Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315201010.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
BranislavaKrálaaJUDr.ZuzanyKučerovejvprávnejvecižalobcu:Správaslužiebdiplomatickéhozboru,
a.s.,Palisádyč.31,Bratislava,zast.advokátkouMgr.ZuzanouGavorovou,Šafárikovonám.2,Bratislava
proti žalovaným: 1/ S.. V. V., 2/ S.. M. V., Q. G. U. W.. Č.. XX, G., žalovaná 2/ zast. žalovaným 1/, o
zaplatenie 5.518,87 eur s prísl., na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

III z 11. februára 2016, č. k. 11C/44/2015- 105, v spojení s opravným uznesením z 30. apríla 2016, č.
k. 11C/44/2015-150, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej, žalovaným uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 262,28 eur a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku 324,30 eur žalobcovi.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou proti
žalovaným domáhal zaplatenia sumy 5.518,87 eur s prísl. z titulu neuhradených zálohových platieb za
služby spojené s užívaním bytu č. XX a parkovacieho státia č. XX M. XX za roky 2013 a 2014. Pred
začatím pojednávania dňa 11.02.2016 vzal žalobca žalobu späť z dôvodu úhrady zálohových platieb

zo strany žalovaných. Žalobca na uhradení príslušenstva netrval. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta a priznal ich
náhradu žalobcovi. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žaloba
bola podaná dôvodne, keďže žalovaní zaplatili žalovanú sumu až po podaní žaloby. Súd prvej inštancie
odkazujúc na § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. priznal žalobcovi trovy konania vo výške 6,70 Eur

spočívajúcevnevrátenejčastizaplatenéhosúdnehopoplatku.Ďalejsúdprvejinštanciepriznalžalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 255,58 eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady žalobcovi, hoci mu na náhradu trov
konania vznikol nárok.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a napadli ním výrok o trovách konania.

Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi
náhradu trov konania neprizná. Uviedli, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
ignoroval ich návrh na postup podľa § 150 O.s.p. Dôvodom, pre ktorý spolu s bývalou manželkou
(žalovanou2/)nehradilizálohovéplatby,bolonemorálnekonaniežalobcu,ktorýsi akosprávcabytového
domu neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. zo zmluvy, v dôsledku čoho žalovaným
vznikla škoda. V prípade žalovanej 2/ ide o škodu na motorovom vozidle, ktorú si uplatňuje voči

žalobcovi žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I, žalovaný 1/ sa z dôvodu odstraňovania
následkov spojených s havarijným stavom domu dostal do insolventnosti a preto nemohol predmetnézálohové platby hradiť, teda spor nezavinil. Žalobca napriek opakovaným urgenciám po dobu 2 rokov
nezabezpečil opravu dlažby na balkóne nehnuteľnosti - bytu č. XX, ktorej závady spôsobili pretekanie
dažďovej vody a zavlhnutie stien bytu. V dôsledku týchto skutočností bola žalovaná 2/ nútená opravu

opadanej a popraskanej omietky stien vnútri bytu uskutočniť na vlastné náklady, ktoré predstavovali
3.082,05 eur. Túto pohľadávku žalovaná 2/ eviduje proti žalobcovi z titulu náhrady škody. Ďalej žalovaní
v odvolaní vytkli súdu prvej inštancie, že nezohľadnil ich sociálnu situáciu, ich osobné, majetkové a
zárobkové pomery. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zavinili
žalovaní, vec podľa nich nesprávne právne posúdil, pretože bez meritórneho prejednania sporu nie je

možné prijať záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaní ďalej namietli neúčelnosť trov právneho
zastúpenia, pretože žalobca má vlastných právnikov a preto sa nemusel nechať právne zastúpiť
advokátkou. Žalobca je štátnou organizáciou, aj keď v danom prípade sa javí ako podnikateľský
subjekt, to znamená, že ako subjekt napojený na štátny rozpočet má právny útvar. V tejto súvislosti
žalovaní poukazovali na zápisnice z domovej schôdze, na ktorej vlastníci bytov a nebytových priestorov
prezentovali, že si neželajú zastupovanie advokátmi, ale vlastnými právnikmi. Právne služby

patria medzi základné povinnosti správcu bytového domu a vo veciach vymáhania nedoplatkov je
úplne postačujúce zastupovanie prostredníctvom interných právnikov správcu. Za späťvzatie žaloby je
procesne zodpovedný žalobca, ktorý vzal žalobu späť nezávisle na správaní žalovaných a preto súd
prvej inštancie nepostupoval správne, keď zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.

5. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za právneho stavu účinného do 30. júna 2016,
teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).
6. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
C.s.p.) účinných od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.)
musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal žalobu vo veci,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti
niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie treba

posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo
účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p.
Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal
späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku,
uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z
procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu.
Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu
nemal právnu povinnosť.

9.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcapredotvorenímsúdnehopojednávaniadňa11.02.2016vzalžalobu
späť z dôvodu, že po jej podaní žalovaní dlžnú istinu uhradili (č. l. 102 spisu). Žalobca teda vzal žalobu,
ktorábolapodanádôvodne, späťpresprávaniežalovaných,ktoríjehonárokpopodanížalobyuspokojili.
Vzhľadom na to žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta
O.s.p. (v súčasnosti ide o ust. § 256 ods. 1 C.s.p.).

10.Kodvolacejargumentáciižalovanýchtrebauviesť,žežalobcajeobchodnouspoločnosťouzaloženou
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Nejedná sa o rozpočtovú organizáciu, ktorej príjmy a výdavky
sú napojené na štátny rozpočet, ako sa mylne domnievajú žalovaní. Jednou z podnikateľských činností
žalobcu je aj správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností (viď výpis
z obchodného registra na č.l. 3 spisu) vykonávaná podľa zák. č. 182/1993 Z.z. (bytový zákon). V

predmetnom spore, ktorý žalobca inicioval proti žalovaným ako správca bytového fondu podľa bytového
zákona, mu vzniklo legitímne právo dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, pričom za zástupcu si
moholzvoliťajadvokáta(§§24,25O.s.p.). Žalobcatedanemuselsvojeprávaapovinnostivobčianskom
súdnomkonanívykonávaťsám.Tvrdeniežalovaných,žeprávneslužbypatriamedzizákladnépovinnostisprávcu bytového domu, nemá oporu v ustanoveniach bytového zákona, ani v obsahu Zmluvy o výkone
správy domu č. Q.. V opačnom prípade by cenu týchto právnych služieb (či už interne, alebo externe
vykonávanú) museli hradiť samotní vlastníci bytového domu ako súčasť mesačných preddavkových

platieb.
11. Účelom ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bolo umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania formou tzv. moderačného práva. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je,
aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, ale aj vtedy malo byť jeho použitie výnimočné. Jednou zo
skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy, sú prípady charakteristické

sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť trovy
konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňoval osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011-14). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní podmienky na
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia len tvrdili, ale nepreukázali ich. Možnosť použitia uvedeného
zákonného ustanovenia nevyplýva ani z okolností prejednávanej veci (predmetom konania boli dlžné

zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, vr. fondu opráv za roky 2013, 2014), pričom za
takúto okolnosť nie je možné považovať žalovanými tvrdené neplnenie povinností správcu bytového
domu, naviac ak toto je predmetom samostatného súdneho konania. Odvolací súd dodáva, že ak
by aj v dôsledku neplnenia povinností zo strany správcu bytového domu - žalobcu vznikla žalovaným
škoda, samotná táto skutočnosť nezbavuje žalovaných povinnosti platiť platby spojené s bývaním v

predmetnom byte.
12. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a žalobcovi priznal ich náhradu. Odvolací súd preto uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396

ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.
14. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním
a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka výroku, ktorým bol žalobcovi vrátený súdny poplatok 324,30
eur.

15. Toto uznesenie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).