Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214382
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715214382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

C. I. E., nar. XX.X.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky L. E., S.. E., nar. X.XX.XXXX, bytom L.. T.. A. XXX/X, E. a
otca I. T., nar. X.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, P. F. E., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní
o návrhu otca o úpravu styku s maloletým takto

r o z h o d o l :

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým C. I. E., nar. XX.X.XXXX každý párny piatok v

kalendárnom roku od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každú párnu nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. s
tým, že prvé tri mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku za prítomnosti matky.

Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .

Otec si maloletého p r e v e z m e v domácnosti matky a po ukončení styku o d o v z d á
matke v jej domácnosti.

Matka j e p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť.

Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk so závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť oznámiť
si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 20.10.2015 sa otec maloletého C. I. E. domáhal

upraviť styk s maloletým každú nedeľu od 15,00 hod. do 17,00 hod., pričom bude rešpektovať režim
dieťaťa a na základe toho je možné zmeniť aj čas stretnutia, ak bude matka prístupná dohode. V návrhu
uviedol, že s matkou maloletého nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti v jej byte v Martine asi
dva roky. Takmer od začiatku spolužitia mali medzi sebou nedorozumenia, pričom opakovane spoločnú
domácnosť opúšťal a vracal sa hlavne kvôli maloletému. Naposledy odišiel zo spoločnej domácnosti asi
15. septembra 2015 a nemieni už obnoviť spolužitie s matkou dieťaťa. Keďže má svojho syna rád, snažil
sa ho navštíviť, avšak matka mu po každom odchode zo spoločnej domácnosti začala robiť problémy,

vulgárne mu nadávala, odmietala mu dávať informácie o dieťaťa a nie je možné sa s ňou dohodnúť. Na
výživu syna vždy riadne prispieval podľa svojich možností a mieni prispievať aj naďalej, avšak chce sa
so svojím synom stretávať.2. Uznesením č.k. 20P/292/2015-6 zo dňa 20.11.2015 súd mal. C. I. E. pre konanie ustanovil kolízneho
opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

3. Kolízny opatrovník sa na pojednávania neustanovil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
vždy ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol v prospech maloletého dieťaťa. Súd podľa § 180 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP)
a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na

obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa s návrhom otca, so správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo sociálneho prieskumu u otca zo dňa
24.2.2017, s ďalšími listinnými dôkazmi v spise a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 16P/69/2014, sp.zn.
20P/130/2014 a sp.zn. 20P/348/2015.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú a nikdy
neboli manželia, rozsudkom č.k. 16P/69/2014-77 zo dňa 29.10.2014 súd schválil rodičovskú dohodu
o zverení mal. C. I. do osobnej starostlivosti matky, záväzku otca platiť výživné 40 Eur mesačne od
26.3.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že nedoplatok na výživnom do

31.10.2014 mu nevznikol. Rozsudkom č.k. 20P/130/2014-32 zo dňa 24.3.2015 súd v celom rozsahu
zamietol návrh otca o úpravu styku s maloletým. Tiež mal preukázané, že na súde prebieha konanie o
návrhu otca o zníženie výživného na maloletého, ktoré nie je právoplatne skončené.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti

rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku a upravil oprávnenie otca stretávať sa s mal. C. I. v kalendárnom roku každý párny
piatok a každú párnu nedeľu od 15,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že prvé tri mesiace od právoplatnosti

rozsudku za prítomnosti matky, vo zvyšku návrh otca zamietol. Ďalej uložil povinnosť matke riadnej
prípravy maloletého na styk, umožnenie styku, určil miesto, v ktorom si otec maloletého prevezme a po
ukončení styku odovzdá matke a rodičom informačnú povinnosť v prípade nemožnosti uskutočnenia
styku zo závažných dôvodov. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnejsúvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a za stavu v čase vyhlásenia.
Rozhodol tak napriek tomu, že nebol zisťovaný názor maloletého, lebo súd zo svojej praxe a z názorov
psychológov, s ktorými sa pri rozhodovaní stretáva, vie, že je to problematické, lebo dieťa ešte nie je

schopné úplne pochopiť to čo súd od neho chce, keďže má niečo viac ako Q. S..

12. Aj otec, hoci je vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností k svojmu
dieťaťu, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia, nie je zbavený zodpovednosti za jeho
všestranný vývoj a v záujme zdravého psychického vývoja, udržiavania a prehlbovania rodičovského

vzťahu, upevňovania citového puta má úprava osobného styku nezastupiteľnú úlohu. Právo
styku otca s dieťaťom korešponduje s právom dieťaťa poznať svojho druhého rodiča, s právom na
jeho starostlivosť a na zachovanie rodinných zväzkov. Z hľadiska optimálneho fyzického a psychického
vývinu a dôležitého vzoru otca je stretávanie potrebné. Obavy matky vo vzťahu k stretávaniu s otcom
v jeho domácnosti, konfliktného vzťahu s jeho súčasnou priateľkou, citovej naviazanosti maloletého
na ňu ako matku súd vyhodnotil ako dôvodné a preto na dobu troch mesiacov upravil stretávania za

jej prítomnosti. Otec s matkou a maloletým žili spolu dva roky, určite je medzi maloletým a otcom
vytvorený citový vzťah, i keď sa v poslednej dobe stretávali málo a práve preto je potrebná úpravy, aby
sa vzťah prehlboval, lebo súd je presvedčený o úprimnom záujme otca o svojho maloletého syna. Je
len na obidvoch rodičoch či stretávanie bude pozitívne a obohatí jeho vývin. Vzťahy medzi rodičmi
nesmú zasahovať do oprávnených záujmov maloletého, ktorá má právo prežiť čas aj s otcom a tento

má právo a aj povinnosť väčšou mierou, ale vhodným spôsobom vplývať na jeho výchovu. Ani
jeden z rodičov nemôže mariť výsledky výchovy druhého rodiča, práve naopak, obidvaja musia vytvárať
priaznivé podmienky k stretávaniu majúc na zreteli predovšetkým záujem ich dieťaťa a nie svoje vlastné
priania, pocity a záujmy. Záverom súd dodáva, že vždy možno zmeniť rozhodnutie súdu.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP -
konanie vo veciach starostlivosti o maloletých podľa § 111 a nasl. CMP) a nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov.

14. Prítomní rodičia sa po vyhlásení rozsudku do prílohy zápisnice z pojednávania výslovne vzdali práva
na podanie odvolania proti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).