulu majetkovej

škody a sumy 306,10 eura z titulu nemajetkovej ujmy.

Svojužalobu odôvodniltým,že vpozíciioprávneného vexekučnomkonanínavrholpísomnýmpodaním
a to postupom podľa ust. § 38 a násl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom P. F., nar. XX.X.XXXX.
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX

XXXX/XXXX.

W. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému
súdu v O. (ďalej len „A. súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. A. súd, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v

rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa
procesných pravidiel uvedených v § XX ods. X A. poriadku

XC/XXX/XXXX

- X -

platného od X.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.
V. exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a
vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konanívedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X A. poriadku od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od

doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala
vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu,
alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. A. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu

a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa X.XX.XXXX
(konanie pritom začalo XX.X.XXXX) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to
aj napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
XXX dní).

G. upozornil, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to tým, že podával žiadosti o informáciu o stave konania,
ako aj sťažnosti na prieťahy v konaní a to v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. V. exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so

zákonom konkrétne ust. § 44 ods. X A. poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K. okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku XX ods. X L. W. republiky.
O všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil dospôsobenej škody sa dozvedel po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu XX eura,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX eura, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
XC/XXX/XXXX

- X -

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške XX
eura. D. vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu XXX eura. I. suma by ho
nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. T., že výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len

s nepomernými ťažkosťami. Z. škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. B.
vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a
dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a
obchodné zmluvy.

Q. si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XXods.XL.W.republikyaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.Xods.lA.dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. K. úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Q. plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas,
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, a je
preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. V. exekučného súdu mu zamedzil správať sa
so starostlivosťou riadneho hospodára. V. náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V. určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške XX.XXX Sk, t. j. cca XXX eura, pritom poukázal na doterajšie rozhodnutia
ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v

civilnom konaní. T. si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu XXX,XX eura.

B. uskutočnil alikvotným pomerom XX eura za každý mesiac omeškania v činnosti
XC/XXX/XXXX

- X -

exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda
XXX eura za rok: XX mesiacov v roku = XX eura za mesiac. Q. uviedol, že postupoval podľa ust. § X5
ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z., a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody. G. však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

G.vpísomnomvyjadreníkžalobezodňa XX.X.XXXX uviedla, žežalobcanepriložilanijedenrelevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. G. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. V tejto
súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O. s. p., pričom poukázala na to, že v tomto momente nie je

jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého
titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. K. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,

poznamenal, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu „žiadostí
o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k
zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo L. súd.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už v
mesiaci september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju
nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č.

XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. V. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. V. má zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Q. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadostí, ktoré Q. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde

žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú
škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu

s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
XC/XXX/XXXX

- X -

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.

z. v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Q. uviedla, že prax ukázala
už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne

posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok W. dvora EÚ (U. C-XX/XX), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. T. konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k

nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X A. poriadku účinného od XX.XX.XXXX
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že XX dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. G., že zo samotnej dikcie § 44 ods. X A. poriadku
vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o

vydanie poverenia. XX dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41ods. Xpísm. c) a d) A. poriadku).
Ak ho súd nepoverí, XX dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry L. súdu sp. zn. I. ÚS XX/XX

vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie je zrejme, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX dňovej lehote žalovaná
uviedla, že takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. X. namietaným
postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej

lehote. Ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely
zákona č. XXX/XXXX Z. z. U. postup súdu nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na účely
zákona č. XXX/XXXX Z. z.. G. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto
vylúčená.Zožalobcomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosť

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ust. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a § 44
ods. X A. poriadku účinného od XX.XX.XXXX je zrejme, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
XC/XXX/XXXX- X -

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. I. podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená.V.rozhodnutiaokresnéhosúduniejemožnépovažovaťzanezákonnéazároveňichzákonnosť/
nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. R. správnosti postupu pri rozhodovaní o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení zákona č.
XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. W. konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu

škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom
rozhodnutí A. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí L. súdu W. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým L. súd W. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. G. si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. R., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X L. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. A. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody, ale len L. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda

príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú
ani existenciu v prieťahoch v konaní.

