Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210417
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711210417.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v právnej

veci žalobkyne: R. Z., F.. L., D.. XX.X.XXXX, N. T. XXXX/X, R., zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom,
advokátom, so sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 49, proti žalovaným: 1/ S. C., D.. XX.X.XXXX, N. D.
XXXX/X, R., zast. JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kozačeka
2003/40, 960 01 Zvolen a 2/ O. Z., D.. X.X.XXXX, N. R., T. XXXX/X, o neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.7.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.7.2011 domáhala určenia,
že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 10.12.2010 medzi O. Z., D.. X.X.XXXX V. S.F. C., D.. XX.X.XXXX
je relatívne neplatná s odôvodnením, že jej manžel - žalovaný 2/ uzavrel pôžičku so žalovaným 1/ dňa
10.12.2010 bez jej vedomia, pričom túto zmluvu žalovaný 2/ nemohol žiadnym spôsobom meniť či
dopĺňať. Žalovaný 1/ požičal žalovanému 2/ v priebehu februára 2009 finančné prostriedky na základe
ústnej dohody vo výške 332.000,-€ prevodom na účet žalovaného 2/, a to 166.000,-€ dňa 11.2.2009
a 166.000,-€ dňa 27.2.2009. Keďže v tom čase nebola uzavretá písomná zmluva, predložil žalovaný

1/ žalovanému 2/ Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.12.2010, na základe ktorej žalovaný 1/ požičal
žalovanému 2/ sumu 500.000,-€, čo už malo byť vraj aj s dohodnutým úrokom. Zároveň bola dohodnutá
zmluvná pokuta 0,03% denne z dlžnej sumy. Túto sumu mal žalovaný 2/ zaplatiť do 31.1.2011. Keďže
nebolo možné v tak krátkom čase (52 dní) istinu splatiť, žalovaný 1/ podal návrh na rozhodcovské
konanie, na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky v zmluve o pôžičke. Dňa 3.5.2011 rozhodcovský
súd vydal rozhodcovský rozsudok VK 33/2011, ktorým zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalovanému
1/ istinu 500.000,-€ spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a trovami konania v sume 36.000,-

€. Až momentom doručenia tohto rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dozvedela, že je manžel
uzavrel bez je vedomia nevýhodnú pôžičku a teraz je postihnuteľný celý ich majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“). Keďže žalobkyňa nikdy nepodpísala Zmluvu o pôžičke zo
dňa 10.12.2010, pričom jej podpísanie len jedným z manželov nie je bežnou vecou, je predmetná zmluva
vo vzťahu k nej relatívne neplatná.

Žalovaný 1/ doručil tunajšiemu súdu dňa 5.10.2011 vyjadrenie v ktorom uviedol, že zmluva o pôžičke

bola riadne uzavretá len s manželom žalobkyne, a preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe o neplatnosť tejto zmluvy a rovnako nejde o relatívne neplatný právny úkon, pričom
žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť aj na základe priloženej judikatúry.Žalovaný 2/ so žalobou súhlasil.

Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 13.03.1013, ktorým určil, že zmluva o pôžičke uzavretá

dňa 10.12.2010 medzi žalovanými O.D. Z., D.. X.X.XXXX, N. R., T. XXXX/X V. S. C., D.. XX.X.XXXX,
N. R., D. XXXX/X je neplatná.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 14Co/290/2013 - 131 zo dňa 25.02.2014
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede žalobkyne ako účastníčky konania, súd zistil, že trvá na podanom návrhu a uvádza, že s
pánom C. sa pozná dlhšie, aj sa priatelili a teda pán C. vie o tom, že majú s manželom spoločný majetok.
Nebola prítomná pri podpise zmluvy, ani pri jednaní, ohľadom odsúhlasenia požičanej sumy. Vie o tom,

že manžel mal nejaké záväzky voči žalovanému, nebola však pri podpise zmluvy prítomná. O tom,
že takýto záväzok je a v akej výške sa dozvedela vtedy, keď zavolal pán C., že mu dĺžia 500.000,- €.
Vtedy sa stretli, pán C. jej oznámil, že bude od nich žiadať zaplatenie tejto sumy. Preto si celú záležitosť
prekonzultovala s manželom. Tento ju neinformoval o tom, že si požičiava peniaze a v akej výške od
pána C.. Žalobkyňa uvádza, že na účet prišla suma 332.000,- €. Vie, že z tejto sumy žalovaný, t.j.

