Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/880/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207088
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111207088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobkyne M. N., narodenej XX.X.XXXX,
trvale bývajúcej I. S. č. XXX, okres N., zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, so sídlom
v Prešove, Floriánska 12, proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Němcovej 22, o zaplatenie 416,58 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 18. septembra 2014, č.k. 38C 99/2011-310, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti zamietavému výroku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18.
septembra 2014, č.k. 38C 99/2011-310 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 416,58 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 28.4.2009 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanej povinnosť

nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 344,42 Eur na účet jej právnej zástupkyne
JUDr. Heleny Schneiderovej, so sídlom v Prešove, Floriánova č. 12, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vrátil žalobkyni zaplatený súdny poplatok vo výške 25 Eur, ktorý jej bude vyplatený
prostredníctvom Daňového úradu Prešov do ôsmich dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o jeho vrátení daňovému úradu. Zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
24,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17.3.1999
žalobkyňa ako poistník a súčasne poistenec uzavrela so žalovanou ako poisťovateľom poistnú zmluvu
typu UDP-K pod č.XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 18.3.1999 a koncom poistenia dňa
18.3.2009, t.j. na poistnú dobu 10 rokov s dobou platenia poistného 5 rokov, na poistenie pre prípad
smrti na sumu 1.161,79 Eur (35.000,-Sk) a pre prípad dožitia na sumu 1.523,27 Eur (45.890,-Sk). Výška
mesačného poistného pre prípad smrti a dožitia bola stanovená sumou 510,-Sk. Účastníci uzavreli
aj dohodu o úrazovom pripoistení k poistnej zmluve UDP-K so začiatkom poistenia od 18.3.1999 a

koncom poistenia dňa 18.3.2009 na dohodnutú poistnú sumu pre prípad smrti následkom úrazu v sume
1.659,70 Eur (50.000,-Sk), pre prípad trvalých následkov úrazu v sume 995,82 Eur (30.000,-Sk) a pre
prípad trvalej invalidity úrazom v sume 995,82 Eur (30.000,-Sk). Výška poistného pre úrazové poisteniemesačne bola stanovená na sumu 36,-Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre
životné poistenie (ďalej len „VPP“ pre ŽP).

3. Za nesporné považoval súd aj zistenie, že v priebehu existencie poistného vzťahu žalovaná listom
zo dňa 22.4.2008 oznámila žalobkyni potrebu nového prepočtu poistného produktu UDP-K pre životné
kapitálové poistenie, ktoré je predmetom ich zmluvného vzťahu s odôvodnením, že orgán dohľadu
(Národná banka Slovenska) v roku 2008 skonštatoval nesprávnosť prepočtu produktu UDP-K pre
žalovanú a uložil jej nápravu pod hrozbou sankcií. Žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby sa vyjadrila k

alternatívamúpravyzmluvnéhovzťahu,atoprialternatíveA,poistnédobudúcnabyzostalonezmenené,
s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným poistným a pôvodným poistným vysporiada poisťovňa
podľa metódy a postupu určeným poisťovňou, pri alternatíve B, by sa poistné do budúcna dopočítalo
a zvýšilo podľa metodiky NBS, a pri alternatíve C, nesúhlas s alternatívou A a B, na základe čoho by
došlo k výplate odkupnej hodnoty stanovenej poisťovňou a vypočítanou poisťovňou k 15.5.2008, po
odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008. Žalobkyňa dňa

14.5.2008 oznámila žalovanej, že odmieta navrhovanú zmenu a trvá na zachovaní pôvodných poistných
podmienok dohodnutých v zmluve.

4. Žalovaná aj napriek tomu dňa 20.6.2008 oznámila žalobkyni zánik poistenia z poistnej zmluvy ku dňu
15.6.2008.

5. Pre rozhodnutie vo veci samej, t.j. o zaplatenie sumy 416,58 Eur s príslušenstvom titulom výplaty
dohodnutého poistného pri vzniku poistnej udalosti, bolo nevyhnutné vyriešiť prejudiciálnu otázku
platnosti Poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.1999 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania,
lebo žalovaná ku dňu 15.6.2008 jednostranne zrušila poistnú zmluvu s výplatou odkupnej hodnoty.

