Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714210511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714210511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu T. W., V., Y.W. XX/XX, zastúpeného
JUDr. Markom Deákom, Striežovce 150, proti žalovanému NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., Michalovce,
Továrenská 2, IČO: 36 579 459, zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Košice, Štúrova 44, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 11Cpr/2/2014-112 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudku I. Určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
vykonané listom žalovaného zo 16.5.2014 je neplatné a II. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, došlou mu 25.6.2014, domáhal a čím ju
odôvodnil (reprodukoval celý jej obsah), čo žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol a, čo
v ňom uviedol (reprodukoval takmer celý jeho obsah), že vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi
účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, z ktorých zistil tento
skutkový stav: Uviedol, čo zistil z predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi (č.l.6 a n.),
z poverenia na používanie služobného motorového vozidla a potvrdenia o jeho prevzatí vyhotoveného

žalovanýmapodpísanéhožalobcom5.8.2013(č.l.10),čojeuvedenévpredloženomlistežalovanéhozn.
05/21 zo 16.5.2014 (č.l.3), adresovanom žalobcovi a označenom ako Okamžité skončenie pracovného
pomeruzamestnávateľom,čouviedolžalobcanáslednevlistez26.4.2014(správnemalobyť26.5.2014)
adresovanom žalovanému, čo uviedol žalovaný v liste z 11.6.2014 (č.l.5), ktorým na tento list odpovedal
a, čo potvrdil (uviedol) žalobca vo svojej výpovedi pred súdom. Citujúc znenie § 59 ods.1,§ 68 ods.1
písm. b),ods.2,§ 70 a § 77 Z. p. uzavrel: Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným
spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý

smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného
vyhotoveniazamestnancovi.Dôvody,ktoréoprávňujúzamestnávateľaokamžiteskončiťpracovnýpomer
so zamestnancom, sa musia uplatniť do 2 mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel,
najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto
právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods.1). Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už
zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený
dôvod jeho skončenia a musí byť doručené druhému účastníkovi. Právne účinky okamžitého skončenia

totiž nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z
uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Z predložených listinných
dôkazov účastníkmi mal za preukázané, že pokiaľ ide o formálne podmienky okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - žalovaného a to je písomná forma, uvedený dôvod jehoskončenia a doručenie žalobcovi tieto boli splnené. Žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru vykonaného listom zo 16.5.2014 žalobcovi 21.5.2014 tak, ako to potvrdil žalobca vo svojom liste
z 26.5.2014 (č.l.4). Keďže ako uviedol žalovaný, že o dôvode, pre ktorý so žalobcom okamžite skončil

pracovný pomer sa dozvedel 11.5.2014 tak následne označeným listom oznámil tento dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcovi, ktorý list mu bol doručený 21.5.2014, t.j. v zákonnej 2
mesačnej lehote (§ 77 Z. p.). Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tento
musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Uvedený

dôvod nemožno dodatočne meniť. Žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
so žalobcom uviedol, že žalobca mal 11.5.2014 závažne porušiť pracovnú disciplínu tým spôsobom,
že mu odcudzil motorovú naftu na stanovišti kontajnerov v Paríži z odstaveného ťahača, ktorý nebol
obsadený jeho vodičom. Na tento čin mali žalovaného upozorniť ďalší jeho vodiči T. Y., L. U. H. T. X.,
ktorí boli svedkami celej veci. V odstavenom ťahači chýbalo 500 l nafty. Tým došlo v prípade žalobcu
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny - výkon činností spojených s vlastným obohatením sa na

úkor žalovaného a preto považuje jeho konanie za výnimočne závažné a hrubé porušenie pracovnej
disciplíny, keďže konal nielen v rozpore s osobitne dohodnutými podmienkami uvedenými v bode 10
písm. e) a i) pracovnej zmluvy, ako aj v rozpore so základnými povinnosťami zamestnanca podľa § 47
ods.1 písm. b) a § 81 Z. p. Citoval znenie § 47 ods.1 písm. b),§ 81 Z. p. a bod 10. písm. e) a i) pracovnej
zmluvy (č.l.8). Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne,

a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zák. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi
základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods.1 písm. b),§ 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného
pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a
musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia
pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej

disciplíny. Žalobca nepopieral, že sa v období od piatka večera 10.5.2014 do pondelka 12.5.2014
zdržiaval na základe pokynu žalovaného ako jeho zamestnávateľa v súvislosti s plnením pracovných
povinností aj s ťahačom žalovaného v termináli v Paríži. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia U. H. X..
Ďalej z výpovedí žalobcu a svedka Stana bolo zistené, že na základe pokynu ich nadriadeného K. X. v
sobotu, t.j. 11.5.2015 na ťahači, ktoré riadil svedok Stano spoločne aj so žalobcom a „ďalší“ vodičom X.

v doobedňajších hodinách išli pre ťahač žalovaného, ktorý bol, odstavený asi 60 až 80 „kom“ od Paríža,
ktoré tam doviezol ďalší vodič žalovaného Q. J.. Tento ťahač potom doviezol do terminálu v Paríži
vodič T. X.. Malo ísť o ťahač, z ktorého mal - podľa žalovaného - odcudziť žalobca naftu. Potom čo ho
vodič X. doviezol tak ho zaparkoval tak, že bol odstavený hneď oproti ťahaču svedka Stana, takže odtiaľ
mal na neho výhľad. Hneď za týmto ťahačom bol zaparkovaný ťahač žalobcu. V noci v sobotu prišiel

do terminálu svedok X., ktorý mal ďalej riadiť ťahač, ktorý do terminálu doviezol vodič X.. Svedok X.
vo svojej výpovedi tvrdil, že hneď ako si prevzal tento ťahač tak zisťoval stav nádrže, pričom už mal
informáciu od vodiča, ktorý s týmto autom pred ním jazdil (J.), že tento natankoval plnú nádrž. Tvrdil, že
zistil, že malá nádrž je prázdna a že chýba nafta aj vo veľkej „nádrže“, takže musel potom dotankovať
asi 1000 alebo 1100 litrov nafty. Tvrdil, že ťahač bol zaparkovaný opačným smerom ako ho zaparkoval

predtým vodič X.. Pokiaľ ide o to kedy malo dôjsť k úbytku nafty z tohto ťahača a za akých okolností
tak ani jeden „so“ vypočutých svedkov prítomných v „terminály“ v Paríži v období od soboty 10.5.2014
do nedele 11.5.2014, v ktorom čase údajne malo k tomuto dôjsť nepotvrdili, že krádeže nafty sa mal
dopustiť žalobca, resp. ani jeden z nich ho osobne nevidel. Svedok X. uviedol, že on osobne si myslí,
že to urobil žalobca a to z dôvodu, že mu to povedal vodič X.W.. Tvrdil, že keď prišiel do terminálu tak