jej manžel vrátil, resp. druhý žalovaný vrátil prvému žalovanému sumu 168.000,- €. O iných platbách,
alebo iných sumách, ktoré by poskytol druhý žalovaný nevie. Manžel jej hovoril o tom, že medzi ním a
prvým žalovaným bola uzavretá dohoda o úroku z pôžičky vo výške 4 %. V priebehu konania žalobkyňa
tiež poukázala na to, že žalovaný v I. rade nepreukázal, že plnenie na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 10.12.2010 aj reálne poskytol, kedy ho poskytol, ani nepreukázal to, že takouto sumou žalovaný

v I. rade aj reálne disponoval a teda, či vôbec sumu 500.000,- € poskytnúť mohol. V priebehu konania
žalobkyňa tiež poukázala na to, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke, t.j. 10.12.2010 už žalovaný v II.
rade splatil žalovanému v I. rade najmenej sumu 138.078,- €, ktorú poskytol prevodom na účet ako aj
hotovostným vkladom na účet žalovaného v I. rade. Ďalších 41.000,-€ bolo poskytnutých žalovanému v
II. rade prostredníctvom p. X., pričom o tomto nie je písomné potvrdenie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v

čase podpisu zmluvy o pôžičke nebola už konateľkou spoločnosti Kreativ partner, s.r.o., konateľkou bola
do 18.11.2010, konateľom bol v čase podpisu p. X., pričom od 11.12.2010 bol konateľom spoločnosti
II. žalovaný. Uviedla, že so žalovaným v II. rade mali spoločný účet a týmto spoločne hospodárili. V
rokoch 2009 - 2010 robila účtovníctvo pre spoločnosť Kreativ partner, s.r.o. Čo sa týka rekonštrukcie
administratívnej budovy tejto spoločnosti, táto sa robila z úveru, ktorý poskytla rakúska banka.

Z výpovede žalovaného 1/ ako účastníka konania, súd zistil, že pozná druhého žalovaného viac ako
10 rokov, požičiaval mu viackrát peniaze, niektoré z účtu na účet, niečo v hotovosti. Časť peňazí mu
vrátil, pričom už aj predtým, keď mu peniaze požičal, bez problémov mu ich vrátil. V roku 2010 nezaplatil
nič, preto volal žalobkyni, stretli sa, vedela o tom, že mu zostal jej manžel dlžný 500.000,- €. Prešli si

spolu jednotlivé položky, podpísali dohodu s tým, že mu peniaze vráti do januára 2011. O tom, že takýto
dlh vznikol a že mu ho má vrátiť vedela aj žalobkyňa. Pri uzavretí tejto zmluvy bol prítomný právnik X.
V. A.D. Z.. Ešte mali potom jedno stretnutie, kde sľúbil opätovne žalovaný, že peniaze vráti, napriek
tomu však nezaplatil žiadnu sumu. Celkove takto požičal žalovanému 500.000,- €, z tejto sumy mu nič
nevrátil, hoci sa zaviazal zaplatiť ju do konca januára roku 2011. Na stretnutí, ktoré spomínal v roku

2012 sa stretli aj s jeho právnikom, kde sľúbil, že peniaze vráti, ale žiadne peniaze mu nevrátil. Úrok
z omeškania dohodnutý nebol, len si dohodli zmluvnú pokutu tak, ako je uvedená v zmluve. Peniaze
potreboval do podnikania s tým, že ich potrebuje dovtedy, kým si vybaví úver. Peniaze boli poskytnuté v
roku 2009, ale keďže nebol o tom žiadny papier, sadli si so žalovaným, spísali zmluvu o pôžičke, aby bol
doklad, že tieto peniaze žalovanému požičal. Zmluvu o pôžičke mu spísal právnik. Teda pokiaľ sa uvádza

v zmluve o pôžičke suma 500.000,- €¸ sú to tie peniaze, ktoré požičal žalovanému 2/, teda manželovi
žalobkyne. Konkrétne aké sumy a kedy požičal žalovanému nevie, doklady o tom teraz u seba nemá,
ale môže ich dodatočne súdu predložiť. Žalovaný chodil za ním skoro každý deň požičiavať si peniaze.
Pokiaľ žalovaný mal tvrdiť na pojednávaní, že bol dohodnutý zmluvný úrok 4 % mesačne, toto nie je
pravda, vždy mu peniaze požičiaval bezúročne tak, ako aj v tomto prípade, keďže mal peniaze vrátiť

podľa dohody do pol roka.