Žalovaná nesúhlasila so žalobou žalobkyne na zaplatenie doplatku poistného argumentujúc tým, že
poistný vzťah zanikol už dňa 15.6.2008 v dôsledku toho, že si žalobkyňa nevybrala inú možnosť úpravy
zmluvného vzťahu.

6. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou - poisťovňou (právnickou osobou) a poistenou -

fyzickou osobou dospel súd k záveru, že ide o súkromnoprávny vzťah bez regulácie verejným právom,
obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle §
788 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z hľadiska typu, poistnú zmluvu medzi účastníkmi konania
súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia
a výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovanou vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy

individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu (v navrhovanej podobe)
uzavrie, alebo nie.

7. V konaní bolo nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovanej pri výkone poisťovníctva je
zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva, predovšetkým zákonom č.8/2008 Z.z.

o poisťovníctve, zákonom č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č.747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom.

8. Na základe toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovanej od
počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti

poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), a previerkou činnosti žalovanej orgánom dozoru
MF SR (31.7.1999), pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Kontrolou Úradu pre finančný
trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, boli zistené nedostatky
v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim
orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej

republiky (v období od 30.4.2007 do 21.2.2008, Protokol č.Q.-XXXXX/XXXX z 29.10.2007), kedy
bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno-matematických modeloch produktov životného
poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv
a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v prípade vzniku
poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke,

kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť, namiesto z poistnej
sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov.9. Žalovaná bola nepochybne povinná zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia, v zmysle novej zákonnej úpravy Zákona o
poisťovníctve, avšak táto úprava sa nemala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu, resp.

vzájomnej dohody o zmene zmluvných podmienok s poistencami. Toto nariadenie sa týkalo zmlúv
uzatváraných žalovanou s jej klientmi do budúcna.

10. Nová úprava v § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. od 15.4.2004 zaväzovala žalovanú k určeniu novej
výšky poistného na základe nových poistno-matematických metód v zmluvných vzťahoch s jej klientmi

(smerom)dobudúcnaanepredstavovalaprežalovanúobjektívnuprávnunemožnosťplneniazpoistných
zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, teda aj v prípade plnenia z poistnej zmluvy pre
žalobkyňu.

11. Argumentáciu žalovanej, že právny úkon je neplatný pre chyby v písaní a počítaní považoval súd za
nedôvodnú, lebo samotné znenie § 37 ods. 3 OZ vylučuje možnosť považovať právny úkon pre chyby

v písaní a počítaní za neplatný. Naviac za chybu v písaní a počítaní nemožno považovať nesprávne
nastavený mechanizmus výpočtu poistného žalovanou pri začiatku výkonu poisťovníctva, ktorý bol
navyše schválený MF SR.

12. Súd konštatoval, že aplikácia nesprávne nastaveného kalkulačného vzorca do konkrétnej poistnej

zmluvy neznamená právo pre žalovanú na opravu dohodnutej výšky poistného plnenia (aj keď podľa
nesprávneho kalkulačného vzorca) v zmysle opravy chyby v písaní a počítaní a neznamená ani
neplatnosť poistnej zmluvy v dotknutej časti podľa § 37 ods. 3 OZ.

13. Za nedôvodné považoval súd aj tvrdenie žalovanej, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre

žalobkyňu je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovanú zaväzuje k povinnosti, ktorá je oproti jej právam
nezaslúžená, neadekvátna a nevyvážená.

14. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda“, (zmluvy sa
musia dodržiavať) vyplývajúci z čl.2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán

záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právna istota v
zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych
vzťahov, ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu o tom, že Poistná zmluva uzavretá
so žalobkyňou dňa 18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému
oznámeniu žalovanej o zániku poistenia ku dňu 18.3.2009 súd dospel k záveru, že plnenie zo zmluvy

tak, ako bolo dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v § 3 ods. 1 OZ.

