Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201861
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714201861.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ F..
V. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Č. XXX/X, XXX XX Y., v rade 2/ S.. S. P., J.. XX.XX.XXXX, G. S.. W. XXXX/
X, XXX XX S., v rade 3/ G.. S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. L.Á. XXXX/XX, XXX XX S., všetci žalobcovia
právne zastúpení advokátskou kanceláriou KELLER & Partners, s.r.o., so sídlom Kukučínova 13, 921
01 Piešťany, IČO: 47 235 217 proti žalovaným v rade 1/ BENETRIX, n.o., so sídlom Priehradná 9A,

036 01 Martin, IČO: 37 983 725, v rade 2/ Z.. Q. G., G. Š. XX, XXX XX G., v rade 3/ J. Y., G. J. XX/
a, XXX XX G., právne zastúpený Karkó, s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina,
IČO: 50 158 121, v konaní o určenie, že funkcia žalobcu v 2/ rade a žalobcu v 3/ rade v správnej rade
žalovaného v 1/ rade na základe vzdania sa funkcie vykonaného listom zo dňa 21.06.2012 nezanikla, a
že funkcia žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade v správnej rade žalovaného v 1/ rade na základe
rozhodnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012 nevznikla, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že funkcia žalobcu v 2/ rade a žalobcu v 3/ rade v správnej rade žalovaného v
1/ rade na základe vzdania sa funkcie vykonaného listom zo dňa 21.06.2012 n e -z a n i k l a , a že
funkcia žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade v správnej rade žalovaného v 1/ rade na základe
rozhodnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012 n e v z n i k l a .

II. O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ sa žalobou zo dňa 14.02.2014 doručenou Okresnému súdu Martin
dňa 18.02.2014 domáhali určenia, že funkcia žalobcu v rade 2/ a žalobcu v rade 3/ v správnej rade
žalovaného v rade 1/ na základe vzdania sa funkcie vykonaného listom zo dňa 21.06.2012 nezanikla,
a že funkcia žalovaného v rade 2/ a žalovaného v rade 3/ v správnej žalovaného v rade 1/ na
základe rozhodnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012 nevznikla. Súčasne žalobcovia žiadali priznať

trovykonania.Spoluspísomnepodanoužaloboudoručilisúdulistinnédôkazypreukazujúceichtvrdenia,
a to : zápisnicu zo zasadnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012, listy žalovanému v rade 1/, 2/ a 3/
zo dňa 21.01.2014, rozhodnutie Grand Bailiwa zo dňa 28.06.2013, otvorený list Rádovým sestrám a
bratom a Rozhodnutie GB RSJL SR zo dňa 01.07.2013, zápisnicu zo zasadnutia Veľkej Rady konanej
dňa 03.09.2013, e-mail F.. L. Y. žalovanému v 2/ rade a žalovanému v 3/ rade zo dňa 10.09.2013, e-mail
žalovaného v 3/ rade žalobcovi v 1/ rade zo dňa 02.11.2012 s prílohou, e-mail z kancelárie žalovaného v

2/ rade zo dňa 31.08.2012 s prílohami - návrhy darovacích zmlúv, e-mail žalobcu v 1/ rade žalovanému v
3/ rade zo dňa 27.02.2013 s prílohou, e-mail žalobcu v 1/ rade F.. L. Y. zo dňa 03.07.2013, e-mail žalobcu
v 1/ rade žalovanému v 2/ rade zo dňa 19.07.2013, e-mail žalobcu v 1/ rade žalovanému v 3/ rade zo dňa
19.07.2013 a oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich záveru, že mohol byť spáchaný trestný čin.

2. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaniach konaných dňa 22.09.2015, 10.03.2016, 10.05.2015

výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tak, ako boli predložené žalobcami a
žalovanými a zisti nasledovný skutkový stav.3. Žalovaný v rade 1/ v rokoch 2011 - 2013 realizoval projekt výstavby a prevádzky Domova
sociálnych služieb Martin - Priekopa (ďalej len „DSS“). Projekt bol spolufinancovaný z Európskeho

fondu regionálneho rozvoja a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pričom príspevok bol vo výške
2.943.911,86 Eur.

4. Žalobcovia v rade 1/, 2/, 3/ pri výstavbe očakávali aj tzv. neoprávnené náklady, ktoré sa nehradili z
vyššie uvedeného príspevku, z toho dôvodu hľadali spoluinvestora, o čom má svedčiť stretnutie žalobcu

v rade 1/ so žalovaným v rade 2/ začiatkom roka 2012 ( žalovaným v rade 2/ nepopreté). Žalovaný
v rade 2/ sa na stretnutí predstavil ako člen Rytierskeho a Špitálneho rádu sv. Lazára v Jeruzaleme
(ďalej „Rád“), ktorý sa podieľa celosvetovo na rôznych humanitárnych projektoch. Následne žalovaného
v rade 3/ predstavil ako kancelára Rádu. Podľa žalobcov žalovaní v 2/ a 3/ rade na osobných stretnutiach
prezentovali schopnosť zabezpečiť potrebné financovanie z prostriedkov Rádu, neskôr už uvažovali
o zabezpečení financovania DSS úverom z banky, avšak za podmienky, že VÚC Žilina nepristúpi k

zazmluvneniu DSS, pokým nebude relevantným spôsobom preukázané, že ide o aktivitu Rádu. To bol
dôvod, ktorý presvedčil žalobcov v rade 1/,2/,3/, že pristúpili k ustanoveniu žalovaných v rade 2/ a 3/
za členov v správnej rade žalovaného v rade 1/, teda došlo k zmenám v personálnom zložení správnej
rady žalovaného v rade 1/ dňa 21.06.2012.

