Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200654
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116200654.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté deti - X.

A., nar. XX.XX.XXXX, a F. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny K., J. B. X, K., deti rodičov - matky: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, a otca: X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.R. V. XXX/X, I., o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd znižuje s účinnosťou od 01.06.2016 výživné otca na maloletého X. zo sumy 250,- eur mesačne
na sumu 150,- eur mesačne a výživné otca na maloletého F. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu
150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred

k rukám matky.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/35/2014-42 zo dňa 21.07.2014 v časti
výšky bežného výživného otca na maloleté deti.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd s účinnosťou od 01.01.2016 znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému X. zo sumy 250,00

eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne a voči maloletému F. zo sumy 250,- eur mesačne na sumu
75,- eur mesačne.

Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným na každé maloleté dieťa vo výške 250, eur mesačne.
Otec v deň rozhodnutia súdu o rozvode manželstva (XX.XX.XXXX) odišiel zo spoločnej domácnosti
z rodinného domu v F. súp.č. XXX a na základe súhlasu začal bývať v rodinnom dome u svojej

matky v obci I.. V rodinnom dome v F. zostala bývať matka s maloletými deťmi, v dome býva i jej
milenec. J. dom v F. súp. č. XXX postavili otec a matka maloletých detí počas manželstva, na výstavbu
použili hypotekárny úver, zostatok úveru je XXX.XXX,- eur. Mesačná splátka hypotekárneho úveru
činí 630,- eur, otec mesačne hradí 50%, t.j. 315,- eur. Jedinou možnosťou je predaj rodinného domu,
na čom sa prvotne dohodli, dom dali do ponuky realitným kanceláriám (každý do inej so zámerom
minimalizovať podhodnotenie pri predaji). Po začatí bývania v rodinnom dome otcovej matky v obci
I. kde bývala iba matka, má otec povinnosť prispievať na náklady bývania, a to v polovičnej výške

nákladov mesačne, cca 62,65 eura (základné ročné náklady za rodinný dom sú minimálne v sume
1.503,75 eura). Základné (minimálne) mesačné náklady otca bez nákladov na stravu, ošatenie, hygienu,
telekomunikačné služby a.o. sú: 50% z mesačnej splátky úveru 315,- eur, náklady na bývanie 62,65
eura, výživné na maloletého Petra 250,- eur, výživné na maloletého F. 250,- eur, spolu 877,65 eura.Otec pracuje ako vodič, jeho priemerná čistá mesačná mzda za 12 mesiacov po odpočte odvodov
je vo výške 377,80 eura. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletých synov (spolu vo
výške 500,- eur), nezohľadňoval ako príjem iba mzdu, ale za príjem označil a v celej výške považoval aj

cestovné výdavky (náhrady) vyplácané zamestnávateľom. Otec poukazuje na skutočnosť, že ako vodič
pri zahraničných cestách nesmie so sebou vo vozidle voziť potraviny pre osobnú potrebu. Otec namietal
považovanie cestovných náhrad za príjem zamestnanca. Cestovné náhrady sú vylúčené z predmetu
dane. Je to vlastne len úhrada výdavkov, ktoré vznikli zamestnancovi na príkaz zamestnávateľa v
súvislosti s výkonom pracovnej cesty. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ mu nevyplácal žiadne vreckové.

Otec sa z dôvodu uloženej výšky výživného dostal do finančných problémov a musel si aj požičiavať
finančné prostriedky, čo je neudržateľné.

Matka sa k návrhu vyjadrila v tom zmysle, že žiada, aby sa výživné na maloleté deti nezmenilo. Uviedla,
že v deň rozhodnutia súdu o rozvode manželstva odišla aj s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti z
rodinného domu v F. č.d. XXX bývať k svojim rodičom v F. č.d. XXX. U rodičov prispievala na domácnosť

