Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201110
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice, katastrálny odbor,
Južná trieda 82, Košice, za účasti Q. S., O. Q. XXX/XX, S. - G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 2025/2015 zo dňa 24.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor č. V 2025/2015 zo
dňa 24.04.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 2025/2015 zo dňa 24.04.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 24/2015-RAČ uzavretej dňa 26.01.2015 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a Q. S. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností ako parc. reg. "C" evidované na katastrálnej mape č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a stavba súp. č. XXXX - radová garáž na parc.
č. XXXX patriace do bezpodielového spoluvlastníctva účastníka konania a jeho manželky G. S. v
podiele 1/1 k celku, tak ako o tom svedčí zápis na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie I.,
R. S. H., R. S. H..

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o

zriadení záložného práva uzavretá dňa 26.01.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Q.
S. ako záložcom zastúpeným DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým : ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia) a dohody o splnomocnení
zo dňa 18.10.2013 a zo dňa 13.12.2013. Dohody o splnomocnení boli vpísané do tzv. formulárovej
dohody (predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade
bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode o

splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne
dohodnutú,nakoľkobolavoprednavrhnutáapripravená(ponúknutázostranynavrhovateľkyúčastníkovi
konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 900401518 zo dňa 18.10.2013 a č. 900401582 zo dňa
13.12.2013, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Dlžník - účastníkkonania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo
v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle

záložného veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec
mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak,
splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.
Odporca z tohto dôvodu považoval dané dohody o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a neplatnú
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohody o splnomocnení preto hodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že
podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam splnené neboli, odporca rozhodol tak, že návrh
na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 27.05.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že

dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho

žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako

to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 25.09.2015, zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 11.01.2016 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 14.12.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 04.01.2016 a vyjadril súhlas
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastník Q. S., u ktorého bolo doručenie predvolania na
pojednávanie vykázané dňom 28.12.2015 nebol na pojednávaní prítomný, pričom svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Z týchto dôvodov súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l
ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Q. S.
Zmluvu o úvere č. 900401518 dňa 18.10.2013 a Zmluvu o úvere č. 900401582 dňa 13.12.2015.
Dlžník zároveň dohodami o splnomocnení zo dňa 18.10.2013 a 13.12.2013 splnomocnil ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na uzatvorenie záložnej

zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a
ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmlúv o úvere. Dohody o splnomocnení sú podpísané dlžníkom H..
Q. S. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 26.01.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 24/2015-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným DSS Nestor o.z., predtým ProHelp - združenieobčianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky
k nehnuteľnostiam uvedeným v úvode tohto odôvodnenia. Záložné právo bolo zriadené za účelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č.

900401518 zo dňa 18.10.2013 a č. 900401582 zo dňa 13.12.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení

vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so

zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetné dohody o splnomocnení
medzi dlžníkom Q. S. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
( v súčasnosti s názvom : DSS Nestor o.z.) nie sú platne uzavreté. Súd sa nestotožnil s
tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení v oboch prípadoch bola vpísaná do

vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení (tak v prvom, ako aj v druhom prípade)

v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie DSS Nestor o.z.(predtým ProHelp) nebolo
oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia DSS Nestor o.z. ide
o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho
cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok
veriteľa, pričom navrhovateľka výšku tejto pohľadávky ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym
spôsobom nevyčíslila, a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvy o úvere a ani doklad
vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym

spôsobom zistiť.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.