5. Po ustanovení žalovaných v rade 2/ a 3/ do správnej rady žalovaného v rade 1/ títo uisťovali žalobcu
v rade 1/, že rokovania s VÚC Žilina pokračujú. Žalobca v rade 1/ o ich tvrdeniach a snahe pomôcť
dofinancovať DSS nepochyboval, keďže v priebehu roka 2012 obaja niekoľkokrát navštívili objekt
výstavby DSS, kontrolovali priebeh výstavby a ubezpečovali žalobcu v rade 1/ ako aj dodávateľa stavby,
že poskytnutie sľúbených finančných prostriedkov vo výške 600.000,- Eur Rádom je zabezpečené, o

čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaní v 2/ a 3/ rade odsúhlasovali podobu tabule, ktorá mala byť
umiestnená na budove DSS a naviac mala obsahovať názov a erb Rádu.

6. Pri stretnutí žalobcu v rade 1/ s najvyšším predstaviteľom Rádu na Slovensku F.. L. Y. a ďalšími členmi
Rádu bolo naznačené, že konanie žalovaných v 2/ a 3/ rade nie je v súlade s platnými predpismi Rádu,

preto sa žalobca v rade 1/ listom obrátil na F.. L.H. Y. so žiadosťou o zaujatie stanoviska Rádu k prísľubu
finančných prostriedkov. Výsledkom tohto listu bolo rozhodnutie F.. L. Y. dňa 28.06.2013, ktorým zbavil
žalovaného v rade 2/ funkcie justiciára a žalovanému v rade 3/ pozastavil výkon funkcie kancelára Rádu
a zároveň žalovaným v rade 2/ a 3/ zakázal vystupovať v mene Rádu, prijímať v mene Rádu akékoľvek
záväzky a používať meno Rádu pre akékoľvek projekty neodsúhlasené Rádom.

7. Potom ako sa ukázalo, že žalovaní v 2/ a 3/ rade nie sú riadnymi zástupcami Rádu v projekte DSS,
a Rád sa dištancoval od všetkých ich aktivít, žalobca v rade 1/ ich požiadal, aby sa vzdali funkcie v
správnej rade žalovaného v rade 1/, čo žalovaní v rade 2/ a 3/ odmietli resp. boli ochotní vzdať sa svojich
funkcií iba v prospech predstaviteľov spoločnosti IBPS s.r.o., ktorá bola subdodávateľom stavebných

prác na DSS, s čím žalobcovia v rade 1/,2/ a 3/ nesúhlasili.

8. Podľa žalobcov by k zmene v správnej rade žalovaného v rade 1/ nedošlo, ak by mali vedomosť o
tom, že žalovaní v rade 2/ a 3/ nekonajú v mene Rádu ale len ako fyzické osoby, nakoľko nemali záujem
o spoluprácu s osobami, za ktorými nestojí Rád.

9. Žalovaný v rade 3/ sa k žalobe vyjadril listom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 20.10.2014, v
ktorom uviedol, že žalobe nerozumie, odmieta ju v celom rozsahu. Ďalších pojednávaní sa žalovaný v
rade 3/ nezúčastňoval, súd konal v jeho neprítomnosti.

10. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadril po prvýkrát až na pojednávaní dňa 10.03.2016 (pozn. 2 roky
po podaní žaloby).

11. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 prítomní žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ ako aj ich právny
zástupca podrobne opísali skutkový stav tak ako v podanej žalobe s dôrazom na predložené listinné

dôkazy

12.Právnyzástupcažalovanéhovrade3/uviedol,žežalobcoviasapodanoužaloboudomáhajúurčenia,
že funkcia žalobcu v rade 2/ a žalobcu v rade 3/ v správnej rade žalovaného v rade 1/ teda BENETRIXUna základe vzdania sa funkcie vykonaného listom zo dňa 21.06.2012 nezanikla a funkcia žalovaného
v rade 2/ a v rade 3/ v správnej rade žalovaného v 1/ rade BENETRIXU na základe rozhodnutia
správnej rady zo dňa 22.06.2012 nevznikla. Takéhoto určenia sa žalobcovia domáhali z dôvodu, že

žalovaný v rade 2/ a 3/ ich mali uviesť do omylu, v dôsledku ktorého sa svojho členstva vzdali resp. v
dôsledku ktorého hlasovali za ustanovenie žalovaných v rade 2/ a 3/ do funkcie členov správnej rady
žalovaného v rade 1/ neziskovej organizácie BENETRIX. V podanej žalobe badať značný rozdiel medzi
opisom neplatného právneho úkonu, ktorým v zmysle žaloby malo byť hlasovanie žalobcov ako členov
správnejradynazasadnutídňa22.06.2012vpetitevymedzenomvpožadovanomurčení,tedažefunkcia