sumou 150,- eur. V záujme obidvoch strán dala do ponuky na predaj rodinný dom do viacerých realitných
kancelárií. Nakoľko sa tento rodinný dom nepredával a úver musela aj naďalej splácať, čo bolo finančne
tak neúnosné, že si musela zobrať ďalší úver, sa rozhodla aj s maloletými deťmi po pol roku od rozvodu
presťahovať späť do domu. Pričom aj naďalej má záujem nehnuteľnosť predať a riešiť si iné lacnejšie
bývanie. Od apríla 2015 má priateľa, ktorý však nebýva so ňou na spoločnej adrese, ale má trvalé

bydlisko v B., kde býva v trojizbovom byte. S priateľom sa stretáva tak ako v mieste jej bydliska, tak aj
v mieste jeho bydliska. Bývanie v F. matka zatiaľ uprednostňuje len z praktického dôvodu, nakoľko tam
deti navštevujú školu a ona tam pracuje. Jej príjem vrátane rodinných prídavkov na deti je cca 560,- eur.
Základnémesačnénákladyuviedlavovýške767,-eur:50%splátkahypotekárnehoúveru316,-eur,plyn
100,- eur, elektrina 50,- eur, spotrebný úver 110,- eur, škola 70,- eur, detské poistky 56,- eur, poistenie

pohrebných nákladov 9,- eur, internet 16,- eur, benzín 20,- eur, mobil 20,- eur. Ročné náklady uviedla vo
výške 376,- eur : poplatok z odpad 60,- eur, daň z nehnuteľností 16,- eur, vodné 100,- eur, stočné 100,-
eur, poistka za dom 100,- eur. Ďalej uviedla, že maloletý syn X. navštevuje krúžok výtvarnej výchovy,
ktorý je v hodnote 55,- eur plus pomôcky v hodnote 60,- eur ročne. Obidve deti sa zúčastňujú školy v
prírode raz ročne 100,- eur. Mimo pravidelných platieb sú každý mesiac mimoriadne výdavky či už na

školské pomôcky alebo aktivity spojené so školou. Do výdavkov nezapočítala stravu, ošatenie, hygienu
ani pravidelné výdavky u zubára a podobne. S uvedeným návrhom nesúhlasí, nakoľko životný štandard
úmyselne nezvýšila a už vôbec nevyužíva výživné, ktoré súd určil, pre svoju vlastnú potrebu. Rodinný
dom, ktorý sa postavil počas manželstva, je zatiaľ nepredajný, ale o jeho údržbu sa treba stále starať,
má niekoľko nedostatkov, ktoré musela dať opraviť, napríklad oprava kotla, či vlhnutie stien. Tieto hradila

sama, a to aj v čase, keď bývala u rodičov. Ďalej mala výdavky spojené s opravou a údržbou auta. Ďalej
matky uviedla, že ako súd určil, že za rozpad manželstva považuje zásadné rozdielne názory manželov
na spoločný život a nezáujem navrhovateľa o rodinu, tak sa jeho nezáujem potvrdil aj podaným návrhom
na zníženie výživného. Navrhovateľ má novú priateľku, ktorá má svoje tri deti, a to môže byť dôvod na
zníženie výživného. Navrhovateľ nie je ani natoľko zodpovedný, aby dohliadol na zdravie svojich detí v

čase, keď ich má zverené. Maloletý syn F. mal vážne poranenú ruku po tom, čo mu navrhovateľ dovolil
chytať pyrotechniku. To, že navrhovateľ dokladuje, koľko a za čo dostáva mzdu, je zavádzajúce, ako aj
to, že si nesmie ako vodič F. vo vozidle voziť potraviny. S navrhovateľom žila deväť rokov v spoločnej
domácnosti, tak vie, ako to v skutočnosti je.