15. Okresný súd dospel k jednoznačnému záveru, že poistná zmluva uzavretá so žalobkyňou dňa
18.3.1999 zostala platná a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu žalovanej
o zániku poistenia ku dňu 15.6.2008, a že zánik poistenia v danom prípade nastal až v účastníkmi

dohodnutej dobe, t.j. dňa 18.3.2009, vznikom poistnej udalosti - dožitia sa konca poistenia.

16. Na základe tejto poistnej udalosti vznikla žalovanej zmluvná povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté
poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 1.523,27 Eur (45.890,-Sk). Žalovaná dňa 19.5.2009
poukázala žalobkyni platbu vo výške 1.106,69 Eur, ktorú žalobkyňa prevzala, a tak žalovaná je povinná

doplatiť zostávajúcu sumu poistného plnenia žalobkyni v sume 416,58 € (1.523,27 € - 1.106,69 €).
Uvedenú sumu mala žalovaná zaplatiť žalobkyni ihneď potom, ako sa dozvedela o vzniku poistnej
udalosti, t.j. dňa 27.4.2009 (viď článok 13. bod 3 VPP pre ŽP). Tvrdenie žalovanej, že poistné plnenie
pre žalobkyňu malo byť redukované, lebo poistné neplatila riadne a včas podľa platobného kalendára,
sa vykonaným dokazovaním preukázalo ako nepravdivé, lebo z platobného kalendára poistnej zmluvy

č. XXXXXXXXXX bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa platila poistné vždy pravidelne k 18. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, t.j. v rozsahu 1 až 5 dní. Ani v jednom mesiaci sa nepreukázala
platba po lehote splatnosti.

17. Súd konštatoval, že žalovaná po zániku poistenia na základe preukázanej poistnej udalosti na

strane žalobkyne ku dňu 18.3.2009, bola povinná zaplatiť doplatok do dohodnutého poistného plnenia
v sume 416,58 EUR (po odpočítaní už prijatého plnenia v sume 1.106,69 Eur). Žalovaná sa dostala
so zaplatením dlžného poistného do omeškania nasledujúcim dňom potom, ako sa dozvedela o vzniku
poistenej udalosti u žalobkyne, t.j. 27.4.2009 (ako vyplýva z písomnej korešpondencie medzi účastníkmikonania). Od 28.4.2009 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 9,25%
ročne z prisúdenej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č.586/2008 Z.z. (8 percentuálnych bodov plus 1,25% základná úroková sadzba ECB).

18. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,25% ročne zo žalovanej
sumy 416,58 Eur od 19.3.2009 do 27.4.2009 zamietol ako nedôvodnú.

19. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 2 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 37 ods. 2, 3

OZ, § 43 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 575 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 788 ods. 2, 3 OZ, § 790
písm. b/ OZ, § 800 ods. 1, 2 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 802 ods. 1 OZ, § 804 OZ, článku 1 VPP pre
ŽP, článku 3 ods. 1, 2 VPP pre ŽP, článku 9 bodu 2 písm. a/ VPP pre ŽP, článku 12 bod 2 VPP pre ŽP
a článku 13 ods. 3 VPP pre ŽP.

20. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov právneho zastúpenia odôvodnil súd aplikáciou § 9 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby (ďalej len
„citovanej vyhlášky“), § 10 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ citovanej
vyhlášky, § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, § 1 ods. 2, § 7 ods. 2 zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí

a rodiny SR.

21. Výrok rozsudku o vrátení súdneho poplatku pre žalobkyňu odôvodnil súd aplikáciou § 4 ods. 2 písm.
za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výrok rozsudku o
zaviazaní žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu dôvodil súd aplikáciou § 2 ods. 2 zákona

č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou č. 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb.

22. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 205 ods.

