Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223318
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115223318.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: P.. F. H., I.., nar. XX.

X. XXXX, T.W. Č.. XX, F., v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Slavomírou Huszthyovou, so sídlom
v Košiciach, Za amfiteátrom 10, Košice, proti žalovanému: MEDICPRODUCT, a.s., IČO: 31630081,
kapitána Nálepku č. 2, Lipany, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.476,24 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2012 (v zmysle jej zmeny zo dňa 22.8.2012)
domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi prípisom žalovaného zo dňa
22.3.2012 a dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi žalobcom a žalovaným s dátumom
23.3.2012 uvedeným v dohode ako dňom uzavretia sú neplatné a náhrady mzdy v sume 4.129,04 euro
za obdobie od 25.5. 2012 do 4.7.2012 a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako zamestnávateľom mu odo dňa 1.1.2009 vznikol
pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom u žalovaného pracoval ako manager energetiky, údržby
a vývoja. Dňa 24.3.2012 mu doručil žalovaný prípis zo dňa 23.3.2012, ktorým mu dal výpoveď z
pracovného pomeru, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písmena b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka
prácevzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlenZP)zákonníkapráce,bezďalšiehoodôvodnenia.
Súčasne mu navrhol skončiť pracovný pomer dohodou z dôvodu organizačných zmien v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, ktorú mu doručil žalovaný s výpoveďou. Žalobca prijal návrh

dohody o skončení pracovného pomeru datovanú ku dňu 23.3.2012. Poukázal na neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, nakoľko neboli splnené podmienky použiteľnosti dôvodu podľa ustanovenia § 63
ods. 1 písm. b/ ZP a ani ďalšie hmotnoprávne predpoklady v platného skončenia pracovného pomeru.
Z obsahu výpovede z pracovného pomeru a z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva,
že pracovný pomer sa končí z dôvodu organizačných zmien žalobca, však pri skončení pracovného
pomeru nebol oboznámený s rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene. Skutkové vymedzenie
dôvodu skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť iným dôvodom, vrátane

konkretizácie organizačných zmien vo výpovedí ako aj k dohode chýba. Čo sa týka dohody o skončení
pracovného pomeru táto navyše mala byť neplatná pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle, ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný; prípadne z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Žalobca prijal návrh dohody o skončenípracovného pomeru v dôsledku psychického donútenia a žalovaného. Žalobca poukázal na to, že ako
akcionár žalovaného evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 95.398,50 eur vyplývajúcu z jeho
práva na vyplatenie časti podielu zisku za rok 2009, o čom rozhodlo valné zhromaždenie žalovaného

dňa 21.6.2010. O zaplatenie žiadal žalobca žalovaného opakovane, naposledy bezprostredne po
doručení výpovede z pracovného pomeru dňa 24.3.2012. Žalovaný podmienil zaplatenie pohľadávky
žalobcu podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru žalobcom, ako i jeho blízkymi osobami
a to manželky a syna, ktorí boli v tom čase zamestnancami žalovaného a tiež od neho obdŕžali
výpoveď. Pre prípad nepodpísania dohôd o skončení pracovného pomeru žalovaný adresoval žalobcovi

vyhrážku, že mu jeho pohľadávku neuhradí a žalobca ju nikdy nevymôže. Z dôvodu bezprávnej vyhrážky
nevymožiteľnosti pohľadávky a za situácie, že žalobcovi i tak mal skončiť pracovný pomer na základe
výpovede zo strany žalovaného, podpísali žalobca a jeho blízke osoby dohody o skončení pracovného
pomeru so žalovaným. Dňa 5. 4. 2012 došlo k úhrade dividend žalobcu vo výške 95.398,50 eur a
súčasnému odovzdaniu žalobcom podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru žalovanému.
Bez nátlaku žalovaného, by žalobca nikdy nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru so

žalovaným, preto považuje tento právny úkon za neplatný. Žalobca trval na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával a svoj zámer oznámil žalovanému listom zo dňa 24.5.2012.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to,
že predstavenstvo žalovaného dňa 19.3.2012 prijalo v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ ZP rozhodnutie o

organizačnej zmene v zmysle, ktorej sa z dôvodu zefektívnenia práce žalovaného, ako zamestnávateľa
zrušili samostatné pracovné pozície, ktoré zastával žalobca. Účinnosť tohto rozhodnutia bola viazaná
ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancami, ktorých sa uvedená organizačná zmena týkala a
to W. H.E., G.. F. H. a žalobcu a to dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný nemal pre vyššie uvedených
zamestnancov žiadnu prácu, ako ani žiadnu vhodnú prácu podľa ZP, pretože nedisponoval žiadnym