Kolíznyopatrovníkknávrhuuviedol,žekaždézníženievýživnéhoniejevprospechdieťaťa,pretožiadajú
návrh otca zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením matky, ostatnými listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, ako aj obsahom spisu sp.zn. 37P/35/2014, výsluchom otca, matky, svedkyne

Márie Koporcovej, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37P/35/2014 súd zistil, že rozsudkom č.k. 37P/35/2014-42 zo
dňa 21.07.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom bola schválená rodičovská
dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť

výživné vo výške 250,- eur na každé maloleté dieťa. Otec ako navrhovateľ navrhoval v návrhu pôvodne
výživné vo výške 150,- eur na každé dieťa, matka vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovala výživné
vo výške 200,- eur na každé dieťa. Všetci účastníci sa vzdali práva podať odvolanie proti uvedenému
rozsudku. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že súd pri schvaľovaní rodičovskej dohodyvychádzal z priemerného čistého príjmu matky vo výške 500,- eur mesačne a z priemerného čistého
príjmu otca vo výške 1.000,- až 1.300,- eur mesačne. Maloletý Martin navštevoval v čase skoršieho
rozsudku 1. ročník ZŠ a maloletý X. navštevoval MŠ. Z potvrdenia o príjme otca (č.l. 30) vyplývala

priemerná čistá mesačná mzda otca vrátane daňového bonusu vo výške 373,45 eura a priemerné
mesačné cestovné náhrady vo výške 876,20 eura, spolu priemerne 1.249,65 eura mesačne. Obaja
rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletým deťom. Hoci podľa oznámenia Y. K. poberal prídavky
na deti otec (č.l. 36), podľa vyjadrenia matky na pojednávaní mala tieto k dispozícii v skutočnosti ona
(č.l. 40).

Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme matky (č.l. 82) súd zistil, že za obdobie od 4/2015 do 3/2016
predstavuje jej priemerná čistá mesačná mzda sumu 550,75 eura a priemerný čistý mesačný príjem
sumu 562,13 eura.

Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme otca (č.l. 85) súd zistil, že za obdobie od 4/2015 do 3/2016

predstavuje jeho priemerná čistá mesačná mzda sumu 384,66 eura a priemerné mesačné cestovné
náhrady sumu 654,43 eura, spolu priemerne 1.039,09 eura. Z vyjadrenia zamestnávateľa otca zo dňa
22.04.2016(č.l.83)vyplýva,žerozdielyvovyplatenomstravnomvjednotlivýchmesiacochsúspôsobené
tým, že otec v ich spoločnosti vykonáva práce vodiča tak na území SR, ako aj na území mimo SR. Keď
vykonáva v danom mesiaci viac prepráv na území SR alebo čerpá dovolenku (vtedy nárok na stravné

nemá), tak je stravné nižšie v porovnaní s mesiacom, keď jazdí do zahraničia.

Otec pri výsluchu účastníka uviedol, že ak podal návrh na zníženie výživného dňa 15.01.2016,
pričom zníženie žiada od 01.01.2016, návrh podal neskôr z dôvodu pracovnej cesty. V konaní sp.zn.
37P/35/2014 súhlasil s výškou výživného 2x po 250,- eur kvôli deťom, mal si podľa dohody s matkou deti

brávať, keď bol doma. Toto sa však zmenilo po úraze maloletého F., odvtedy je s deťmi tak, ako povie
matka. S platením výživného na maloleté deti mu pomáhala jeho matka, a to už od začiatku. Matka je na
dôchodku, s výškou dôchodku cca. 400,- eur. V súčasnosti mu už nepomáha zo zdravotných dôvodov.
Matka si popri dôchodku privyrábala, čo však v súčasnosti už nie je možné. Otec pôvodne navrhoval
výživné na maloleté deti spolu v sume 300,- eur z dôvodu, že matka si mala dom nechať, s tým, že

otec nebude platiť splátku hypotekárneho úveru, avšak v súčasnosti to tak nie je. V súčasnosti platí
otec polovicu hypotéky, niekedy aj celú. Pokiaľ ide o služobné cesty, cestuje v rámci Európskej únie.
Obvykle spáva na pracovnej ceste v aute, ale keď sa mu pokazilo kúrenie, musel sa aj ubytovať. Toto sa
mu stalo v zime, nevie už uviesť, koľko zaplatil za ubytovanie. Stravuje sa v zahraničí, v reštauráciách
popri ceste. Pokiaľ si požičal peniaze, bolo to od sestry, bolo to viac krát. Toto vrátil, avšak keď peniaze