bol ťahač, z ktorého bola odcudzená nafta otočený, resp. zaparkovaný inak ako ho zaparkoval vodič X.
a údajne žalobca mal vo svojom ťahači zavesenú na nádrži žltú hadicu a neustále mu žalobca predtým
ako prišiel do terminálu telefonoval a to ako tvrdil len preto, aby zistil ako ďaleko je od terminálu a koľko
má ešte času. Svedok J. uviedol pred ním, že o krádeži nafty z ťahača v termináli v Paríži mu povedal
svedok X., ktorý mu aj povedal, že podozrieva z tejto krádeže žalobcu. Ani on však žalobcu osobne

nevidel, žeby naftu z ťahača ukradol. Svedok X., personalista žalovaného, uviedol vo svojej výpovedi,
že vodič X. mu 12.5.2014, t.j. v pondelok ráno telefonoval, že z ťahača F215 zmizlo 500 l nafty a túto
skutočnosť zistil hneď v sobotu ako pricestoval do terminálu v Paríži, kde si prevzal toto auto - ťahač.
Potvrdil, že tento ťahač na jeho pokyn doviezol do terminálu v Paríži vodič X., ktorého pre neho odviezol
Stano aj so žalobcom. Uviedol, že pokiaľ je zistená krádež nafty tak nekontaktujú miestnu políciu, v

tomto prípade francúzsku a to z dôvodu, že majú s ňou také skúsenosti, že aj keď ich privolajú tak
často meškajú alebo ani neprídu a potom vodiči meškajú s dovozom nákladu zákazníkom. Uviedol, že
je povinnosťou vodiča ako zistí krádež, aby privolal políciu, avšak na druhej strane tvrdil, že nemôžu
volať zo služobných mobilov, ale len napr. z pumpy, ak tam je. V tomto prípade však nebola privolanápolícia. K záveru, že naftu ukradol žalobca dospel tak, že telefonicky požiadal o vyjadrenie vodičov: X.,
ktorý mu oznámil, že to urobil žalobca, Stana, ktorý mu oznámil, že podozrieva žalobcu a aj vodiča X.,
ktorý mu povedal, že tiež podozrieva žalobcu. Preto ich požiadal, aby sa k tomuto písomne vyjadrili a

na základe ich písomných vyjadrení ako aj toho, že údajne už predtým zistil, že ak riadil pridelený ťahač
žalobca a potom ten istý ťahač aj iní vodiči tak u žalobcu bola oproti ostatným vodičom väčšia spotreba
a tieto skutočnosti oznámil aj konateľovi žalovaného, ktorému aj navrhol, aby so žalobcom bol aj z týchto
dôvodov okamžite skončený pracovný pomer k čomu následne došlo. Na druhej strane svedok X. tvrdil,
že v termináli sa v tom čase, keď došlo k označenej krádeži nafty nachádzali aj ďalší zamestnanci

žalovaného - vodiči rumunskej národnosti, ktorí údajne tiež tvrdili, že sa toho konania mal dopustiť
žalobca, ale že to nenahlásili kvôli rečovej bariére. Žalovaný mu ako dôkaz preukazujúci, že došlo k
úbytkunaftyvťahačiF214,predložiltzv.dieslovélístky,zktorýchúdajnejemožnézistiťkedyakoľkobolo
v spornom období natankovanej nafty do ťahača, z ktorého mal údajne odcudziť naftu žalobca, písomné
prehlásenia svedkov: vodičov U., X., Y., J.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žaloba bola podaná žalobcom dôvodne. Žalovaným uvedený dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru so žalobcom nebol však v konaní preukázaný. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil,
že by osobne videl žalobcu ako mal odcudziť v označený deň, t.j. 11.5.2014 500 l nafty z odstaveného
ťahača žalovaného. Ako vyplýva z ich výpovedí tak len si to mysleli, podozrievali ho. V prípade, že to tak
malo byť tak im nič im nebránilo privolať políciu, pričom neobstojí ich obrana, že tak neurobili kvôli zlej
skúsenosti s políciou vo Francúzsku a kvôli rečovej bariére. Navyše v písomnom okamžitom skončení

pracovného pomeru žalovaný neuviedol z akého ťahača presne odcudzil žalobca naftu, tzn. neoznačil
ho typom, evidenčným číslom a p. To urobil až v priebehu konania. Žalovaný ani neuviedol v akej výške
mal žalobca túto škodu spôsobiť a dokonca ju doteraz ani od neho nevymáhal! Nie je ani jasné prečo
potom ako sa údajní svedkovia tohto konania dozvedeli o tomto konaní žalobcu a aj samotní zástupcovia
žalovaného neobrátili na orgány činné v tr. konaní (políciu), aby konanie žalobcu prešetrili a zistili, či

sa ho on dopustil. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo 16.5.2014 je neplatné. O trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods.3 O. s. p.).
I. Proti Rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Dôkaz: Rozsudkom 11Cpr/2/2014-112. II.
Cit. rozsudkom súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané jeho listom zo 16.5.2014

je neplatné. V druhom výroku súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku. Proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie, v súlade s
§ 205 ods.2 písm. b),c),d) a f) O. s. p. a navrhol uvedený rozsudok zmeniť v súlade s jeho návrhom
tak, že sa zamietne žaloba žalobcu v celom rozsahu, príp. napadnutý rozsudok súdu sa zruší a vráti
sa vec súdu na ďalšie konanie, nakoľko tento: - neúplne zistil skutkový stav veci, keďže neprihliadal

na všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z písomných, resp. ústnych prednesov účastníkov, - nesprávne
zhodnotil vykonané dokazovanie, - nesprávne právne posúdil predmetnú vec a ako aj - konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa jeho názoru súd dospel na
základe nedostatočného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Svojeodvolanieopierapredovšetkýmotietoprávneaskutkové

dôvody: Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu vyplýva, že tento pri rozhodovaní o predmete
konania zohľadňoval skutočnosti, ktoré uviedol na str.9 napadnutého rozsudku (reprodukoval doslovne
takmer celú str.9 a časť prvého a druhého odseku na str.10 napadnutého rozsudku). Za daných okolností
má za to, že súd si nesprávne osvojil argumentácie žalobcu, pričom nesprávne vyhodnotil skutkový
stav. Uviedol, ako by mal súd hodnotiť dôkazy podľa § 132 O. s. p., ako má súd rozhodovať podľa