KmateriálnejškodevovýškeXXXeuražalovanáuviedla,že pre úspešnéuplatnenienárokunanáhradu
škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. V. jej

názoru však žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať
za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobcom

uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani
za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné
domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. G. by v tomto konaní musel na preukázanie
vzniku majetkovej škody produkovať dôkazy preukazujúce škodu. V prvom rade má za to, že žalobca
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a

využíva informačný systém, ktorý poskytuje
XC/XXX/XXXX

- X -

prehľad poskytnutých úverov. I. systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj
takých,priktorýchžiadneexekúcieneprebiehali,resp.prebiehalibeznamietanýchnedostatkov.U.výška
nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na
tvrdené prieťahy a

jej uplatnenie považuje za účelové. G. uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“
systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri
poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti
daného druhu. W., ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať informačnýsystém. V. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. W. škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany

žalobcu a preskúmanie predmetného nárokuje je znemožnené. Je toho názoru, že nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov L. súdu SR, kde

rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. V. finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. S. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX eura alebo XXX,XX eura, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. V. rozhodovaní L. súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu,
pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. B. nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. V. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe

„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

G. k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust. § X ods. X R. zákonníka ako aj ust. § XX
ods. X a 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť
k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak
boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list A.
komisie, F. riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. X./U D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi
W. republiky pri A. únii, v ktorom A. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami

žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na
ochranu spotrebiteľov. G. a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
A. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľovnavšetkýchúrovniachštátnejmoci.G.jevnímanýakospoločnosťvyužívajúcaneprijateľné

podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

XC/XXX/XXXX

- X -

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia po uplynuté XX dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V. § 101 ods. X O.s.p., súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že
právny zástupca žalobcu sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť.

P. X.XX.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie žalobcu a žiadosť o odročenie na iný vhodný termín
a to z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania V., s.r.o., zastúpený advokátskou
kanceláriou E. V., s.r.o. proti žalovanej a to v konaniach vedených pred R. súdom V. O., senát 7C na
deň X.XX.XXXX od XX:XX h a v konaniach vedených pred R. súdom K. mesto nad B., senát 6C

na deň X.XX.XXXX od XX:XX h do XX.XX hod. S. pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta a
vylučuje substitúciu. W. žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.V. § 101 ods. X O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

V. § 119 O. s. p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý
účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý sa navrhuje pojednávanie odročiť,

deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na ktorú bezodkladne súd oznámi,
ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzal
predvolanie dňa XX.XX.XXXX, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa
X.XX.XXXX, teda deň pred konaným pojednávaním.

V. ospravedlnením a žiadosťou o odročenie žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
§ 101 ods. X O.s.p., keďže v predmetnej žiadosti ani nešpecifikoval pojednávania presnou spisovou
značkou, prípadne predvolaním, s ktorými došlo ku kolízii s pojednávaním vytýčeným na R. súde W..
W. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa zúčastniť, musí sa

vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. I. dôvody, ktoré uviedol
XC/XXX/XXXX

- X -

právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

S. pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je relevantná z dôvodu tak, ako to už
uviedolL.súdSRvnáleze zXX.X.XXXXpodsp.zn.I.ÚSXX/XXXX,žekolízia dvochpojednávanívtom
istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. R. základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. B. na
uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu

žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. X O. s. p.

Je nesporné, že žalobca na súdoch W. republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie

svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo podaní môže aj v
budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a potom by súd
mohol byť vo svojej rozhodovacej činnosti
paralyzovaný. R. toho mal súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť
sa s právnym názorom oboch zúčastnených strán a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu.

V. § 4 ods. X písm. a) bod X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zákona), vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v mene štátu Q. spravodlivosti W. republiky,

ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

V. § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.V. § 9 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

XC/XXX/XXXX

- XX -

V. § X6 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

V. § X7 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V. § 17 ods. X cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V.§17ods.Xcit.zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodsekuXsaurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V. § X9 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

V. § X9 ods. X cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

V. § 41 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od
X.X.XXXX do XX.X.XXXX (ďalej len A. poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

V. § 41 ods. X A. poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov A. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi

schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
XC/XXX/XXXX

- XX -

schválených týmito orgánmi,h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia,
sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného
poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte A. únie, ak ide o
vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Xeaa)

V. § 41 ods. X A. poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho

úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. H. sa záväzok v notárskej
zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

V. § 44 ods. X A. poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V. § 44 ods. X A. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o
exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. V. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

B. dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

K. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho

nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

K. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote. V. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne

a to nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V. sa týka lehoty XX dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora uvedenej v § XX
ods. X A. poriadku, túto súd považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite

preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj
XC/XXX/XXXX

- XX -

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do A. únie sa W. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu
vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 R. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda

v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto
nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X G. o rozhodcovskom konaní.