vrátil, zase mu nič nezostalo. T.č. je dlžný ešte 1.000,- eur sestre. Je pravdou, že má priateľku s tromi
deťmi, v spoločnej domácnosti nežijú, nakoľko nemajú kde. Priateľka je zamestnaná, jej príjem je zhruba
500,- eur v čistom. Zatiaľ sa stretávanie s maloletými realizuje na základe dohody s matkou. Otec podľa
výšky výživného zváži, či zotrvá u terajšieho zamestnávateľa, a ak by od neho odišiel, podal by si návrh
na určenie styku s deťmi. V súčasnosti sa stáva, že nevie ani v piatok, či bude cez víkend doma. Má

poistenie v T. ktorým je pokrytý úver a splátka mesačne je 35,- eur a tak isto má poistenie pohrebných
nákladov vo výške splátky 33,10 eura mesačne. Otec ďalej uviedol, že má dve motorové vozidlá, z toho
V. G. si kúpil za slobodna, túto používa matka a V. G. si kúpil po rozvode za kúpnu cenu asi 300,- eur,
bolo to staré auto, má asi 16 rokov. Uvedené motorové vozidlo musí používať, pretože zamestnávateľ
je vo vedľajšej obci, kde otcovi nechodí priamy spoj, a preto chodí autom. Za benzín zaplatí mesačne

asi 30,- eur. Výživné na deti platí pravidelne, peniaze na výživné má z toho, čo zarobí, a keď nezarobí,
musí si požičať. Pokiaľ súhlasil na predchádzajúcom konaní s výživným vo výške 250,- eur na každé
dieťa, bolo to z toho dôvodu, že sa s matkou detí dohodli, že nebude platiť splátky hypotekárneho úveru,
s tým, že tieto bude platiť iba ona. Takto sa to však nikdy nedialo, po opustení súdu mu prišla SMS-ka,
že hypotekárny úver je písaný aj na neho, a preto má splátky splácať aj on, a to v polovici. Pokiaľ ide o

stretávanie s maloletými deťmi, maloleté deti mal na Veľkú noc v sobotu na celý deň a v pondelok na celý
deň. Otec ďalej uviedol, že on tých 500,- eur naozaj nemá z čoho platiť. Keď dostane výplatu, výživné
zaplatí a potom, keď mu to nevychádza na jeho potreby, pričom do týchto ráta aj splátku hypotéky, na
toto si musí požičať od sestry.

Matka pri výsluchu účastníka uviedla, že otec pravidelne platí výživné na deti vo výške 2x 250,- eur.
Maloletý X. navštevuje 3. ročník ZŠ a maloletý F. 1. ročník ZŠ. Je pravdou, že hypotekárny úver na
rodinný dom platia na polovicu. Pokiaľ ide o pôžičky v spoločnosti C. G. O., išlo o prefinancovanie skôr
zobratých úverov v spoločnosti O. C., v X. banke. Uvedené skoršie úvery si matka zobrala ešte počasmanželstva, nakoľko sa mala podieľať na platbách na domácnosť v polovici, čo však zo svojho príjmu
nemohla zvládnuť. Kúpila z toho pračku, televízor, toto bolo po rozvode. V. G. sa kupovala rok pred
manželstvom, leasing sa splácal počas manželstva. Auto používa len pre deti, na nákup a k lekárovi. Po

rozvode si manžel auto zobral, ale vrátil ho v takom stave, že ho musela dať opraviť. Ona si od rodiny
nepožičiavala, jej rodina ani nevedela, v akých je finančných problémoch. Od nového školského roka
maloletý X. nebude chodiť na výtvarný krúžok, pričom za tento rok je už poplatok zaplatený. Pokiaľ ide o
diéty, počas manželstva otcovi maloletých detí balila so sebou jedlo, nevie si predstaviť, že by otec išiel
jesť do reštaurácie. Jej otec pracoval celý život ako vodič z povolania, aby ich finančne zabezpečil, ak

