Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného: JUDr. Iveta
Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) z november 2011, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8669/2011-1.10 (40/2011-rozkl.) z novembra 2011,
ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového správneho rozhodnutia č.
3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) zo zákazov ustanovených
v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK, a to usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Nízke
Tatry a zamietol žiadosť v časti týkajúcej sa povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1

písm. a/ zákona na usmrtenie - odstrelenie - jedného medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíre
Nízke Tatry a dvoch medveďov hnedých v poľovnom revíre Fatra. Zmena prvostupňového správneho
rozhodnutia spočívala v určení, že „ odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
do 30.11.2011 a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalite LS
C. N., LS U., a LS Z. a postriežkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalitách X. a C. N. v k.ú. N., Z., S.
a F. R.. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

Žalobca ako účastník správneho konania, v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Poukazuje
na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tvrdí, že z listín, ktoré mu boli v priebehu konania
doručené - stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej len ŠOP SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo
dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia pracovníkov ŠOP SR ohľadom
stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa 17.02.2011 a stanoviska ŠOP SR k
jednotlivým žiadostiam žiadateľov, nevyplýva čo bolo predmetom žiadosti žiadateľa a hlavne, akými

skutočnosťami žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm.
a/ ZOPK. Tieto skutočnosti sú pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu
podstatné. Poukazuje na to, že pokiaľ správny orgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal
analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potomnie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal. S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a
neuviedol, či tieto analýzy vyhotovil v písomnej forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí
zamestnancov správneho orgánu konajúcich v predmetnej veci. Tým, že správny orgán neoboznámil

žalobcu aké konkrétne podklady obsahujú informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených
medveďmi v predchádzajúcom roku, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k uvedeným podkladom, k spôsobu
ich zisťovania, prípadne ani neumožnil mu navrhnúť ich doplnenie.

Žalobca má za to, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať

účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia
a navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti len odkazom na § 23 ods. 1
Správneho poriadku, ako to v danom prípade urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi
využiť svoje práva, ak sa domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Správny orgán
nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania, lebo podľa jeho mienky im z
iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu

rozhodnutia, ako by tomu bolo, ak by si správny orgán splnil voči účastníkovi konania svoje zákonné
povinnosti. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, analýza regulácie početnosti medveďa hnedého
v roku 2010 a potom, že analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť žalobcovi
oboznamovaná, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, ale z dôvodu
uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ zákona. Žalobca má za to, že nie je v tejto súvislosti podstatné,

akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady rozhodnutia, dôležité je, že uvedené
podklady týkajúce sa škôd, ako aj regulácie početnosti medveďov, boli podkladmi, ktoré správny orgán
prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral.

Ďalšiu vadu v konaní správneho orgánu vidí žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď

stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 bolo doručené len žalobcovi a nie jeho splnomocnenej právnej
zástupkyni, čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
V súvislosti s uvedeným doplnením dokazovania žalobca poukazuje, že zmena času platnosti výnimky
mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah prvostupňového rozhodnutia bolo
zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj pri jeho potvrdení v rozkladovom

konaní nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné zopakovať po takmer trištvrte roku,
že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť bola znovu zisťovaná prostredníctvom
odborných organizácií ŠOP SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní žiadosti. Ak totiž v priebehu roku
2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné organizácie ŠOP SR k odporúčaniu
udeliť výnimku, bolo potom nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou opätovne vysporiadať.

Žalobca tiež namieta nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného s ust. § 59 ods. 2
Správneho poriadku a tvrdí, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. Ani formulácia „v
ostatných častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 nezmenený“ podľa
žalobcu nezodpovedá zákonu, nakoľko žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti,

ak sa domnieval, že je zákonné.

Žalobca ďalej namieta, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne
skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je dôvodná. Poukazuje , že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie výnimky odôvodnil početnosťou medveďa
v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3
písm. c/ ZOPK, pričom takto sú formulované dôvody uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach
o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na konkrétne dôvody žiadateľa v každom jednotlivom prípade
vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a z prvostupňového správneho rozhodnutia.