žalovaného v rade 2/ a 3/ v správnej rade na základe nevznikla. Teda nejde už o hlasovanie žalobcov
ale o rozhodnutie, teda výsledok hlasovania o platnosti uznesenia rozhodnutia správnej rady neziskovej
organizácie, v dôsledku tvrdeného omylu pri hlasovaní žalobcov. Zákon o neziskových organizáciách
v § 19 ods. 2 písm. g) spája vznik členstva v správnej rade v neziskovej organizácii s rozhodnutím v
správnej rade ako orgánu neziskovej organizácie a nie so samotným hlasovaním členov správnej rady.
Rovnakým postupom boli do správnej rady zvolení aj žalovaní v rade 2/ a 3/ K.. Y. a K.. G., ktorí boli

za členov správnej rady BENETRIXU zvolení uznesením č. 3, ktoré prijala správna rada žalovaného
v rade 1/ na svojom zasadnutí dňa 22.06.2012. Poukázal na to, že tak ako to vyplýva aj z ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, uznesenia orgánov či už neziskových organizácií alebo
iných subjektov, nemajú charakter právnych úkonov, nakoľko orgány nemajú spôsobilosť na práva a
povinnosti, hoci správnu radu tvoria členovia, ktorí sú fyzické osoby, títo majú samozrejme spôsobilosť,

práva a povinnosti. Pri hlasovaní alebo pri vytváraní toho rozhodnutia v správnej rade toto nemá
charakter právneho úkonu. Je to výsledok procesu tvorby kolektívnej vôle neziskovej organizácie. Je
nepochybné, že z uznesenia správnej rady aj neziskovej organizácie vznikajú právne následky. Právne
následky však vznikajú nielen z právnych úkonov ale aj z iných skutočností, s ktorými zákon spája
následky. Uznesenie správnej rady neziskovej organizácie je takouto skutočnosťou. Ak by mala byť

pravda to, čo tvrdia žalobcovia, tak uznesenie správnej rady by bolo vždy neplatné z dôvodu toho, že by
ho prijal orgán, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony. V súvislosti s prvou časťou žalobného petitu
teda, že funkcia žalobcu v rade 2/ a 3/ v správnej rade žalovaného, na základe vzdania sa funkcie
vykonaného listom zo dňa 21.06.2012 nevznikla uviedol, že uvedené listy boli určené pre žalovaného
v 1/ rade, teda pre neziskovú organizáciu BENETRIX. V tej súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že

žalobcovia odôvodňujú právne svoju žalobu s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť atď. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade by omyl
musela vyvolať osoba, ktorej bol tento právny úkon adresovaný alebo určený, v tomto prípade žalovaný

v rade 1/ teda BENETRIX. Žalobcovia však tvrdia vo svojej žalobe to, odôvodňujú tým, že do omylu ich
dostali žalovaní v rade 2/ a 3/, teda fyzické osoby, ktoré v tom čase nemali s neziskovou organizáciou
prakticky nič spoločné. Žalobca v rade 3/ sa dokonca na poslednom pojednávaní vyjadril, že svojej
funkcie v správnej rade žalovaného v rade 1/ sa vzdal na podnet ostatných dvoch členov správnej
rady teda p. H. a p. P.. Žalobca v rade 1/ p. H. odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní

od toho, že v omyle hlasoval za ustanovenie p. G. a p. Y. do funkcie členov správnej rady. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňovaný
nárok resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nakoľko p. H. nemá
žiadne hmotnoprávne postavenie vo vzťahu k funkciám p. P., p. G. resp. p. G., p. Y. v správnej rade
BENETRIXU,vtomtokonanínemôžebyťaktívnevecnelegitimovaný.PánH.nemáhmotnoprávnynárok

vo vzťahu k týmto funkciám, ani si žiadny takýto nárok uplatniť nemôže. Žalobca v rade 1/ nemá na
ním požadovanom určení naliehavý právny záujem. Tento sa totiž v zmysle ustanovenia § 80 písm. c)
O.s.p. riadi na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou o vzdaní, určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovo právo alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Vzhľadom na to, akého určenia sa žalobcovia v konaní domáhajú je zrejmé, že žiadne právo p. H.

nebude bez požadovaného určenia ohrozené a ani sa jeho postavenie nemôže stať neisté, nakoľko sa
funkcie p. P., p. G. resp. G. a Y. v správnej rade priamo netýkajú a zároveň už ani nie je členom správnej
rady BENETRIXU. Na žalobcami požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem ani z dôvodu,
že požadovaným rozsudkom by sa nevyriešil stav právnej neistoty a z toho dôvodu, zmeny v orgánoch
žalovaného, ktoré nastali. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v rade 3/ by takéto rozhodnutie

bolo navyše nevykonateľné a nezapísateľné registrovým úradom. Upravovalo by právne vzťahy za čias
minulých, čo je v prípade určovacej žaloby neprípustné, pričom by boli dotknuté samozrejme aj práva
tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere. Z uvedeného je zrejmé, že na požadovanom určení by sa spor
nevyriešil, iba by sa posunul do inej roviny a nedošlo by k úplnému odstráneniu sporu. Podľa názoruprávneho zástupcu žalovaného v rade 3/ žalobcovia v posudzovanom prípade nemajú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pričom už tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod,
pre ktorý žaloba nemôže obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho vedie k jeho zamietnutiu. Na základe

uvedeného mal za to, že žaloba je nedôvodná, žiadal ju zamietnuť a priznať trovy konania právneho
zastúpenia.

13. Žalovaný v rade 3/ na pojednávaní konanom dňa 10.03.2016 poprel všetky tvrdenia uvedené v

žalobe, ktoré boli súčasne podopreté aj predloženými listinnými dôkazmi. Zotrval vo svojej výpovedi na
tom, že po celý čas boli žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ informovaní o tom, že im žalovaní v rade 2/ a 3/
pomôžu zabezpečiť financovanie DSS, nie však pod hlavičkou Rádu ako celý čas tvrdili žalobcovia. Vo
svojej výpovedi spochybnil svoje odvolanie z Rádu a po celý čas zotrval na tom, že financovanie DSS
spolu so žalovaným v rade 2/ mali pomôcť zabezpečiť, nemalo ísť o ich vlastné finančné prostriedky.

14. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. V predmetnej veci ide o určovací petit, ktorým sa žalobcovia v 1/, 2/ a v 3/ rade určovacou
žalobou v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia domáhajú odstránenia neistoty za

daného nepriaznivého právneho stavu s cieľom zabezpečiť primeranú nápravu (ohľadom ustanovenia
žalovaných v 2/ a v 3/ rade do funkcie členov správnej rady), a tým zabrániť prípadným budúcim sporom,
ktoré by boli dôsledkom rozhodnutí správnej rady žalovaného v 1/ rade a právnych úkonov realizovaných
na ich základe, tak ako uviedli v podanom návrhu žalobcovia. V zmysle ust. § 80 O.s.p. návrhom na
začatie konania resp. žalobou je možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave, b) o

splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba
(ust. § 80 písm. c) O.s.p.) má preventívny charakter, t.j. jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu
práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu určitého právneho vzťahu alebo práva. Jej uplatnenie je
na mieste tam, kde s jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom

vzťahu, pričom primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, ako aj tam, kde určovacia
žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
kde s jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby je zároveň viazané na zákonnú požiadavku, a
to existencie naliehavého právneho záujmu na ním navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je

podmienkou prípustnosti uvedenej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca, v tom ktorom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Tento naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s
vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

16. Žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade svojimi poskytnutými tvrdeniami a predloženými listinnými dôkazmi
osvedčili, že vznik funkcií žalovaných v 2/ a v 3/ rade v správnej rade žalovaného v 1/ rade bol viazaný,
resp. podmienený skutočnosťou nimi uvádzanou t.j. že títo reprezentujú Rytiersky a špitálny rád sv.
Lazara z Jeruzalema (ďalej len „Rád“), ako aj skutočnosťou, že sú schopní z prostriedkov tohto Rádu

(neskôr však už prostredníctvom úveru získaného na základe zazmluvnenia na VÚC Žilina) zabezpečiť
spolufinancovanie projektu Domova sociálnych služieb Martin - Priekopa v celkovej výške 600.000,-
Eur, pričom v nadväznosti na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu (vzdanie sa funkcie
žalobcov v 2/ a 3/ rade; hlasovanie žalobcov v 1/, v 2/ a v 3/ rade za žalovaných v 2/ a v 3/ rade)
zo strany žalobcov (podaním zo dňa 21.01.2014 označeným ako „uplatnenie relatívnej neplatnosti

právneho úkonu“) a na skutočnosti vyplývajúce z obsahu žaloby, ako aj ďalšie priložené listinné dôkazy
v súvislosti so spornými zmenami v personálnom obsadení správnej rady, je podľa názoru súdu možné
v danom prípade konštatovať, že žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade majú na nimi požadovanom určení
naliehavý právny záujem (je tu daná existencia aktuálneho stavu objektívnej neistoty), a to najmä z
dôvodu, že správna rada ( v zmysle ust. § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 213/1997 Z.z.) ako

najvyšší orgán žalovaného v 1/ rade, t.j. neziskovej organizácie BENETRIX, n.o., so sídlom v Martine,
prijíma najdôležitejšie rozhodnutia, pričom jej ďalšie rozhodovanie v jej aktuálnom zložení by mohlo
mať v budúcnosti za následok vytváranie nežiaducich právnych stavov, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu
existencie a ďalšej činnosti, na realizáciu ktorej bola vyššie uvedená nezisková organizácia založená.Na podporu v súvislosti s vyššie uvedeným názorom ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcov v 1/, v 2/ a v 3/ rade dáva súd do pozornosti aj iné skutočnosti, ktoré tvoria obsah spisového
materiálu, a to ďalšie zmeny v správnej rade žalovaného v 1/ rade, na ktoré poukázali žalobcovia v

1/, v 2/ a v 3/ rade v podaní zo dňa 11.04.2014 (vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia) nachádzajúcom sa na č.l. 75 - 78 spisu, ktoré tvrdenia v ňom obsiahnuté je
možné sčasti podložiť listinným dôkazom nachádzajúcim sa na č.l. 72 spisu označeným ako „Žiadosť o
zaslanie uznesenia Okresného súdu Martin č. 11C/9/2014-50“, z ktorého je možné vyvodiť, že v správnej
rade žalovaného v 1/ rade skutočne dochádza k ďalším zmenám, s ktorými sa žalobcovia v 1/, v 2/ a

v 3/ rade nestotožňujú.

17.Podľaust.§19ods.1zákonač.213/1997Z.z.oneziskovýchorganizáciáchposkytujúcichvšeobecne
prospešné služby (ďalej len „zákon č. 213/197 Z.z.“), správna rada je najvyšší orgán neziskovej
organizácie. Prvých členov správnej rady vymenúva zakladateľ, ak nie je ustanovené v tomto zákone
inak.

18. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z.z. správna rada najmä
a) schvaľuje rozpočet neziskovej organizácie,
b) schvaľuje ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení (ďalej len „výročnú
správu“)

c) rozhoduje o použití zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vyporiadania najneskôr do
skončenia nasledujúceho účtovného obdobia,
d) rozhoduje o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie (§ 14),
e) podáva návrhy na zmeny zapisovaných skutočností v registri,
f) volí a odvoláva riaditeľa a určuje jeho plat, 7)

g) volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak, a volí a odvoláva členov dozornej
rady (revízora),
h) schvaľuje právne úkony týkajúce sa nehnuteľného majetku,
i) rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej
zmluve,

j) rozhoduje o obmedzení práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie.

19. Podľa ust. § 19 ods. 32 zákona č. 213/1997 Z.z., správna rada rozhoduje aj o ďalších skutočnostiach
v rozsahu a za podmienok určených v štatúte.

20. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 23/1997 Z.z., správna rada má najmenej troch členov. Členom
správnej rady môže byť iba fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Členom
správnej rady nemôže byť člen dozornej rady (revízor) a riaditeľ.

21. Podľa ust. § 21 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z.z., na platné rozhodnutie správnej rady je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa ust. § 22 zákona č. 213/1997 Z.z., členstvo v správnej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia,

b) odstúpením,
c) odvolaním, ak člen správnej rady poruší ustanovenia tohto zákona alebo ak sa bey náležitého
ospravedlnenia nezúčastní najmenej na troch po sebe idúcich riadne zvolaných zasadnutiach správnej
rady, alebo prestane spĺňať podmienky podľa § 20,
d) smrťou.

23. Z vyššie uvedených dôvodov pasívne legitimovanými osobami sú všetci žalovaní, nakoľko
rozhodnutie o žalobe sa dotýka právnej sféry všetkých žalovaných. Zhodne aktívne legitimovaným na
podaniežalobyjeajžalobcavrade1/,nakoľkoajtentorobilúkonysmerujúcekustanoveniužalovanýchv

2/ a v 3/ rade za členov správnej rady. Podaná žaloba podľa názoru súdu spĺňa procesný nástroj ochrany
práv žalobcov v rade 1/, 2/, 3/, nakoľko relatívna neplatnosť pôsobí ex tunc, pričom v dôsledku relatívnej
neplatnosti dochádza k zániku práv vzniknutých na základe neplatného úkonu resp. k obnoveniu práv
osoby, ktorá ich na základe neplatného úkonu stratila.24. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu úpravu aplikovateľnú na daný prípad, v tejto súvislosti sa súd stotožňuje
s názorom žalobcov v 1/, v 2/ a v 3/ rade, keď uviedli, že ...“právne postavenie neziskových organizácií

upravujezákonč.219/1997Z.z.( správnemalobyťzákonč.213/1997Z.z.)oneziskovýchorganizáciách
poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Zákon však neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by
upravovali platnosť rozhodnutí správnej rady a spôsob, akým je možné tieto rozhodnutia na súde
zvrátiť v prípade, že trpia vadou.“ (č.l. 3 spisu). Zákon č. 213/1997 Z.z. osobitne neupravuje danú
problematiku, resp. nezakotvuje ustanovenia upravujúce neplatnosť rozhodnutí správnej rady a nakoľko

v danom prípade išlo o právne úkony v rovine špecifikovanej žalobcami v 1/, v 2/ a v 3/ rade, listom
zo dňa 21.06.2012; hlasovanie žalobcov v 1/, v 2/ a v 3/ rade ako členov správnej rady za ustanovenie
žalovaných v 2/ a 3/ rade do funkcie členov správnej rady, je potrebné pri otázke neplatnosti týchto
právnych úkonov vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené konanie je
možné kvalifikovať ako (jednostranné) právne úkony, pretože ide o prejavy vôle smerujúce k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (ust. § 34 Občianskeho

zákonníka).

25. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

26. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

27. Ust. § 40a Občianskeho zákonníka upravuje prípady tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Od
absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa odlišuje najmä tým, že jeho neplatnosť nenastáva priamo zo
zákona, a že na ňu súd a ani iné štátne orgány neprihliadajú ex offo. Relatívna neplatnosť právneho
úkonu vzniká len v taxatívne vymenovaných prípadoch a jedným z nich je o.i. aj situácia, kedy ide o
právny úkon urobený v omyle ohľadne rozhodujúcej skutočnosti (ust. § 49a Občianskeho zákonníka).

Podstata omylu spočíva v tom, že určitá osoba mala nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o
právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli musí byť právne významný, t.j. má za následok neplatnosť
právneho úkonu len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je
pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne
osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu

aspoň vedieť. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu
alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca.
Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom.
Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý, t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie a
druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník

omyl vyvolal inak, napríklad neúmyselne, alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí
vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl
podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná) a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo a
ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho

úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho
základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho
prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre
uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť
prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

28. Ako bolo už skôr uvedené žalobca v 2/ rade listom zo dňa 21.06.2012 (č.l. 103 spisu) a žalobca v 3/
rade listom zo dňa 21.06.2012 (č.l. 104 spisu) odstúpili dňa 30.06.2012 z funkcie členov správnej rady
neziskovej organizácie BENETRIX, n.o., so sídlom v Martine (žalovaného v 1/ rade) a v nadväznostina túto skutočnosť boli žalovaní v 2/ a v 3/ rade ku dňu 01.07.2012 zvolení za členov správnej rady
žalovaného v 1/ rade, a to na základe jednomyseľného hlasovania členov správnej rady (žalobcov v
1/, v 2/ a v 3/ rade), o čom svedčí aj Zápisnica zo zasadnutia správnej rady zo dňa 22.06.2012 (č.l.

7-8 spisu). Podľa tvrdení žalobcov v 1/, v 2/ a v 3/ rade mal omyl pri vyššie uvedených personálnych
zmenách v správnej rade žalovaného v 1/ rade spočívať v nepravdivých vyjadreniach žalovaných v 2/ a
v 3/ rade, resp. v ubezpečovaní z ich strany, že zastupujú aktivity Rádu, ako aj vo vyjadreniach, že sú
schopní zabezpečiť dofinancovanie DSS z prostriedkov Rádu a neskôr z úveru na základe zazmluvnenia
DSS na VÚC, z ktorého dôvodu bolo však potrebné vykonať zmeny a ustanoviť za členov správnej rady

žalovaného v 1/ rade členov Rádu. Inak povedané, žalovaní v 2/ a v 3/ rade uviedli žalobcov do omylu
z dôvodu poskytnutia nepravdivých informácií, resp. skutočností (nakoľko vystupovali v danom prípade
len ako fyzické osoby, ktoré Rád nikdy oficiálne nezastupovali, zastupujúce iba svoje vlastné záujmy),
ktoré boli pre uskutočnenie právnych úkonov týkajúcich sa zmien v správnej rade žalovaného v 1/ rade
rozhodujúce.