§ 153 ods.1 O. s. p. (citoval znenie týchto ust.) a tiež citoval znenie § 157 ods.2 O. s. p. Povinnosť
súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z
princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ktorého účelom je, o. i., vylúčenie
ľubovôle súdu pri rozhodovaní. V prípade odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že popisným
spôsobomopísanésvedeckévýpovedezjednotlivýchpojednávaníazáversúdujevabsolútnomrozpore

a bez akejkoľvek logickej väzby na uvedené zákonné požiadavky na to, ako má súd rozhodovať, ako
má hodnotiť dôkazy a ako má odôvodňovať rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku úplne
absentuje akýkoľvek vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Po preštudovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku je
potrebné konštatovať, že v prípade, ak by súd: - bral do úvahy (prihliadal) pri posudzovaní skutkového

a právneho stavu veci celý rozsah vykonaného dokazovania (či už prostredníctvom listinných dôkazov,
ako aj obsahov všetkých svedeckých výpovedí), ako aj - vykonal riadne všetky navrhované dôkazy
(predovšetkým navrhované svedecké výpovede) a následne - vyhodnotil všetky predložené a vykonané
dôkazy riadne a v logických súvislostiach nikdy by nemohol dospieť k uvedeným záverom. Súd vpriamom rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania
(ktorým je aj on - žalovaný) bez akéhokoľvek odôvodnenia nebral do úvahy vyjadrenia svedkov v
rámci ich svedeckých výpovedí a neprihliadal komplexne na ich celý obsah, keď v rozpore s ich

vyjadreniami v napadnutom rozsudku „a“ str.10 konštatuje (reprodukoval doslovne druhý odsek na
str.10 napadnutého rozsudku). Takýto záver je jednoznačným dôsledkom nesprávneho zhodnotenia
vykonaného dokazovania a nadväzne na to aj neúplného zistenia skutkového stavu veci, zapríčineného
nevyhodnotením skutočností, ktoré vyplynuli z písomných, resp. ústnych prednesov účastníkov konania,
ako aj svedkov. Logickým vyústením takéhoto nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania je aj

následné nesprávne právne posúdenie predmetnej veci, ktorého dôsledkom je aj záver súdu na str.8 a
9 napadnutého rozsudku (doslovne ho reprodukoval). Čo sa týka údajného neunesenia jeho dôkazného
bremena v súvislosti s preukázaním pravdivosti tvrdení, týkajúcich sa porušenia pracovnej disciplíny
žalobcom a s tým súvisiacim údajným nepreukázaním dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, či už formou listinných dôkazov alebo prostredníctvom výpovedí svedkov, ktorých v rámci
prvostupňového konania navrhol, poukazuje na nasledujúce: V rámci konania predložil/navrhol vykonať

súdu nasledujúce dôkazy: - Pracovnú zmluvu z 5.8.2013, dojednanú medzi účastníkmi konania, vo
vzťahu k jej osobitným ust. uvedeným v bodoch 6.,10. a 12., - svedeckú výpoveď Stana na pojednávaní
23.1.2015, - svedeckú výpoveď X. na pojednávaní 23.1.2015, - svedeckú výpoveď J. na pojednávaní
23.1.2015, - svedeckú výpoveď X. na pojednávaní 24.3.2015, - dieselové lístky, z ktorých vyplýva
úbytok nafty v ťahači žalobcu F214 v spornom období, - vlastnoručné vyjadrenie žalobcu doručené

súdu na pojednávaní 23.1.2015, v rozpore s jeho vlastným vyjadrením pred súdom v ten istý deň a vo
vzťahu k výpovedi jednotlivých svedkov, a to U., X., J. H. X.. Keďže žalobca popieral a spochybňoval
v rámci prvostupňového konania akúkoľvek svoju osobnú vedomosť a súvislosť s odcudzením nafty z
ťahača, ktorý bol majetkom „žalobcu“ nachádzajúcom sa na termináli v Paríži a neustále uvádzal, že
tento ťahač bol dovezený na terminál vodičom Y. (a nie vodičom Bučkom tak, ako to ale v rozpore s

tvrdeniami žalobcu ustálil súd), pričom v rámci dokazovania sa tomuto nevenovala žiadna pozornosť, aj
keď navrhol vypočuť k uvedenému svedkov, a to Y. H. X., ktorí boli prítomní na termináli v Paríži, kde k
úbytku nafty z jeho ťahača skutočne došlo. Predmetný návrh na vypočutie svedkov Y. H. X. nebol však
zo strany súdu akceptovaný, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Z pohľadu uvedených nedostatkov
prvostupňového konania potrebuje poukázať na väzbu medzi predloženými listinnými dôkazmi a

oprávnenosťouskutočnostívytýkanýchžalobcovivokamžitomskončenípracovnéhopomeru.Konkrétne
podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Z. p., ktoré žalobca
prevzal 21.5.2014, sa tento dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že: odcudzil mu
(žalovanému) motorovú naftu z odstaveného ťahača, ktorý nebol obsadený žiadnym jeho vodičom, - na
skutok odcudzenia motorovej nafty z odstaveného ťahača bol žalobca upozornený jeho zamestnancami

- vodičmi Y., „. U., X., ktorí boli svedkami celej veci, - vykonal činnosť spojenú s vlastným obohatením
na jeho úkor, - konal v rozpore s osobitne dohodnutými podmienkami v bode 10. písm. e) a i) Pracovnej
zmluvy z 5.8.2013, - konal v rozpore so základnými povinnosťami zamestnanca podľa § 47 ods.1 písm.
b) a § 81 Z. p. Z vykonaných svedeckých výpovedí vyplynulo, že jeho zamestnanci, v pozícii vodičov
ho upozornili, ako svojho zamestnávateľa, prostredníctvom nadriadeného K.. X. na konanie žalobcu,

ako aj na to, že jedine on mohol odcudziť z odstaveného ťahača motorovú naftu. Naviac, predložil
súdu konkrétny dôkaz (dieselové lístky) o poklese stavu motorovej nafty z ťahača za veľmi krátku dobu,
čo súd odignoroval. Žalobca ani súdu nevysvetlil, prečo tvrdil, že ťahač, z ktorého následne odcudzil
naftu doviezol do terminálu vodič Y., keď ostatní svedkovia (U., X.) potvrdili, že ho doviezol nevypočutý
svedok X., tiež to, prečo neustále tel. vyvolával svedkovi X., kedy sa tento dostaví do terminálu v

Paríži, kde bol odstavený Bučkom dovezený ťahač, z ktorého odcudzil motorovú naftu. Rovnako žalobca
nevysvetlil, prečo on jediný nespal, keď sa v noci do terminálu v Paríži dostavili ďalší vodiči, a to
svedok X. a nevypočutý vodič T. W.. Žalobca tiež nevysvetlil, prečo bola jeho hadica prevesená na
nádrži ťahača a ani to, prečo neodmietol odísť domov, keď mu bolo na pracovisku doručované okamžité
skončeniepracovnéhopomerujehozamestnankyňou,ktoréodmietolprevziať,pričomalevprácinaďalej

ostať nechcel. Pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcom vychádzal taktiež aj
z dieselových lístkov, z ktorých nesporne vyplýva značný úbytok motorovej nafty a tiež z Pracovnej
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. V súvislosti s posudzovaním intenzity „protipráneho“
konania žalobcu poukazuje na skutočnosť, že pri klasifikácii porušenia pracovnej disciplíny žalobcom
je potrebné prihliadať na to, že: - zo strany žalobcu došlo k vedomému porušeniu viacerých povinností