by sa to neoplatilo, nevie si predstaviť, že by túto prácu robil. Nie je pravdou, že by po rozvode bývala
v rodinnom dome v F., bývala u rodičov. Deti jej povedali, že im otec povedal, že radšej ako by dával
peniaze matke na kúpalisko, bude im odkladať a peniaze im dá, keď budú dospelí, myslí, že toto by
si deti nevymysleli. Je pravdou, že sa s otcom v čase rozhodovania o výživnom na predchádzajúcom
konaní dohodli, že výška výživného na deti bude na každé 250,- eur mesačne, pričom sa takto dohodli
na základe rady matkinej právničky, pričom táto posúdila s ohľadom na vtedajší príjem otca, že takéto

výživné je primerané bez ohľadu na splátky hypotekárneho úveru. Hneď po rozvode hypotekárny úver
splácali každý v polovici. Oni po rozvode mali záujem dom hneď predať. Matka po rozvode z domu
hneď odišla bývať k rodičom, pričom zároveň splácala polovicu hypotekárneho úveru a zároveň platila
elektrinu a plyn. Ďalej matka uviedla, že do domu sa vrátila po pol roku, pretože platila aj u rodičov 100,-
eur za ňu a za deti, a bývali tam v jednej izbe. Otec v súčasnosti platí výživné na maloleté deti riadne a

včas. Pokiaľ ide o peniaze na výživné, matka si myslí, že tieto má otec zo mzdy. K potvrdeniu o príjme
otca na č.l. 66 matka uviedla, že sa pýtala zamestnávateľa otca, resp. účtovníčky vo firme, prečo je
rozdiel v diétach, ktorá jej uviedla, že v mesiaci december 2015 si otec čerpal dovolenku, z čoho sa mu
znížil celkový priemer. Matka má záujem, aby sa dom predal, necháva ho v ponuke, otcovi by vyplatila
za ten rok, čo tam bývala. Chcela by úver refinancovať, čím by sa im splátka znížila. Jej deti povedali,

že otec žiada o zníženie výživného, pretože mu nedáva deti. Matka ďalej uviedla, že nie je pravdivým
tvrdenie otca, že býva v spoločnej domácnosti s priateľom. Čistý príjem jej priateľa je 800,- eur. Priateľ
má záujem predať svoj byt, s tým, že by sa úver refinancoval, s tým, že by boli spoludlžníci spolu s
priateľom. V súčasnosti majú vážneho záujemcu o kúpu domu, ktorý si vybavuje zatiaľ úver v banke,
pričom týmto by sa situácia otca vyriešila, pretože by nebol povinný platiť splátku hypotekárneho úveru.

Ak by nevyšiel predaj domu, musela by si hypotéku preniesť na seba a v tom prípade by jej to s nižším
výživným nevychádzalo. Zvýšené výdavky má v súvislosti s X.sv. prijímaním staršieho syna, kedy bolo
potrebné zaplatiť 50,- eur na výdavky v kostole, mal aj výdavky na oblečenie. Pokazil sa im aj kotol,
pričom na opravu vo výške 350,- eur jej dal peniaze priateľ.

Svedkyňa F. matka otca maloletých detí, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že vie, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené pred dvomi rokmi, a že otec má platiť na deti výživné 500,- eur, na toto ho
nahovorila ona, toto teraz ľutuje. Ona mu hovorila, že sa radšej uskromní, ale nemohla vedieť, že takto
dopadne. Zlomila si ruku a nohu, a to postupne, pričom ju čakajú ešte dve operácie. Do týchto úrazov
bola starobná dôchodkyňa a privyrábala si tak, že chodila pracovať do vinohradu, dostávala za toto asi

