Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114210193.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 01 Bratislava, proti odporkyni: J. J., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. XX, v konaní zastúpená opatrovníčkou: H.. J. T., M. K. Y. R., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát,
Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.273,14 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 11C/92/2014-21 zo dňa 26.11.2014 sa zrušuje.

II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 269,29 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,25% ročne zo sumy 269,29 eura od 15.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 80,77
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.12.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.273,14
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 18.07.2011, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 11.06.2010 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8100030408, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 720,00 eur.
Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporkyňa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške
38,58 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Odporkyňa sa
dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do okamžitej splatnosti úveru napokon
zaplatila len sumu 347,22 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č.
10 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.

okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.273,14 eura
dňa 18.07.2011. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si
navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom
k prvému dňu omeškania.Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/92/2014-21 zo dňa
26.11.2014.

Podľa § 173 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo
i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz

spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho vo výroku
I. tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 OSP zrušil v plnom rozsahu.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkyne, súd jej uznesením ustanovil v zmysle § 29

ods.2OSPpretotokonanieopatrovníčku.Opatrovníčkebolnávrhsprílohamidoručenýdňa30.09.2015,
k tomuto uviedla, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu v závislosti od vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu.

Podaním zo dňa 18.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014, oznámilo občianske

združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv odporkyne. Navrhovateľ ani
odporkyňa po doručení oznámenia o vstupe nenamietali proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
na strane odporkyne.

Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 06.08.2015, kde uviedol, že s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka. Vedľajší účastník poukázal na vady kontraktačného procesu, ktoré môžu mať významné
právne následky na daný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Samotný proces vzniku zmluvy začal

podaním žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Následne navrhovateľ schválil žiadosť. Tento
moment považuje vedľajší účastník za podstatný, keďže až schválením žiadosti predkladá navrhovateľ
návrh na uzavretie zmluvy odporcovi. Toto sa však nestalo, navrhovateľ odovzdal podpísanú žiadosť
odporcovi po tom, čo ju schválil bez ďalšieho, pričom mala nasledovať druhá fáza akceptácie návrhu
odporcom. Žiadosť/zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom, a to rozporom v bode 5 a 6 ohľadom

predpokladanej RPMN úveru a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Pôvodný návrh
nebolakceptovanýobsahovorovnakýmúkonomnavrhovateľa.Týmtonemohlodôjsťkakceptáciinávrhu
navrhovateľom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol
akceptovaný odporcom. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Vzhľadom
na uvedené vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celého uplatneného práva. Keďže nebola

uzavretá zmluva je potrebné aplikovať ustanovenia OZ o bezdôvodnom obohatení a plynutie premlčacej
doby začína plynúť už odo dňa nasledujúceho od poskytnutia finančných prostriedkov. Navrhovateľ
poskytol finančné prostriedky vo výške 626,51 eura v období 6/2010, pričom odporca vrátil 347,22
eura. Navrhovateľ podal žalobu vo veci samej až dňa 10.04.2014. Je zjavné, že uplynula dvojročná
subjektívna, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba podľa OZ. Ďalej vedľajší účastník uviedol, že

ak by súd zastával iný právny názor, vyjadruje sa vedľajší účastník k povahe zmluvy a jej jednotlivých
podmienok. Navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie
úveru. Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere. Vedľajší účastník má za to, že odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil
požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Navrhovateľ si v uplatňuje neprimerane vysoké úroky a
poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné.
Navrhovateľ sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Vedľajší
účastník ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a
to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Odporca vrátil navrhovateľovi sumu 347,22 eura, tým zanikla povinnosť odporcu vrátiť
finančné prostriedky v tejto výške, pričom ostala povinnosť vrátiť sumu 269,29 eura. Záverom navrhol,
aby súd návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 12.12.2013, výpisom z
obchodného registra č.l. 4, Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100030408 zo dňa 11.06.2010,
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,

Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.06.2010, Kartou klienta č.l. 9, Oznámením
o zosplatnení zo dňa 27.06.2011, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa
18.12.2014, Vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 06.08.2015, ako aj ostatným obsahom spisu,
prednesom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, keď pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu navrhovateľa a opatrovníčky odporkyne v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil

nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 11.06.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8100030408, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni revolvingový úver vo výške 720,00 eur
pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. Odporkyňa sa
zaviazala splácať úver v mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 38,58 eura splatných 14. dňa v

mesiaci, pri počte splátok 42. Odporkyni bola titulom úveru vrátane revolvingov vyplatená suma 616,51
eura, keď odporkyňa z poskytnutého úveru zaplatila navrhovateľovi sumu 347,22 eura. Nakoľko bola
odporkyňa s úhradou splátky v omeškaní viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru listom zo dňa 27.06.2011, s tým že k zosplatneniu malo prísť po uplynutí 15 dní od doručenia
oznámenia. Doručenie ani odoslanie oznámenia preukázané nebolo.