vyplývajúcich mu priamo z Pracovnej zmluvy, ako z obojstranne dohodnutého právneho aktu, ako aj
priamo zo Z. p., pričom tieto povinnosti sú považované za zákonné povinnosti zamestnancov, ktorých
dodržiavania je vyžadované priamo a výslovne právnym predpisom, či Pracovnou zmluvou, - vedomá
stránka zavinenia je daná skutočnosťou, že s povinnosťami vyplývajúcimi žalobcovi z pracovnej zmluvybol tento riadne a preukázateľne oboznámený, takže mal vedomosť o tom, že v prípade ich porušenia
budevedenévočijehoosobedisciplinárnekonanie,atosmožnosťouokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru, takže - v danom prípade bol z jeho strany, ako zamestnávateľa smerom k žalobcovi, ako jeho

zamestnancovi výslovne a zrozumiteľnou formou prezentovaný rozsah pracovných povinností viažucich
sa na jeho oprávnené záujmy, na ktorých dodržiavaní bude, ako zamestnávateľ jednoznačne trvať. Ani s
týmito faktami sa však súd vôbec nevysporiadal a nevenoval im žiadnu pozornosť, čo malo taktiež vplyv
na nesprávne zhodnotenie vykonaného dokazovania a následne aj na nesprávne právne posúdenie
predmetnej veci. Poukazuje aj na to, že súd sa nevysporiadal s rozpornosťou tvrdení žalobcu vo vzťahu k

vypočutýmsvedkom.Napojednávaníkonanom23.1.2015totižnaotázkujeho(žalovaného)zástupkyne,
nech povie žalobca, kto ho poveril, aby sa postaral, teda aby sa postaral o kamión alebo o ťahač, z
ktorého mala byť odcudzená nafta, uviedol, že jemu to prikázal K.. X.. A keďže žalobca v tom čase
nemohol ísť pre ťahač, ktorý bol od terminálu v Paríži vzdialený 40 km, lebo mal popité, tak išiel pre
ťahač (o ktorý sa mal postarať sám na príkaz nadriadeného) s vodičom Y. a s vodičom Stanom na ťahači,
ktorý riadil vodič U.. Žalobca tiež uviedol, že Y.H. vložil svoju kartu do tohto ťahača, ktorý mali dopraviť

a tak ho teda dopravili. Tak ho teda (Y.) dopravil na stanovište terminálu v Paríži a odstavil ho tam. Na
ďalšiu otázku, či vlastne toto vozidlo, z ktorého bola potom odcudzená nafta, či tam stálo určitý čas, deň
alebo podobne, žalobca uviedol, cit.: No my sme tam vlastne na tomto stanovišti boli so U.. Mali sme
odstavené ťahače oproti tomuto autu. Bolo tam plno ľudí, chlapov. Boli tam ešte Rumuni a my. Avšak na
otázku žalobcu na svedka U., ako sme stáli s autami potom, čo tento svedok na otázku sudkyne, kto ešte

okrem svedka U. mal výhľad na toto auto, keď svedok Stano uviedol, že cit.: L.Á. X. stal za mnou, čiže
nemal na neho výhľad a auto žalobcu bolo pristavené alebo zaparkované za autom, ktoré sme doviezli.
Ja som mal výhľad aj na auto žalobcu, aj na auto, ktoré sme doviezli. Svedok U. na otázku žalobcu ako
sme stáli s autami, opätovne uviedol, cit.: Stáli sme tak, potom čo sme doviezli to auto, že ja som stál
s autom, my sme stáli v takom téčku, že ja som bol vlastne kolmo na 3 autá, ktoré stali predo mnou.

Boli to autá, ktoré stáli predo mnou, pána Bučka, potom to čo sme doviezli a pán Kováč, čiže žalobca.
Na otázku jeho (žalovaného) zástupkyne, či si žalobca všimol, keď viezli predmetný ťahač 40 km od
stanovišťa, či teda v tom ťahači bola nafta alebo koľko tam bolo nafty, žalobca uviedol: To ja neviem,
lebo ja som v tom aute ani v tom ťahači nešiel. Ja som sa ani o to nezaujímal, o to auto nezaujímal, či
koľko tam bolo nafty. Chcem ešte doplniť, že vlastne pre účely toho, aby sa zabránilo krádeži pohonných

hmôt, tak sú ťahače napojené na senzory. Pre taký prípad, že je náhly úbytok pohonných hmôt, tak vedia
vlastne na tom stredisku hneď, že sa tam niečo deje s tou nádržou, s tou naftou, čiže pokiaľ by som ja
mal odcudziť túto naftu, tak by hneď by mu malo ukázať, že vtedy sa to deje a mohli by potom ma na
to chlapi upozorniť a vyskočiť, čo robím, keď ja som to mal odcudziť a v tom inkriminovanom čase nikto
nevolal. Zo svedeckej výpovede „L. U., na pojednávaní konanom 23.1.2014 vyplynuli skutočnosti, ktoré

sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to: Na otázku súdu, aby svedok U. „písal“ skutočnosti, ktoré sú mu
známe ohľadom okamžitého skončenia pracovného pomeru a dôvodu, prečo bol okamžite skončený
pracovný pomer so žalobcom, nech uvedie skutočnosti, ktoré sú jemu osobne známe, tento svedok
uviedol, cit.: Keď som tam prišiel v ten piatok okrem žalobcu tam bol pán X.. ten tam bol určite a ešte
nejakí Rumuni. Na druhý deň v sobotu kontaktoval náš vedúci pán X. L. W., aby teda sme išli spolu, teda

ja a pán X. a žalobca pán W. pre auto patriace tiež žalovanému, ktoré bolo odstavené 60 km alebo 70
km pred nejakou firmou. Išlo vlastne o vozidlo, ktoré predtým riadil pán J.. Z toho auta odchádzal pán
J. v piatok v noci alebo večer. Keď sme tam prišli na mojom ťahači tak on už tam nebol. Na ťahači, na
ktorom som išiel so mnou ešte v tomto ťahači bol žalobca a pán X.. To vozidlo, po ktoré sme išli späť
priviezol pán X. a my so žalobcom, my dvaja sme sa vrátili späť na mojom ťahači. Na otázku sudkyne,

či svedok U. vie uviesť, prečo T.. X. povedal, že je vo vozidle, ktoré doviezli späť do terminálu v Paríži
málo nafty, či sa mu to zdalo málo alebo či je to obvyklé, že v takomto prípade je natankované málo,
svedok U. uviedol, cit.: Keď sme doniesli to auto, teda pán X., tak tam bola plná natankovaná nádrž.
Opravujem sa, teda dovezené auto bolo v doobedňajších hodinách v sobotu. Bolo odstavené vlastne
tak, že ja som mal na neho výhľad. Bolo to vlastné také téčko, čiže bolo odstavené predo mnou. Na

otázku sudkyne, kto mal teda kľúče od tohto auta a kto vlastne ďalej ho mal na starosti alebo kto ho
mohol mať na starosti, svedok U. uviedol, cit.: Kto mal kľúče to teda neviem presne, ale v noci v sobotu
prišiel pán X., ktorý s tým autom mal odísť. Na druhý deň, teda v nedeľu ráno mi povedal pán X., že
údajne zistil, že vo vozidle chýba väčšie množstvo nafty, viac ako 500 litrov, že je tam len asi pol nádrže,
pričom mal informáciu od vodiča, ktorý ho mal predtým na starosti pána J., s ktorým telefonoval, že tam