Z výpovede žalovaného 2/ ako účastníka konania súd zistil, že zmluva, ktorú on uzavrel so žalovaným
1/ je neplatná, a to z toho dôvodu, že manželka, teda žalobkyňa o pôžičke nevedela. Konal sám.Neinformoval ju z toho dôvodu, že ju nechcel tým zaťažovať. Peniaze si požičal preto, lebo ich potreboval
na dofinancovanie podnikania, konkrétne potreboval zaplatiť faktúry do firmy Kreativ partner, išlo o
stavbu budovy. Je konateľom tejto firmy Kreativ partner aj majiteľom firmy. Teda je pravdou, že táto

budova, ohľadom ktorej potreboval zaplatiť finančné prostriedky je aj jeho majetkom. Čo sa týka zmluvy,
táto bola dodatočne urobená, požičal si 332.000,- €, pričom pán C. ho informoval, že potrebuje mať
nejaký doklad, preto napísal zmluvu o pôžičke, ktorú neskôr podpísal. Obsah zmluvy pri podpise
nenamietal z toho dôvodu, že pán C. potreboval mať papier podpísaný. Suma 332.000,- € mu bola
poskytnutá na dvakrát na jeho účet. Do podpisu zmluvy vrátil pánovi C. 168.000,- €. Nenamietal túto

skutočnosť pri uzavretí zmluvy o pôžičke, bral to tak, že bolo potrebné, aby sa niečo platilo, pán C.
mu naúčtoval nejaké úroky, a teda napriek tomu, že už zaplatil sumu 168.000,- €¸ podpísal zmluvu, že
dlhuje 500.000,- Eur. Teraz sa domnieva, že mu dlhuje len rozdiel medzi sumou 500.000,- € a tým, čo už
zaplatil. Neplatnosti zmluvy sa domáha preto, lebo manželka nevedela nič o tejto zmluve. Namieta túto
zmluvu teraz z toho dôvodu, lebo to nie je malá suma, chcel sa s pánom C. dohodnúť na splátkach, zatiaľ
sa nedohodli, lebo nemal z čoho splátky zaplatiť. Ďalej v priebehu konania uviedol, že rekonštrukcia

administratívnebudovyspoločnostiKreativpartner,s.r.o.sarobilazúveru,ktorýposkytlarakúskabanka,
čo bolo vo výške 30 - 50 miliónov Sk v rokoch 2009 - 2010. Následne na záver rekonštrukcie tejto budovy
sa navýšil rozpočet asi o 10 miliónov Sk, kedy rakúska banka už ďalší úver poskytnúť nechcela, preto
sa budova založila, prevzala ju VÚB banka a z tohto sa uhradilo dofinancovanie stavby. Tiež uviedol, že
čo sa týka financií z predmetnej pôžičky, tieto použil tak, že si vyriešil finančné potreby, časť odložil na

vrátenie, niektoré prehral. Do spoločnosti teda vložil asi 7 - 10.000,- €.

Z výpovede svedka M.. F. X., D.. XX.X.XXXX, H. N. R., A. XXXX/XX, súd zistil, že všetkých účastníkov
konania s výnimkou právneho zástupcu žalobkyne pozná ako priateľov. Predmetnú Zmluvu o pôžičke
nespisoval. O pôžičke peňazí sa dozvedel priamo z úst O. Z., bolo to na jeseň roku 2010, keď došlo

k refinancovaniu administratívnej budovy prostredníctvom VÚB leasing, kedy vyskočil záväzok medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Predával mu obchodný podiel vo firme Kreativ partner, s.r.o. a vtedy prišla
reč aj na to, koľko je menovaný dlžný S. C.. O. Z. mu povedal, že C. požaduje od neho 500.000,- €.
Bolo to na jeseň roku 2010, keď sa stretli u neho, pán C., on a pán Z.. Teda pred podpisom dohody bola
u neho žalobkyňa, žalovaný v I. rade ako aj žalovaný 2/ v jeho kancelárii, ktorú mal na Námestí SNP

