Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201944
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116201944.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci navrhovateľky: L..

M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. námestie XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenej: Mgr. Katarínou
Berkešovou,advokátkousosídlomZáhorácka58/10,90101Malacky,protiotcovimaloletéhodieťaťa:L..
O.S.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.XX,XXXXXH.,právnezastúpený:JUDr.GabrielouZelemovou,
advokátkou so sídlom Heudukova č. 16, 811 08 Bratislava, o určenie príspevku na výživu nevydatej
matke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier medzi účastníkmi konania nasledovného znenia:
L.. O. S., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje zaplatiť matke L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX sumu 1.500,-eur

v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom, podaným na Okresný súd Trnava dňa 29.01.2016, domáhala, aby
súd zaviazal otca dieťaťa zaplatiť jej príspevok na výživu vo výške 500,- eur mesačne za obdobie od
01.01.2014do30.06.2014avovýške237,29eurzaobdobieod01.01.2015do31.01.2015,sumucelkom
vo výške 3.237,29 eur. Návrh odôvodnila tým, že sa obom narodilo dieťa - mal. M. nar. XX.XX.XXXX,
pričom bola medzi ňou a otcom dieťaťa uzavretá ústna dohoda na základe ktorej sa otec zaviazal platiť

matkesumu500,-eurmesačne.Spočiatkuotecprispievalnavýživu400,-euraneskôr500eurmesačne,
a to od júna 2013. V rozhodnom období roku 2014 - prvý polrok otec neprispieval matke žiadnou sumou
a v januári 2015 prispel sumou 262,71 eur. Matka ďalej uviedla, že v dôsledku starostlivosti o syna
došlo k výraznému poklesu jej príjmu, oproti tomu, ktorý dosahovala pred pôrodom. Matka uviedla, že
dosahovala príjem vo výške 783,36 eur do augusta 2011. Následne jej príjem bol vo výške: september
2011 - 396,92 eur, október 2011 - 430,96 eur, november 2011 - 552,65 eur + 55,08 eur, december 2011
- 57,51 eur, január 2012- 8,10 eur, február 2012 - 328,20 eur, marec 2012 - 153,50 eur, apríl 2012 -

600,70 eur (436,60 eur a 164,10 eur), august 2012 - 80,27 eur, september 2012- 362,80 eur, október
2012 - 564,37 eur, november 2012 -378,07 eur, december 2012 283,77 eur. Matka taktiež uviedla, že
si doučovala z čoho mala príjem do 250,- eur mesačne. Matka špecifikovala svoje výdavky na byt vo
výške 135,80 eur, a výdavky na jedlo 320,- eur, kozmetiku drogériu 30,- eur, zubný lekár 12,50 eur.
Matka tiež uviedla, že jej príjem v rozhodnom období bol len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur,
pričom súčasne dostávala matka výživné na staršieho syna od bývalého manžela vo výške 260,- eur a
od januára 2015 270,- eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 47,04 eur.

2. Matka k návrhu pripojla rodný list maloletého (č.l.4), rozsudok Okresného súdu Malacky č.l. 5,
potvrdenie o príjme č.l. 7-10, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške podpory v nezamestnanosti č.l.
11-13,3. Otec vo svojom vyjadrení namietal, že matke zaplatil nájomný byt s celkovou výškou nájmu 2.250,-
eur, v ktorom matka strávila len 5 dní. Otec ďalej uviedol, že dohoda o výživnom nebola, nakoľko rodičia

mienili spolu žiť, čo sa nerealizovalo. Súčasne otec uviedol, že matku podporoval finančným plnením ako
aj nákupom potravín, drogérie, dodávaním ovocia a zeleniny. Vo vzťahu k príjmu matky žiadal započítať
aj obdobie, kedy jej príjem poklesol, pričom príjem matky špecifikoval za stanovené obdobie na sumu
288,41 eur. Otec sa ďalej bránil tým, že matke od augusta 2012 do dvoch rokov veku maloletého syna
zaplatil celkovo sumu 15.268,84 eur, ktorú pri predelení počtom mesiacov 32 vychádza na sumu 477,15

eur mesačne. Otec svoje ročné výdavky špecifkoval na sumu 26.219,12 eur. Otec sa ďalej vyjadril, že
podporoval matku nie počas 2 ročného obdobia, ale obdobia 2 rokov a 8 mesiacov. Otec pripojil tabuľku,
podľa ktorej matke plnil 12.422,71 eur cez internetbanking, pripojil výpisy z účtu č.l.32-42.

5. Dňa 15.06.2016 sa vo veci konalo prvé pojednávanie, kde matka aj otec zotrvali na svojich tvrdeniach.

6. Otec sa ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.07.2016, kde opätovne rozpočítal jednotlivé
výdavky, ktoré vynaložil a to nepreukázateľné výdavky (čl. 60), platby cez internetbanking (č.l.61-62),
výdavky na dovolenku v Chorvátsku (č.l.63-64), bločky z nákupov (č.l. 65-66), podiel z nájomného
(č.l.67).

