Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207561
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207561.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomJUDr.PetromBanskýmvprávnejvecižalobcu:IntrumJustitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: U. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX Z., občan SR, o zaplatenie 5.601,65 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 24,24 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 5.204,75 EUR spolu s 8,5%

ročným úrokom z tejto sumy od 15. 07. 2013 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žalobca má právo na trovy konania voči žalovanému vo výške 85,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa svojim návrhom
došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 20. 06. 2016 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplateniesumy5.601,65EURspoluajspríslušenstvom,ktorétvoriliúrokyzomeškaniaatrovykonania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 02. 2013 poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
celkovú sumu 8.081,28 EUR. Žalovaný sa zaviazal uvedenú splácať v mesačných splátkach po 168,36
EUR, pričom týchto splátok malo byť 48. Do dňa podania žaloby uhradil len jednu splátku vo výške
168,36 EUR. Vzhľadom na tieto skutočnosti a tiež, že listom zo dňa 28. 06. 2013 bol vyzvaný k okamžitej
úhrade všetkých splátok žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Súd na základe podania doručeného súdu dňa 21. 11. 2016 vo veci návrhu na
zmenu strany sporu na strane žalobcu uznesením 8C/137/2016-24 zo dňa 07. 12. 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03. 01. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu a to tak, že pôvodný
žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Uvedené bolo pripustené na základe tej skutočnosti, že
zmluvou o postúpení pohľadávky bola na novú spoločnosť postúpená pohľadávka pôvodného žalobcu
voči žalovanému na nového postupníka.

3. Súd na základe podania doručeného súdu dňa 21. 02. 2017 zo strany právneho
zástupcu žalobcu zistil, že títo okrem iných skutočností berú v časti o zaplatenie sumy 24,24 EUR
návrh späť, pričom uvedená suma predstavuje účtované náklady na vymáhanie pohľadávky a žiadajúv tejto časti konanie zastaviť. Zároveň poukazujú okrem iného aj na právny názor vyjadrený v rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia a.s.
proti Klára Bírová.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Súd na základe žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky uzatvorenej medzi
pôvodnýmžalobcomažalovanýmzistil,žežalovanémubolacelkoveposkytnutásumavovýške5.373,11

EUR. Žalovaný mal uvedenú sumu splácať v 48 splátkach po 168,36 EUR.

6. Súd z listu o vypovedaní zmluvy zo dňa 28. 06. 2013 zistil, že týmto listom bola
pôvodným žalobcom vypovedaná predmetná zmluva z dôvodu, že žalovaný si riadne a včas neplnil
svoje povinnosti s tým, že táto zmluva je vypovedaná ku dňu 20. 06. 2013.

7. Súd z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaný zaplatil celkove na splátkach
sumu 168,36 EUR a to splátkou zo dňa 15. 05. 2014.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnenímpeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v časti je návrh
dôvodný a v časti tento návrh zamietol. Čo sa týka časti, v ktorej súd návrhu vyhovel súd má za to, že
uvedený zmluvný vzťah je potrebné subsumovať pod ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z. z. a taktiež aplikovať na tento právny vzťah aj ustanovenia nachádzajúce sa v Občianskom
zákonníku vo veci spotrebiteľov. Na základe tejto skutočnosti súd posúdil tento vzťah ako spotrebiteľskú
zmluvu. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. § 9 ods. 1 písm. l) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať počet, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že samotná splátka musí byť rozčlenená a to tak, aby bolo každému spotrebiteľovi z tohto
rozčleneniazrejmékoľkoztejktorejsplátkypôjdenaistinu,úroky,poprípadeinépoplatky.Ztohodôvodu,
že táto splátka vo výške 168,36 EUR nebola rozčlenená súd považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
predmetnéhozákonazabezúročnúabezpoplatkov.Nazákladetejtoskutočnosti,keďžežalovanýčerpal

sumu 5.373,11 EUR a zaplatil sumu 168,35 EUR celková istina, na ktorú súd zaviazal žalovaného je vo
výške 5.204,75 EUR. V prevyšujúcej časti súd potom návrh zamietol. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu
doručeného súdu dňa 21. 02. 2017 vo veci poukazovania na aktuálny právny názor v rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie zo dňa 19. 11. 2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje na to, že na uvedený
právny názor v predmetom rozsudku súd neprihliada a to z toho dôvodu, že súd Slovenskej republiky

musí rozhodovať v súlade s predpismi Slovenskej republiky ohľadom spotrebiteľských zmlúv. Súdny
dvor Európskej únie môže vykladať jedine výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať
výkladprávavnútroštátnehostým,žetedavžiadnomprípadesanemôževyjadrovaťkvýkladuzákonač.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výklad vnútroštátneho
práva poskytujú len vnútroštátne súdy štátov Európskej únie nie Súd Európskeho dvora Európskej únie.

Na základe týchto skutočností súd na uvedené neprihliadol.

20. Zároveň súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo
výške, ktorá bola ku dňu omeškania v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 8,5% ročne.

21. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Zároveň súd konanie v časti o zaplatenie sumy 24,24 EUR zastavil, nakoľko toto

zastavenie navrhol žalobca v rámci svojho podania doručeného súdu dňa 21. 02. 2017.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal nárok na trovy konania
vo výške 85,84% a to z toho dôvodu, že žalobca mal úspech vo veci 92,92% a žalovaný mal úspech v
časti 7,08% čo po odpočítaní od sumy 92,92% je čistý úspech žalobcu vo výške 83,84%.
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 53 ods. 2, 3, 5 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z.
§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.