vo Zvolene, kde sa všetci spoločne bavili o vyplatení pôžičky rádovo 500.000,- € a tiež o výške pôžičky
a o úrokoch. Či konkrétne v čase, keď podpisoval zmluvu o pôžičke žalovaný 2/ žalobkyňa vedela o
tom aká suma bola poskytnutá, k to mu sa svedok vyjadriť nevedel, avšak uviedol, že žalobkyňa určite
pred podpisom dohody o požičaní peňazí vedela. Ako boli peniaze poskytnuté, koľko išlo na účet, k
tomu sa vyjadriť nevie. Nevie sa ani vyjadriť do čoho išli peniaze, ktoré poskytol žalovaný 1/. Keď sa

stretli u neho sporili sa o to, koľko mu je dlžný O. Z., nakoľko tento tvrdil, že mu nejaké peniaze zaplatil.
Výsledkom stretnutia bol záver, že O. Z. zaplatí S. C. sumu 500.000,- € do konca januára 2011. Na
aký účel konkrétne bola táto suma poskytnutá sa nevie vyjadriť. Bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o
pôžičke, keď si bol vybavovať nejaké záležitosti ohľadom auta u pána C.. Pred ním túto zmluvu podpísal
O. Z.. Podľa neho to urobil preto, aby mal svedka. Čo sa týka toho, kto spisoval zmluvu predpokladá, že

túto zmluvu spisoval právny zástupca S. C.. Čo sa týka vrátenia sumy 41.000,- €, uviedol, že to mohlo
byť formou nejakých zápočtov. Uviedol, že to nevie s určitosťou potvrdiť, ale mohlo to byť aj tak, že on
mal ako svedok dať niečo pánovi Z. a ten mu povedal, aby to nedával jemu, ale dal to pánovi C.. Uviedol,
že bol konateľom spoločnosti Kreativ partner, s.r.o. v čase keď bola konateľkou aj žalobkyňa, pričom
účtovníctvo spoločnosti viedla žalobkyňa.

Z výpisu bankového účtu žalovaného 2/ súd zistil, že dňa 11.2.2009 bola na tento účet poukázaná platba
od S. C. vo výške 166.000,- € a dňa 27.2.2009 platba v sume 166.000,- €. (č.l. 5 spisu). Ďalej bola na
účet žalovaného 2/ poukázaná platba vo výške 66.000,- € dňa 17.04.2009 (čl. 262) a platba vo výške
800.000,-Sk dňa 14.04.2008.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy je poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 500.000,-€, pričom žalovaný 2/ sa
zaviazal túto sumu vrátiť najneskôr do 31.1.2011. Ako sankcie bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
0,03% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. (č.l. 6 spisu)

Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. VK 33/2011 zo dňa 3.5.2011 Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o. vo Veľkom Krtíši súd zistil, že rozhodcovský súd zaviazal žalovaného 2/ na
zaplatenie sumy 500.000,-€ žalovanému 1/ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 500.000,-€ od 1.2.2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,03% denne zo sumy 500.000,-€ od 1.2.2011
do zaplatenia a trovy konania v sume 36.000,-€ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.12.2010. (č.l.
7-8 spisu)

Z návrhu na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku č. VK33/2011 súd zistil, že žalovaný 2/
si podal návrh dňa 1.6.2011 na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku č. VK 33/2011 zo dňa
3.5.2011 Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., pričom toto konanie sa vedie
na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9C/75/2011 a nie je doposiaľ právoplatne skončené. ( č.l.

36-41 spisu)

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá..

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, podstatnou náležitosťou ktorého je dohoda o predmete

pôžičky (i peniazoch) a o čase jej vrátenia, ktorý právny úkon na svoju platnosť nevyžaduje písomnú
formu, t.j. stačí aj ústna dohoda. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, pri ktorom je potrebné
okrem uzavretia zmluvy aj ďalší úkon a to odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi a teda až odovzdaním
predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť v dohodnutom čase, to, čo mu bolo požičané.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba žalobkyne nie je
dôvodná.

Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka na
konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Ak táto podmienka nie

je splnená, sú úvahy o tom či išlo o bežnú vec alebo nešlo o bežnú vec a teda či k právnym úkonom bol
alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných
vecítrebapovažovaťtie,priktorýchdochádzakdispozíciispredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva
alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy môže byť len to, čo môže
byť predmetom vlastníctva, t.j. iba veci v právnom slova zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a

ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva, teda ani bezpodielového
spoluvlastníctva sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym
režimom záväzkových vzťahov. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
nepovažuje ani zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov. Podľa platnej judikatúry, ak uzavrie za
trvaniamanželstvaabezpodielovéhospoluvlastníctvazmluvuopôžičkeakodlžníkibajedenzmanželov,

nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela a to ani keď nejde o bežnú vec.

