Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204305
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515204305.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
X., D. P. v konaní o zaplatenie 3 077,27 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanýje povin nýzaplatiťsumuvovýške232,87eurúrokzomeškaniavovýške8,05%ročnezo
sumy 1 072,87 eur od 18.9.2012 do 4.12.2015, zo sumy 1 002,87 eur od 5.12.2015 do 29.12.2015,
zo sumy 932,87 eur od 30.12.2015 do 24.2.2016, zo sumy 862,87 eur od 25.2.2016 do 21.3.2016, zo
sumy 792,87 eur od 22.3.2016 do 20.6.2016, zo sumy 722,87 eur od 21.6.2016 do 20.7.2016, zo sumy

652,87 eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, zo sumy 582,87 eur od 20.8.2016 do 21.9.2016, zo sumy 512,87
eur od 22.9.2016 do 19.10.2016, zo sumy 442,87 eur od 20.10.2016 do 16.11.2016, zo sumy 372,87
eur od 17.11.2016 do 16.12.2016, zo sumy 302,87 eur od 17.12.2016 do 17.1.2017, zo sumy 232,87
eur od 18.1.2017 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 70 eur mesačne počnúc mesiacom marec
2017 so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len
jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 840 eur.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spol. E. Z. banka, a.s., sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 3 077,27 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3 077,27
eur od 16.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.205 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty E., a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú
kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom
vo výške 18% ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 1 394,14 eur a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 46,47 eur. Žalovaná suma
predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov
spojených so správou a používaním karty. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy

a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením
na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 24.7.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k
30.6.2015. Konečný dlh žalovaného predstavuje sumu 3 077,27 eur. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú
sumu ani do 15.7.2015, t.j. v lehote splatnosti, vznikol mu nárok aj na úroky z omeškania.3. Právny predchodca žalobcu k žalobe na preukázanie svojich tvrdení pripojil zmluvu o aktivácii Karty
T-Mobile zo dňa 12.12.2005, návratku podpísanú žalovaným dňa 27.11.2006, zmluvu o Pôžičkovej karte

X. zo dňa 27.8.2010, výpis z Pôžičkovej karty X. od 1.1.2009 a Obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných E., a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské
kreditné karty, a.s.

4. Súd poučil strany sporu o ich procesných právach a povinnostiach a žalovanému zaslal žalobu na

vyjadrenie. Dňa 30.11.2015 bol súdu doručený návrh spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o. na zmenu žalobcu
vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní po podaní žaloby. K návrhu pripojil
zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi E., a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 1.10.2015
a časť prílohy preukazujúcej postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Súd zmenu na strane žalobcu
pripustil uznesením č.k. 4C/155/2015-38 zo dňa 1.12.2015.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uznal uplatnenú pohľadávku s tým, že dlh riadne splácal do júla 2012.
Chcel sa dohodnúť na splátkovom kalendári a navrhol splátku vo výške 70 eur mesačne.

6. Na výzvu súdu na doplnenie a spresnenie niektorých skutočností, predloženie čitateľnejších kópií
dokladov a špecifikácie uplatnených nárokov žalobca doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že žalovaný

uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu o aktivácii Karty T-Mobile (prvá zmluva) s úverovým
rámcom 15 000,-Sk. Úver mal žalovaný splácať spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach
500,-Sk. Dňa 25.8.2010 uzavrel jeho právny predchodca so žalovaným zmluvu o Pôžičkovej karte
X. (druhá zmluva), ktorou sa nahradila prvá zmluva. Na základe druhej zmluvy poskytol jeho právny
predchodca žalovanému úverový rámec 1 394,14 eur, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných

mesačných splátkach po 46,47 eur. Žalovaný čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 2 542,22
eur. Žalovaný uhradil riadne a včas splátky v období od 01/2006 do 06/2012. Splátky splatné od
07/2012 neuhradil a s ich úhradou bol v omeškaní. Žalovaná suma pozostáva z istiny, riadnych úrokov,
úrokov z omeškania a poplatkov. Ďalej žalobca predložil slovný vzorec na výpočet úrokov, uviedol, že
sankčná úroková sadzba je sadzba používaná na výpočet úroku z omeškania (v danom prípade bola

použitá sadzba 5,05 % ročne), predložil slovný vzorec na výpočet úrokov z omeškania a poukázal na
ustanovenia cenníka, v zmysle ktorého boli účtované jednotlivé poplatky. Administratívny poplatok za
správu rizikovej pohľadávky (neskôr premenovaný na náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti)
je poplatkom za oneskorenú platbu, čo znamená, že sa účtuje vtedy, keď sa klient s platbou omešká,
resp. ju nezrealizuje vôbec. Výška poplatku závisí od dlžného zostatku. Poplatok bol upravený v bode

