Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313214228
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313214228.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a
sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu E.S. servis, s.r.o.,
Čachovský rad 3050, Vrútky, IČO: 36 391 948, zast. advokátom JUDr. Vojtech Horváth, Moyzesova 22,
Pezinok, proti žalovanému HYDROTEAM, spol. s r.o., Potočná 377/37, Báhoň, IČO: 30 776 023, zast.
advokátom JUDr. Róbert Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o zaplatenie 2.380,- EUR

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k.
25Cb 152/2013-204 z 21.5.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb
152/2013-204 zo dňa 21.5.2015 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
2.380,- EUR spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 698,- EUR od 1.6.2012 do zaplatenia, zo
sumy 698,- EUR od 29.6.2012 do 31.10.2012, zo sumy 302,- EUR od 1.11.2012 do 9.11.2012, zo
sumy 2,- EUR od 10.11.2012 do zaplatenia a 8,75 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 420,- EUR od
1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 420,- EUR od 4.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 420,- EUR od

26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 420,- EUR od 1.2.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy žalobca poskytoval pre
žalovaného účtovnícke služby. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola, potvrdila ju

tak D.. Q., svedok D.. F. Q. ako aj D.. P. Q. a aj v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný
uviedol, že účtovné služby boli poskytované na základe ústnej zmluvy o poskytovaní účtovných služieb.
Za vykonané služby žalobca vystavil faktúry, ktoré neboli za obdobie mesiacov apríl 2012, máj 2012 a
september - december 2012 uhradené vôbec, resp. za máj 2012 len čiastočne. Dôvodom neuhradenia
faktúr, ako uviedla D.. O. A. bol jednak nedostatok finančných prostriedkov, ako aj tá skutočnosť, že
žalovaný mal pochybnosti o správne vedenom účtovníctve, a preto úhradu faktúr zadržal

až do vykonania kontroly účtovníctva. Účtovné služby za obdobie, v ktorom faktúry neboli zaplatené
však neboli reklamované, žalovaný nepredložil súdu žiadnu reklamáciu, svedok D.. F. Q., ktorý bol v
rozhodujúcom čase konateľom žalovaného potvrdil, že faktúry reklamované neboli. Zmluvná spolupráca
bola ukončená žalobcom ku koncu roku 2012 práve z dôvodu, že žalovaný mu za poskytované služby
neplatil. Problémy nastali v čase, kedy malo byť spracované a odovzdané daňové priznanie za rok
2013, kedy žalobca jeho odovzdanie žalovanému podmienil zaplatením neuhradených faktúr, tak ako

je to zrejmé z e-mailu D.. M. Q. z 26.3.2013. Pokiaľ boli výhrady voči vedeniu účtovníctva zo strany
žalobcu, žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a súdu takúto skutočnosť nepreukázal,nevyplýva to ani z e-mailovej komunikácie z decembra 2012, resp. januára 2013, ktorú žalobca založil
do spisu. Poukázal ďalej na to, že žalovaný počas konania nikdy nespochybnil nárok žalobcu na
úhradu žalovanej čiastky 2.380,- EUR, čo predstavuje súčet neuhradených faktúr, avšak voči nároku

žalobcu si započítal ako obranu svoj nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXX, ktorou refakturoval
žalobcovi sumou 4.260,- EUR dodatočné náklady za odborný zásah do účtovníctva, ktoré mu boli
vyfakturované spoločnosťou Malach Consulting, a to dvoma faktúrami, č. V. na sumu 2.220,- EUR a č.
V. na sumu 2.040,- EUR. Uviedol, že žalovaný argumentoval tým spôsobom, že zaplatil faktúry
spoločnostiMalachConsulting,atonazákladeDohodyovzájomnomzapočítanízáväzkovapohľadávok

zo dňa 15.11.2013. Je pravdou, že žalovaný uhradil faktúry spoločnosti Malach Consulting, ktorými si
voči nemu uplatnila svoj nárok na zaplatenie ceny za odborný zásah do účtovníctva, avšak
súd nepovažoval faktúry č. XXXXXXX a XXXXXXX samé o sebe bez spojenia s inými relevantnými
dôkazmi za dostatočný spôsob preukázania svojho nároku na fakturáciu, keďže chýbal podklad,
na základe ktorého boli faktúry vystavené. Faktúry neobsahujú žiadnu špecifikáciu vykonaných činností,
tieto faktúry navyše boli vystavené až dňa 30.9.2013, avšak žalovaný už dňa 9.9.2013 vystavil svoju

faktúru č. XXXXXXXX, ktorou refakturoval žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s odborným
zásahom do účtovníctva, teda ešte skôr, ako mu boli tieto práce vyúčtované spoločnosťou Malach
Consulting.Poukázalďalejnato,žežalovanýzaplatilfaktúryspoločnostiMalachConsultingzapočítaním
na základe uzatvorenej dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, avšak
žalovanýsúdunepreukázal,akénárokymuvzniklivočispoločnostiMalachConsulting,s.r.o.,ktorésivoči

nemu uplatnil faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX. Vzhľadom na výsledky dokazovania
súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal súdu jednak
porušenie povinností zo strany žalobcu pri poskytovaní účtovných služieb, nakoľko tieto služby nikdy v
rozhodujúcomobdobínereklamoval,nebolamuuloženásankciasprávcomdaneaaninebolonazáklade
výsledkov odborného zásahu do účtovníctva podané dodatočné daňové priznanie, nepreukázal vznik

