Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/307/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203473
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312203473.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej-Polákovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. T. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., M. R. P. XXX/XX, prechodne bytom XXX XX X. - G., P. V. XXX/XX, 2. J. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom I., V. XXX/XX, 3. T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I., V. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných v 1. až 3. rade Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava,
Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO:
36 727 334, o zaplatenie 788,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice
zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 11C/118/2012-126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti žalobcu zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 141,79 eura m e n í tak, že vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaných nepriznáva náhradu trov konania.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 OSP zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 6. decembra 2012, č. k.
11C/118/2012-126zrušilplatobnýrozkazOkresnéhosúduLevicezodňa4.6.2012,č.k.14Ro/69/2012-57
akonaniezastavil.Žalovanýmv1./až3./radenepriznalnáhradutrovkonania.Žalobcoviuložilpovinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 141,79 eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banka, a.s., do

troch dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia a rozhodol tiež o vrátení súdneho poplatku žalobcovi
vo výške 40,37 eura, ktorý bol zaplatený v kolkoch.

2. V odôvodnení uznesenia poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca v podanej žalobe žiadal,
aby súd stanovil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 788,90 eura spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne zo sumy 741,44 eura od 5.11.2009 do zaplatenia.

3. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Levice, ktorý dňa 4.6.2012 pod č. k. 14
Ro/69/2012-57 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným v 1. a 3. rade , aby do 15 dní od dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 788,90 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 741,44 eura od 5.11.2009 do zaplatenia, trovy konania
vo výške 47 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur právnemu zástupcovi žalobcu s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.4.1. Dňa 21.5.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných a žalobca vzal dňa
6.7.2012 podaním zo dňa 29.6.2012 v spojitosti s podaním zo dňa 28.11.2012 doručeným súdu

4.12.2012 späť žalobu na začatie konania v celom rozsahu proti všetkým žalovaným, pričom dôvod
späťvzatia žaloby na začatie konania neuviedol. Žalobca žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.

4.2. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že trovy konania si neuplatňuje a vedľajší účastník si uplatnil

náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 141,79 eur za prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za vyjadrenie zo dňa 24.4.2012 - 2 x 51,45 eur, režijný
paušál 2 x 7,63 eur, zvýšenie odmeny a náhrad o 20 % DPH, t.j. o 23,63 eur.

5. Žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu proti všetkým žalovaným ešte pred doručením platobného
rozkazu žalovaným v 1. až 3. rade, súd preto s poukazom na ust. § 96 ods.1 veta prvá a druhá a § 174

ods.5 veta prvá O.s.p. platobný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa 4.6.2012 č.k. 14Ro/69/2012-57
zrušil a konanie zastavil.

6.1. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 146
ods.2 OSP, konštatujúc, že žalobca vzal späť žalobu v celom rozsahu proti všetkým žalovaným, pričom

dôvod späťvzatia žaloby neuviedol. Žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť. Žalobca je preto povinný zaplatiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. žalovaným
v 1. až 3. rade v konaní trovy nevznikli, ich náhradu si v konaní neuplatnili, preto žalovaným v 1. až
3. rade náhradu trov konania nepriznal.

6.2. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v 1. až 3. rade s
poukazom na to, že žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, a preto žalobcovi
vznikla povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

6.3.Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume 141,79 eura za tieto úkony právnej služby právneho
zástupcu HKP Legal, s.r.o.: prevzatie zastúpenia - § 10, ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a, písomné vyjadrenie
z 24.4.2012 - § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b - 2 x 51,45 eur, režijný paušál - § 16 ods. 3 - 2 x 7,63 eur,
zvýšenie odmeny a náhrad o 20 % DPH - § 18 ods. 3, t.j. zvýšenie o 23,63 eur. Náhradu trov konania je
žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

6.4. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi priznal z dôvodu, že išlo o trovy účelne vynaložené
vedľajším účastníkom, ktorý v danej veci riadne hájil práva žalovaných v 1. až 3. rade.

