Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226132
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO:
47248980,právnezastúpený:PERSPECTALegals.r.o.,sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava,
IČO: 36 668 745, p r o t i žalovanej : C. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. V. XXXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie
96,47 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 74,16 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 24,99 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,99 Eur od 26.12.2012
do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,18 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 6.10.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015, sa domáhal
zaplatenia sumy 420,69 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých

faktúr, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,99 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 49,78 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,98 Eur od
26.1.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 26.9.2013 do zaplatenia. Nárok
uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o poskytovaní verejných
služieb medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovanou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej vymedzené
služby - služba Mobilný internet , pripojiť ju k verejnej mobilnej elektronickej sieti a aktivovať dátovú
službu na dohodnutý mesačný program a žalovaná sa zaviazala uhrádzať odplatu za poskytované
služby. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaná si svoju
povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania, a preto mu vznikol
aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).4. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

5. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p., ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na
doručovanie, doručuje súd písomnosti

a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta

pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.

6. Podľa § 111 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie
písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú

za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú
písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno
doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Podľa § 116 ods. 1, ods. 2 , ods. 3 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie
skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj

vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa §
106 ods. 1 písm. a).

8. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu spolu s prílohami na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskejrepubliky,pričomsúdusavykonanýmiúkonmi,atolustráciouvRegistriobyvateľov,lustráciou

v Sociálnej poisťovni, lustráciou v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže, ani prostredníctvom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, nepodarilo zistiť jej skutočný pobyt, preto jej táto bola doručená
v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p.

9. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

10. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

11. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v
súlade s ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.

12. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.6.2012,
Dodatkom k tejto Zmluve zo dňa 25.6.2012, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.

XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2014, Cenníkom
pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejnej elektronickej komunikačnej mobilnej dátovej služby, ako aj ďalším spisovným materiálom a zistil
tento skutkový stav:13. Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb DATA SIM

MI NEOB3. Zmluva obsahuje aj vyhlásenie žalovanej, že sa zoznámila s obsahom tejto Zmluvy, ako aj so
Všeobecnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako súčasť tejto Zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojím
podpisom zároveň potvrdila prevzatie Všeobecných podmienok a Cenníka, že si záväzne objednala
v tejto Zmluve špecifikované služby Podniku a že sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti
vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Všeobecných podmienok a Cenníka, najmä riadne a

včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služby. V ten istý deň bol uzavretý aj dodatok k tejto zmluve,
ktorým bol žalovanej odpredaný mobilný telefón/dátové zariadenie značky Huawei Media Pad za 1,00
Eur. V tabuľke č. 1 bola uvedená doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.

14. Zmluvná pokuta sa v dodatku k predmetnej zmluve spomína v bodoch 2, 3.

15. Žalovanej boli fakturované za služby, ktoré jej poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy nasledovné sumy:

- suma 24,99 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.10.2012 za obdobie od 8.9.2012 do 7.10.2012
-suma49,78Eurfaktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnou25.12.2012zaobdobieod8.11.2012do7.12.2012,

ktorej súčasťou bol aj poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur a poplatok za
obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80 Eur s DPH,
- suma 43,98 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.1.2013 za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013,
ktorej súčasťou bol aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80
Eur s DPH,

- suma 331,94 Eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.9.2013 za obdobie od 8.8.2013 do 7.9.2013,
ktorá sa týkala výlučne zmluvnej pokuty.

16. Žalobca v žalobe vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinnosti žalovanej, len vo
všeobecnosti uvádza, že neplatila riadne a včas faktúry, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne

došlo k odstúpeniu zmluvy. Konaním žalovanej nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty
viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na
odovzdané koncové zariadenie.

17. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 9.6.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

19. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených

(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovaťa) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade
s osobitnými predpismi,39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa §
59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

23. Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s
vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítaťúdaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

24. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala k finančnému plneniu za služby, ktoré
jej poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby jej boli riadne fakturované a žalovaná
ich riadne neuhradila. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich
s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 74,16 Eur vyhovieť. Jednalo sa o
faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 24,99 Eur, ďalej faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú na

sumu 49,78 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 24,99 Eur a napokon faktúru č.XXXXXXXXXX vystavenú
na sumu 43,98 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 24,18 Eur.

25. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010
do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 74,16 Eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy
24,99 Eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,99 Eur od 26.12.2012 do
zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,18 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia.

30. Pokiaľ ide o sumu 44,59 Eur týkajúcu sa rôznych poplatkov (t.j. poplatok za obmedzenie služby -
neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, resp. vo výške 19,80 Eur s DPH, ďalej poplatok za prerušenie
služby - neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, resp. 19,80 Eur s DPH a poplatok za upomienku
oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur) a sumu 331,94 Eur týkajúcu sa zmluvnej pokuty, ktoré súd
nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

31. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.34. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. V rámci faktúry č. XXXXXXXXXX bola účtovaná suma 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby,
ako aj suma 19,80 Eur ako poplatok za obmedzenie služby - neplatenie (1 x 16,50 Eur bez DPH) a vo
faktúre č. XXXXXXXXXX bol zahrnutý poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur
(1 x 16,50 Eur bez DPH).

38. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie
spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový
prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady
na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za
upomienku oneskorenej platby (v danom prípade 4,99 Eur), poplatku za obmedzenie služby - neplatenie

(vo výške 16,50 Eur bez DPH, resp. 19,80 Eur s DPH) a poplatku za prerušenie služby - neplatenie (vo
výške 16,50 Eur bez DPH, resp. 19,80 Eur s DPH) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov
pretozapadádodefinícieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok(vrozporesratiolegiszákonaazdôvodu
neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

39. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

40. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho

pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

41. Sporné poplatky za upomienku oneskorenej platby, obmedzenie služby či prerušenie služby v
dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v

zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza
ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

42. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za

neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.
apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,

ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

43. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za

upomienku oneskorenej platby, poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a poplatok za prerušenie
služby - neplatenie so žalovanou výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom,
že všeobecné podmienky a platný cenník, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však
žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.44. Faktúrou č. XXXXXXXXXX bola žalovanej fakturovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur, ktorú
súd taktiež nepriznal.

45. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

46. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

47. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

48. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je

totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

49. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž
neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovanej konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve

boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo
a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 C.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosťmážalobcaajvpriebehukonania.Každázostrántedamusívzávislostinahypotézepríslušnej
právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť
v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení

povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti
neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade
nesplnil.

50. Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie
bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny
predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie
povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané

a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovanej voči právnemu

predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej s poukázaním na
jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.

51. Právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných

typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu
ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne by teda mohla nastať situácia,
že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 24 mesiacov 23 mesačných poplatkov a pre nezaplatenie
posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa

na úvod zmluvného vzťahu.

52. Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernicerady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

53. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky v zmysle ust. § 53 OZ.

54. Existuje už množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré posudzovali obdobne formulovanú

zmluvnú podmienku v zmluvách mobilných operátorov ako neprijateľnú, a preto možno predpokladať,
že k tomu došlo aj v prípade tej istej zmluvnej podmienky.

55. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo
k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

56. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca, ktorý si uplatnil
nárok na náhradu trov konania, bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, a preto nemá
nárok na náhradu trov konania a v prevažnej časti úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania

neuplatnila, zo spisu nevyplýva, aby jej nejaké preukázateľné trovy konania. Súd preto rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Odvolanie musí byť podpísané.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.