Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204373
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616204373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Q. B., K.. XX.X.XXXX, O. B.
W.W. K. B., Z. X/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hutnícka
1, proti žalovanému : Q. D., U..W.., W. W. B. W. K. B., Q. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Illeš,
Šimčák,Bröstl,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Štúrova27,oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cpr/1/2016-50
zo dňa 24.6.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným
v záhlaví určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného na základe listiny zo
dňa 8.3.2016 je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Návrh na náhradu mzdy
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

2.Vykonanýmdokazovanímvzalzapreukázané,žepracovnýpomermedzistranamisporuvznikoldňom

10.11.2005nazákladepracovnejzmluvyzodňa9.11.2005,kuktorejzmenevčastiurčeniadoby,naktorú
sa pracovný pomer uzatvára, došlo dohodou zo dňa 18.12.2007 s účinnosťou od 1.1.2008. V pracovnej
zmluve bol dojednaný ako druh práce žalobcu „pekár v trojzmennej prevádzke“ a miesto výkonu práce
bolo dojednané „Spišská Nová Ves, Mlynská 22 - závod pekáreň“. Pracovný pomer bol dojednaný
na dobu neurčitú a až do jeho skončenia okamžitým skončením zo dňa 8.3.2016 nedošlo k ďalším
zmenám pracovnej zmluvy. Dňa 8.3.20136 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,

ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.2.2016 nebol prítomný na pracovisku a svoju neprítomnosť v práci
neospravedlnil. Žalovaný pristúpil k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že v
zmysle jeho Pracovného poriadku bodu 2.1.5 písm. k/ neospravedlnená absencia v akejkoľvek dĺžke
trvania, ak zamestnanec neoznámi dôvod neprítomnosti do 24 hodín od skončenia pracovnej zmeny, v
ktorej chýbal, je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák.
práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Listom zo dňa 8.3.2016 žalobca oznámil žalovanému,
že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, nakoľko si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej

disciplíny a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd ďalej za preukázané, že dňa 29.2.2016 žalobca sprevádzal
rodinného príslušníka na lekárskom ošetrení. Dňa 7.9.2015 bola u žalobcu zistená choroba z povolania- bronchiálna astma a z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 15.2.2016 vzal
za preukázané, že je spôsobilý na výkon práce pekár - technológ, nie však do prevádzky. Z výpovede
žalobcu vzal za preukázané, že dňa 26.2.2016 požiadal H.. O. o dovolenku na deň 29.2.2016, podľa

jeho pokynu vypísal dovolenkový lístok a tento osobne odovzdal H.. O.. Až do 8.3.2016, kedy mu
bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, nebolo mu oznámené neschválenie dovolenky
a nikto nežiadal od neho ani preukázanie dôvodu jeho neprítomnosti v práci dňa 29.2.2016. Jeho
výsluchom ďalej súd zistil, že pokiaľ mal záujem čerpať dovolenku, oznamoval to H.. O., dovolenkový
lístok vypisoval H.. O. a odovzdával na konci mesiaca, pričom žalobca ho podpisoval niekedy skôr

a niekedy až na ďalší mesiac. Aj dňa 26.2.2016 H.. O. mu neoznámil nesúhlas s dovolenkou a
neodkázal ho na V. B. v súvislosti s podpísaním dovolenkového lístka. Z výpovede svedka H..
O. vzal za preukázané, že v súvislosti s čerpaním dovolenky dňa 29.2.2016 ho kontaktoval žalobca
telefonicky 25.2.2016, oznámil mu aj, že túto dovolenku potrebuje čerpať z vážnych dôvodov, pričom ho
usmernil, aby vypísal dovolenkový lístok a na druhý deň aj prišiel za žalobcom a vyzdvihol si vypísaný
dovolenkový lístok. Tvrdil, že mu oznámil, že dovolenkový lístok nepodpíše, že tento podpíše pani B.