6.5. Vedľajší účastník v písomnom podaní z 24.4.2012 vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a

žalobcapodoručenímutohtopodaniavedľajšiehoúčastníkavzalžalobuspäťvcelomrozsahu.Uvedené
podanie vedľajšieho účastníka bolo v záujme žalovaných v 1. až 3. rade. I keď vedľajší účastník je
združením založeným na ochranu spotrebiteľa, je jeho procesným právom , aby sa v súdnom konaní dal
zastúpiť právnym zástupcom. Podľa § 93 ods. 4 vety prvej O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva
ako účastník, t.j. má aj právo byť zastúpený zástupcom, ktorého si zvolí.

7. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.1 O.s.p., keď by súd nemusel
výnimočne náhradu trov konania priznať. Takýmto dôvodom nie je dôvod uvádzaný žalobcom, ktorý
zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Uplatnenie procesného práva

vedľajšieho účastníka na zastúpenie právnym zástupcom v dôsledku ktorého vznikajú vedľajšiemu
účastníkovi trovy, nemôže byť dôvodom pre nepriznanie trov podľa § 150 O.s.p. Náhrada trov konania
uplatnená vedľajším účastníkom je vedľajšiemu účastníkovi priznaná za dva úkony právnej služby
účelne vynaložené pri poskytnutí právnej služby zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

8. O vrátení súdneho poplatku zaplateného v kolkoch v sume 40,37 eura rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 11 ods. 3, 4 zák.č. 71/1992 Zb. vracia žalobcovi súdny poplatok zaplatený v kolkoch, v sume
40,37 eur. Uviedol, že súdny poplatok bol zaplatený v sume 47 eur a vracia sa krátený o 6,63 eur.9. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd zaviazal žalobcu na úhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania

zmenil a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom
konaní vo výške 19,33 € s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96 €
s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 € s DPH (podanie odvolania).

10. V odvolaní poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA (ďalej len „združenie“) je

kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka (§ 93 ods.2 O.s.p.). Žalobca zastáva názor, že združenie musí byť samé z podstaty svojej
existencieschopnéposkytnúťprávnupomocprisúdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach. Žalobca
má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie

žaloby a návrh na priznanie trov konania.

11. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne
opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny

vstup združenia zastúpeného advokátom v konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolateľ poukázal na
viacero rozhodnutí krajských súdov, a to v Prešove, v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Nitre a Žiline
a konštatoval, že združenie žalovaného nezastupuje, preto nemožno argumentovať s poukazom na

ust. § 137 O.s.p. a na ustanovenia Charty základných práv EU ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.,
nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, čiže najmä Centrum právnej pomoci. Ustanovenia Charty základných
práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z
predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali

nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali
priamo právnické osoby.

12. K odvolaniu sa písomne vyjadril právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že vedľajší
účastník vstúpil do konania oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, obsahujúcim

relevantnú právnu argumentáciu, ktorá mala preukázateľne za následok späťvzatie návrhu na začatie
konania. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov a bez
právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v
danom prípade nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné,
že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých

žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré obsahovali aj
neprijateľné podmienky.

13. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že súd v mnohých predchádzajúcich konaniach
iniciovanýchžalobcomvhrubomrozpores§173ods.9O.s.p.preukázateľnevydalplatobnérozkazybez

toho, aby ex- offo skúmal neprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, čím poškodil spotrebiteľov a
založil zodpovednosť štátu za škodu voči spotrebiteľom. Z tohto dôvodu je vstup vedľajšieho účastníka
do obdobných konaní potrebný a účelný. V predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva
na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na podporu žalovaného a ten bol
vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v celom rozsahu úspešný.

14. Súd v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. vzhľadom
na skutočnosť, že vedľajší účastník stojaci v konaní na strane žalovaného mal vo veci plný úspech.
Na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník , ktorý podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník a vedľajšiemu účastníkovi vznikli v súvislosti s vykonávaním

úkonov právnej služby právnym zástupcom, preto súd správne priznal vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov konania v požadovanej výške podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p.15.1.Sťažovateľkajeobčianskymzdruženímzaloženýmnaúčelykolektívnejochranyprávspotrebiteľov.
Jej činnosť okrem iného spočíva v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje
prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, resp. prostredníctvom

vstupudospotrebiteľskýchsporovvpozíciivedľajšiehoúčastníkaaprejednávanáprávnavecpritombola
typickým spotrebiteľským sporom. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom
štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy medzi
spotrebiteľom a profesionálnym dodávateľom majúcim mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad
spotrebiteľom, vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých

zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ majúci väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb.