Na pojednávaní dňa 01.12.2015 sa vedľajší účastník v zastúpení právnym zástupcom vyjadril v tom
zmysle, že sa pridržiava ich písomného vyjadrenia zo dňa 06.08.2015. Zmluva bez ohľadu na formu
je spotrebiteľskou zmluvou a podľa § 54 ods. 2 OZ platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší,
čo v tomto prípade znamená, že sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, bez ohľadu

na to, čo bolo dohodnuté, prípadne obsiahnuté zmluve. Zdôrazňuje, že tu platí § 52 ods. 2 OZ, ale aj
ustanovenie o neprijateľných zmluvných podmienkach podľa § 53 ods. 1 OZ, pričom tieto neprijateľné
zmluvné podmienky vyplývajú zo stanovenej výšky úrokov, poplatkov. Ďalej poukázal na to, že v
obsahu sú uvedené niektoré časti menším písmom, táto zmluva nebola individuálne dohodnutá, je v
rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch nemá príslušné

náležitosti, takáto zmluva by bola zo zákona bez poplatkov a bezúročná. Vzhľadom na to, že vzniesli
námietku premlčania podľa ustanovení OZ, navrhujú, aj vzhľadom na to, že inkorporačná doložka nie je
v súlade so zákonom, aby žaloba bola zamietnutá a v prípade úspechu si uplatňujú trovy konania.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa52ods.1OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

je dôvodný len z časti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník
uzavreli dňa 11.06.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100030408, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporkyni revolvingový úver s úverovým limitom vo výške 720,00 eur, z ktorého odporkyňa

čerpala celkovo sumu 616,51 eura. Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka, že kvôli vadám
kontraktačného procesu nedošlo k uzavretiu zmluvy, k týmto súd uvádza, že má za to, že k uzatvoreniu
zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou prišlo, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle jej účastníkov
pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, ako aj o výšku úroku, čo sú podstatné náležitosti zmluvy o
úvere. Ak aj nedošlo k akceptácii návrhu odporkyne týkajúceho sa iných náležitostí zmluvy (RPMN), táto

skutočnosť má iné právne následky, ale nie absenciu uzavretia zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu
nepovažoval súd námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú.
Odporkyňa sa v zmluve zaviazala splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach
vo výške 38,58 eura. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a
to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,02 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške

69,34 %. Rovnako, ročná percentuálna miera nákladov revolvingu bola uvedená jednak v časti 5.,
a to ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 % a v časti 6. ako
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,50 %. Priemerná RPMN za úver
predstavovala 51,49 %. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi z poskytnutého úveru vo výške 616,51 eura
sumu 347,22 eura. Oznámením o zosplatnení zo dňa 27.06.2011 upozornil navrhovateľ odporkyňu na

možnosť zosplatnenia dlhu, keď odoslanie ani doručenie oznámenia v konaní preukázané nebolo.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 anasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ,
zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6
písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ

s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška
splátky 35,58 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si

veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu
mieru nákladov úveru, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná a zároveň
odlišná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené
schválenie však odporkyňa neprijala písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou

formou urobené dojednanie o RPMN. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve
neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a
síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok,
čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f)
ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť

si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a
pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru
bol navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

zo dňa 11.06.2010, ktoré oznámenie však odporkyňa neprijala písomnou formou, a preto ho nemožno
považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľom odporkyni sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru
po odrátaní plnenia zo strany odporkyne. Keďže odporkyňa zaplatila z vyplateného úveru vrátane
revolvingov vo výške 616,51 eura len časť vo výške 347,22 eura, súd jej uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 269,29 eura (616,51 eura -

347,22 eura).