Žalobca tiež poukazuje, že podľa napadnutého rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných
revírov posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie
medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania
evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného

ohrozenia obyvateľov. Žalobca namieta, že bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR
ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie
medveďa hnedého na Slovensku celkového jej vývoja a ohrozenia.S poukazom na ust. § 40 ods. 2 ZOPK žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a
tvrdí, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť konkrétnej žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie
medveďov hnedých, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie

populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, v čom konkrétne
spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďov hnedých z dôvodu ochrany
verejnejbezpečnostiaverejnéhozdravia.Nedostatočnézistenieskutkovéhostavusapodľažalobcutýka
napadnutého zmeňujúceho výroku rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať
udelenú výnimku. Vyjadrenie ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu nemožno podľa jeho

názoru považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom rozsahu.

Žalobca ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov
udelenej výnimky na posudzovanú vec. Žalobca poukazuje na to, že všetky rozhodnutia o udelenie
výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú slovne celkom totožné

odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s
ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje.
Takáto totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47
ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými konkrétnymi úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov v tej ktorej danej veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,

na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú tiež úvahy správneho
orgánuotom,akýmspôsobomvyhodnotilprísnuochranumedveďahnedéhozakotvenúvSmerniciRady
92/43/EHS (Smernica o biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného
zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za

zachovanie ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h/ Smernice o biotopoch).

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobcu riadne upovedomil o začatom správnom
konaní o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 ZOPK tomuto umožnil vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia, konal s ním vo veci ako s účastníkom konania na základe výkladu ustanovení čl.
9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, judikovaného Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych
konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania.

Žalovaný uvádza, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa,
keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so žiadosťami o povolenie
výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedinca
chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Predmet

konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré slúžilo ako podklad
pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil žalobcu listom zo
14.11.2011 (k číslu 65660/2011-1.10) s doplnením dokazovania - stanoviskom ŠOP SR z 03.11.2011.
Z týchto dôvodov sa žalovaný nestotožňuje s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o
predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa §

35 ods. 1 písm. a/ ZOPK.

K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku
2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uvádza, že výnimka bola povolená
podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet jedincov

medveďa hnedého vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Nízke Tatry a pozorovaná zvýšená frekvencia
stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí aj v zastavanom území obcí a zvýšené riziko
možného ohrozenie verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v poľovnom revíre.

Žalovaný ďalej uvádza, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom ohrozenie zdravia a

života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK pretrvávalo naďalej i po vydaní prvostupňového
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že
povolenie výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné
v praxi zrealizovať, odvolací správny orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnejbezpečnosti ľudí v zmysle uvedeného § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK žiadal o poskytnutie stanoviska
k povoleniu predmetnej výnimky na rok 2012. Doručenie listu predsedu osobitnej komisie ministra
životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z

03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni nemohlo mať podľa žalovaného vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a týmto ani nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci
mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom
chránených záujmov.

Vzhľadom na dĺžku správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, na časovú podmienku
stanovenú v prvostupňovom rozhodnutí, bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového
rozhodnutia a určiť v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK nový termín vykonania odstrelu, keďže v danej lokalite
naďalejpretrvávalstavohrozeniaverejnéhozdraviaaleboverejnejbezpečnostiľudíapretrvávalidôvody,
na základe ktorých žalovaný žiadateľovi požadovanú výnimku povolil. Vzhľadom na to, že zmena

výroku prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania a táto spočívala
len v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, potom odvolací orgán ani nebol, podľa názoru
žalovaného, viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri určení novej
lehoty vychádzal zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené realizovať
regulačný odstrel v jarnom období.

Žalovaný neuznáva ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a uvádza, že § 40 ods.
2 ZOPK umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov len
v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu. S
neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal, oslovil všetky

zoologické záhrady v Slovenskej i Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného
jedincaumiestniťdosvojhozariadenia.Pokiaľideopožiadavkuzachovaniapopuláciedotknutéhodruhu,
tu žalovaný považoval za smerodajné podané odborné stanovisko ŠOP SR, podľa ktorého usmrtenie
jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok
nemožno považovať za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. K namietaným

podobnostiam odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch žalovaný uvádza,
že toto je spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch sa jedná o skutkový
stav veci v základných črtách totožný, nakoľko sa jedná o povolenie výnimky na odstrel chráneného
druhu živočícha - medveďa hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret
tohto živočícha s ľuďmi a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme

verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí či ochrany pred možnosťou spôsobenia materiálnej
škody. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je daná tiež potrebou dodržania zásady
materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány musia dbať na to,
aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Jedná sa o základné procesné pravidlo správneho konania.