7. Matka sa vyjadrila vo veci podaním doručeným súdu dňa 19.07.2016, kde zotrvala na tom, že bola
platne uzavretá dohoda medzi oboma rodičmi o výške príspevku matke. Súčasne poukázala na to, že
v inom konaní tvrdí, že platby, ktoré vykonal boli platbami na výživu maloletého dieťaťa. Vyjadrila sa k
jednotlivým otcovým špecifikáciam, kde namietala ich aplikáciu v tomto konaní, ak súviseli s výživným
pre maloletého syna, resp. aj pre otca, mimo iné konštatovala, že otec začal od určitého momentu

do správy v internetbankingu pridávať aj meno maloletého syna. Matka rozporovala tvrdenia otca o
negatívnom správaní voči nemu.

8. V podaním doručenom súdu dňa 20.10.2016 matka rozporovala otcom tvrdené výdavky s tým,
že uvedené výdavky neboli vynaložené v rozhodnom období. Rozporovala tiež mnohé položky (mimo

iné napr. autosedačku pre syna, ktorú používa otec), ďalej poukazovala na to, že bločky často dávala
otcovi ona, nakoľko to vyžadoval, t.j. nákupy vykonala sama. Ďalej matka predložila vyúčtovanie k bytu
a doklady preukazujúce úhradu nákladov na byt spolu s vlastným daňovým priznaním za rok 2012, z
ktorého plynie, že v roku 2012 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 571,16 eur po odpočítaní
daní a odvodov.

9. Nasúdnompojednávanídňa21.10.20156súdviedolúčastníkovkzmierurovnakoakonapojednávaní
dňa 30.01.2017.

10. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom.

11. Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov, spojených s
tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

12 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie
zmieru sa má súd vždy pokúsiť.15. § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

16. Súd k výživnému na nevydatú matku uvedie stručne niekoľko skutočností. Oprávnenou osobou
je matka dieťaťa, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa. Doba poskytovania tohto príspevku na výživu
je limitovaná dobou dvoch rokov, pričom súd môže určiť ak kratšie obdobie v závislosti od okolností.
Súd súčasne uvádza, že zásadnou otázkou je primeranosť výživného, t.j. nenahrádza sa všetko, čo
matke ušlo na zárobku v dôsledku tehotenstva a pôrodu, ale len primeraná suma. Príspevok je splatný

najneskôr dňom pôrodu (môže byť poskytovaný aj pred narodením dieťaťa) a trvá najdlhšie do dovŕšenia
druhého roku veku dieťaťa. Pri určovaní príspevku súd vychádza z odôvodnených potrieb matky a z
schopností a možností otca, pričom opätovne súd poukazuje na zásadu primeranosti, t.j. nenahrádza
sa všetko, ale len pomerná časť. Súd konštatuje, že pod primeranosťou treba rozumieť, že obaja rodičia
sa majú podieľať na nákladoch na výživu nevydatej matky, t.j. nie je to len plná zodpovednosť otca,
ale aj matky. Súd ďalej konštatuje, že každá potreba a výdavok nemusí byť odôvodnená. Súd súčasne

pripomína, že príspevok na výživu na nevydatú matku nemá vplyv na určenie výživného na maloleté
dieťa, ktorý sa v zásade posudzuje samostatne.

17. Súd vyhodnotil ako preukázanú skutočnosť, že otec prispel na výživu matky sumou minimálne vo
výške 9.000,- eur - platbami poskytnutými od roku 2012 do 01/2015 (neboli zarátané platba/y spojené

s pôrodom a sumy 2x 600,- eur v septembri 2012.

18. Súd konštatuje, že zmier ku ktorému dospeli matka a otec považoval za správny, a to tak v záujme
oboch rodičov, ako aj maloletého syna Jakuba. Súd pri schvaľovaní zmieru vychádzal z toho, že aj
keby v konaní vo veci samej nebol vyhovel žalobnému návrhu, pre účely zmieru, tento možno schváliť,

lebo príspevok na výživu nevydatej matky v schválenej výške možno nie je plne totožný so zásadou
primeranosti, ale súčasne nie je v rozpore s dobrými mravmi a môže napomôcť zlepšeniu rodinných
vzťahov aj vzhľadom na nadchádzajúce obdobie, a teda schválenie takéhoto zmieru neodporuje zákonu.
Súd súčasne vyjadruje ten záver, že aj keď výživné poberala matka, tak táto ho nespotrebovala na svoje
účely, aj keď to primárne tvrdila (a takto bolo aj otcom poskytované), ale použila ho predovšetkým na

prospech maloletého dieťaťa, nakoľko v zásade nemala z čoho iného hradiť jeho potreby a výdavky
(odhliadnuc od otcom tvrdených príspevkov na výživu dieťaťa 50,- eur mesačne). Súd konštatuje, že
výdavky aj na bábätko v dnešnej dobe prevyšujú podstatne túto sumu.