30,- eur za mesiac, alebo lacnejšie víno. Starobný dôchodok má asi vo výške 430,- eur. Ďalej jej do
toho prišlo to, že musia prerobiť dom, pretože nemôže chodiť po schodoch, musia zobytniť prízemie.
Na otázku súdu, kto platil výživné na deti 2x 250,- eur, uviedla, že otec, z čoho by to ona platila. Ona
otcovi pomáhala tak, že mu dala 20,- eur na cestu alebo mu voľačo kúpila. Ona na výživné na deti
neprispievala, prispievala len na otca. Svedkyňa sa na otca hnevá za to, že sa o seba nestará, nelieči

sa, nechodí k lekárom, lebo nemá kedy. Pokiaľ ona vie, dva dni je vždy doma, a potom ide preč. Dlhšie
obdobie býva doma, len keď má dovolenku. Naposledy mal dovolenku, keď boli veľkonočné sviatky.
Po rozvode mu peniaze nedávala, prispela mu len tak, že mu dala nejaké konzervy, salámu, stravu na
cestu. Oni dvaja bývajú v spoločnej domácnosti. V súčasnosti hospodária spoločne. Ale prerábku domu
bude musieť spraviť on, lebo svedkyňa nemá z čoho. Je pravdou, že pečie zákusky na predaj, ale príjem

má z toho veľmi nízky, lebo náklady sú veľmi vysoké. Avšak teraz z tohto už príjem ani nemá, má ho
skôr jej dcéra, ktorá vlastne pečie na základe jej rady.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozsudok odsudzujúci na plnenie
v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne

zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku
je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania a svedkyne
dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletým deťom je dôvodný, avšak len v

rozsahu zníženia na sumu 150,- eur mesačne pri každom dieťati. Pri rozhodovaní o zmene výživného
súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového
rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu
novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom
č.k. 37P/35/2014-42 zo dňa 21.07.2014 došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky

vyživovacej povinnosti otca.

Predovšetkým súd považuje za potrebné vyjadriť sa k argumentácii otca, že cestovné náhrady nie je
možné považovať za jeho príjem, a preto na ne nie je možné prihliadať, a je potrebné pri určení výšky
výživného vychádzať len z jeho čistej mzdy. V súvislosti s týmto tvrdením otca je potrebné poukázať

na to, že súd už v čase skoršieho rozsudku vychádzal nielen z čistej mzdy otca, ale aj z cestovných
náhrad, na ktoré pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadal, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
rozsudku. Voči tomuto otec nenamietal, dokonca uzavrel ohľadom výživného aj rodičovskú dohodu a
následne sa vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie. Z dohodnutej výšky výživného 250,- eur na
každé dieťa je pritom zrejmé, že i otec rátal s finančnými prostriedkami nielen v podobe čistej mzdy, ale

aj s finančnými prostriedkami v podobe cestovných náhrad. Ak otec uvedené cestovné náhrady uznal
v čase skoršieho rozsudku ako finančné prostriedky, z ktorých (spolu s čistou mzdou) môže vyplácať
výživné na obe deti, nie je možné, aby neskôr toto bez ďalšieho spochybňoval. Skorším správaním
(uzavretím rodičovskej dohody a vzdaním sa odvolania proti rozsudku) uznal, že má k dispozícii finančné
prostriedky priemerne mesačne vo výške 1.249,65 eura, čím uznal, že cestovné náhrady v skutočnosti

nespotrebúva za účelom, na ktoré sú určené. Zároveň súd poukazuje na výpoveď svedkyne - otcovej
matky, ktorá potvrdila, že otcovi dáva na služobnú cestu stravu, čím vyvrátila otcove tvrdenie, že sa
stravuje v reštauráciách. Otec zároveň nevedel uviesť ani len výšku poplatku za ubytovanie (keď podľa
jeho vyjadrenia sa stalo, že nemohol spať v kabíne auta), keď zároveň uviedol, že spravidla spáva vkabíne auta. Z uvedeného nemal súd za preukázané tvrdenie otca, že mu skutočne vznikajú náklady v
súvislosti s pracovnými cestami. Navyše, vo všeobecnosti je známe, že vodičom nákladnej dopravy je
vyplácaná iba minimálna mzda práve z dôvodu, že cestovné náhrady slúžia na zvýšenie ich celkového

mesačného príjmu. Súd pritom poukazuje na znenie § 75 ods. 1 ZR, v zmysle ktorého sa pri určení
výživného prihliada na majetkové pomery povinného. Súd teda pri určení výšky výživného neprihliada
iba na čistú mzdu, ale aj na iné finančné prostriedky rodiča, ktoré má k dispozícii, v tomto prípade aj na
nespotrebované cestovné náhrady, a ktoré spoločne o.i. predstavujú jeho majetkové pomery.