15.2. V kontexte uvedeného považuje stanovisko žalobcu popierajúce význam právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka za účelové a zjavne nesprávne a jeho výklad nie je iba absurdný, ale najmä
odporujúcizákonomSRatiežpredpisomEÚ. Absurdnosťtakéhotostanoviskazvýrazňujeajskutočnosť,

že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských
zmlúv, a napriek tomu je samotná žalobkyňa zastúpená v konaniach advokátom a úspešne si uplatňuje
náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

15.3. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho v sebe tzv. princíp rovnosti zbraní. Odvolateľ poukázal na
viaceré rozhodnutia krajských súdov v Slovenskej republike (Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v
Košiciach ,Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Banskej Bystrici
a Krajského súdu v Bratislave),v ktorých sa dospelo k názoru zhodnému so stanoviskom odvolateľa,
ktorý sa odvoláva sa aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu

Českej republiky týkajúcu sa posudzovania náhrady trov konania.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd žalobcom napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 30,87 EUR s DPH za jeden úkon právnej služby

( vyjadrenie) v zmysle ust. § 14 ods.3 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vrátane režijného
paušálu 9,37 EUR s DPH.

17.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 CSP SP) viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§

379, § 380 CSP ) prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1
CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume
141,79 eura podľa § 388 CSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaných
sa nepriznáva náhradu trov konania.

18. 1.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu.

18.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.19. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,
bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a tento zákon v zmysle § 474
CSP nadobudol účinnosť 1.júla 2016.

20. Civilný sporový poriadok účinný od 1.júla 2016 nepozná inštitút „vedľajší účastník“. V ustanovení §
95 CSP sa nachádza úprava tzv. osobitných subjektov.

21. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom

a má právny záujem na výsledku konania.

Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania (ods.2).

V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť
tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania (ods.3).

Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám (ods.4).

21. Podľa § 95 ods.1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú

osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

22.1. V zmysle novej úpravy civilného procesného práva uskutočnenej zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ,môžu právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu vystupovať v civilnom sporovom konaní ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP, do
konania však môžu byť pribraté iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana, na ochranu práv
ktorej má vystupovať, súhlasí.

22.2. Vzhľadom k tomu, že po zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania Spotrebiteľské

združenie OSA nepredložilo súhlas žalovaného na pribratie tejto právnickej osoby ako osobitného
subjektu do konania v zmysle § 95 ods. 1 CSP, súd s týmto občianskym združením v odvolacom
konaní ďalej nekonal, keďže vedľajší účastník sa netransformoval na intervenienta, avšak vzhľadom k
tomu, že odvolanie zo strany žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov
konania z titulu právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi bolo podané do 30.júna 2016, v zmysle

ustanovenia § 470 ods.2 CSP účinky podaného odvolania zostávajú zachované. Pretože odvolanie
žalobcu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky,
či bolo podané oprávnenou osobou) odvolací súd posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase
podaniaodvolania,tedapodľapríslušnýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku(OSP).Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o

spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

23. Podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP , ktorý platil a bol účinný v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

24. Ustanovenie § 146 OSP vyjadrovalo výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 OSP.V ustanovení odseku 1 písm. c) išlo o zastavenie

konania z rôznych dôvodov (napríklad podľa § 43, 96, 104, § 106 až 108, § 111). Pred rozhodnutím
o náhrade trov zastaveného konania podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP bolo treba vždy v konkrétnom
prípade zvážiť aplikáciu nielen ustanovenia § 146 ods.2 OSP, ale aj ustanovenia § 150 ods.1 OSP.25. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyžadovalo zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného
ustanovenia sa však hodnotila iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je

výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta.

26. Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta OSP bolo treba otázku, či účastník konania zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania
(napr. podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, keď žalobca vzal účinne späť návrh na začatie

konania (žalobu), zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno niektorému z účastníkov (§ 146 ods. 2 OSP)
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto
ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne (Pozri Z IV str. 736).