13.21 Cenníka. K svojmu vyjadreniu pripojil aj listinu označenú ako „Vyhlásenie predčasnej splatnosti“
zo dňa 1.9.2012, doklad o jeho doručení žalovanému, Upomienku - výzvu k úhrade III. zo dňa 10.8.2012
adresovanú žalovanému a výňatok z Cenníka jeho právneho predchodcu.

7. Pred prvým pojednávaním vo veci bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej

sa zaplatenia sumy 770 eur vzhľadom na 11 splátok žalovaného vo výške 70 eur v rozpätí od 4.12.2015
do 16.12.2016. Vzhľadom na nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré znemožnili zástupcovi
žalobcu dostaviť sa na pojednávanie, bolo pojednávanie odročené na 10.2.2017. Zároveň súd vypočul
žalovanéhodozápisnice.Žalovanýpopísalsvojeosobné,zárobkovéavýdavkovépomeryodôvodňujúce
povolenie splátok dlžnej sumy. Takisto popísal, ako došlo k uzavretiu druhej zmluvy (karta X.). Keďže mu

poštou prišlo oznámenie, že kreditné karty T-Mobile končia a je možnosť ich nahradiť kreditnými kartami
X., podpísal žiadosť o vydanie karty X. a žiadosť odoslal. Následne mu poštou bola doručená zmluva,
obchodné podmienky, doklady o výške úrokov a úrokov z omeškania a cenník. O žiadnych konkrétnych
poplatkoch pri uzatváraní zmluvy poučený nebol. Uvedenú zápisnicu súd zaslal žalobcovi.

8. Pred druhým pojednávaním bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 840 eur, t.j. o 70 eur viac, ako prvé späťvzatie vzhľadom na zaplatenie ďalšej splátky zo
strany žalovaného vo výške 70 eur dňa 16.1.2017, s ktorým bol žalovaný oboznámený pred otvorením
pojednávania. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v spojení s jej čiastočným
späťvzatím, teda požadoval zaplatenie sumy 2 237,27 s príslušenstvom. Vzhľadom na žiadosť
žalovaného o povolenie splátok dlžnej sumy súhlasil so splátkami vo výške 100 eur mesačne.10. Žalovaný uznával svoj dlh v žalobcom požadovanej sume, žiadal však povoliť splátky. Potvrdil, že
jeho dlh v čase zmeny kreditnej karty T-Mobile na kreditnú kartu X. bol vo výške 1 394,14 eur. Zároveň
predložil súdu doklady o jeho príjmových a výdavkových pomeroch, ktoré boli založené do spisu. Išlo o

doklad o výške inkasa, výpisy z účtov, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni,
rozhodnutie o plate žalovaného a výplatné pásky žalovaného a jeho manželky za december 2016.

11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu v priebehu konania tak, ako sú uvedené vyššie, zistil tento

skutkový stav:

12. Právny predchodca žalobcu, za ktorého konala spol. Slovenské kreditné karty, a.s., uzavrel so
žalovaným dňa 12.12.2005 zmluvu o aktivácii Karty T-Mobile, na základe ktorej mu schválil úverový
rámec 15 000,-Sk so schválenou mesačnou splátkou 500,-Sk. Dňa 27.11.2006 súhlasil žalovaný s
navýšením úverového rámca na sumu 21 000,-Sk s mesačnou splátkou 700,-Sk. Dňa 27.8.2010 uzavreli

právnypredchodcažalobcu,zaktoréhokonalaspol.ConsumerFinanceHolding,a.s.,ažalovanýzmluvu
o Pôžičkovej karte X. s úverovým rámcom 1 394,14 eur s mesačnou splátkou 46,47 eur a ročným
úrokom 18 % ročne. Nová zmluva nahradila pôvodnú zmluvu o aktivácii Karty T-Mobile. Žalovaný riadne
splácal poskytnutý úver do januára 2011, splátku za február 2011 neuhradil, následne splácal úver
pravidelne každý mesiac až do júla 2012. Od marca 2011 do augusta 2011 mu právny predchodca