19. Súd k odôvodneniu uvádza, že vzhľadom na vyťaženosť, toto uviedol len v skrátenej forme, bez

vyčerpávajúceho zdôvodnenia, ktoré by si táto vec vyžiadala. Súd sa pri zdôvodnení uviedol podstatu
postojov strán, ako aj argumentáciu strán ako aj zákonné ustanovenia, ktoré súd zohľadnil, a to ako
ich vykladal.

20. Súd vo vzťahu k otcovi a matke chce uviesť nasledovné, čo považuje za dôležitejšie ako jednotlivé

skutkové tvrdenia obsiahnuté obomi účastníkmi.

21. Matka, otec a dieťa tvoria rodinu, a to bez ohľadu na to, či spolu žijú, alebo nie. Takto tvorená rodina
však vzhľadom na okolnosti nie je ideálna a vznikajú v nej výrazné trecie plochy. Napriek uvedenému,
túto rodinu budú tvoriť ešte dlhí čas, súd je toho názoru, že aj keď možno matke a otcovi to tak nepríde

(hlavne v určitých momentoch), čím ten čas bude trvať dlhšie, tak to bude pre všetkých lepšie. Súd je
toho názoru, že obaja rodičia majú svojho syna bezvýhradne radi, pričom vzájomné problémy plynú z
výrazných osobností oboch rodičov a vzájomného nepochopenia svojich názorov a túžob, očakávaní.
Uvedené tiež prispelo k postupnému podozrievaniu a určitej zatrpknutosti oboch rodičov, ktorí vzhľadom
na svoj život, vyzretú osobnosť a hrdosť, nie sú ochotní ustúpiť zo svojich pozícii. Súd uvádza, že

uvedené škodí obom rodičom, ale najmä a predovšetkým ich maloletému synovi M., ktorý uvedené
nedokáže vzhľadom na svoj vek pochopiť. Dieťa je vlastne v tomto boji v prvej línii a dá sa povedať,
že pocíti každý úder, ktorejkoľvek strany, aj keď nie je mierený na neho. Obaja rodičia by sa mali naučiť
navzájom komunikovať (akoukoľvek formou, ktorá bude nekonfliktná) o dieťati, a mať pri tom na zreteli
jeho záujem a blaho. Súd obom rodičom pripomína, že nielen oni majú právo na dieťa, ale predovšetkým

dieťa má právo na matku a otca, t.j. oboch, a nemal by byť, ktorýkoľvek z rodičov zo života dieťaťa
vytesnený, nakoľko neskôr si to vyžiada svoju daň v podobe možných problémov v puberte.22. Podľa ČL. 3 prvá veta Zákona o rodine, podľa ktorého Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Súd k uvedenému článku

konštatuje tak ako vyššie, že aj keď rodičia netvoria spoločnú domácnosť a spolu nežijú, tvoria rodinu a
sú jej súčasťou, pričom uvedenú skutočnosť treba prijať a zmieriť sa stým.

23. Podľa ČL. 4 prvý ods. Zákona o rodine, podľa ktorého, všetci členovia rodiny majú povinnosť
vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a

kultúrnej úrovne rodiny.
24. Podľa ČL. 5 prvá veta Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

25. Súd je toho názoru, že citované články zákona o rodine vystihujú podstatu rodičovstva, kde obaja
rodičia majú svoje práva, ale aj povinnosti, ktoré však nie sú len k dieťaťu, ale aj k sebe navzájom. Súd

ďalej konštatuje, že súčasťou rodičovstva sú aj ďalšie povinnosti, ktoré vychádzajú z princípu dobrých
mravov a v zákone o rodine nie sú priamo uvedené pri rodičovstve, ale sú uvedené v § 18, súd má za
to, že sú imanentnou súčasťou každej rodiny, a ide o nasledovné povinnosti rodičov: rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Uvedené by
rodičia mali dokázať v spojení s citovanými článkami bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nie, nakoľko

nejde o nich samých, ale o maloleté dieťa, ktoré majú nadovšetko radi, a v ktorého záujme by mali vždy
konať. Rodičia by sa pri náhľade na konanie druhého rodiča mali zamyslieť nie nad tým, že prečo to
druhý rodič robí z negatívneho pohľadá, ale hľadať v tom tú pozitívnu stránku. Principiálne napr. ako pri
príspevku na nevydatú matku, kde aj súd je toho názoru, že matka použila prostriedky na maloletého
syna, pričom by aj tieto bývala mohla použiť na seba. Súd záverom konštatuje, že nevyhnutnou

súčasťou každého rodičovstva je aj úcta a tolerancia k druhému rodičovi.

26. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., nakoľko nezistil žiadne
osobitné dôvody, pre ktoré by niektorej zo strán priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. rozsudku môžu podať matka a otec odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie by nebolo právne účinné, nakoľko

účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

Ak povinný (otec) dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.,.