a jej dovolenkový lístok aj odniesol. Potvrdil, že dovolenkové lístky podpisoval on v rámci pekárne a
výrobných pracovníkov pekárne, avšak žalobca už riešil administratívne receptúry. K spôsobu čerpania
dovoleniek svedok uviedol, že dovolenky podpisoval, keď však prišla náhla dovolenka, podpísal ju aj
dodatočne a dovolenkové lístky napísal dodatočne aj vtedy, keď chýbali vo fonde odpracované hodiny
a pracovník si musel čerpať dovolenku. Pokiaľ mu pracovník doniesol dovolenkový lístok, podpísal

ho hneď, avšak nebolo to vždy. Potvrdil, že žalobcovi nepovedal, aby šiel v súvislosti s podpísaním
dovolenky za V. B.. Z výpovede svedkyne A. B. vzal súd za preukázané, že bola priamou nadriadenou
aj žalobcovi aj H.. O., pekárov v trojzmennej prevádzke riadil H.. O. a podpisoval im aj dovolenky. Keďže
žalobca mal priznanú chorobu z povolania, bolo mu zmenené miesto výkonu práce v administratívnej
budove, a teda ona bola priamou nadriadenou žalobcu.

4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 68,§ 70 a § 81 Zák. práce a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu
závažným spôsobom opakovane a že išlo o jeho zavinené konanie. Konštatoval, že žalobca oznámil H..
O. s dostatočným predstihom, že z vážnych dôvodov potrebuje na deň 29.2.2016 dovolenku a na jeho

pokynvyplnildovolenkovýlístok,ktorýsiodnehoH..O.prevzal.AjkeďH..O.tvrdil,žežalobcovipovedal,
že mu dovolenku nepodpíše, čo žalobca poprel, mal mu dovolenkový lístok vrátiť, čo neurobil. Nikto
pritom nežiadal žalobcu, aby zdôvodnil svoju neprítomnosť v práci a bez ďalšieho bol s ním okamžite
skončený pracovný pomer. Konštatoval, že ak by ho bol niekto kontaktoval, mal možnosť predložiť
lístok od lekára o sprevádzaní tehotnej manželky na vyšetrenie. Tvrdenie žalovaného, že priamym

nadriadeným žalobcu sa stala A. B., podľa názoru súdu neobstojí, pretože k zmene pracovnej zmluvy,
a to pracovného zaradenia, nedošlo. Rovnako neobstojí odvolávanie sa na pracovný poriadok, keďže
pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca. Poukázal aj na tú skutočnosť, že
žalobca z dôvodu priznanej choroby z povolania stratil zdravotnú spôsobilosť pre výkon práce pekára v

trojzmennej prevádzke, k zmene pracovnej zmluvy nedošlo a tento stav treba považovať za prekážku v
práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zák. práce, počas trvania ktorej zamestnanec nemá
povinnosť sa dostaviť na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas.

5. Nárok na náhradu mzdy vylúčil súd na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a uplatnil si aj
náhradu trov odvolacieho konania.

7. V dôvodoch odvolania uviedol, že ako zamestnávateľ čerpanie dovolenky žalobcovi na deň 29.2.2016
neschválil, a preto jeho neprítomnosť v práci je neospravedlnenou absenciou. Dovolenkový lístok mohla
podpísať iba nadriadená V. B., k čomu však nedošlo. Irelevantné je potom, na aký účel žalobca ako
zamestnanec deň dovolenky chcel použiť. Z dôvodu sprevádzania manželky na lekárske vyšetrenie mal
možnosť žiadať žalovaného o poskytnutie pracovného voľna v zmysle § 141 ods. 2 písm. c/ bod 1 Zák.

