Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/457/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217792
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213217792.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát JUDr. Tomáš Kušnír, proti
žalovanému: M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,

advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.121,58 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 20. mája 2015 č. k. 8C/281/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému nepriznal právo na ich náhradu a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 139,60 eura k rukám jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. a)
a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„OZ“), § 5b, § 29b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 06. 2014. Považoval za preukázané, že právny

predchodca žalobcu (J.) a žalovaný uzatvorili dňa 18. 04. 2008 spotrebiteľskú Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212637206, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
40.000 Sk /1.327,76 eura/, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 59-tich mesačných splátkach a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10. 03. 2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09.
2012 postupca postúpil na postupníka - žalobcu predmetnú pohľadávku. Z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávky mal preukázané, že počet dní omeškania je 1333, čo je viac ako 3 roky a teda už v čase

postúpenia pohľadávky, t.j. 27. 09. 2012, bola pohľadávka žalobcu premlčaná. Uzavrel, že ak žalobca
podal žalobu až dňa 16. 08. 2013, musel žalobný návrh ako premlčaný zamietnuť. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako OSP) dôvodiac, že
vedľajší účastník vo veci riadne hájil práva účastníka na strane ktorého vystupoval a zároveň, že nie je
dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo zastúpené právnym zástupcom. Priznal mu
náhradu trov konania v sume 139,60 eura podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z uplatnenej
istiny za dva úkony právnej služby - prevzatie veci podľa § 14 ods. 1 písm. a) sumu 61,41 eura a
vyjadrenie zo dňa 19. 05. 2015 podľa § 14 ods. 1 písm. b) 61,41 eura a režijný paušál k 2 úkonom
právnej služby po 8,39 eura.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ako aj nedostatočnézistenie skutkového stavu. Tvrdil, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, pričom poukázal na ust. § 387, § 392 a § 397 Obchodného zákonníka. Argumentačne tieto
svoje úvahy podporil i citáciami z ním označených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a iných krajských súdov. Nesúhlasil s tvrdením, že v čase postúpenia pohľadávky bola táto premlčaná.
Vyzdvihol, že ak veriteľ nevyužije svoje oprávnenie zosplatniť dlh, plynie potom premlčacia doba pre
každú splátku samostatne. V predmetnom prípade žalobca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil ku
dňu 03. 11. 2012 a to pre nesplnenie splátku splatnej dňa 20. 10. 2012. Teda premlčacia doba začala
plynúť dňa 21. 10. 2012, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti plynula

samostatná trojročná premlčacia lehota odo dňa ich splatnosti. Nebolo mu teda zrejmé na základe
akých zákonných ustanovení dospel súd prvého stupňa k záveru o premlčaní pohľadávky už v čase jej
postúpenia, keď konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 10. 03. 2013 a žalobca si v konaní
uplatnillennepremlčanésplátkyúverusplatnéod10.09.2010. Ďalejnesúhlasilspriznanímtrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi, pretože v prípade týchto trov nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Svoje tvrdenie argumentačne podporil poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013. Uviedol, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania, pričom nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
a jeho podania sú paušálne.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa
ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.121,58 eura spolu s príslušenstvom z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa

18. 04. 2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 212637206, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky žalovaný dlhoval
sumu pozostávajúcu z istiny 2.201,89 eura, riadneho úroku 437,8 eura, úroku z omeškania 251,60 eura
a ostatného príslušenstva 38,87 eura. Žalobca tvrdil, že si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od
10. 09. 2010 do konečnej splatnosti úveru dňa 10. 03. 2013 v počte 31 a v celkovej výške 1.121,58 eura.

Dodal, že splátky pôvodne splatné od 20. 11. 2012 do 10. 03. 2013 sa stali splatnými dňa 03. 11. 2012,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Podľa § 53 ods. 1 vety prvej OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealebo,
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

§ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 vety druhej OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP i právna teória civilného procesu vymedzila požiadavky na
kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v každom jednotlivom prípade skúma
intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či
arbitrárnosť).Ustanovenie§157OSPuvádzapodstatnéobsahovénáležitostirozhodnutia.Ichsprávnosť

a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia
je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku,
prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí
existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé,
že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale
je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho

konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk
kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá

svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy

aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho
nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie

má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že

predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia.

Súdprvéhostupňavdôvodochsvojhorozhodnutiapoukázalnaprílohykzmluveopostúpenípohľadávky
(č.l. 35), z ktorej vyplýva počet dní omeškania 1333, čo je viac ako 3 roky ku dňu 27. 09. 2012, kedy

došlo k postúpeniu pohľadávky. Konštatoval, že už v tomto čase bola pohľadávka žalobcu premlčaná.
Žalobca podal žalobu na súd až dňa 16. 08. 2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s faktom, kedy došlo k zospoplatneniu úveru a potom
následnému odvíjaniu sa behu premlčacej lehoty. Či a kedy došlo k doručeniu oznámenia o postúpení

pohľadávky a výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému.
Uvedené je nutné skúmať z dôvodu, že konečná splatnosť podľa Zmluvy o splátkovom úvere č
0212637206 zo dňa 08. 04. 2008 nastala až dňa 10. 03. 2013. Až keď si ujasní prvostupňový súd
skutkové okolnosti a právne posúdenie, potom môže skúmať plynutie premlčacej doby.
Pokiaľ však ide o namietané právne posúdenia predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo strany žalobcu

v tom smere, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne
vec posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie tohto úveru, i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou
úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na
ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis a
všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Nepochybnejetotižzmluvoutypovou,uzatvorenoumedzipôvodnýmveriteľom,ktorýbolpodnikateľoma

predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
nemámožnosťjejpredformulovanýobsahovplyvniťatedaprivzájomnejkontraktáciibolazjavnáfaktická
nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy účastníkov
konania je dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie
premlčania. Súd prvého stupňa v danom prípade takto postupoval, vzal na zreteľ ust. § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, (podľa ktorého, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával), keďže ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch za spotrebiteľské zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod brániaci priznaniu plnenia

požadovaného žalobou a zohľadnil i ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, účinnú od 01. 05. 2014. Zákonom č.
102/2014 Z. z. pod bodom 11, čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedený
nový § 5b, pričom ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto
spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca
nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja o účinnosti novej právnej úpravy

absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Môže preto vzniknúť otázka, či sa nová
právna úprava obsiahnutá (okrem iného) v spomínanom ustanovení § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
má aplikovať aj na vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.
Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je nepochybné. Smeruje
k maximalizácii ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Pomerne jasným a

nepochybným sa javí úmysel zákonodarcu i zákona a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len
derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v
pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranne“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo
výkladom iným, ktorý by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“. Pri

rozdielnej interpretácii tak v tomto svetle treba dať prednosť výkladu „právno-ochrannému“, ak je to z
celkového kontextu nepochybné.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa bolo
potrebné s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a následne vo veci, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP), opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne
odôvodní. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho podľa § 224 ods. 3
OSP (neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že výrok o trovách konania: žalobca a žalovaný nebol vôbec

zdôvodnený).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.