Súhlas manžela s právnym úkonom druhého manžela týkajúcim sa spoločnej veci (vecí) v inej než
bežnej záležitosti nechráni manžela pred dôsledkami ustanovenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ale pred
dôsledkami dispozície druhého manžela s vecou (vecami) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Pokiaľ v prípade platnosti takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ
oprávnený na základe exekučného titulu vydanému proti obom alebo aj proti len jednému z manželov
domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 Obč. zákonníka) uspokojenia tohto záväzku
z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 147 ods. 1 Obč. zákonníka,v zmysle ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva,
môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva,
umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve v prípadoch, ak veriteľ má

pohľadávku iba voči jednému z manželov. V týchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov
a na ktoré sa preto ani nevzťahuje § 145 Obč. zákonníka, je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom,
strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch
manželov. Len samotná možnosť exekučného postihu celého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho úkonu (z

ktorého by mala takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne
predpokladanú možnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady vyplývajúce
z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie
bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu
manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov

riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom.

Keďže v danom prípade, zmluvu o pôžičke uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/, k uzavretiu zmluvy o
pôžičke nebol potrebný súhlas žalobkyne ako manželky žalovaného 2/, lebo nešlo o právny úkon, ktorý
by sa týkal spoločných vecí a potom je aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená. Za

daných okolností preto nie sú splnené podmienky pre uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/.

V danej veci žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1 ÚS 26/2010, z
ktorého vyplýva, že pri interpretácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdy nemôžu

vychádzať len z bezprostredného priameho vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné
právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Súd mal preukázané, že dňa 10.12.2010 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi žalovaným 1/ a

žalovaným 2/ ako fyzickými osobami, ktorej predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v sume
500.000,- €. Súd mal taktiež preukázané, že účastníčkou zmluvy síce nebola žalobkyňa, ale z výpovede
svedka M.. F. X. (čl. 189), o ktorého vierohodnosti nemal súd dôvod pochybovať, mal súd za preukázané,
že o uzavretí spornej zmluvy mala pred jej uzavretím vedomosť. Svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že pred podpisom dohody bola u neho v kancelárii, ktorú mal na D. Z. S. R. žalobkyňa, žalovaný v I.

rade aj žalovaný v II. rade a bavili sa všetci spoločne o vyplatení pôžičky rádovo 500.000,- €, tiež o
výške pôžičky a úrokoch. Tiež podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici
žalobkyňabolavčaseposkytnutiafinančnýchprostriedkovzostranyžalovanéhovI.radespoločníčkoua
konateľkouspoločnostiKreativpartner,s.r.o.,sosídlomŠtúrova21,96001Zvolenatospoločníčkoutejto
spoločnosti bola od jej vzniku dňa 29.03.2006 do 22.03.2010 a konateľkou spoločnosti od 29.03.2006

do 05.11.2010, keď v priebehu konania vyplynulo, že žalobkyňa podpisovala daňové priznania a účtovné
závierky tejto spoločnosti, čo vyplýva aj z obsahu týchto daňových priznaní, pričom aj z výsluchu svedka
M.. X. vyplynulo, že žalobkyňa viedla účtovníctvo predmetnej spoločnosti. V uvedenom kontexte sa
preto aj z tohto dôvodu javí ako účelové tvrdenie žalobkyne, že ako konateľka a spoločníčka spoločnosti
Kreativ partner s.r.o. o finančných prostriedkoch vložených do spoločnosti žalovaným 2/ nevedela.

Rovnako sa súdu v tejto súvislosti javí ako účelové následné tvrdenie žalovaného 2/ na pojednávaní
dňa 01.07.2015, že peniaze, ktoré získal na základe pôžičky od žalovaného 1/ vložil do
spoločnosti Kreativ partner s.r.o. v sume 7 - 10.000,- €, ostatné odložil na vrátenie a niektoré prehral,
keď vo svojej prvej výpovedi ako účastníka konania dňa 22.10.2012 uviedol, že peniaze potreboval na
dofinancovanie podnikania, konkrétne na zaplatenie faktúr spoločnosti Kreativ partner, s.r.o., pričom išlo

o stavbu budovy.