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie a ani len odoslanie oznámenia o zosplatnení
zo dňa 27.06.2011 odporkyni, súd nemal zosplatnenie úveru za preukázané, a preto vychádzal z
konečnej splatnosti úveru dňa 14.12.2013 (viď oznámenie veriteľa č.l. 8). Odporkyňa sa teda dostala

do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 15.12.2013, t.j. deň po konečnej splatnosti úveru.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na prechodné ustanovenie § 10c nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych
bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 15.12.2013. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je

požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 269,29 eura, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporkyňa sa dostala do omeškania dňa
15.12.2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,25 %. Navrhovateľ tak má
popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25% (8 + 0,25 %) ročne zo sumy
269,29 eura od 15.12.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 269,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 269,29 eura od
15.12.2013 do zaplatenia, a preto mu vo výroku II. vyhovel a vo zvyšku návrh vo výroku III. zamietol.Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

O náhrade trov konania odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s poukazom na § 151 ods.

1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 1.273,14 eura s príslušenstvom priznaná suma 269,29 eura
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 21% a hrubý úspech odporkyne 79%,
a teda konečný čistý úspech odporkyne je 58% (79 - 21), čo v konečnom dôsledku znamená právo
odporkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si
však úspešnejšia odporkyňa právo na náhradu trov konania neuplatnila, ani jej v konaní žiadne trovy

nevznikli, súd jej právo na náhradu trov konania vo výroku IV. nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnejšej
odporkyne, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods.
1 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov

konania v sume 80,77 eura.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania, v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

zo dňa 06.08.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 122,82 eura,
- režijné paušály pri úkonoch právnej služby: 1x 8,04 eura (s poukazom na 1SprV/654/2014 došlo k
prevzatiu právneho zastúpenia v roku 2014), 1x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.
16,43 eura,
celkom vo výške 139,25 eura.

Vzhľadom na čiastočný čistý úspech odporkyne v rozsahu 58 % priznal súd vedľajšiemu účastníkovi
právo na náhradu trov konania v sume 80,77 eura (58 % zo 139,25 eura).

Súd neuznal ako účelne vynaložené náklady na odmenu za úkon právnej služby „účasť na pojednávaní

dňa 01.12.2015“, režijný paušál k nemu, ani cestovné náhrady a náhradu za stratu času, nakoľko
uvedený úkon právnej služby nepovažoval za účelný. Vedľajší účastník vystupuje na strane odporcov
v mnohých veciach prebiehajúcich na tunajšom súde, a preto mu (tak ako je to súdu známe z jeho
úradnej činnosti) musí byť známe, že navrhovateľ z tohto konania, ani jeho právny zástupca, sa na
pojednávania zásadne nedostavujú a svoju neprítomnosť ospravedlňujú. V takom prípade má súd za

to, že vedľajšiemu účastníkovi musí byť zrejmé, že účasť právneho zástupcu na pojednávaní bude
celkom neúčelná, nakoľko nemôže nastať situácia, že by musel vedľajší účastník v zastúpení advokátom
reagovať na prípadný prednes právneho zástupcu navrhovateľa, nakoľko tento sa s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou na pojednávanie nedostaví. Ak sa potom právny zástupca vedľajšieho účastníka natakomto pojednávaní zúčastní, keď sa zároveň pri prednese úplne pridrží písomne podaného vyjadrenia,
vyjadrí sa len všeobecne bez argumentácie platnej pre konkrétny prejednávaný prípad, nemôže
súd inak, ako považovať účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní za celkom

neúčelnú a smerujúcu iba k navýšeniu trov právneho zastúpenia. Za neúčelné potom súd považoval
nielen odmenu, ale aj režijný paušál, náhradu za stratu času a cestovné náhrady (tu s poukazom i
na skutočnosť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nie je vlastníkom ani držiteľom motorového
vozidla, s ktorým mal cestu vykonať).

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporkyňu a vystupoval na
strane odporkyne, ktorej právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bola v konaní úspešnejšia.
Zároveň súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi (a síce tie, ktoré
boli súdom uznané), za účelne vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická
alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí,

a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či
sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované
ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne
poskytnuté 2 úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv odporkyne,
a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a vyjadrenie vo veci samej s argumentáciou

vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad, ku ktorej je potrebná odborná spôsobilosť advokáta.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.