práce, pričom zamestnávateľ by bol povinný mu ho poskytnúť, pokiaľ by mu v tom nebránili iné dôvody.
Nesúhlasilanisozáveromsúduoexistenciiprekážokvprácinajehostranepodľa§142ods.3Zák.práce
v nadväznosti na zistenú zdravotnú nespôsobilosť žalobcu na výkon práce v trojzmennej prevádzke.
Poukázal na to, že strata spôsobilosti pracovať zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca zakladápovinnosť pre zamestnávateľa preradiť ho na inú prácu v zmysle § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce v rámci
pracovnej zmluvy. Povinnosťou zamestnanca je aj sústavne prehlbovať si svoju kvalifikáciu, vrátane jej
udržiavania a obnovovania a z tohto pohľadu je teda aj výkon práce žalobcom ako zamestnancom aj pre

deň 29.2.2016 možné považovať za prehlbovanie kvalifikácie v rámci pracovnej zmluvy. Konštatoval,
že žalobca až do okamžitého skončenia pracovného pomeru dobrovoľne sa dostavoval na pracovisko,
kde vzhľadom na svoj zdravotný stav nepôsobil priamo na prevádzke pekárne, ale v administratívnych
priestoroch a nedemonštroval svojím konaním odmietnutie pridelenej práce. Žalovaný ďalej tvrdil, že
premiestnenie zamestnanca v rámci dohodnutého miesta výkonu práce z budovy do budovy neznamená

preradenie na inú prácu, ako bola dohodnutá v pracovnej zmluve. Nakoniec, pokiaľ ide o intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu konštatoval, že túto treba posudzovať individuálne v
každomprípade,pričomvšeobecnesanevyžaduje,abyišlooopakovanéporušeniepracovnejdisciplíny.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že až do priznania choroby z povolania nemal u

žalovaného žiadny problém z hľadiska plnenia pracovných povinností a konanie žalovaného považuje
za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré vznikli v súvislosti s priznaním mu choroby
z povolania. Argumentoval, že k zmene dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve nedošlo a v
súvislosti s čerpaním dovolenky dňa 29.2.2016 postupoval obvyklým spôsobom, pričom nemal žiadny
dôvod porušiť pracovnú disciplínu. Až do 8.3.2016 bol presvedčený, že mal dňa 29.2.2016 riadnu

dovolenku, nikto z nadriadených za 6 pracovných dní sa žiadnym spôsobom nezaujímal, resp. nežiadal
od neho zdôvodnenie neprítomnosti v práci dňa 29.2.2016 a ani mu neoznámil, že mu nebola dovolenka
schválená.Žalovanývkonanínepreukázal,žežalobcaporušilpracovnúdisciplínuzávažnýmspôsobom,
a teda nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm.
b/ Zák. práce.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného elektronicky dňa
17.1.2017.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. februára 2017 o 12.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 7. februára 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219

ods. 1,3 CSP.

13. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP,
t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §

191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby

opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní súdu nebol zistený žiadny procesný

postup, ktorým by bolo znemožnené stranám uskutočňovať im patriace procesné práva a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, tieto boli predmetom dokazovania a s týmito sa súd náležite a správne vyporiadal pri
rozhodovaní sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku.

22. Predmetom konania v prejednávanej veci je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
daného žalobcovi dňa 8.3.2016 podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, spočívajúceho v jeho neospravedlnenej neprítomnosti v práci

dňa 29.2.2016. Súd správne zameral dokazovanie na preukázanie, či skutočne došlo k naplneniu
uplatneného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a či teda neprítomnosť žalobcu v práci
dňa 29.2.2016 bolo závažným porušením pracovnej disciplíny, odôvodňujúcim tento výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru.

23. V zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

24. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi

(najmä § 81 a § 82 Zák. práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, vnútornými predpismi
zamestnávateľa, pokynmi nadriadeného zamestnanca a podobne.

25. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity, v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.26. Zákonník práce pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny nevymedzuje a ani neustanovuje,
z akých hľadísk treba pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny vychádzať. Intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny je preto potrebné skúmať vždy individuálne, v závislosti od okolností

prípadu a následkov, ktoré porušenie pracovnej disciplíny vyvolalo.

27. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd preto prihliada najmä na osobu
zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a
situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a

intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa, na to, či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a na
rozsah škody, ako aj na skutočnosť, či zamestnanec svojím konaním vôbec mienil porušiť pracovnú
disciplínu, či teda jeho konanie smerovalo k porušeniu pracovnej disciplíny, lebo iba v takom prípade sa
jedná o zavinené porušenie pracovnej disciplíny.

28. Súdna prax za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj neospravedlnenú neprítomnosť
zamestnanca v práci.

29. O neospravedlnenú neprítomnosť (absenciu) zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v
dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinností vyplývajúce z pracovného pomeru z

dôvoduneprítomnostinadohodnutompracoviskuaakneprítomnosťniejespôsobenájehopreukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplateného pracovného voľna alebo
zákonnou prekážkou v práci (§ 141 a nasl. Zák. práce). Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci
môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie
pracovnej disciplíny závažným spôsobom a aj dôvodom výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/

Zák. práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
resp. podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového konania,
ale spravidla ide o opakované konanie zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

30. V prejednávanej veci odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca

neprítomnosťou v práci dňa 29.2.2016 neporušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom a nebol tak
naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

31. Súd prvej inštancie správne vzal na zreteľ, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, a to pre také prípady, kedy už nemožno

od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca zamestnával počas výpovednej doby. Pre
tento spôsob skončenia pracovného pomeru sa teda vyžaduje najvyššia intenzita porušenia pracovnej
disciplíny

32. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo.

33. V konaní bolo nesporné, že žalobca dňa 29.2.2016 do práce nenastúpil, avšak jeho neprítomnosť
v tento deň na pracovisku nemožno vzhľadom na okolnosti veci, ako tieto vyplynuli z vykonaného
dokazovania, hodnotiť ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny.

34. Dňa 29.2.2016 žalobca čerpal dovolenku s vedomím svojho nadriadeného H.. O., ktorého vopred
požiadal o čerpanie dovolenky z vážnych dôvodov a riadil sa jeho pokynmi ohľadne vypísania
dovolenkového lístka - tento si podľa jeho pokynu prevzal od SBS, vypísal ho a H.. O. vypísaný
dovolenkový lístok od neho osobne prevzal a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
žalobcovi oznámil nesúhlas s čerpaním dovolenky. Išlo pritom o postup obvyklý a zaužívaný u

žalovaného,svedokH..O.vovýpovedidokoncauviedol,žedovolenkovélístkynepodpisovalvždyihneď,
ale niekedy až dodatočne na konci mesiaca a z výpovede žalobcu vyplynulo, že spravidla, ak požiadal
H.. O. o dovolenku, H.. O. sám vypísal dovolenkový lístok a žalobca ho podpísal dodatočne.

35. Tvrdenie svedka, že oznámil žalobcovi, že dovolenku mu nepodpíše a že ju musí schváliť V. B., v

konaní preukázané nebolo. Žalobca toto tvrdenie poprel a možno sa stotožniť s úvahou súdu, že ak
svedok nechcel alebo nemohol podpísať dovolenkový lístok, nemal dôvod tento dovolenkový lístok od
žalobcu prevziať a mal mu dať pokyn, aby sa so žiadosťou obrátil na iného vedúceho zamestnanca.
Svedok H.. O. vo svojej výpovedi pritom uviedol, že žalobcovi nepovedal, že má ísť za V. B.. Žalobca poodovzdaní dovolenkového lístka H.. O. nemal dôvod sa domnievať, že dovolenka mu nebude schválená
a nikým ani nebol upozornený, že mu dovolenka nebola schválená a nebol vyzvaný, aby preukázal
dôvod svojej neprítomnosti v práci v daný deň.