má byť na plno natankované. že tankoval v Belgicku. Na otázku sudkyne, či to povedal X. len svedkovi
U. alebo či to povedal aj viacerým, čo zistil, svedok U. uviedol, cit.: No boli sme tam už viacerí. A na
otázku sudkyne, či tam už bol aj žalobca, svedok U. uviedol, cit.: Áno. na opakovanú otázku sudkyne
na svedka Stana, či teda bol prítomný žalobca pri tom, keď T.. X. hovoril o tom, že mu chýba nafta,tento svedok uviedol: Áno, bol tam už prítomný aj žalobca. Na otázku sudkyne na žalobcu, či teda počul
čo povedal T.. X., žalobca uviedol: Možno som to aj počul, to neviem ale možno, že som na to nebral
nejaký ohľad. Na otázku sudkyne, či bol pritom svedkom, keď T.. X. telefonoval zamestnávateľovi v

pozícii routigera, svedok U. uviedol, cit.: Nie, ale už mi potom v pondelok volal pán X., že čo vlastne mu
telefonoval X. a ako sa to mohlo stať. Pýtal sa ma, či som videl konkrétne niekoho, čo sťahoval naftu
z toho auta. Povedal som mu, že som konkrétne ja nevidel, žeby niekto z tohto auta sťahoval naftu. V
pondelok ráno nás tam už bolo viacej ľudí, pretože medzi tým v sobotu v noci prišli na 2 kamiónoch ďalší
3 ľudia a to pán Y., X. a ešte jeden, priezvisko neviem, ale volal sa T.. Zo svedeckej výpovede X., na

pojednávaní konanom 23.1.2015 vyplynuli skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to: Na
otázku sudkyne, či vie svedok X. o tom, že žalobca bol prepustený z pracovného pomeru so žalovaným
a či vie kvôli čomu a od koho to vie, udáva svedok: Viem, že bol prepustený zo zamestnania kvôli krádeži
nafty v Paríži „s“ môjho vozidla, ktoré som mal vtedy na starosti. Toto viem od vedúceho pána X.. Na
otázku sudkyne, nech teda uvedie svedok X. všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe o tejto udalosti,
udáva svedok: Mňa T. W., ktorý tiež je zamestnancom žalovaného doviezol na kamióne z Rakúska do

terminálu v Paríži. Dorazili sme tam alebo pri aute som už bol v sobotu o 22.00 hod. Na otázku sudkyne,
kto videl svedka X. alebo s kým sa tam stretol, keď tam prišiel, tento svedok uviedol: Tak pribehol hneď
alebo vyskočil hneď žalobca, potom tam prišiel pán U. H. X.. Hneď ako teda si prídeme k autu, tak ho
hneď štartujeme, lebo zisťujeme či je auto v poriadku, takže som naštartoval vozidlo a zistil som hneď
na palivovej veľkej nádrži, lebo len toto ukazuje vozidlo, že tam vlastne nie je plná nádrž. Chýbalo tam

asi 150 alebo 200 litrov a malá nádrž bola prázdna. To, že je prázdna aj malá nádrž to som zistil tak,
že som si to overoval s palicou a tak som to aj zistil. Na otázku sudkyne, odkiaľ mal vedomosti svedok
X., že mala byť údajne natankovaná plná nádrž, tento svedok uviedol: Od kolegu, ktorý mal predtým
to „autom“, ktorý mi telefonoval, že auto je odstavené asi 80 km od Paríža a že je plne natankované,
vedel som to teda od J., ktorý je vonku na chodbe. To mi povedal tento pán ešte J. predtým. My sme

stále telefonicky spolu v kontakte. Inak som sa to nemal odkiaľ dozvedieť. Na otázku sudkyne, komu to
svedok X. povedal, keď to zistil, tento svedok uviedol: Bol tam vtedy U., neviem či to videl, či som mu
to len povedal, že to tak je. Potom tam bol aj ten W.. Bol tam aj X., ktorý mi vtedy povedal, že on to
vozidlo priviezol 80 km k terminálu a že nádrž bola plná a bol tam Q. Y.. Na otázku sudkyne na svedka
X., či tam bol aj prítomný žalobca, tento svedok uviedol: On tam vtedy nebol, on niekde odišiel. Na

otázku sudkyne na svedka X., odkiaľ vie teda, že má indície, že kto to urobil, tento svedok uviedol: Ja
si myslím, nech sa nehnevá žalobca, že to urobil on. Myslím si to preto, že keď som tam prišiel, keď
som sa vypakoval, tak auto bolo inak otočené ako predtým ako bolo dovezené a žalobca mal na svojom
aute na nádrži žltú hadicu a celou cestou, keď som tam išiel mi vyvolával alebo nám vyvolával kde sme,
ako sme, že ja si myslím, že sa informoval ako ešte dlho má času. Žalobca telefonoval mne osobne na

moje súkromné číslo. Na otázku sudkyne, odkiaľ vie svedok X., že kto to urobil, že to urobil žalobca,
tento svedok uviedol: Viem to od X.. Zo svedeckej výpovede K.. X., na pojednávaní konanom 24.3.2015
vyplynuli skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, a to: Na otázku sudkyne, či vie svedok
X. povedať, na základe čoho dospel zamestnávateľ žalobcu, čiže žalovaný k tomu, že práve žalobca
zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená na tomto vozidle, resp. za zmiznutie týchto pohonných hmôt,

tento svedok uviedol: Hneď v pondelok som to riešil a teda zistil som, že na termináli sa nachádzali Y.,
U., X. a žalobca. Na otázku sudkyne na svedka X., ako teda dospeli k tomu, že za krádež je zodpovedný
žalobca, tento svedok uviedol: Pán X., t.j. preberajúci vodič tohto vozidla, jeho povinnosťou je zapísať
stav pohonných hmôt v tomto vozidle do dieslového listu a ten mi vlastne povedal, že mal podozrenie,
že to urobil žalobca. Takisto som sa spýtal aj vodiča Stana, či teda má nejaké podozrenie, kto to mohol

urobiť a ten sa takisto vyjadril, že má podozrenie, že to spáchal žalobca. Tretia osoba bol pán X., ktorému
som tiež volal a ten mi tiež potvrdil, že má podozrenie, že to urobil žalobca, čiže pán Kováč. Prítomný v
Paríži bol aj pán Y.. Na základe toho som ich teda požiadal, na základe tých telefonických rozhovorov,
aby sa písomne k tomuto vyjadrili k tomu, ako to bolo, ako sa to stalo a z toho som teda vychádzal.
Písomne sa mi títo vyjadrili a slovne ma upozornili, že to urobil žalobca. Na otázku sudkyne na svedka