Čo sa týka námietky žalobkyne, ktorou poukazovala na to, že zmluva o pôžičke zo dňa 10.12.2010
je absolútne neplatným právnym úkonom, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že táto
námietka nie je dôvodná. Žalobkyňa absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke odôvodňovala tým, že

žalovaný 1/ súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce sumu, ktorú reálne požičal žalovanému 2/.
Žalobkyňou a žalovaným 2/ bola v konaní preukázaná suma pôžičky len vo výške 332.000,- €, pričom
aj táto bola poskytnutá vo februári 2009 a sporná zmluva o pôžičke bola uzavretá v decembri 2010.
Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase uzavretia spornej zmluvy požičal žalovanému2/ nejaké finančné prostriedky, (pričom zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a bez skutočného
odovzdania požičiavaných peňazí platne nemôže vzniknúť, s prihliadnutím k tomu, že dôkazné bremeno
preukázania tejto skutočnosti zaťažuje v konaní práve žalovaného 1/).

Z výpovede žalovaného 1/ na pojednávaní vyplynulo, že finančné prostriedky v celkovej výške 500.000,-
€ požičal žalovanému 2/ ešte pred samotným podpisom zmluvy o pôžičke dňa 10.12.2010 a to jednak
prevodom z účtu ako aj v hotovosti, keď žalovaný chodil za ním aj každý deň si požičiavať peniaze.
Samotné odovzdanie peňazí teda prebehlo jednak prevodom z účtu žalovaného 1/ a to dňa 11.02.2009

vo výške 166.000,- €, dňa 27.02.2009 vo výške 166.000,- € a dňa 17.04.2009 vo výške 66.000,-
€ a jednak v hotovosti. Čo sa týka prevodu peňazí dňa 14.04.2008 vo výške 800.000,-Sk súd
mal za to, že táto suma s predmetnou zmluvou o pôžičke nesúvisí, nakoľko aj sám žalovaný 1/ vo
svojej výpovedi uviedol, že pôžičky, ktoré poskytol predtým žalovanému 2/ mu žalovaný 2/ už vrátil.
Súd k námietke žalobkyne týkajúcej sa odovzdania peňazí uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa ešte pred podpisom zmluvy dňa 10.12.2010 vedela o poskytnutých finančných

prostriedkoch a vedela, že žalovaný v II. rade mu je dlžný 500.000,- €. Žalovaný 1/ uviedol, že si všetci
spolu prešli jednotlivé položky a potom podpísali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dohodu za prítomnosti p. X.,
s tým, že žalovaný 2/ peniaze vráti do januára 2011. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka M..
X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pred podpisom dohody bola u neho v kancelárii, ktorú mal na
Námestí SNP vo Zvolene žalobkyňa, žalovaný 1/, aj žalovaný 2/ a bavili sa všetci spoločne o vyplatení

pôžičky rádovo 500.000,- €, tiež o výške pôžičky a úrokoch. Z vykonaného dokazovania, aj v kontexte
nepriamych dôkazov má súd za preukázané, že k odovzdaniu peňazí reálne došlo, keď vychádzal z
toho, že účastníci konania si ešte pred podpisom zmluvy o pôžičke prešli jednotlivé položky a na základe
tohto dospeli k celkovej sume pôžičky vo výške 500.000,- €, ktorá suma zahŕňala aj prípadné finančné
prostriedky, ktoré boli už žalovanému v I. rade vrátené a na ktoré poukazovala žalobkyňa ako aj žalovaný

2/. Taktiež vo svojej výpovedi žalovaný 2/ uviedol, že pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 10.12.2010
predmetnú sumu pôžičky nenamietal, ani zmluvu v podstate nechcel meniť. V neposlednom rade, pokiaľ
žalobkyňa, resp. žalovaný 2/ mali za to, že finančné prostriedky poskytnuté neboli, túto skutočnosť mohli
amalinamietaťajvsamotnomrozhodcovskomkonanívedenompodsp.zn.VK33/2011Rozhodcovským
súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. vo Veľkom Krtíši, čo sa však nestalo, pričom voči

rozhodnutiu rozhodcovského súdu nebolo podané ani odvolanie.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).