36. Vychádzajúc zo skutočnosti, že do uvedenej doby (29.2.2016) nedošlo k zmene pracovnej zmluvy
žalobcu, v zmysle ktorej by sa zmenil dohodnutý druh práce žalobcu, vychádzajúc z výpovedí svedkov
H.. O. a Y.. B., že priamym nadriadeným pekárom bol H.. O. a tento im aj podpisoval dovolenkové
lístky, vychádzajúc z preukázaného obvyklého postupu žalobcu pri čerpaní dovolenky, kedy sa riadil

pokynmi svojho nadriadeného, vychádzajúc z praxe pri podpisovaní dovolenkového lístka H.. O., ktorý
vo svojej svedeckej výpovedi popísal (dovolenku podpísal aj dodatočne, dokonca keď zamestnancovi
chýbali vo fonde odpracované hodiny), za situácie, že žalobcovi nebol žiadnym spôsobom daný najavo
nesúhlas s čerpaním dovolenky, ani dodatočne nebol upozornený, že čerpal dovolenku neoprávnene
a nebola mu daná možnosť svoju neprítomnosť ospravedlniť, nie je možné žiadnym racionálnym
spôsobom zdôvodniť postup žalovaného, kedy žalobcovi nepodpísal dovolenkový lístok, neupozornil

ho na nesúhlas s čerpaním, neumožnil mu dôvod neprítomnosti preukázať, umožnil mu riadne naďalej
chodiť do práce a vykonávať pridelenú prácu (študovať receptúry) a následne nepodpísaný dovolenkový
lístok,hocihoH..O.moholajdodatočnepodpísať,použilakodôvodpreokamžitéskončeniepracovného
pomeru.

37. Takýto postup, kedy žalobca nemal žiadnu možnosť sa brániť, lebo až do doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru ani nemal vedomosť, že čerpal dovolenku neoprávnene, nemožno
hodnotiť inak, ako účelový, zrejme v snahe brániť sa splneniu povinností, ktoré žalovanému vznikli po
strate pracovnej spôsobilosti žalobcu na výkon dohodnutej práce.

38. Takýto postup žalovaného ako zamestnávateľa ani nemôže požívať súdnu ochranu s poukazom na
čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce, v zmysle ktorého (okrem iného) výkon práv a povinností z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

39. Tvrdenia žalovaného, že priamym nadriadeným žalobcu už nebol H.. O., ale Y.. B., keďže už
nepracoval ako pekár v prevádzke, ale v administratívnej budove si prehlboval kvalifikáciu, aj odvolací
súd považuje za účelové vzhľadom na skutočnosť, že k zmene pracovnej zmluvy a dohodnutého druhu
práce nedošlo. Tým, že žalobca nepracoval v prevádzke, ale v rámci dohodnutého druhu práce (pekár
v trojzmennej prevádzke) si prehlboval kvalifikáciu, nemohlo dôjsť k zmene jeho nadriadeného, takúto

zmenu ani nemal možnosť zistiť, keďže iný vedúci zamestnanci ako H.. O. s ním nekomunikovali a v
konaní nebolo preukázané, že žalobca bol žalovaným oboznámený s takouto zmenou.

40. Dôkazom toho, že konanie žalobcu dňa 29.2.2016 nesmerovalo k porušeniu pracovnej disciplíny,
je aj preukázaný dôvod čerpania dovolenky žalobcom v súdnom konaní (sprevádzanie manželky na

lekárske ošetrenie). Žalobca mal vážny dôvod, pre ktorý (hoci nemusel) žiadal o čerpanie dovolenky
obvyklým a zaužívaným spôsobom a pokiaľ by ho žalovaný bol vyzval na preukázanie neprítomnosti v
práci dňa 29.2.2016, nepochybne dôvod neprítomnosti by bol preukázal.

41. V konaní neboli preukázané ani iné dôvody s ohľadom na kritériá vyššie uvedené, podľa ktorých sa

posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by mohli viesť k záveru o závažnom porušení
pracovnej disciplíny žalobcom.

42. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd nie je viazaný ani
tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne

vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej
disciplíny (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 71/2003 uverejnený v ZSP č. 6/2005).

43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o nenaplnení dôvodu pre okamžité skončenie
pracovnéhopomeruvzmysleust.§68ods.1písm.b/Zák.prácesprávnyaodvolacísúdpretonapadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil.44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.

45. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).