Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010101

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného B. Z.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 09. 11. 2016vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný B. Z., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom S. XX, F. D.,

uznáva sa za vinného, preto že

aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 10P/7/2015-30,
IČS: 6715203044 zo dňa 04.05.2015, právoplatným dňa 21.05.2015 a vykonateľným dňa 26.05.2015
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej O. Z., nar. XX.XX.XXXX, od 01.05.2015 mesačne

sumou 200,- Eur a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný poukazovať na účet matky
dieťaťa A. Z., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa
výživné poskytuje, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska, okres D. a na iných
miestach v období od 01.01.2015 do 09.11.2016 riadne a včas neplní, keď na výživné zaplatil spolu
sumu 1.512,- Eur, hoci bol v tomto období riadne zamestnaný, čím mu na výživnom voči oprávnenej A.
Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXX/XX, vznikol dlh vo výške 988,-Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať
iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 24. 02. 2016na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/39/16/6611obžalobu E. B. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného

zákona.

Obžalovaný B. Z. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil
žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že je pravda, že neplatil riadne
a včas výživné, pretože mal problémy so zabezpečením bývania, taktiež má iné exekúcie, preto výplata

nebola v takej výške, a preto zo zvyšných peňazí nedokázal zabezpečiť výživu maloletej dcéry. Ku
dnešnému dňu podľa jeho vedomostí dlhuje na výživnom okolo 900,- Eur. V minulosti bol zamestnaný,
vtedy riadne platil výživné. Iným spôsobom na výživu dcéry neprispieva, len finančne. Momentálne sa
s dcérou nestretáva, majú uzavretú rodičovskú dohodu, a podľa nej je na matke, kedy mu dcéru dá.
Nerozišli sa v dobrom, ani nemajú medzi sebou dobré vzťahy, preto mu dcéru nechce dávať. Na záver

uviedol, že v júni 2016 si na súd podal návrh na zníženie výživného, pojednávanie bolo ale odročené
na 31.01.2017

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o
výsluchusvedkyneA.Z.zodňa26.01.2016,vrámciktorejpozákonnompoučeníuviedla,žerozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/7/2015 zo dňa 04. 05. 2016 bol obžalovaný zaviazaný prispievať
výživným vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, a
to vo výške 200,- Eur na dcéru O. Z.. Obžalovaný si včas a riadne neplní vyživovaciu povinnosť od 01.
01. 2015, za toto obdobie je celkovo dlžný 700,- Eur, pretože v tomto období jej len jedenkrát uhradil
dlh na výživnom vo výške 300,- Eur, šekovou poukážkou dňa 15. 01. 2016, pričom za toto obdobie jej

mal uhradiť výživné v celkovej výške 1.000,- Eur. Ďalej uviedla, že za toto obdobie jej nebolo z ÚPSVaR
vyplácané náhradné výživné. Obžalovaný nemá záujem o dcéru, nestretáva sa s ňou, nie je s ňou v
žiadnom kontakte. Ona je poberateľom detských prídavkov na dcéru, je ale pravda, že v čase, keď
spolu s obžalovaným žili, tak bol poberateľom prídavkov on, pričom po rozchode nenahlásila zmenu
na ÚPSVaR, ale prídavky boli od prvej platby zasielané na jej účet, a preto ju ani nenapadlo oznámiť

to na úrade.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to:rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10P/7/2015, návrh na
vykonanie exekúcie (č.l. 22 - 24), správy na obžalovaného z ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne (č.l. 25

- 27), správa spoločnosti Logistické centrum Stred, s.r.o., pracovná zmluva a dohoda (č.l. 28 - 31),
správa o povesti (č.l. 32), doklady o úhrade zameškaného výživného (č.l. 48, 52, 57, 61, 67, 71,
72, 78), oznámenie od súdneho exekútora a Sociálnej poisťovne (č.l. 74 - 77), odpis registra trestov
obžalovaného (č.l. 79).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď, v rámci ktorej sa ku spáchaniu trestného činu
priznal, a toto konanie úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne A. Z. nepochybná,

navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného potom súd uznalvinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného
výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé úhrady zameškaného
výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný B. Z. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú vyživovaciu povinnosť vyživovať iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa §
36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom

prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje až 16 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku proti majetku, a bol

v minulosti jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený (odpustenie
trestu amnestiou).

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere6mesiacov, teda v dolnej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto

trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici
trestnej sadzby. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z
pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len
páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti,

ako aj na výšku zameškaného výživného. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona
uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.