škody spočívajúci v zmenšení jeho majetku v dôsledku úhrady faktúr spoločnosti Malach Consulting,
s.r.o., pretože tieto boli uhradené formou zápočtu s pohľadávkami žalovaného - 3 neuhradené faktúry,
ktoré však súdu predložené neboli, nebolo preukázané poskytnutie služieb, za ktoré boli tieto faktúry
vystavené, a preto žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k započítaniu nároku žalovaného na náhradu
škody voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny účtovníckych prác, ktorá nebola sporná. Súd nevykonal

dokazovanie opätovným výsluchom svedka F.. X. F. a znaleckým dokazovaním, keďže vzhľadom na
priebeh konania a výsledky dokazovania dospel k záveru, že nebolo potrebné dokazovanie doplniť.
Aj v prípade preukázania chýb a nepresností vo vedení účtovníctva tieto nemali, ako už bolo vyššie
uvedené, za následok daňové penále alebo nutnosť podať doplňujúce daňové priznanie, navyše súd
na základe vyprodukovaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal vznik nároku na náhradu škody. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splatenímsvojhopeňažnéhozáväzku,pretosižalobcaokremistinyuplatnilajprávonazaplatenieúrokov
z omeškania v zákonnej výške. Výrok týkajúci sa úroku z omeškania odôvodnil odkazom na § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009. Čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. a
potvrdením Európskej centrálnej banky, podľa ktorého bola základná úroková sadzba v

rozhodujúcom období, t.j. ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr v rozpätí od 0,75 % do 1 % ročne (išlo o
obdobie od 1.6.2012 do 23.1.2013). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s konštatovaním, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, pretože jediný, kto mohol preukázať vady v účtovníctve, je znalec z odboru účtovníctvo.
Za nezodpovedajúce skutočnosti tiež označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný počas

konania nikdy nespochybnil návrh žalobcu na úhradu žalovanej čiastky 2.380,- EUR. Uviedol, že
žalovaný návrh žalobcu spochybnil, a to tým, že práce boli vykonané s vadami, čo preukazuje, že
následne zaslal list na započítanie vzájomných pohľadávok a zároveň to potvrdzujú aj správy o revízii
účtovníctvaavýpoveďkonateľaspoločnostiMalachConsulting.Namietal,ženevykonanýmnavrhnutých
dôkazov bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že napadnutý rozsudok
vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia.4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s jednotlivými
námietkami žalovaného a vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto opätovne

opakovať, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu v podstate nebol
medzi účastníkmi sporný. Potvrdzuje to výpoveď samotnej konateľky žalovaného D.. O. A., ktorá
na pojednávaní dňa 26.6.2014 potvrdila, že dôvodom, že faktúry neboli zaplatené, bol nedostatok

finančných prostriedkov, z dôvodu ktorého žiadali o splátkový kalendár, ktorý však žalobca nevyhotovil.
Skutočnosť, že predmetné faktúry reklamované neboli, potvrdil aj svedok D.. F. Q.. Ak by žalovaný
nebol uznával návrh žalobcu, nepochybne by nebol ako obranu započítaval proti návrhu žalobcu svoju
pohľadávku. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za nevieryhodnú žalovaným dňa

9.9.2013vyhotovenúfaktúruč.XXXXXXXX,keďňoufakturovalžalobcovicenuzapráce-odbornýzásah
do účtovníctva a jeho doplnenie za roky 2011 a 2012, vykonané pre žalovaného spoločnosťou Malach
Consulting s.r.o. Bratislava, pričom táto spoločnosť vystavila faktúry č. V. XXXXXXX a V. XXXXXXXX,
z ktorých v podstate mal žalovaný vychádzať až dňa 30.9.2013. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie nepovažoval za vierohodné tvrdenia žalovaného, keď konateľka žalovaného na pojednávaní

dňa 12.2.2015 potvrdila, že za roky 2011 a 2012 neboli podané dodatočné daňové priznania, ktoré
by opravovali pôvodné nesprávne. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie nepovažuje za
potrebné a hospodárne doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, keď predovšetkým
žalovanýnepreukázal,žebybolvsúladesozákonomuplatnilprávozozodpovednostizavady,konateľka
žalobcu D.. M. Q. na pojednávaní dňa 12.2.2015 poprela, že by žalovaný či už ústne alebo písomne v

období 2009 - 2012 reklamoval a navyše, ako potvrdil svedok F.. X. F. na pojednávaní dňa 9.10.2014,
boli zo strany spoločnosti Malach Consulting s.r.o. robené zásahy do účtovníctva žalovaného, napr.
vystornovanie pôvodného účtovného zápisu a zaúčtovanie nového.

9. Odvolací súd rozhodol o návrhu na náhradu trov odvolacieho konania podľa §§ 396 ods. 1, 262 ods.

1 a 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).