29. Podľa listu zo dňa 21.01.2014 (č.l. 10-11 spisu) je preukázané, že žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/
rade sa voči žalovaným v 2/ a v 3/ rade dovolali relatívnej neplatnosti právnych úkonov, a to právneho
úkonu, ktorým sa žalobcovia v 2/ a v 3/ rade vzdali funkcie v správnej rade žalovaného v 1/ rade a
zároveň právneho úkonu, ktorým žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade hlasovali za zvolenie žalovaných v
2/ a v 3/ rade do funkcie členov správnej rady žalovaného v 1/ rade. V písomnom úkone dovolania

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade poukázali, že žalovaní v
2/ a v 3/ rade nikdy oficiálne nezastupovali Rád, ako aj, že išlo len o ich súkromnú akciu, skrytú za
autoritu Rádu, ktorá skutočnosť, podľa ich názoru vyplýva zo snahy žalovaných v 2/ a v 3/ rade o
bezodplatný prevod majetku DSS z BENETRIX, n.o., so sídlom v Martine (žalovaného v 1/ rade) na
občianske združenie GRAND BAILIWICK VOJENSKÉHO A HOSPITÁLNEHO RÁDU SV. LAZARA Z

JERUZALEMA - KOMEDA BECKOV, so sídlom v Beckove (ovládaná žalovanými v 2/ a v 3/ rade), z
rozhodnutí F.. L. Y. ako najvyššieho predstaviteľa Rádu na Slovensku, z rozhodnutia Veľkej Rady Rádu
a tiež z ďalších dokumentov. Žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade v dovolaní sa relatívnej neplatnosti zároveň
uviedli, že je nesporné, že žalovaní v 2/ a v 3/ rade uvádzali vtedajším predstaviteľom žalovaného v 1/
rade klamlivé informácie o povahe spolupráce na projekte DSS, pričom od počiatku nešlo o spoluprácu

žalovaného v 1/ rade s Rádom, ako bolo žalovanými v 2/ a v 3/ rade prezentované, ale išlo len o ich
súkromnú akciu ako fyzických osôb.

30. Vyššie uvedené skutočnosti a poskytnuté tvrdenia zo strany žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade je podľa
názoru súdu možné vyvodiť aj z listinných dôkazov, a to najmä:

z Rozhodnutia Grand Bailiwa SR zo dňa 28. júna 2013, ktorým F.. L. Y. zbavil výkonu funkcie žalovaného
v 3/ rade ako justiciára a pozastavil výkon funkcie žalovanému v 2/ rade ako kancelára a zakázal im
vystupovať v mene Rádu pred inštitúciami, verejne činnými osobami, prijímať záväzky, používať meno
Rádu pre akékoľvek projekty neodsúhlasené na základu podpisu Rádu (č.l. 17 spisu),

z Otvoreného listu Rádovým sestrám a bratom a Rozhodnutia GB RSLJ SR zo dňa 01.júla 2013, v
ktorom o.i. p. F.. L. Y. uviedol, že žalovaní v 2/ a v 3/ rade porušili postupy schválené Veľkou Radou a
tiež, že všetky aktivity súvisiace s DSS Martin sú považované len za súkromnú aktivitu fyzických osôb
(č.l. 18-19 spisu),
zo Zápisnice zo zasadnutia Veľkej Rady konanej dňa 03. septembra 2013, obsahom ktorej bolo

o.i. konštatovanie Veľkej Rady, že občianske združenia Grand Bailiwicku na Slovensku ovládajú len
dve osoby (žalovaní v 2/ a v 3/ rade) a zároveň neodsúhlasenie požiadavky žalobcu v 1/ rade na
dofinancovanie stavebných prác DSS Martin vo výške 600.000,- Eur, ktorú v mene Rádu prisľúbili
žalovaní v 2/ a v 3/ rade (č.l. 20-22 spisu),
ale aj z ďalších listinných dôkazov, mailovej komunikácie medzi žalobcom v1/ rade a F.. L. Y. a medzi

žalobcom v 1/ rade a žalovanými v 2/ a v 3/ rade, z predloženej zápisnice z výsluchu svedka v
trestnom konaní zo dňa 01.10.2014 (č.l. 115 - 118 spisu), t.j. pána K. H. (bývalého spoločníka a konateľa
obchodnej spoločnosti 3K group s.r.o., so sídlom v Žiline, ktorá bola dodávateľom projektu DSS), z
ktorého výpovede je možné tiež vyvodiť záver, že žalovaní v 2/ a v 3/ rade ako členovia správnej rady
žalovanéhov1/radevystupovalizároveňvpozíciizástupcovRádusvyjadreniami,žedokážuzabezpečiť

chýbajúce prostriedky vo výške 600.000,- Eur na dofinancovanie vyššie uvedeného projektu.