K tvrdeniam otca, že s výškou výživného 2x 250,- eur súhlasil z dôvodu, že mu mala pomáhať
jeho matka, súd uvádza, že výpoveďou svedkyne - jeho matky bolo toto tvrdenie vyvrátené, keď
svedkyňa sama uviedla, že nemala z čoho prispievať na výživné, a že výživné platil otec sám. Ani
tvrdenie otca, že súhlasil s takým výživným z dôvodu, že sa pôvodne nemal podieľať na splátke
výživného,otecnepreukázal,nakoľkovzápisnicizoskoršiehokonaniasp.zn.37C/35/2014žiadnatakáto
skutočnosť zachytená nie je a zároveň otec nerozporoval tvrdenie matky, že od rozvodu sa na splátkach

hypotekárneho úveru podieľajú v polovici.

Ak však súd porovnal mzdu a cestovné náhrady vyplácané otcovi v čase skoršieho rozsudku, s tými,
ktoré sú mu vyplácané v súčasnosti, súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že ide o zníženie
finančných prostriedkov, ktoré má otec k dispozícii, o sumu cca 200,- eur mesačne, je potrebné to

posudzovaťakopodstatnúzmenupomerovnastraneotca.Nastraneotcatedaprišlokpodstatnejzmene
pomerov tým, že prišlo k výraznému zníženiu cestovných náhrad, ktoré sú mu vyplácané vo výške o
cca 200,- eur mesačne nižšej ako v čase skoršieho rozsudku. Z vyjadrenia zamestnávateľa otca pritom
vyplynulo, že k zníženiu došlo z objektívnych príčin vykonávania pracovných ciest viac v rámci SR, ako
mimo územia SR, čo otec nemôže zo svojej pozície ovplyvniť. Otcovi zároveň nie je možné klásť za vinu

ani zníženie cestovných náhrad z dôvodu čerpania dovolenky, na ktoré poukazovala matka, nakoľko
čerpanie dovolenky je zákonný nárok zamestnanca, za účelom relaxácie organizmu zamestnanca v
záujme zachovania jeho telesného aj duševného zdravia.

Pokiaľ ide o príjmové pomery matky, u nej prišlo k zvýšeniu jej čistého mesačného príjmu oproti

poslednému rozsudku o cca 50,- až 60,- eur.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, t.j. zníženiu príjmu otca, zvýšeniu príjmu matky oproti príjmom v čase
predchádzajúceho rozhodnutia, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody na prehodnotenie výšky výživného
otca, a síce na zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Z uvedeného dôvodu znížil súd

výživné otca na maloleté deti pri každom dieťati zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne,
keď u otca prišlo k zníženiu sumy vyplácanej od zamestnávateľa (titulom čistej mzdy a cestovných
náhrad) celkom o cca 200,- eur mesačne, čo predstavuje zníženie jeho možnosti platiť výživné pri
každom z maloletých detí o sumu 100,- eur mesačne. Takto určené výživné 2x 150,- eur mesačne
predstavuje spolu cca 30% z celkového príjmu otca na všetky jeho vyživovacie povinnosti, čo je v súdnej

praxi horná hranica rozmedzia, v ktorom sa určuje výška výživného rodiča na všetky jeho vyživovacie
povinnosti.

Súd dodáva, že hoci na strane maloletého F. prišlo k tej zmene, že z materskej školy nastúpil do 1.
ročníka ZŠ, súd vzhľadom k tomu, že neboli preukázané výrazné rozdiely medzi nákladmi na každé z

detí, určil výživné na obe deti rovnaké, keď tieto v súčasnosti obe navštevujú prvý stupeň ZŠ. Pokiaľ ide
o odôvodnené potreby detí, tieto súd uznal vo výške celkom 217,- eur mesačne na každé dieťa, keď na
každé dieťa mesačné náklady predstavujú, v časti preukázané matkou a v časti všeobecne známe, 35,-
eur na školu, 90,- eur na stravu (3,- eurá na deň x 30 dní), 5,- eur na hygienu, 20,- eur na oblečenie, 60,-
eur na bývanie (mesačné a ročné náklady spojené s bývaním prepočítané na 1 mesiac na 3 osoby v

domácnosti), 7,- eur na benzín. Náklady na poistné a internet nepovažoval súd za zlej finančnej situácie
rodičov (s prihliadnutím na splátku hypotekárneho úveru) za nevyhnutné výdavky.