X., či to nejako riešili, keď zistili, že ten úbytok, že teda ide o nejaký úbytok na vozidle, kedy to teda
zistili, a či to už riešili, či bol na to upozornený žalobca, tento svedok uviedol: Vlastne tento kontrolný
záznam som si dal vytiahnuť až po tejto udalosti v Paríži, kde som tieto skutočnosti zistil. Upovedomil
som teda na základe toho, týchto zistených skutočností pána konateľa, že teda došlo, dochádzalo k
úbytku pohonných hmôt na jeho vozidle a takisto, že došlo k zmiznutiu 500 l nafty, a že údajne podľa

ďalších vodičov je za to zodpovedný žalobca. Samozrejme som aj navrhol pánovi konateľovi, že má
teda dôjsť aj k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Na otázku zástupcu žalobcu
na svedka X., či je pravdou, že komunikoval svedok X. so žalobcom ohľadom toho, že údajne mal
on spôsobiť túto krádež, tento svedok uviedol: Povedal som mu, že na základe oznámenia X., X. jepodozrenie, že to mal on spôsobiť. A na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či nejakým spôsobom tlačil
svedok X. na žalobcu, aby sa k tomu priznal, tento svedok uviedol: Ja som len chcel vedieť jeho názor
alebo stanovisko k týmto tvrdeniam. Na otázku jeho zástupkyne na svedka X., koľkokrát sa rozprával

o udalosti s T.. Y., a čo bolo predmetom ich rozhovorov, tento svedok uviedol: Nerozprával som sa
len s ním, ale aj s ďalšími svedkami, vodičmi, ktorých som spomínal. S každým iným minimálne 2 x
telefonicky a každý z nich mi teda potvrdil, že to mal spáchať žalobca. Na otázku jeho zástupkyne na
svedka X., čo konkrétne, keď vypočúval aj T.. X., čo mu tento povedal a na doplňujúcu otázku sudkyne,
či s nimi rozprával aj osobne, tento svedok uviedol: Rozprával som s každým telefonicky, aj s pánom

X., keď som v pondelok hovoril, ten mi povedal, že údajne aj na jeho vozidle sa niekto pokúšal odcudziť
naftu. Mal otvorené nádrže, ale pravdepodobne musel páchateľa vyrušiť, keď odhrnul záclony, ale nič
nevidel. Potom mi povedal X., že vlastne keď sa mal vrátiť do terminálu Paríž, tak zisťoval, či sa tam
ešte nachádza žalobca, pretože mal obavu sa vrátiť do terminálu Paríž. Mal strach, že ho pán W. fyzicky
napadne. Kvôli tomu sa bál, lebo, že údajne ho mal fyzicky napadnúť, ale ho fyzicky napadol kvôli tomu,
že ho obvinili, že mal ukradnúť žalobca naftu. Ukľudnil som pána X., že nech pokračuje ďalej v ceste

a v prípade, že k takémuto incidentu dôjde, tak hneď zavolám políciu. Na otázku jeho zástupkyne na
svedka X., či okrem týchto svedkov, týchto vodičov oslovil svedok X. aj iných vodičov, tento svedok
uviedol: Áno, oslovili sme ešte aj rumunské oddelenie, vedúceho rumunského oddelenia, ktorý má na
starosti rumunských vodičov, čiže vodičov, ktorí rozprávajú len rumunsky, a či teda nemajú rumunskí
vodiči, ktorí sa v tom čase tam nachádzali o týchto skutočnostiach vedomosti. Tento potom, čo zistil mi

povedal, že rumunskí vodiči, ktorí tam v tom čase boli sa vyjadrili, že už by bolo načase, aby žalobca
odišiel z tohto terminálu. Pravdepodobne ho musel niekto vidieť, že tam niečo urobil. Ani s týmito faktami
sa však súd vôbec nevysporiadal a nevenoval im žiadnu pozornosť, čo malo taktiež vplyv na nesprávne
zhodnotenie vykonaného dokazovania a následne aj na nesprávne právne posúdenie predmetnej veci.
Preto má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru ním, ako zamestnávateľom, zo 16.5.2014,

doručené žalobcovi 21.5.2014, na základe ktorého skončil pracovný pomer so žalobcom je platné a
dôvodné, lebo konanie, ktoré je v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu bolo ním (žalovaným) zistené 11.5.2014, v dôsledku
svedectvaniekoľkýchďalšíchjehozamestnancov,ktorísivočinemusplnilisvojuoznamovaciupovinnosť
vyplývajúcu im jednak z pracovnej zmluvy (podľa bodu 6.), v spojení s čl. 2 a 5 Základných zásad

ustanovených Z. p., podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo spoluzamestnancov, ako aj zo zásady, že zamestnanci
a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Preto aj na skutok žalobcu - odcudzenie 500 l nafty z jeho odstaveného ťahača bol žalobca, ako jeho

zamestnanec upozornený ďalšími spoluzamestnancami, ktorí boli svedkami jeho činu, kvalifikovaného
ním ako „závažného“ porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, a to v dôsledku jeho intenzity,
závažnosti a nemorálnosti. Preto má tiež za to, že je daný dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s.
p., ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom zistení a týka sa takých skutkových zistení, na základe
ktorých súd danú vec po právnej stránke posúdil, avšak ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto, s poukazom na § 132 a § 135 O. s. p. má za to, že
skutkové zistenia vykonané súdom nezodpovedajú vykonaným dôkazom, lebo výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s cit. O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
„s“ vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania ani nevyplynuli alebo ani inak nevyšli
počas konania najavo, resp. tiež súd opomenul uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo počas konania. Tiež argumentuje, že napadnutý rozsudok
súdu sa opiera o nesprávne skutkové zistenia, ktoré tento súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Naviac, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu neobsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Súd sa totiž v odôvodnení svojho
odvolaním napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup nie je preto v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na
všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré tento súd prijal. „S“ formulácie
§ 132 O. s. p. je totiž možné vyvodiť, že súd je povinný si navzájom odporujúce dôkazy hodnotiť
a zdôvodniť, a to, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, a prečo niektoré odmietol
vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, príp. aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol

zaoberať vôbec (nevykonal výsluch navrhovaných svedkov). Preto má za to, že nedostatky odvolaním
napadnutého rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd
nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu. Má za
to, že súd sa navyše dostatočne nevyporiadal ani s protirečivými argumentmi účastníkov konania. III.Na základe uvedených skutočností preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v súlade s jeho návrhom
tak, že sa zamietne žaloba žalobcu v celom rozsahu, príp. sa rozsudok zruší a vráti sa vec súdu na
ďalšie konanie.