31. V danom prípade išlo o omyl vyvolaný zo strany žalovaných v 2/ a v 3/ rade úmyselne tak ako to má
na mysli ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Inak povedané išlo o nesúlad medzi právnymi následkami,ktoré žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade, t.j. účastníci právnych úkonov týkajúcich sa personálnych
zmien v obsadení správnej rady žalovaného v 1/ rade, zamýšľali vykonať a medzi následkami, ktoré
skutočne tento omyl vyvolal. Za daného dôkazného stavu, žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade, ktorí sa

dovolávali relatívnej neplatnosti, a to už skôr špecifikovaných právnych úkonov, uniesli svoje dôkazné
bremeno na tvrdenia poskytnuté v súdnom konaní, keď uviedli, že tieto právne úkony, na základe ktorých
došlo ku personálnym zmenám v správnej rade žalovaného v 1/ rade, urobili v omyle. Súd má za to,
že bolo preukázané, že žalovaní v 2/, v 3/ rade žalobcom v 1/, v 2/ a v 3/ rade zámerne neuviedli
všetky relevantné informácie (svoje skutočné postavenie v rámci projektu DSS, schopnosť zabezpečiť

finančné prostriedky pre dofinancovanie projektu), pričom ani nebol zo strany žalovaných v 2/ a v 3/ rade
preukázaný opak a títo v tejto súvislosti do toho času neposkytli žiadne adekvátne tvrdenia a na podporu
týchto nepredložili žiadne relevantné dôkazy. Ak teda k prejavu vôle došlo v dôsledku omylu, je vôľa toho
ktorého účastníka právneho úkonu vadná, pretože účastník má následne nesprávnu (nedostatočnú)
predstavu o právnom úkone, pričom vada môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Z vyššie
uvedených skutočností, ako aj tých, ktoré vyplývajú z obsahu spisového materiálu, žalobcovia v 1/, v 2/

a v 3/ rade vykonali právne úkony v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie
personálnych zmien v správnej rade žalovaného v 1/ rade rozhodujúca, pričom žalovaní v 2/ a v 3/
rade tento omyl vyvolali úmyselne, ktorý omyl spôsobuje v danom prípade neplatnosť právnych úkonov
žalobcov týkajúcich sa zmien pri personálnom obsadení správnej rady žalovaného v 1/ rade.

32. V konaní bolo preukázané, že subjekty, ktoré sú neplatnými právnymi úkonmi dotknuté, sa
dovolali neplatnosti týchto právnych úkonov (dôkaz list zo dňa 21.01.2014), pričom žalobcovia, ktorí sa
neplatnostidovolali,samitútoneplatnosťnespôsobili(§40aObčianskehozákonníka)abolopreukázané,
že konajúce osoby, žalobcovia v 2/ a v 3/ rade pri úkone vzdania sa a žalobcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade
pri úkone voľby urobili tieto úkony v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktoré žalobcovia opísali či

už v žalobe alebo podrobne zdôvodnili na pojednávaniach a tieto skutočnosti boli pre uskutočnenie
uvedených úkonov rozhodujúce, pričom žalovaní v 2/ a v 3/ rade tento omyl vyvolali tým, že prezentovali
žalobcom nepravdivé informácie a tieto boli pre utváranie vôle žalobcov ako mýliacich sa účastníkov
úkonu, ktorí robili právne úkony ako členovia správnej rady, ktorá je najvyšším orgánom žalovaného v 1/
rade podľa štatutára žalovaného ako právnickej osoby v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho

zákonníka v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z.z. a má spôsobilosť mať práva a povinnosti
v zmysle ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Súd nevykonal navrhované dokazovanie v zmysle návrhu žalovaných 1/ a 3/ prostredníctvom ich
právneho zástupcu v podaní zo dňa 30. 3. 2016, nakoľko pre predmet konania (vychádzajúc z

obsahu žaloby) nebolo podstatné preukazovať vedomosť Rádu o záštite nad projektom DSS Martin -
Priekopa, podstatné bolo, čo žalovaní v rade 2/ a 3/ prezentovali žalovanému v rade 1/ v súvislosti
s financovaním projektu (najskôr z prostriedkov Rádu, neskôr zazmluvnenie DSS na VÚC Žilina a
práve toto zazmluvnenie podmieňovali aktivitami Rádu na uvedenom projekte - ako požiadavka VÚC,
z ktorého dôvodu došlo k zmenám v personálnom zložení správnej rady žalovaného v 1/ rade (viď

čl. II ods. 3 žaloby) - o tom mal vypovedať svedok M. V.. S ohľadom na uvedené nebolo podstatné
vypočuť ani svedka F.. H. N. k rokovaniam o poskytnutí bankového úveru žalovanému v rade 1/, ktorý
ako zamestnanec banky mal riešiť poskytnutie úveru pre financovanie projektu. Nebolo relevantné
ani dokazovanie výsluchom svedka F.. I. X. k udalostiam ohľadom postupu žalovaného v rade 1/ pri
oznámení zmeny členov správnej rady a dozornej rady žalovaného v rade 1/ po zvolení žalovaných v

2/ a 3/ rade za nových členov správnej rady žalovaného v rade 1/; z návrhu na toto dokazovanie nebolo
zrejmé, aké relevantné skutočnosti pre predmet prejednávanej veci majú byť preukázané, pričom v
zmysle § 120 ods. 1 druhá veta súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd teda nie
je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Práve pre rozhodnutie súdu o tom, ktoré z
označených dôkazov vykoná, je podstatné, aby účastník, ktorý navrhuje vykonať dôkaz, uviedol, ktorú

konkrétnu tvrdenú skutočnosť má navrhovaný dôkaz preukázať, čo v danom prípade nebolo splnené.