Ak otec bude na každé dieťa platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne, v časti 23,52 eura budú náklady
kryté prídavkom na dieťa, vo zvyšnej miere sa na nákladoch na deti bude podieľať matka, ktorá je

zárobkovočinná,jejpríjemsaoprotičasupredchádzajúcehorozsudkuoprotiotcovimiernezvýšil,pričom
hoci sa o deti osobne stará, nie je táto starostlivosť vzhľadom k veku detí v takom rozsahu, ako keď s
nimi bola na materskej a rodičovskej dovolenke, a nie je preto možné uzavrieť, že by sa nebola povinná
na ich výžive podieľať aj vo forme finančnej.Súd zdôrazňuje, že výška výživného by nemala byť pre rodiča likvidačná a nemala by viesť k tomu, že
by hrozil vznik trestnej zodpovednosti rodiča v prípade neplatenia výživného. Súd uveril tvrdeniam otca

o tom, že pri výške jeho mesačného príjmu v spojení s tým, že sa podieľa na splácaní hypotekárneho
úveru spolu s matkou maloletých detí vo výške 315,- eur mu nezostáva dostatok finančných prostriedkov
pre vlastnú potrebu a je nútený sa zadlžovať. Nie je v záujme maloletých detí, aby v prípade vyvodenia
trestnej zodpovednosti voči otcovi v prípade neplnenia si vyživovacej povinnosti (k čomu vzhľadom
k nemožnosti neustále sa zadlžovať môže reálne prísť), by mohlo dôjsť až k odsúdeniu otca k

nepodmienečnému trestu odňatia slobody, čím by sa jeho možnosti dosahovať akýkoľvek príjem
minimalizovali.

Pri určení sumy výživného, ktorá by zohľadnila všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru,
že v možnostiach otca je platiť výživné na každé zo svojich maloletých detí vo výške 150,- eur mesačne,
ktorá suma je primeraná ako možnostiam otca, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd je

presvedčený, že uvedené sumy výživného je v možnostiach otca riadne platiť, aj s prihliadnutím na
splátky hypotekárneho úveru, ako aj s prihliadnutím na jeho životné potreby.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súd znížil výživné otca od 01.06.2016, nakoľko otec má doposiaľ výživné, vrátane výživného za mesiac

máj 2016, zaplatené, pričom v zmysle 78 ods. 2 ZR sa spotrebované výživné nevracia, keď zároveň
podstatná zmena pomerov u otca nebola preukázaná k 01.01.2016, ku ktorému otec zníženie výživného
požadoval.

Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku II. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/35/2014-42 zo

dňa 21.07.2014.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§146ods.1písm.a)OSPvovýrokuIII.tak,žežiadenzúčastníkov
nemá na náhradu trov konania právo, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Nad rámec súd poznamenáva, že akékoľvek spory medzi otcom a matkou maloletých detí ohľadom
užívania spoločnej nehnuteľnosti, podieľania sa na nákladoch spojených s jej užívaním, a splácania

hypotekárneho úveru, nemajú vplyv na určenie výšky výživného, pretože sa týkajú majetkových vzťahov
medzi rodičmi, avšak súd apeluje na rodičov, aby vo vzájomnej spolupráci sa snažili doriešiť svoje
majetkové záležitosti spojené s predajom rodinného domu, aby sa tak minimalizovali ich súčasné
finančné problémy, čím zároveň dôjde aj k zmierneniu konfliktov medzi nimi, čo je v záujme ich
spoločných maloletých detí.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.