žalobcu účtoval každý mesiac administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky vo výške 33,19
eur a od septembra 2011 do augusta 2012 mu právny predchodca žalobcu účtoval každý mesiac náklady
vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eur. Upomienkou - výzvou k úhrade III. zo
dňa 10.8.2012 vyzvala spol. Consumer Finance Holding, a.s. žalovaného na zaplatenie 3 omeškaných
splátokazároveňhoupozornilanamožnosťpožadovaťokamžitézaplatenieceléhodlžnéhozostatku,ak

dlžné splátky nebudú uhradené a na možnosť zrušenia kreditnej karty. Listom zo dňa 1.9.2012 vyhlásil
právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť dlžného zostatku a vyzval žalovaného na zaplatenie
celého dlhu. Uvedený list si žalovaný prevzal dňa 7.9.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
1.10.2015 postúpil právny predchodca pohľadávky z uvedených zmlúv žalobcovi.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

14. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy
o aktivácie kreditnej karty T-Mobile, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy o Pôžičkovej karte X., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného v čase podpísania zmluvy
o Pôžičkovej karte X., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa bodu 20 zmluvy o Pôžičkovej karte X., Klient a Banka svojím podpisom vyjadrujú súhlas s tým,
že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretá na základe tejto Žiadosti nahrádza
Zmluvu o vydaní karty T-Mobile uzavretú na základe Žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile.

21. Podľa bodu 21 zmluvy o Pôžičkovej karte X., v prípade, ak mám na kartovom účte Karty T-Mobile
zostatok, súhlasím s tým, že:
a) Dlžný zostatok na kartovom účte Kary T-Mobile sa nahrádza Dlžným zostatkom v rovnakej výške,
ktorý okamihom uzavretia tejto Zmluvy vzniká na kartovom účte Karty X.; alebo

b) kreditný zostatok na krtovom účte Karty T-Mobile sa uzavretím tejto Zmluvy nahrádza kreditným
zostatkom na kartovom účte Karty X., pričom výška kreditného zostatku zostáva zachovaná.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným zmluvy o aktivácii kreditných kariet, na základe ktorých poskytol žalovanému úverový
rámec, z ktorého žalovaný mohol opakovane čerpať finančné prostriedky podľa aktuálneho zostatku na
úverovom účte. Zmluvné strany teda uzavreli osobitný typ zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania je

zrejmé, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní uvedených zmlúv ako veriteľ konajúci
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorý uspokojoval svoje súkromné potreby, teda vystupoval ako spotrebiteľ. Zmluvný
vzťah medzi stranami mal teda spotrebiteľský charakter, pričom v čase uzavretia zmluvy o Pôžičkovej
karte X. sa na zmluvu vzťahoval aj zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca

nepochybne poskytol žalovanému úver. Uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal. V takomto prípade
okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné skúmať, či práva a povinnosti zmluvných strán nie sú v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to najmä §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

28. Súd sa následne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na zosplatnenie celého úveru v
zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Predloženými listinami (upomienkou a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku)
a dokladom o ich doručovaní mal súd preukázané, že tieto podmienky boli v danom prípade splnené.
Súd preto ďalej pristúpil k posúdeniu výšky dlhu žalovaného.

29. Jednou zo základných povinností dlžníka pri zmluve o úvere je vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
spolu s dohodnutým úrokom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný si túto svoju
základnú povinnosť nesplnil. Právnemu predchodcovi žalobcu preto vzniklo právo požadovať zaplatenie
celého zvyšku dlhu naraz.