Žalobca podal k odvolaniu žalovaného nasledovné vyjadrenie: Rozsudok považuje za vecne správny,
logicky odôvodnený s dostatočne zisteným skutkovým stavom a so správnym právnym zhodnotením.
Podané odvolanie žalovaného považuje za čisto účelové, pričom zo samotného znenia podaného
odvolania je viac ako zrejmé, že účelom žalovaného je natiahnuť čas, odvolanie je zmätočne
odôvodnené a z kontextu celého prípadu a celého konania zástupca účelovo vyberá niektoré tvrdenia

bezširšíchsúvislostítak,abyspochybnilisprávnosťaodôvodnenosťsamotnéhonapadnutéhorozsudku.
K samotnému odvolaniu žalovaného uvádza: 1) Žalovaný na str.2 odvolania uvádza, že súd dospel na
základe nedostatočného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. S uvedeným sa nestotožňuje a uvádza, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a právne posúdenie
súdom zisteného skutkového stavu je správne. 2) Žalovaný sa v odvolaní na viacerých miestach

snaží vytvoriť formou rôznych úvah, hypotéz a ničím nepodložených tvrdení predstavu o tom, že
on ako žalobca predmetnú naftu skutočne kradol. Opomína pritom zásadné skutočnosti - napr. na
str.2 uvádza svedecké výpovede, ktorými sa snaží preukázať skutočnosť, že predmetný ťahač vodič
X. odparkoval určitým spôsobom. Žalovaný absolútne opomína skutočnosť, že ako žalobca nemal
možnosť akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetným ťahačom, predmetný ťahač nešoféroval,

nebol mu zverený do starostlivosti, v predmetné obdobie od ťahača nemal kľúče, je vylúčené, aby s
ním akýmkoľvek spôsobom manipuloval. Žalovaný si predtým, než ho krivo obvinil z krádeže nafty
predovšetkým zistiť komu dal kľúče od predmetného ťahača vodič X.Č., kto mal kľúče ako aj samotný
ťahač na starosti až do príchodu ďalšieho vodiča - X.. Na str.3 uvádza výpoveď svedka X., podľa ktorej
aj ďalší zamestnanci žalovaného (vodiči rumunskej národnosti) mali tvrdiť, že krádeže nafty sa dopustil

práve on, avšak toto údajne nenahlásili kvôli rečovej bariére. Uvedené tvrdenie je ničím nepotvrdené
tvrdenie žalovaného - ak ho niektorí z jeho zamestnancov (hoci rumunskej národnosti) videl kradnúť
naftu, určite by o tejto skutočnosti informoval žalovaného a určite by žalovaný dokázal túto osobu
identifikovať a nepoužíval by iba neurčité a ničím nepodložené tvrdenie - že vodiči rumunskej národnosti
ho mali vidieť kradnúť naftu. Žalovaný účelovo vyberá skutočnosti, ktoré smerujú v jeho prospech, avšak

absolútne opomína skutočnosť, že nikto z vypočutých svedkov, resp. jeho zamestnancov ho nevidel
ako naftu kradol, dokonca aj svedok X. uviedol, že nevie vylúčiť, že naftu mohol kradnúť v predmetnom
„terminál“ niekto iní (trebárs aj spomenutí rumunskí vodiči). 3) Žalovaný alibisticky konštatuje (str.4),
že popisným spôsobom opísané svedecké výpovede z jednotlivých pojednávaní a záver súdu je v
absolútnom rozpore a bez akejkoľvek logickej väzby na uvedené zákonné požiadavky nato, ako má

súd rozhodovať, ako má hodnotiť dôkazy a ako má odôvodňovať rozsudok. Toto tvrdenie je prázdna
fráza, žalovaný nepoukázal ani na jednu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné
konštatovať rozpory vo výpovediach, v nedostatku skutkového zisťovania či pochybenia v právnom
hodnotení skutkového stavu. Žalovaný nepoukázal na jednu konkrétnu skutočnosť, ktorú možno súdu
vytýkať, nepoukázal na jeden záver súdnej praxe, ktorá by napadnutému rozhodnutiu odporovala. Ide o

bezobsažnú, prázdnu a ničím nepodloženú frázu žalovaného. 4) Žalovaný odvolanie odôvodňuje, o. i.,
(str.5) tým, že iba on mohol z odstaveného ťahača odcudziť naftu. Toto je však názor žalovaného, ničím
nepodložená indícia, hypotéza, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V priebehu dokazovania
totiž vyšlo jednoznačne najavo, že jasný dôkaz o tom, že predmetnú naftu kradol neexistuje. Žalovaný
priznal, že s nim pracovný pomer okamžite skončil v podstate na základe tvrdení niektorých kolegov,

ktorí sa vyjadrili v tom smere, že si myslia, že naftu by mohol kradnúť on. Avšak ani jeden nepotvrdil,
že by ho naftu kradnúť videli. Ostatne to potvrdil pri svojej výpovedi aj K.. X.. Čo sa týka údajného
dôkazu - dieselové lístky o poklese stavu motorovej nafty z ťahača za veľmi krátku dobu, pričom
žalovaný uviedol, že súd tento dôkaz ignoroval, čo je klamstvo. Súd sa uvedenými dieselovými lístkami
jednoznačne a podrobne zaoberal. Žalovaný opomenul skutočnosť, že predmetom tohto konanie je

otázka platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu údajnej krádeže
nafty. Samotné dieselové lístky nie sú z povahy veci spôsobilé preukázať to, či v predmetný deň
z predmetného ťahača kradol skutočne on. Tieto lístky môžu preukazovať akurát to, že mal vyššiu
spotrebu, čo mohlo byť zapríčinené rôznymi skutočnosťami (tempo jazdy, hustota premávky, zápchy v
mestách, stav pneumatík, váha nákladu a i.). Z dieselových lístkov možno vyplýva, že jazdil so zvýšenou

spotrebou, avšak nemožno z nich vyčítať, že z predmetného ťahača kradol naftu (nakoľko predložené
dieselové lístky sa týkajú spotreby jeho ťahača, nie ťahača, z ktorého bola nafta odcudzená). Ostatne
predložené dieselové lístky nepreukazujú ani to, že by z predmetného ťahača F215 zmizlo 500 l nafty
a súčasne ani nepreukazujú, že by sa v niektorom z ťahačov žalovaného náhle objavilo 500 l naftynavyše. Ostatne žalovaný do dnešného dňa jednoznačne napriek „dotazovaniu“ ako zo strany súdu,
tak i zo strany „navrhovateľa“ nevysvetlil, akým spôsobom ku krádeži došlo (či išlo o jednorazový
výber nafty v objeme 500 l v predmetný večer alebo išlo o postupné výbery nafty, žalovaný neozrejmil,

akým spôsobom s odcudzenou naftou žalovaný naložil - či ju použil pre vlastné potreby, či ju predal
tretím osobám, či ju nalial do vlastnej nádrže na jeho ťahači) - žalovaný len tvrdí, že došlo ku krádeži,
avšak nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom sa k nej on (žalobca) dostal, akým spôsobom
s ňou naložil (prelial ju azda do 500 ks litrových PET fľašiek od minerálky?). 5) Žalovaný na str.6
uvádza bez bližšieho konkretizovania, že súd sa nevysporiadal s rozpornosťou jeho tvrdení vo vzťahu