V. názoru L. súdu W. republiky vyslovenom v uznesení zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. H exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúciea to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny

exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 A. poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj K. súd W. republiky v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn.
XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 G. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide
o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov, zákon oprávňuje súdy,
aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa R. súdneho poriadku
alebo A. poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo
vôbec prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom
rozhodcovského konania alebo predmetom sporu bola vec už

rozhodnutá. I. vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými
mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

W. v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie L. súdu pod sp. zn. H zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa

zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci
akovovzťahuknamietanémuporušeniupostupuR.súduvV.atoporušenímjehoprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov pred R. súdom v Y. W. pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX.

V. zistení L. súdu bola R. súdu dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy XX.X.XXXX súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo dňa X.XX.XXXX bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na
XC/XXX/XXXX

- XX -

vykonanie exekúcie.

L. súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X L..

V. zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. XX ods. X je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné
v zmysle ust. čl. XX ods. X L. (napr. nález L. súdu H

L. súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v
trvaní aj niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

vecibezzbytočnýchprieťahov.T.,ževzmysleust.§XXods.XA.poriadkuvzneníúčinnomodX.X.XXXX
už XX - dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti na vykonanie exekúcie.

Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d) A. poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. P.
tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním
písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred L. súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako XX mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď L. súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúciehromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na
čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za

ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako
neopodstatnená.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom.

Z exekučného spisu R. súdu O. sp. zn. XEr/XXX/XXXX ( EX/XXXX/XX) vedeného proti povinnému
P. F. D & G - B., B.S. I. XX, XXX XX O., H. : XXXXXXXX, pre vymoženie istiny X XXX,XX eura
s príslušenstvom bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu

XC/XXX/XXXX

- XX -

doručená dňa XX.X.XXXX, pričom uznesením R. súdu O. č.k. XEr/XXX/XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX,

bola žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietnutá. V. uvedenému uzneseniu podal
odvolanie oprávnený V., s.r.o., s tým, že S. súd v V. uznesením zo dňa XX.X.XXXX zrušil uvedené
uznesenie R. súdu O. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K. R. súd O. dňa XX.X.XXXX
požiadal oprávneného, aby predložili dôkazy a to zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a
povinným dňa X.XX.XXXX a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. P. XX.X.XXXX právny zástupca

oprávneného predložil súdu zmluvu o úvere č. XXXXXXX. K. vo veci dňa XX.X.XXXX bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie.

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

podkladom pre vykonanie exekúcie nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský
rozsudok týmto zákonným ustanoveniam odporuje, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

P. exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora na R. súd O. dňa XX.X.XXXX, do
vydania rozhodnutia, ktorým súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX. I. bola po
prešetrení spisu a vykonaných úkonov, ktoré tomu predchádzali primeraná. B. na skutočnosť, že bolo
potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práva žalobcu na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.

V. žalobca upozorňuje, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primäl súd k vydaniu rozhodnutia tým, že spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde
namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času
dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, tak

určite prvé štyri žiadostí sa nemohli týkať predmetnej exekúcie, keďže žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola R. súdu O. doručená dňa XX.X.XXXX.

Z rozsudku W. rozhodcovského súdu spoločnosti W. rozhodcovská, a. s., S. rameno 8, O., H.:XX
XXX XXX pod sp. zn. SR XXXXX/XX, zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že tento rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. T. rozhodcovský rozsudok
bol exekučným titulom exekúcie vedenej na R. súde O. pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX oprávneného
žalobcu voči povinnému P. F.. B. na vyššie uvedené žalobca mal dostatok času na to, aby si mohol
zabezpečiť náhradu exekučného titulu podaním žaloby na príslušný súd.

W. súd uvádza, že ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnom konaní nebolo vedené žiadne
disciplinárnekonanieaneriešilasasťažnosťnaprieťahyvkonaníaaninerozhodovalL.súdW.republiky,
či A. súd pre ľudské práva.V zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri
XC/XXX/XXXX

- XX -

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
zbytočných prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia A. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
L. súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a len takéto podklady by boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie

žalobcom uplatnených nárokov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie
o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval
nielen oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni

rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať
za sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. XXX/XXXX Z. z.

Na základe uvedených skutočností preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

V. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Svidník do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1. O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a

O.s.p.).
3C/473/2013

- 16 -

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 4. novembra 2014JUDr. Anna Bejdová
samosudkyňa