2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Argumentovala tým, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného
za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na
takéto protiprávne sadzby § 11 ods. 3 písm. e/ zákona č. 24/1991 Zb. a pokračovala aj za pôsobnosti
zákona č. 95/2002 Z.z. i zákona č. 8/2008 Z.z. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo
vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnym, ale logicky podľa vyššie uvedeného aj s

nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Považovala za nesprávny názor súdu, že
protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobnosti novely zákona č. 95/2002 Z.z.
v podobe § 31a. Citované ustanovenie len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných
poistných produktov zo strany štátneho regulovaného úradu na samostatné poisťovne, a to v dôsledku
zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára poisťovne“. Vyčítala súdu neúplné zistenie skutkového stavu

o čase vzniku protiprávnosti sadzieb. Vyslovila názor, že použitie protiprávnych sadzieb poistného do
právneho úkonu, akým je nepochybne aj poistná zmluva, a to v podobe jej podstatnej náležitosti (plnenie
a cena plnenia), robí celý úkon neplatným podľa § 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom obchádza
zákon.

23. Podľa žalovanej poistná zmluva platne nevznikla, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti
podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, je takáto zmluva absolútne neplatná
Absolútna neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ) sa spája s rozporom so zákonom, a to akýmkoľvek
zákonom, nielen Občianskym zákonníkom. Vytknutie nesprávnych sadzieb poistného o kalkulácii
produktu UDP-K v celku, bolo zo strany dohliadajúceho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej

chyby,alevytknutímichzrejmejprotiprávnostizhľadiskazákonovopoisťovníctveoddobyichschválenia
štátnym orgánom. Podľa názoru žalovanej poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného
dosiahla teda až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné,
bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Žalovaná konštatovala, že ide o neplatnosť
jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.

24. Uviedla, že rozhodnutie súdu má všetky znaky tzv. prekvapivého rozhodnutia, lebo až z rozsudku
sa žalovaná dozvedela, ktoré jej tvrdenia sú podľa súdu údajne nepreukázané, ako súd hodnotil
skutkovo a právne nesprávne (ale najmä protiprávne) sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie.Žalovaná sa snažila riešiť ňou nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym) postupom
štátu s minimálnym ekonomickým dôsledkom pre klienta. Žalovanou navrhovaný postup pozostával
z troch možností ponúknutých každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala protiprávnu a

nesprávnu kalkuláciu poistného. Pritom tretia alternatíva v ponuke žalovanej, oznámenie o ukončení
poistného vzťahu, bola dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (neplatnosti poistnej zmluvy),
pričom aj tu sa žalovaná dobrovoľne (nad rámec zákonných povinností) zaviazala vyplatiť klientovi
aspoň dopredu „dohodnutú“ čiastku v podobe odkupnej hodnoty. Uvedené kroky žalovanej nenašli
adekvátnu odozvu u žalobkyne, a preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však

nebol ukončený jednostranne zo strany žalovanej, ako sa to chybne domnieva súd. Poistná zmluva
totiž ako absolútne neplatný právny úkon v dôsledku vyššie uvedeného právne ani nikdy nevznikla.
Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, lebo absolútne neplatný
právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, t.j. ani práva na
akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo.

25. Len na margo prípadu žalovaná uviedla, že za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú
chybu v rozhodnutí štátu za súčasť podnikateľského rizika žalovanej. Rozhodnutie štátu požíva
prezumpciu správnosti, a k tejto konštatácii pripojila odborné stanovisko v prílohe. Z priložených listín
napr. protokolu 2007, znaleckého posudku č. 4/2008 a stanoviska zodpovedného aktuára vyplýva, že
poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb.

o poisťovníctve. Na záver poznamenala, že poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne malo byť
v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. uvedené tak, aby vyhovovalo
zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácia sadzby poistného (t.j. výška poistného, resp.
cena poistenia) v štátom schválenom obchodnom pláne, z ktorého žalobkyňa pri písaní poistnej zmluvy
musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného

obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná
banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s § 31a zákona
č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore aj s § 35 zákona č. 8/2008. Ani jedna zo zmluvných strán absolútnu
neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.

26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej uviedla, že sa nestotožňuje s názorom
žalovanej, že by poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou bola absolútne neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ, lebo táto zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože
obsahuje aj sadzby poistného, ako aj plnenie a cenu plnenia, ako to uviedla aj žalovaná vo svojom
doplnení odvolania. Právne bezvýznamné je, či sadzby poistného považuje žalovaná za protiprávne.

Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu nerobí tento právny úkon protiprávnym.
Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania nemôže byť neplatným právnym úkonom podľa §
39 OZ aj preto, že táto svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, ani sa
neprieči dobrým mravom. Uviedla, že žalovaná opätovne poukazuje na to, že z predložených listín,
ktoré pripojila v prílohe doplnenia odvolania vyplýva, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od

počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Stotožnila sa s názorom súdu, že
medzi účastníkmi konania nedošlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou,
dohodou, ani žiadnym iným spôsobom predpokladaným zákonom (§ 800 a nasl. OZ). Skutočnosť, že
žalovaná po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výšku poistného vypočítala nesprávne, považoval súd
za irelevantnú, resp. za subjektívnu okolnosť, ktorá ide na ťarchu žalovanej, a ktorá nemôže mať za

následok zánik záväzku. To, že Ministerstvo financií SR v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné
pri produkte UDP-K, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy medzi týmito účastníkmi konania, lebo išlo o
vzťah medzi inými subjektmi. Žalobkyňa vyslovila domnienku, že žalovaná uvádza odvolacie dôvody
ničím nepodložené a špekulatívne, s cieľom predlžovať súdne konanie.

27. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.3.2016 bolo doručené žalovanej dňa 23.6.2016 a právnemu
zástupcovi žalovanej dňa 23.6.2016.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/ až písm. f/ O.s.p.) v spojení s
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6. septembra 2016 o 12.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. augusta 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa
§ 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 a contrario CSP.

31. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

32. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).

33. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

34. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a dôvody
odvolania bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa

príslušných ustanovení O.s.p.

35. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenie legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,

avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

36. Žalovaná ako odvolacie dôvody označila dôvody v § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.

37. Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je odvolacím dôvodom, ak v konaní pred okresným súdom došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. ide o taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa.

38. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci) treba vykladať tak, že iné vady sú spôsobilým odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto
vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného alebo
nesprávneho zistenia skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok

nebola vypočutá ako svedok, ale bola vypočutá ako účastník konania a podobne).

39. Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; k tomuto odvolaciemu dôvodu je
potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä
nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a
dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo
sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie

právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvého stupňa.40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na
základevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamodvolacísúduvádza,ževsúdnejpraxi
je tento dôvod vykladaný tak, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
len skutočnosti, ktoré z vykonaných alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nevyšli za konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na vadnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

41. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t.j. doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené odkazuje na

ustanovenie umožňujúce doteraz zistený skutkový stav spochybniť, len v miere obmedzenej výpočtom
v § 205a ods. 1, ktorý je výpočtom taxatívnym.

42. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na danú
vec.

43. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

44. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by pri
rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

45. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo.

46. Vykonané dokazovanie vyhodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., každý dôkaz zhodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

47. Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

48. Žalovaná v odvolaní opakuje argumenty, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie a
ohľadom ktorých súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a náležite sa s nimi vyporiadal pri rozhodnutí
vo veci samej.

49. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní, a jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

50. Na zdôraznenie správnosti a presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím
námietkam odvolateľky odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :51. Argumentácia žalovanej, že pochybenie štátneho orgánu, resp. dozorného orgánu nad
poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu v poistnej činnosti žalovanej (ktorej súčasťou boli aj
kalkulácie a charakteristika poistenia sadzby UDP-K), že má za následok absolútnu neplatnosť právnych

úkonov, teda, že poistné zmluvy sú absolútne neplatné, je nepatričná pre posúdenie nároku žalobkyne
v tomto konaní.

52. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

53. Podľa § 3 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

54. Podľa § 3 ods. 3 OZ účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviťdohodouodchýlneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona

nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

55. Podľa § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

56. Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok,

s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase.

57. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodnáudalosťvzmluvebližšieoznačenáafyzickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,
je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ).

58.Súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypreživotnépoistenie,naktorésapoistná
zmluva odvoláva a ktoré sú v nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovňou
zmluvu uzavrel, oznámené (§ 787 ods. 3 OZ). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na

prospech poisteného (§ 788 ods. 4 OZ).

59. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik poistnej
povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 OZ).

60. Podľa § 800 ods. 1 OZ, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku
koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jej uplynutím.

61. Podľa § 800 ods. 3 OZ, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou
poistenia pre prípad úrazu.

62.Podľa§801ods.1OZpoisteniezanikneajtak,žepoistnézaprvépoistnéobdobiealebojednorázové
poistenie nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

63. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo

zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

64. Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol

platený dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok,
ak u neho nastane poistná udalosť (§ 816 OZ).

65. Podľa § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovňa
a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických

metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.66. Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola žalobkyni predložená zo strany poisťovne,
ktorú žalobkyňa akceptovala. Žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu so žalovanou so znalosťou
parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a

smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromno-právny vzťah, v ktorom
sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržiavať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.

67. Žalovaná vo svojich vyjadreniach počas konania uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z
jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z.z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení

v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby
výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv.

68. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený žalovanou (jednostranné zrušenie
zmluvy), pretože žalobkyňa sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia §
31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva

(uzavretá medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť.

69. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ by bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to
neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu

škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku.

70. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty
súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu.

71. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromno-právneho vzťahu, a to
poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu
vznikajú rovnako obidvom subjektom, teda poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V
prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňou porušil svoje povinnosti voči
kontrolovanému subjektu, a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by

potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu vymáhať.

72. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom
vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto
negatívneho následku práve poistencom.

73. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré žalobkyňa ako účastníčka poistnej zmluvy plnila,
a preto žalovaná pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.

74. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv

na posúdenie nároku žalobkyne voči poisťovni (žalovanej). Je zrejmé, že poisťovňa nekonala v súlade
so zákonom, keď poistný vzťah zrušila spôsobom zákonom nedovoleným, a z tohto dôvodu je nárok
žalobkyne voči poisťovni oprávnený.

75. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že súd prvej inštancie riešil neplatnosť poistnej zmluvy

podľa § 37 OZ, ktorú žalovaná vzniesla počas konania na súde prvej inštancie. V odvolacom konaní
opätovne žalovaná poukazuje na to, že poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a
argumentuje protiprávnosťou konania orgánov štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov a je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou.

76. Odvolací súd zastáva názor, že aplikácia nesprávne nastavenej kalkulácie, resp. kalkulačného
vzorca do konkrétnej poistnej zmluvy neznamená neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ.

77. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu
poistného štátnym orgánom) - podstatná náležitosť poistnej zmluvy = poistné pre rozpor so zákonom,

je poistná zmluva od začiatku absolútne neplatná, neobstojí, lebo medzi účastníkmi konania došlo
k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda zmluvnými
podmienkami, dohodnutými medzi týmito účastníkmi konania, a na tieto nemôže mať vplyv okolnosť, že
zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.78. Ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, neodporujú zákonu, ani ho
neobchádzajú, a ani nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto predmetná poistná zmluva je platná.

79. V konaní nesporne bola preukázaná skutočnosť, že k zániku poistnej zmluvy nedošlo z dôvodov
uvádzaných žalovanou ale tým, že poistná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, t.j.
18.3.2009.

80. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

81. O odmietnutí odvolania proti zamietavému výroku krajský súd rozhodol podľa § 386 písm. b/ CSP,
pretože v tejto časti nebolo odvolanie podané oprávnenou osobou. Zamietavým výrokom rozsudku sa

rozhodlo v prospech žalovanej a preto táto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, lebo hoci
je účastníčkou konania, nebolo týmto výrokom rozhodnuté v jej neprospech.

82. Keďže žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá, a teda rozhodlo sa v neprospech žalobkyne,
oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku je iba žalobkyňa, a keďže táto odvolanie

nepodala, zamietavý výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

83. Z týchto dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

84. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania ako aj
ohľadom vrátenia súdneho poplatku žalobkyni a zaviazaní žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu.

85. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v
enunciáte tohto rozsudku.

86. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní a preto má nárok

na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

87. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).