voľným pracovným miestom, ktoré by mohol s týmto zamestnancom ponúknuť. Uviedol, že nie je sporné,
že žalovaný doručil žalobcovi výpoveď a dohodu o skončení pracovného pomeru a taktiež, že žalobca
prijal návrh dohody o skončení pracovného pomeru so žalovaným. Dňa 23.3.2012 uzatvoril so žalobcom
dohodu o skončení pracovného pomeru na základe, ktorej bolo dohodnuté skončenie pracovného
pomeru ku dňu 31.3.2012. Tvrdenia žalobcu žalovaný považoval za právne irelevantné, nemajúce súvis

s posudzovaním platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 12Cpr 11/2012-209 tak, že
určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru s dátumom 23.3.2012 je neplatná (právoplatnosť
nadobudol dňa 31.8.2016) a konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie (právoplatné

dňa 20.1.2015), a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)a
súdďalejprocesnepostupovalpodľatohtozákonanakoľkopodľajehoprechodnýchustanovení,aknieje

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§470
ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany(§ 470 ods. 2 CSP).

6. Vo veci konania náhrady mzdy súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 7.2.2017, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 1.12.2016 súčasne s týmto bolo žalovanému doručené poučenie
o procesných právach a povinnostiach strán sporu (poučenie o možnosti zastúpenia, poučenia o

prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania, poučenia o doručovaní vyjadrení atď.).

7. Podľa § 183 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - Pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa
strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich

nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

8. Podľa § 183 ods. 2 citovaného zákona - Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvána osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

9. Podľa § 183 ods. 3 citovaného zákona - Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.

10. Podľa § 183 ods. 3 citovaného zákona - Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na
ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

11. Podľa § 184 ods. 1 citovaného zákona - Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o

tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie.

12. Súdu dňa 7.2.2017 bolo doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a návrh na odročenie
pojednávania (vytýčeného na 7.2.2017), ktorý nespĺňal náležitosti uvedené v ustanovení § 183 ods. 3

Civilného sporového poriadku, preto súd naňho neprihliadal. Súd vo veci následne postupom podľa
ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

13. Súd vo veci vychádzal z listinných dôkazov ktoré sú obsahom spisu 12Cpr/11/2012 a z predložených
listinných dôkazov zo strany žalovaného a to zo mzdového listu žalobcu za rok 2011 a mzdového listu

za rok 2012.

14. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov

a hmotnoprávne námietky.

15.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

18. Z listinných dôkazov mal súd preukázané že žalobca pracoval u žalovaného do 31.3.2012,
ako manager energetiky, údržby a vývoja, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol

zamestnancom žalovaného, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.1.2009.

19. Dňa 23.3.2012 účastníci konania uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.

20. Rozsudkom č.k. 12Cpr/11/2012-209 Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom č.k.
18CoPr/2/2016-355 zo dňa 20.7.2016 bola vyššie uvedená dohoda o skončení pracovného pomeru
určená za neplatnú.

21. Podľa mzdového listu predloženého zo strany žalovaného žalobca v januári v roku 2012 odpracoval

176 hodín so základnou mzdou 3.964,83 eur, vo februári 2012 168 hodín so základnou mzdou 3.964,83
euro, v marci 2012 176 hodín so základnou mzdou 3.964,83 eur.22. Podaním doručeným súdu dňa 22.8.2012 sa žalobca domáhal na žalovanom, čo sa týka náhrady
mzdy od 25.5.2012 s poukazom na to, že od tohto dňa doručil oznámenie žalovanému, že trvá na tom,
aby ho ďalej zamestnával až do dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru 4.7.2012.

Žalobca uviedol, že za mesiac máj 2012 si uplatňuje náhradu mzdy vo výške 711,90 eur, ako pomernú
časť náhrady za 5 pracovných dní, za mesiac jún 2012 náhradu mzdy vo výške 2.990 eur a za mesiac
júl 2012 v sume 4.27,14 eur, ako pomernú časť za tri pracovné dni, celkove si uplatnil náhradu mzdy
v sume 4.129,04 eur.

23. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

24. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ( ďalej len ZP) v znení účinnom
do 31. 8. 2012 - Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

25. Podľa § 79 ods. 2 ZP - Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.

26. Podľa § 79 ods. 3 ZP - Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá

na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne
inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

27. Podľa § 134 ods. 1 ZP - Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

28. Podľa § 134 ods. 2 ZP - Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Podľa § 134 ods. 3 ZP - Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

30. Podľa § 134 ods. 4 ZP - Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný
hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov
má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

31. Podľa § 135 ZP - Priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého
o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa

na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných
zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento
zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.32. Pri posudzovaní náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 134 a 135 ZP. Za rozhodné obdobie
pre výpočet priemerného mesačného zárobku, súd považoval 1. štvrťrok 2012, keďže pracovný pomer
skončil dňom 23.3.2012 a žalobca oznámil žalovanému, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní až v

žalobe, ktorá bola žalovanému doručená dňa 8. 6. 2012.

33. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ po neplatnom skončení pracovného
pomeru naďalej zamestnával, je jednostranným právnym úkonom, zamestnanca. Adresovaným
zamestnávateľovi, ktorý na svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Prejav vôle zamestnanca môže

byť uskutočnený konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel zamestnane prejaviť. Pričom zamestnanec môže
zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával kedykoľvek po
tom, čo s ním zamestnávateľ neplatne skonči pracovný pomer, však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo
konanie o žalobe pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru ukončené zamestnanec môže svoje
stanovisko, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával aj zmeniť. Z hľadiska § 79 ods. 1 a 3 ZP je

rozhodné aké svoje stanovisko o tom, že trvá alebo netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej
zamestnával, oznámil zamestnávateľovi v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti
skončenia pracovného pomeru (Rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2905/2000).

34. Žalobca síce v skutkových v okolnostiach v žalobe (č.l.sp. 4 ) uvádzal, že trvá na tom, aby ho

žalovaný naďalej zamestnával a, že svoj zámer žalovanému oznámil listom zo dňa 24.5.2012, toto
oznámenie však súdu predložené spolu s listinnými dôkazmi nebolo, navyše malo by byť nepochybne
preukázané, že toto oznámenie žalovanému bolo doručené.

35. Z tohto dôvodu súd mohol priznať náhradu mzdy v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 ZP až odo

dňa odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda od 8.6.2012 (deň
doručenia žaloby žalovanému). Súd preto stanovil obdobie predchádzajúceho štvrťroka, ktorými je 1.
štvrťrok roku 2012 za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného mesačného zárobku. Obdobie: január
2012, február 2012, marec 2012. Odpracované hodiny: 176, 168, 176. Základná mzda: 3.9664,83 x 3
= 11 894,39 eur. Odpracované hodiny spolu: 520. Výpočet priemerného mesačného zárobku žalobcu:

11,894,39 eur : 520 = 22,87 eur /hod. Priemerný mesačný hrubý zárobok: 22,87 eur /hod

36. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Základom pre výpočet priemerného
denného zárobku je zistený priemerný hodinový zárobok. Priemerný mesačný hodinový zárobok sa
zisťuje z dosiahnutého hrubého zárobku v rozhodujúcom období, ktorý sa vydelí počtom odpracovaných

hodín. V danej právnej veci žalobca mal 40 hodinový týždenný úväzok, čo predstavuje (40:5 = 8)
osemhodinový pracovný deň. Žalobca sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 25. 5. 2012 do 4.7.2012
(do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru v celkovej sume 4.129,04 eur) súd priznal
vzhľadom na to, ako je vyššie uvedené za obdobie od 8.6.2012, čo prestavuje 16 pracovných dní t.
j. 8 x 16 = 128 hodín x 22,87 eur = 2.927,36 eur za mesiac jún 2012, a za mesiac júl 2012 časový

pracovný fond predstavoval tri pracovné dni t. j. 3 x 8 = 24 hodín x 22,87 eur = 548,88 eur spolu
(2.927,36 eur + 548,88 eur) 3.476,24 eur.

37. Žalobca sa domáhal náhrady mzdy vo výške 4.129,04 eur. V občianskom súdnom konaní je súd
viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom

petite(§216 ods.1CSP).
Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška
peňažnej sumy, ktorú žalobca požaduje. Táto výška peňažného plnenia však nie dôvodná v plnom
rozsahu súd, preto priznal žalobcovi náhradu mzdy vo výške 3476,24 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

38. Tvrdené skutočnosti ohľadom právneho vzťahu účastníkov neplatného skončenia pracovného
pomeru žalobca preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov, ako aj súd mal zistené
zo spisu Okresného súdu Prešov spisovej značky 12Cpr/11/2012. Právny základ ani výšku uplatnenej
pohľadávky titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaný nepopieral

(resp. ostal pasívny), nepredložil ani neoznačil, ani súd sám v priebehu konania nezistil žiadny dôkaz,
spôsobilý spochybniť správnosť evidencie žalobcu.39. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.Žalobcovibolapriznanánazaplateniesuma3.476,24eur,uvedenéznamená,žežalobcamalúspech
84 % a neúspech 16 % pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje sumu 68 %. Žalobcovi tak patrí
náhrada 68 % z účelne vynaložených trov konania, o, ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydal vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.