k vypočutým svedkom - toto ale tvrdí bez toho, aby poukázal na jedinú konkrétnu skutočnosť, ktorej
rozpornosť namieta. Domnieva sa (žalobca) naopak, že súd sa správne zameral na kľúčovú otázku -
či ho niekto „zo z“ prítomných zamestnancov žalovaného videl kradnúť z predmetného ťahača naftu
alebo či žalovaný toto tvrdenie dokáže preukázať iným spôsobom - čo ale nedokázal. Súd sa celkom
správne nenechal zmiasť bezpredmetnými úvahami žalovaného o spôsobe odparkovania predmetného
ťahača (a ďalších nepodstatných detailov). 6) Podstata dôkaznej situácie spočíva v tom, že žalovaný

svoj záver o tom, že kradol naftu podložil tým, že došlo k zmiznutiu 500 l nafty a že údajne podľa ďalších
vodičov je zato zodpovedný. Žiaden ďalší dôkaz žalovaný nevyprodukoval a v tomto smere súd nemohol
rozhodnúť ináč. Tvrdenia pravdepodobne ho musel niekto vidieť - žalovaný považuje za fakty (str.9). V
tomto sa však zrejme mýli, pretože z vykonaného dokazovania pred súdom jednoznačne vyplýva, že
ani jeden z vodičov ho kradnúť nevidel, ani jeden svedok, vrátane K.. X. nepotvrdil, že naftu kradol,

iba uviedli, že sa tak domnievali, že si to mysleli. Takéto úvahy ale nemôžu mať povahu faktu a ak
sa tak žalovaný domnieva, mýli sa. 7) Domnieva sa, že súd svoje rozhodnutie nezaložil na chybnom
hodnotení dôkazov, tieto vyhodnotil správne a nenechal sa zmiasť ničím nepodloženými tvrdeniami,
úvahami a hypotézami žalovaného. Žalovaný namiesto konkrétnych tvrdení a konkrétnych skutkových
pochybení, resp. konkrétnej právnej argumentácie podloženej súdnou praxou alebo doktrínou dokázal

vyprodukovať len všeobecné frázy (str.10: „S/d“ prvého stupňa .. sa nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový nie je preto v odôvodnení dostatočne vysvetlený).
8) Stotožňuje sa so závermi súdu, podľa ktorého ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by ho osobne
videl ako 11.5.2015 kradne 500 l nafty z odstaveného ťahača žalovaného. Ako to správne zhodnotil
súd, išlo v tomto smere len o podozrenia vodičov. Súd správne uzatvoril, že žalovaný na prešetrenie

krádeže neprivolal ani políciu, pričom správne zdôraznil, že pochybnosť o dôvodnosti žaloby predstavuje
aj samotná skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa spôsobenú škodu nevymáha ani v občianskom
súdnom konaní. Podstata predmetného sporu spočíva vtom, že v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Z.
p. je predpokladom pre možné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
preukázanie skutočnosti, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. V danom prípade však

žalovaný len tvrdí určité skutočnosti, bez toho, aby boli tieto skutočnosti nejakým spôsobom preukázané
(napr. uvedených vodičov, závery policajného vyšetrovania atď.) Možno konštatovať, že „v pre“ úspešné
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, zamestnávateľ musí úspešne
viesť dôkaz o naplnení zák. stanovených podmienok - v danom prípade závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Žalovanému sa však podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa nepodarilo preukázať, žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
jeho tvrdenie o závažnom porušení pracovnej disciplíny z jeho strany preukázať. Dovodzovať závažné
porušenie pracovnej disciplíny na základe tvrdenia jedného zo zamestnancov je absurdné. Žalovaný
nepredložil relevantný dôkaz (videozáznam, výsledky policajného vyšetrovania, svedecké výpovede či
iné), poukazuje len na údajné tvrdenia osôb.

Rozsudok vo výroku II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.),
preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo

je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba
opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo
vyrovnal.

Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnompoučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žiadna skutočnosť uvedená žalovaným v odvolaní neumožňuje záver, žeby konanie na súde prvého
stupňa bolo takou inou vadou postihnuté.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Ak súd prvého stupňa v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp.
vykonalinédôkazynazistenieskutkovéhostavu,nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpred
súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku
nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (R 6/2000) a nie je ani porušením práva na spravodlivý

proces.
Nevykonanie dôkazov označených v odvolaní nemalo nijaký vplyv na správnosť zistenia skutkového
stavu, lebo skutočnosti kto doviezol ťahač do terminálu, ako bol ťahač zaparkovaný, resp. odstavený a
čo tvrdili vodiči rumunskej národnosti, nemajú pre správne posúdenie prejednávanej veci žiaden právny
význam.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné
zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré
z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť

zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá § 132 O. s. p., lebo
hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne
ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým
záverom, je zrejmý nesúlad.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Pokiaľ žalovaný považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ide len o jeho ničím nepodložený

subjektívny názor.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto nie je nepreskúmateľný.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:
Podľateórieprocesnéhoprávasvedkomjefyzickáosobamajúcapovinnosťvypovedaťoskutočnostiach,
ktoré sú predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi zmyslami a preto pri zisťovaní skutkového

stavu nemôže byť vzatá do úvahy výpoveď, ktorá je podľa svojho obsahu hodnotením a nie výsledkom
zmyslového vnímania, keďže fyzickej osobe v postavení svedka neprislúcha akékoľvek hodnotenie
skutočností významných pre rozhodnutie.
Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo závažné porušenie pracovnej
disciplíny tým spôsobom, že odcudzil žalovanému motorovú naftu na stanovišti kontajnerov v Paríži z

odstaveného ťahača, ktoré nebolo obsadene vodičom žalovaného, na ktorý čin žalovaného upozornili
ďalší vodiči Y.H., U. H. X., ktorí boli svedkami celej veci.
Ani jeden z uvedených svedkov však nevidel, žeby žalobca odcudzoval naftu z ťahača žalovaného, ale
ibavyslovovalisvojeničímnepodloženédomnienky,pretosúdsprávnenazákladeichvýpovedínemohol
dospieť k záveru, že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu tak, ako žalovaný uviedol v okamžitom

skončení pracovného pomeru.
Svedok X., personalista žalovaného, vypovedal, o. i., že pokiaľ je zistená krádež nafty tak nekontaktujú
miestnu políciu, v tomto prípade francúzsku a to z dôvodu, že majú s ňou také skúsenosti, že aj keď ich
privolajú tak často meškajú alebo ani neprídu a potom vodiči meškajú s dovozom nákladu zákazníkom,
ale keď mu T.. X. povedal, že mal strach, že ho žalobca fyzicky napadne, ukľudnil ho, že nech pokračuje

ďalej v ceste a v prípade, že k takémuto incidentu dôjde, tak hneď zavolá políciu, tzn., že dôvodom
nekontaktovania miestnej francúzskej polície v prípade zistenia krádeže nafty nemohlo byť meškanie
polície a následné meškanie dovozu nákladu tovaru zákazníkom.
V prejednávanej veci, vzhľadom na dôkaznú situáciu, iba výsledky vyšetrovania polície mohli byť
vierohodným dôkazom pri zisťovaní skutkového stavu veci.

Podľa § 224 ods.4 O. s. p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.