Žalovaný ďalej uvádza, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z
podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na
celom území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocované sú evidované škody
spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách a možné ohrozenia obyvateľov, pričom

jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť
s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v
žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 ZOPK.
Žalovaný odmieta, že v rozhodnutiach sú uvedené len všeobecné konštatovania, a že sa správny

orgán nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu alebo s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z
predloženej žiadosti o povolenie výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého.

Žalovaný uvádza, že v napadnutom rozhodnutí je uvedený podrobný výpočet podmienok k odstrelu
medveďa hnedého i závery a stanoviská ŠOP SR k žiadosti žiadateľa pre konkrétny poľovný revír,

v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v
danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa podrobne zaoberá námietkami žalobcu a ku každej jednotlivej
námietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v
danom prípade je potrebné výnimku povoliť.Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci, žalovaný uvádza, že výnimka bola
povolená s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s

turistami i v zastavanom území. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky vystáva, podľa žalovaného,
v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých
častiach Slovenska.

Žalovaný uvádza, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom určených podmienok

podľa § 40 ZOPK, najmä či neexistuje iná alternatíva ako je odstrel jedincov chráneného druhu a
či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala ŠOP SR dňa 17.02.2011 pracovné
stretnutiezoológovsvojichjednotlivýchorganizačnýchútvarovsúzemnoupôsobnosťounaúzemíareálu
výskytu medveďa hnedého na Slovensku. Na tomto rokovaní boli konkrétne posudzované jednotlivé
žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté
podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V rámci tohto stretnutia

bola podľa žalovaného vyhodnotená osobitne každá žiadosť konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím
na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s
prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli splnené podmienky povolenia
výnimky podľa § 40 ods. 3 ZOPK. Proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu
živočícha medveďa hnedého bol teda podľa žalovaného posudzovaný komplexne, po zhromaždení

všetkých žiadostí o povolenie výnimky v danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich
vývoj populácie tohto živočícha na území celého Slovenska.

Na pojednávaní dňa 23.07.2013 zástupca žalovaného toto písomné vyjadrenie k žalobe doplnil o
skutočnosť, že odstrel medveďa už bol v danom prípade zrealizovaný.

Zo všetkých týchto uvedených dôvodov potom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i
postup žalovaného boli v súlade so zákonom, a preto žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s
hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava
aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 02.02.2011 bola žalovanému

doručená žiadosť štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod Liptovský Hrádok o
povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 ZOPK za účelom regulačného lovu medveďa
hnedého v roku 2011 v počte 5 medveďov v poľovných revíroch OZ Liptovský Hrádok. V špecifikácii
žiadosti uviedol odhad o počte medveďov v poľovnom revíri k 01.12.2010 celkový počet medveďov 21,dospelé samce 5 ks, dospelé samice 6 ks, tohoročné mláďatá 7 kusov, ostatné mláďatá 3 kusov, počet
zimných brlohov 10. Ďalej žiadateľ uviedol návrh lovu: medvede do 100kg 1 ks, medvede 100 - 150kg
1ks v období 01.03. - 30.04. a 01.09. - 15.12.2011 lokalita vnadenia: K., E., E., lov postriežkou v lokalite:

E., R., E., K.. Ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľov - zdokumentované prípady z roku 2010 -
podnet na riešenie obce Ľubochňa.

Žiadateľ žiadosť odôvodňoval potrebou prevencie vzniku závažných škôd medveďom a ochrany
zdravia a bezpečnosti obyvateľov. V dôsledku sústavne narastajúcich početných stavov sú časté

návštevy medveďov v blízkosti obcí a dochádza k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi
lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa - ohrozenie ľudského života. Ďaľším negatívnym dôsledkom je
prekryv areálov jedincov medveďa hnedého čoho dôsledkom dochádza k ich stretom, ktoré sa končia
poranením, až smrťou slabších jedincov čoho dôkazom je aj hlásenie podané pod č. 1015/230/2010 na
ObÚ ŽP Liptovský Mikuláš a v Správe NP Nízke Tatry zo dňa 14.05.2010.