27. K zastaveniu konania teda mohlo dôjsť ( a aj v súčasnosti za platnosti a účinnosti Civilného
sporového poriadku môže dôjsť podľa § 144) v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov, a to zastavenie konania v dôsledku späťvzatia návrhu
(žaloby), ku ktorému došlo pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne, a vtedy

má žalobca právo na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje
procesne a nie je dôležité a rozhodujúce, aký bo bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby,
ale to, že žalovaný splní to, čoho sa od neho žalobca domáha, a len preto vezme žalobca späťžalobu.

28. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta OSP, z procesného

hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania (Pozri R č. 20/1983).

29. Z obsahu spisu , a to najmä z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd
prvej inštancie zastavil konanie podľa § 96 ods.1 OSP v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, ktorý

dôvod späťvzatia neuviedol, preto súd vychádzal z toho, že v zmysle § 146 ods.2 veta prvá OSP je
žalovaný zavinil zastavenie konania, a preto je povinný uhradiť trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaných, avšak žalovaným v 1. až 3. rade nepriznal náhradu trov konania, pretože im žiadne trov
nevznikli. V časti týkajúcej sa výroku o nepriznaní náhrady trov žalovaným v 1.až 3.rade je uznesenie
súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetnom odvolacieho prieskumu.

30. V predmetnej veci bola žaloba žalobcu podaná na Okresný súd Levice dňa 22.2.2012 a žalobca v nej
žiadal súd vydať platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovaným v 1.až 3.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 788,90 EUR spolu s ročným úrokom z
omeškania 14,25 % zo sumy 741,44 EUR od 5.11.2009 do zaplatenia a súdnym poplatkom vo výške 47

EUR. Písomným podaním zo dňa 5.4.2012 žalobca požadoval v rámci opravy žaloby priznať žalobcovi
aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 eura.

31. Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, zastúpené HKP Legal, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, písomným podaním zo dňa 24.apríla 2012 oznámilo Okresnému

súdu Levice vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných vo veci 14RO/69/2012,
požiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania a vznieslo námietku premlčania a požadovalo priznať
mu náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby, ktoré vedľajší účastník v prípade úspechu vo
veci špecifikuje po skončení konania, resp. na výzvu súdu, pričom v splnomocnení zo dňa 20.2.2012
spotrebiteľské združenie splnomocnilo HKP Legal s.r.o. na zastupovanie vo všetkých konaniach

vo veciach spotrebiteľských žalôb, v ktorých splnomocniteľ vystupuje ako aktívne alebo pasívne
legitimovaný alebo do ktorých vstúpi ako vedľajší účastník na základe svojho oprávnenia v zmysle §
3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení alebo podľa Obchodného
zákonníka.

32. Okresný súd Levice dňa 4.6.2012 pod č.k. 14RO/69/2012-57 vydal platobný rozkaz, ktorý doručil
žalobcovi aj vedľajšiemu účastníkovi , avšak žalovaným sa mu platobný rozkaz nepodarilo doručiť.33. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.6.2012, ktoré doručil Okresnému súdu Levice dňa 6.7.2012,
zobral späť návrh (žalobu) na začatie konania a navrhol konanie zastaviť a nepriznal náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodov, ktoré v uvedenom podaní uviedol. Vedľajší účastník sa

potom v podaní zo dňa 23.júla 2012 vyjadril k návrhu na začatie konania ,opätovne vzniesol námietku
premlčania vovzťahukuplatňovanýmnárokomvočižalovanýmažiadalpriznaťvedľajšiemuúčastníkovi
náhradu trov konania v sume 165,70 EUR.

34. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či

právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I.
ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

35. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

36. Odvolací súd poukazuje na to, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania
platila v zmysle Občianskeho súdneho poriadku zásada, podľa ktorej mohla byť účastníkovi konania
priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda
nie všetky náklady majúce povahu trov konania.

37. V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do tohto konania bez súhlasu žalovaných , bez ohľadu
na stav konania, pričom ani nevedel nič o podstate sporu a o stave konania a napriek tomu vniesol
námietku premlčania pričom si vyžiadal doručenie žaloby a po jej obdŕžaní znova vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu. Táto skutočnosť svedčí skôr o tom, že motiváciou vstupu do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaných bolo získanie náhrady trov právneho zastúpenia.