30. Právny predchodca predložil súdu platobnú históriu iba od 1.1.2009. Žalovaný však nepopieral, že
jeho dlh ku dňu uzavretia zmluvy o Pôžičkovej karte X., t.j. k 27.8.2010, predstavoval sumu 1 394,14 eur,
preto súd z týchto nesporných tvrdení strán sporu vychádzal. Z predloženého výpisu z účtu žalovanéhovyplýva, že od 27.8.2010 do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti, t.j. do 1.9.2012, uhradil žalovaný
celkovo sumu 1 095,38 eur, debetné položky za toto obdobie (t.j. úroky, poplatky za poistenie alebo
poplatky za správu účtu, okrem účtovaných poplatkov vo výške 33,19 eur a sankčných úrokov spolu

vo výške 6,60 eur, ktoré súd nepovažoval z dôvodné z nižšie uvedených dôvodov) predstavovali sumu
774,11 eur. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že celkový dlh žalovaného ku dňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu bol 1 072,87 eur (1 394,14 + 774,11 - 1 095,38 eur). Po podaní
žalobyuhradilžalovanýcelkovo840eur,tedadlhžalovanéhopredstavujevsúčasnostisumu 232,87eur.

31. Pokiaľ ide o úroky z dlžnej sumy, ktoré právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj po
zosplatnení úveru, súd je toho názoru, že tieto prislúchajú iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu,
keďže týmto stráca dlžníka možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu,
čím dochádza k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd vychádzal z toho, že splácanie úveru
v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto

predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za
stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti

úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a
nie úroky z úveru, ako tomu bolo za stavu lege artis (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015).

32. Účtované poplatky označené ako administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky, resp.

neskôr ako náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, ako aj poplatok za postúpenie
pohľadávky na vymáhanie, súd nepovažoval za dôvodné. Súd z predložených dokladov nemal
preukázanú dohodu zmluvných strán o výške týchto poplatkov. Z časti cenníka predloženého žalobcom
nie je zrejmé, od kedy by mal byť cenník účinný, teda či ide o cenník účinný v čase trvania vzťahu,
pričom z predloženej časti cenníka nevyplýva, že by dlžník mal platiť za náklady vymáhania do

vyhlásenia okamžitej splatnosti (v predloženej časti cenníka je upravený poplatok za správu rizikovej
pohľadávky). Ak by aj malo ísť o ten istý poplatok (podľa tvrdenia žalobcu sa administratívny poplatok za
správu rizikovej pohľadávky zmenil neskôr na poplatok označený ako náklady vymáhania do vyhlásenia
okamžitej splatnosti), súd tento považuje za neurčitý, a teda v zmysle § 37 ods. 1 OZ za neplatný. Z jeho
úpravy v predloženom výňatku z cenníka právneho predchodcu žalobcu nemožno vyvodiť, za čo a kedy

vlastne bude účtovaný a koľkokrát môže byť účtovaný. Žalobca vo svojom vyjadrení pritom žiadnym
spôsobom nevysvetlil, aké činnosti mal tento poplatok pokrývať. Podobne z rovnakých dôvodov za
neurčitý, a teda za neplatný, považuje súd aj poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie. V tomto
smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tieto poplatky sú pritom vlastne sankciou za omeškanie
dlžníka (čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu doručeného na výzvu súdu), ktorá bola skrytá v cenníku. O

to viac vyvstáva požiadavka jednak na presnú a určitú úpravu výšku poplatkov, ako aj na upozornenie
žalovaného na tieto poplatky, najmä za situácie, že tieto mohli byť účtované každý mesiac, k čomu aj
reálne došlo a čo môže spôsobiť značný nárast dlhu spotrebiteľa. V danom prípade len výška uvedených
poplatkov účtovaných v priebehu zmluvného vzťahu predstavuje celkovo sumu 630,61 eur, teda cca 1/5
pôvodne žalovanej sumy. Požiadavke dobrej viery v spotrebiteľských právnych vzťahoch a poctivému

prístupu právneho predchodcu žalobcu s odbornou starostlivosťou podľa názoru súdu zodpovedá taký
prístup, že tieto poplatky mali byť buď priamo upravené v zmluve alebo žalovaný mal byť na nich
preukázateľne upozornený, a to presným odkazom na bod v cenníku, ktorých ich upravoval, pričom
žalovaný mal byť poučený, kedy a za čo tieto môžu byť účtované.

33. Pri uplatňovaných sankčných úrokoch, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu majú predstavovať úroky z
omeškania (a to či už do alebo po zosplatnení dlhu) súd nemal preukázané, z akých premenných právny
predchodca žalobcu vychádzal, pričom vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu týkajúci sa skutočného
dlhu žalovaného a nedôvodnosti niektorých účtovaných položiek je zrejmé, že úroky z omeškania byboli vypočítavané z nižších súm. V tomto smere žalobca takisto neuniesol dôkazné bremeno a v tejto
časti súd nepovažoval žalobu za dôvodnú.