Predmetná žiadosť bola podporená starostami: Obce Ľubochňa podnet zo dňa 26.01.2011, Obec
Malužiná podnet zo dňa 28.01.2011, Obec Vyšná Boca podnet zo dňa 27.01.2011, Obec Nižná Boca
podnet zo dňa 27.01.2011 ako aj podnetmi občanov: Q., U. X., Z. M., A. A., P.. A. O., Oznámenie o
náleze uhynutého medveďa hnedého zo dňa 14.05.2010.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odstrelu medveďa
hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odstrelu, pričom navrhla povoliť
výnimku na regulačný lov dvoch jedincov s hmotnosťou do 100 kg.

Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17.02.2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie

z dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa
hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa
záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na
poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví
obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo

strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa
hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej
ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú
zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.

Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 07.03.2011
s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote 7 dní vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom
vo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených
zákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého.

Rozhodnutím č. 3920/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ povolil
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť -
dvoch jedincov medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíri Nízke Tatry, pričom stanovil podmienky
rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona a zamietol žiadosť v súlade s § 82 ods. 11 a § 46 správneho
poriadku v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a/ zákona

na usmrtenie - odstrelenie - jedného medveďa hnedého v chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry a
dvoch medveďov hnedých v poľovnom revíre Fatra. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal
na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k
podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa
hnedéhovroku2011bolizaslanéžalobcoviprostredníctvomjehokomunikačnéhoodboru.Prvostupňový

správny orgán mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol
využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy
a odpisy. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o
výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje
tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Nie je preto

dôvodspochybňovaťsplneniezákladnejpodmienkyprepovolenievýnimkynausmrtenietohtoživočícha,
ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením
existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich
prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktorévšak o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do
iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských
obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom

medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli,
abynedochádzalokjehorozširovaniutam,kdeniejedostatokprirodzenejpotravy.Povolenievýnimkyna
usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie
preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje §
40 ods. 3 písm. c/ ZOPK.

Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca rozklad.

V rámci konania o rozklade žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného
odlovu chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na
dĺžku správnych konaní v roku 2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už

nemuseli byť v praxi vykonateľné. Žalovaný si vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012
do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej
žiadosti. V odpovedi na uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý
bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch,
je stále aktuálny a nepominul sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol

žalovaný. Uvedený list ŠOP SR bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011.

Dňa28.11.2011ministerživotnéhoprostrediaSRrozhodnutímč.8669/2011-1.10(40/2011)-rozkl.zmenil
výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, že odstrel možno zrealizovať odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia do 30.11.2011 a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkov v území s 2. stupňom

ochrany v lokalite LS N., LS U. N. a LS Z. a postriežkou v území s 2. stupňom ochrany v lokalitách
X. a C. Váh v k.ú. N., Z., S. a F. R.. V ostatných častiach výrok rozhodnutia č. 3920/2011-2.2 z
27.09.2011 nezmenený. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým,
že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného
odstrelu nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena

výroku sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na
vykonanie rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie
iné skutočnosti.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 35 ods. 1 ZOPK chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z

podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to
len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov;
ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov
povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 ZOPK výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy

voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v ZOPK je postupovať
podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností

žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so
žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33
ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má
právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu
orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej

povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán
zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti ex offo, aj pokiaľ je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá
žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť
k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, k otázkam skutkovým i právnym.
Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka,

ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou
správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so
všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie,
ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť
účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred

vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie
aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v
stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa

ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7As 112/2002 a 7As 40/2003).

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu, ako bol súdu predložený, vyplýva, že okrem
už spomínaných stanovísk ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť Lesov SR o
udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v
danom území, či lokalite, tak ako sú vyššie identifikované. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehukonania tieto podklady doručené na vyjadrenie. Len mu bolo oznámené, že pokiaľ mu podklady a
informácie, s ktorými bol oboznámený, nepostačujú, má v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť
osobne do predmetného spisu. Uvedený postup žalovaného bol i podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods.

2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na viac vo svojom vyjadrení k začatému
konaniu výslovne žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi.

Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené
prílohy,akoajvšetkyostatnépodklady,nazákladektorýchrozhodoval,žalobcovipredložiťnavyjadrenie,
či už to v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým
spojených). Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno
zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť
do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve

samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie
práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako
možnosťou nazrieť do spisu. Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by
bez ďalších súdom zistených okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako
však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o
sprístupnenie vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané, a to ešte pred vydaním samotného
rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi
rozhodnutia, hoci sa k nim dostal, mimo procesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno

zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku a preto postup
žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné skonštatovať,
že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu
potom nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, pokiaľ tak považoval za potrebné. Vyššie uvedený
procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho

konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, nemal potom
za daných týchto zistených ďalších okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácii a analýzou
škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,
z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil ani žiadne konkrétne
skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v zmysle
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol.

Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Vzhľadom na to, že žalobca bol v tomto správnom

konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 Správneho
poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni.
Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a
vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia,
pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim

a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich
právach.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to

dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia v konaní o rozklade je zrejmé, že jej
dôvodom bola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedysa mal odstrel chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania
dodržať, nakoľko len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Žalovaný postupoval podľa
názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu

času realizácie výnimky, ktoré aj bolo žalobcovi doručené.

K námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2
Správneho poriadku podľa názoru súdu, keďže minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové
rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového

rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením Správneho poriadku. V medziach
zákona je podľa názoru súdu tiež výrok rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého v ostatných (zmenou
nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového správneho rozhodnutia nezmenený. Naopak,
priečil by sa zákonu taký výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové
správneho rozhodnutie potvrdilo, pretože žalovaný odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové
rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového

správneho rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové správne
rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť.

Vo vzťahu k hmotnoprávnej stránke veci a námietkam žalobcu súd konštatuje, že celoročná druhová
ochranamedveďahnedéhoakochránenéhoživočíchaeurópskehovýznamujezabezpečenánazáklade

zákonač.543/2002Z.z.,ktorýustanovujevsúvislostisuvedenýmživočíšnymdruhomzakázanéčinnosti
a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za
predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie
dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne
vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK.

Podľa názoru súdu zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotnej žiadosti
Lesov SR v danej veci je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území
Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný
odstrel medveďov na základe povolených výnimiek. Súdu neprináleží spochybňovať údaje odborných

organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku
a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého,
ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Potom uvedenú
podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o
povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie

populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.

Rovnako neprináleží súdu posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky. Potom bolo
možné konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich
prípadného umiestnenia, napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila

záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu
výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza
k ohrozeniu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie
medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako
udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Naďalej totiž platí, že populáciu medveďa hnedého

v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo
k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia
ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd
na majetku i na verejnej bezpečnosti a verejnom zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa
§ 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území,

pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia
obyvateľov daného územia.

Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou
sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho

prirodzenéhovýskytu,najmävintraviláneobcíavblízkostiľudskýchobydlí.Keďžepoľovnýrevír,ktorého
sa žiadosť o výnimku týkala, t.j. v poľovnom revíre Nízke R. v lokalite LS C. N., LS U. N., LS Z., X., je
prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého a predloženou žiadosťou s pripojenými podporujúcimiprílohami bolo dostatočne osvedčené, že prítomnosť medveďa hnedého v miere výskytu ako je tomu v
danom prípade a v danej lokalite predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod
Liptovský Hrádok, žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu dostatočne
preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov lokalite v chránenom poľovnom revíre
Nízke Tatry. Žiadateľ svoju žiadosť odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíre a zvýšenou
potrebou ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. V chránenom poľovnom revíre Nízke Tatry ŠOP

SR - Správa NAPANT eviduje 20 - 22 jedincov medveďa hnedého a z pozorovanej zvýšenej frekvencie
stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených
biotopoch, ale aj v zastavanom území. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť
prioritnému záujmu na ochrane verejného života a verejného zdravia obyvateľov, tak ako to predpokladá
právny poriadok.

Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné urobiť záver o tom, že sú
splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ ZOPK, pretože zo
zhromaždených podkladov k rozhodnutiam v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie verejného zdravia
a verejnej bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje
záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné
zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola
zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane verejného zdravia a verejnej bezpečnosti obyvateľov
povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými

obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné,
aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by
sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal
transparentnejším.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutia i postup správnych orgánov boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach
zákona a teda námietkam žalobcu nie je možné priznať úspech, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.
1 O.s.p., ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo
na náhradu trov konania nepriznal, keď základnou podmienkou priznania náhrady je čo i len čiastočný
úspech v konaní a tu nejedná sa o prípad žalobcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie má mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.