38. Odvolací súd na podporu svojho právneho záveru o neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka advokátskou kanceláriou v tejto veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20.júna 2014, v ktorom ako dovolací súd uviedol:

„Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I.

ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil
záver, že „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne
takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len

o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na tomto závere zotrváva aj v tejto
veci, v ktorej je z obsahu spisu zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do
porovnateľných vecí žalobkyne (vstúpil do 34 vecí žalobkyne - č. l. 21), pričom v písomnom vyjadrení
k žalobe vzniesol všeobecne formulovanú (prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú

len o údaje žalovaného a údaje o individualizácii žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím
bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a
rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu
napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie

práva na právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov
vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu
mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa,
mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každejskutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho
postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom
sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých

porovnateľných veciach.

40. Odvolací súd nespochybňuje právo ktoréhokoľvek účastníka (aj vedľajšieho účastníka) využiť služby
advokáta a nechať sa v konaní zastúpiť. Podstatnou otázkou však v danom prípade bola účelnosť
takéhoto postupu, keďže trovy spojené s takýmto zastúpením by mala znášať druhá procesná strana,

t. j. žalovaní v 1. až 3. rade.

41.1. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania, bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť
spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené
a odborne kompetentné.

41.2. Ak samotné Spotrebiteľské združenie OSA vzniklo s cieľom podporovať práva spotrebiteľa,
potom je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné využívať osobitné služby advokáta, či advokátskej
kancelárie, keďže predmet sporu týka hlavného predmetu činnosti vedľajšieho účastníka. Tvrdenia
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka o potrebe kvalifikovaného právneho zastúpenia spochybňujú

samotnú podstatu existencie vedľajšieho účastníka a vyvolávajú pochybnosti o špekulatívnych cieľoch
jej založenia a následného vstupu do množstva súdnych konaní.

42. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie ako vedľajší účastník vstúpilo do tohto

konania bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaných, a to oznámením o vstupe združenia do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Aj vtedy, keď vstup do
konania inicioval samotný vedľajší účastník, mali už v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania na
strane žalovaných žalovaní právo vyjadriť sa k jeho vstupu a prípadne aj namietať jeho neprípustnosť.

43.V preskúmavanej veci ani súd prvého stupňa nevyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k účasti
vedľajšieho účastníka na ich strane v tomto konaní. Už v uznesení sp. zn. 3 Cdo 188/2012 ( R
62/2014) Najvyšší súd SR reagoval na množiace sa prípady, v ktorých občianske združenia na ochranu
spotrebiteľa v obrovskom množstve a často len paušálne vstupovali do konaní, v ktorých išlo o práva zo
spotrebiteľskýchvzťahov.Vuvedenomrozhodnutínajvyššísúduviedol,žeanivedľajšíúčastníkuvedený

v ustanovení § 93 ods.2 Os..p. sa nesmie účastníkovi konania nanucovať a v konaní vystupovať proti vôli
hlavného účastníka. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým,
účasť ktorého si v konaní neželá.
44. Odvolací súd poznamenáva, že aj v tejto prejednávanej veci išlo o paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do tohto konania, bez toho, aby o vstupe vedeli žalovaní v 1.až 3.rade, na

strane ktorých chcelo združenie vystupovať, čo navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia, čo
vyplýva aj z toho, že do tohto konania mienilo vstúpiť ešte ďalšie združenie na ochranu spotrebiteľa.

45. Odvolací súd zastáva právny názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne

vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, preto odvolaniu žalobcu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

46. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na
právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania

neboli účelne vynaložené. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03.

47. Podľa §396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.48. V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, ale odvolací súd mu napriek tomu nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach

danej veci, v ktorej išlo o drobný spor a v odvolacom konaní bola predmetom odvolacieho konania „len“
náhrada trov prvoinštančného konania predstavujúca drobnú sumu, ale aj v okolnostiach , že to bol
žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania a že na strane žalovaných išlo o spotrebiteľov a vedľajší
účastník do sporu vstúpil z vlastného podnetu v snahe pomôcť žalovaným ako „slabšej „ strane sporu.

49.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP a 3
ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).