34. Po zohľadnení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že celkový dlh žalovaného činí sumu
232,87 eur, v ktorej časti súd považoval žalobu za dôvodnú a v tejto jej aj vyhovel. V časti týkajúcej sa
zaplatenie sumy 840 eur, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, súd konanie v zmysle § 144 a § 145 ods. 2
C.s.p. zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

35. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,05 % ročne z pôvodne žalovanej sumy od
16.7.2015 do zaplatenia. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je však zrejmé, že v žalovanej sume
si žalobca uplatňoval aj úrok z omeškania už od zosplatnenia dlžného zostatku úveru. Súd nepovažoval
sankčné úroky uvedené vo výpise z účtu žalovaného z dôvodu nepreukázania spôsobu ich výpočtu a
potreby vychádzať z iných premenných za dôvodné. Je však zrejmé, že po zosplatnení úveru žalovaný
nezaplatil svoj dlh, čiže bol v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, teda žalobca má právo

aj na úroky z omeškania. Právny predchodca žalobcu v listine, ktorou požadoval predčasné splatenie
dlhu umožnil žalovanému uhradiť dlh bez sankčného úroku, teda úroku z omeškania, v lehote 10 dní
od doručenia tejto listiny. Žalovaný ju prevzal dňa 7.9.2012, 10-dňová lehota uplynula dňa 17.9.2012.
Žalovaný sa podľa názoru súdu dostal do omeškania zo zaplatením dlžnej sumy od 18.9.2012. Žalobcovi
teda vznikol nárok požadovať úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka

v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 18.9.2012 bola 0,75 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo

výške 8,75 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške, preto mu ho súd ako zákonný
priznal, avšak iba zo sumy, s ktorou bol podľa názoru súdu v tom čase v omeškaní, teda zo sumy 1
072,87 eur od 18.9.2012 do 4.12.2015 a následne zo súm zohľadňujúcich znižujúci sa dlh žalovaného
v dôsledku jeho splátok, a to odo dňa nasledujúceho po tej ktorej splátke do dňa úhrady ďalšej splátky
tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

36. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaného povolil žalovanému splácať dlh v splátkach,
ktoré súd určil vo výške 70 eur mesačne. Súd vychádzal z dokladov predložených žalovaným, z
ktorých mal preukázané, že príjem žalovaného a jeho manželky je spolu cca 1 300 eur mesačne (aj
s invalidným dôchodkom manželky žalovaného), z čoho mesačne splácajú hypotéku vo výške 208,32

eur, inkaso vo výške 37,34 eur, resp. 54,34 eur každý tretí mesiac, nájomné bytovému družstvu vo
výške 210 eur. Manželka žalovaného je invalidnou dôchodkyňou, ktorá má značné výdavky na lieky,
pričom žalovaný s manželkou zabezpečujú aj starostlivosť mal. dcére študujúcej na strednej škole v D.
P. a nezamestnanému synovi. Žalobca je spoločnosť okrem iného podnikajúca aj v oblasti vymáhania
pohľadávok, ktorá splatením dlhu žalovanej v splátkach nebude nejako významne obmedzená vo

svojej činnosti, pričom samotná istina bude pri riadnom splácaní uhradená za cca 3-4 mesiace, čo súd
nepovažujezaneprimeranúdobu.Súdpritomprihliadolajnaskutočnosť,žedobrovoľnésplneniedlhu(aj
keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie
prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi
z omeškania. Ide pritom o minimálnu splátku, teda žalovaný môže kedykoľvek uhradiť aj vyššiu čiastku.

Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaný neuhradí
čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3 077,27 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 232,87 eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia 840 eur vzal žalobu späť pre správanie žalovaného
po podaní žaloby, teda v tejto časti žalovaný zavinil zastavenie konania, čo sa pre účely rozhodovania

o nároku na náhradu trov konania pripočíta žalobcovi ako úspech v konaní. Úspech žalobcu vo vzťahu
k celkovo žalovanej sume potom predstavuje 34,86 %, kým žalovaný bol úspešný v prevyšujúcej časti,
čiže v 65,14 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol žalovaný úspešný
v 30,28 % a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si však nárok na náhradutrov konania v prípade úspechu neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.