34. K námietke žalovaných o nedostatku vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu súd uvádza,
že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je okrem existencie naliehavého
právneho záujmu aj vecná legitimácia. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník

právneho vzťahu či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide a žalobca v rade 1/ je aktívne legitimovaný na
podanie tejto žaloby, lebo bol účastníkom úkonov ustanovenia žalovaných v rade 2/ a 3/ do správnej
rady žalovaného v rade 1/, rovnako žalobcovia v rade 2/ a 3/ a teda sú aktívne vecne legitimovaní na
podanie tejto žaloby.35. Naliehavý právny záujem súd skúma v každom štádiu konania. Žalobcovia nestratili naliehavý
právny záujem na podaní tejto žaloby ani vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ už v súčasnosti

(aj v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý stav je rozhodujúci v zmysle § 154 ods. 1 OSP), a to s ohľadom
na účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré nastávajú ex tunc, t. j. ku dňu, kedy bol relatívne
neplatný právny úkon urobený. Bez takéhoto určenia by funkcia žalovaných v rade 2/ a 3/ v správnej rade
žalovaného v rade 1/ vznikla a trvala do doby ich odstúpenia a žalobcovia sa práve domáhajú určenia,
že ich funkcia nevznikla. Naliehavý právny záujem je daný aj v súvislosti s určením, že funkcia žalobcov

v rade 2/ a 3/ nezanikla, keď je potrebné s definitívnou platnosťou určiť aj časový moment trvania funkcie
žalobcov v rade 2/ a 3/ a zánik funkcie žalovaných v rade 2/ a 3/, je teda potrebné aj z hľadiska časového
definitívne ustáliť právny stav v správnej rade žalovaného v rade 1/.

36. K tvrdeniu žalovaných v rade 1/ a 3/, že rozhodnutie správnej rady neziskovej organizácie nemožno
označiť za právny úkon, z ktorého dôvodu neprichádza do úvahy, aby takéto rozhodnutie bolo označené

za relatívne neplatný právny úkon, súd uvádza, že je potrebné vychádzať z celého obsahu žaloby a
petitu, z ktorej nesporne vyplýva, že žalobcovia žiadajú určiť za neplatné úkony členov správnej rady,
žalobcov v rade 2/ a 3/ - vzdanie sa funkcie členov správnej rady žalovaného v rade 1/, ako aj úkonov
hlasovania žalobcov pri ustanovení žalovaných v rade 2/ a 3/ do funkcie členov správnej rady z dôvodu
relatívnej neplatnosti, ako tieto dôvody opisujú žalobcovia v žalobe.

37. Súd mal preukázané, že žalobcovia sa vzdali funkcie v dozornej rade žalovaného v rade 1/ v
prospech vzniku tejto funkcie pre žalovaných v rade 2/ a 3/ z dôvodov, ako sú opísané v žalobe. Pre
vyhodnotenie neplatnosti dotknutých právnych úkonov nemožno teda opomenúť to, na čom sa účastníci
dohodli pred tým, ako urobili tieto úkony, že sa vzdajú funkcií členov správnej rady žalovaného v rade 1/

práve pre to, aby žalovaní v rade 2/ a 3/ boli zvolení za členov správnej rady. Práve pri tejto dohode boli
uvedení do omylu žalovanými v rade 2/ a 3/ kvalifikovaným spôsobom v zmysle § 49a OZ. Práve obsah
tejto dohody bol podmienkou urobenia napadnutých úkonov. Aj keď ustanovenie § 49a OZ sa týka omylu
pri dvojstranných právnych úkonoch a nemožno ho priamo aplikovať na jednostranné právne úkony, súd
uvádza, že cez dohodu, pri ktorej boli účastníci (žalobcovia) uvedení do omylu, je dôvodné aplikovať aj

na žalobou dotknuté jednostranné právne úkony uvedené zákonné ustanovenie a tieto vyhodnotiť ako
neplatné.

38. Pre úplnosť súd uvádza, že pri vykonaní dotknutých právnych úkonov bola podstatná vôľa žalobcov
utvorená pri vyššie uvedenej dohode, pri ktorej žalovaní vyvolali omyl, keď uvádzali nepravdivé

skutočnosti (viď žaloba), ktoré boli pre utváranie vôle žalobcov pri napadnutých právnych úkonoch
rozhodujúce, potom aj pre vadnosť vôle žalobcov pri vykonaní predmetných právnych úkonoch je
dôvodné aplikovať ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, ktorý zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
na ktorú súd prihliada zo zákona, pri rovnakých skutkových okolnostiach, ako žalobcovia uvádzali pri
relatívnej neplatnosti podľa § 49a OZ.

39. Nesporne však pri jednostrannom právnom úkone vzdania sa a hlasovania došlo k omylu, ako ho
opísali žalobcovia v žalobe a súd tento žalobcami opísaný omyl posúdil ako vadnosť právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 OZ vo vôli, keď pre vôľu účastníkov uvedených právnych úkonov bol rozhodujúci aj
omyl, ktorí vyvolali u žalobcov žalovaní v rade 2/ a 3/, t. j. že sa vzdávajú funkcie členov správnej

rady pre žalovaných v rade 2/ a 3/ práve z dôvodov, ktoré boli obsahom dohody, ktorá týmto dotknutým
úkonom predchádzala a vyvolala omyl - bez omylu vo vôli by žalobcovia uvedené úkony neurobili.

40. K rozsiahlej argumentácii žalovaných súd uvádza, že na základe zisteného skutkového stavu
vykonaným dokazovaním súd sa vysporiadal s argumentáciou, ktorá bola rozhodná pre rozhodnutie vo

veci, v súlade s § 157 ods. 2 OSP.

41. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.