Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Jana Kovalčíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206850
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206850.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľky

Q. J., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX, Z., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 847,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh v istine a príslušenstve z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 14.05.2014 sa domáhala voči odporcovi zaplatenia 847,00 EUR s 8,25
%-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.05.2014 do zaplatenia, titulom uzavretej Zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany odporcu navrhovateľke vo výške 800,- EUR.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
navrhovateľke poskytnutý úver je neplatným právnym úkonom a neobsahovala náležitosti podľa § 4
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k), l) zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Nakoľko navrhovateľka zaplatila v rámci tohto zmluvného vzťahu na účet odporcu sumu vo výške
1.647,00 EUR, teda o 847,00 EUR viac ako jej bol poskytnutý úver, došlo na strane odporcu k
bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiada vydať. Na základe uvedeného navrhovateľka žiada, aby súd
rozhodol tak ako bolo vyššie uvedené.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu dňa 03.06.2014, vzniesol k bezdôvodnému obohateniu námietku
premlčania. Premlčanie podlieha zákonnej premlčacej dobe. Posledná splátka navrhovateľky bola

poukázaná na účet odporcu dňa 14.06.2011, celý poskytnutý úver s poplatkom za jeho poskytnutie vo
výške 1.674,00 EUR splatil 14.06.2011. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal dňa
14.06.2013 a návrh na začatie konania bol na súd doručený dňa 14.05.2014. Na základe uvedených
skutočností žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 12.09.2014 uviedla, že odmieta hypotézu odporcu o tom,
že dňa 14.06.2011 mala sa dozvedieť o tom, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Skorší

dátumzisteniaexistenciebezdôvodnéhoobohatenianavrhovateľkounastraneodporcunebolodporcom
nijako preukázaný. Zdôraznil, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná
preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, keď sa navrhovateľka
dozvedela také skutočnosti, ktoré mu umožnia právo uplatniť si návrhom na súde.V prebiehanom spore ide v celom rozsahu o občiansko - právnu zmluvu a aplikuje sa inštitút premlčania
upravený v Občianskom zákonníku konkrétne v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde právo na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2 sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V prípade

bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo úmyselné.

Predmetná zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, to znamená po piatich rokoch podnikania odporcu
v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. V čase uzavretia zmluvy s navrhovateľkou mal odporca
uzavretých už viac ako 250 000 zmlúv tohto typu. Z toho vyplýva, že išlo o úmyselné bezdôvodné

obohatenie. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

Odporca nesúhlasí s názorom, že by sa mal bezdôvodne obohatiť. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení
nijako nepreukázal úmyselné konanie.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 15.05.2015 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky
a odporcu. Títo súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej odporca
poskytol navrhovateľke 800,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh zamietol z dôvodu, že ide
o nárok premlčaný, nebude sa bližšie uvedenou zmluvou o úvere zaoberať a ani sa nebude zaoberať
podmienkami či hmotnoprávne tento návrh spĺňa náležitosti bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľka zaplatila odporcovi sumu 1.647,00 EUR, t.j. o 847,00 EUR viac než jej bolo poskytnuté.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný,
a preto tento návrh v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na tú skutočnosť, že
čo sa týka samotnej podstaty vydania bezdôvodného obohatenia s poukázaním na vyššie uvedené

zákonné ustanovenia, v prípade, ak by nešlo o premlčanie pohľadávky a keby toto premlčanie nebolo
zo strany odporcu namietnuté, súd by vymáhanú sumu navrhovateľke priznal. Súd mal teda preukázané
to, že zo strany odporcu bol navrhovateľke poskytnutý úver, ktorý v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovali náležitosti, sa mal považovať za
bezúročný a bez poplatkov a preto tú sumu, ktorú navrhovateľka navyše zaplatila odporcovi by bol

povinný vydať. Vzhľadom však na inštitút premlčania, ktorý má charakter ten, že premlčaním sa rozumie
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého sa musí uplatniť nárok na súde a uplynutím tohto
času tento nárok zaniká, ak je vznesená námietka premlčania, súd má za to, že nárok navrhovateľky
nie je možné jej priznať, keďže odporca jej nárok namietol z dôvodu premlčania. V prípadoch, keď sa
namietne premlčanie, súd neskúma samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a v tomto

prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie a nevykonáva sa ďalšie dokazovanie. Čo sa
týka samotného plynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, od kedy sa oprávnený dozvedel, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil najneskôr v zmysle odstavca 2 tohtozákonného ustanovenia za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. Čo sa týka samotného odstavca 1 tohto zákonného ustanovenia, súd tu chce
poukázať na tú skutočnosť, že plynutie subjektívnej premlčacej doby musí uplynúť v rámci objektívnej

premlčacej doby, na ktorú poukazuje odstavec 2 predmetného zákonného ustanovenia. Na základe
tohto, keďže podľa súdu uplynula objektívna trojročná premlčacia lehota, súd na subjektívnu premlčaciu
lehotu neprikladal až taký význam, t. j. kedy sa navrhovateľka dozvedela o tom, kto sa na jej úkor
obohatil a že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia lehota začína vždy plynúť od
vzniku, kedy došlo k samotnému bezdôvodnému obohateniu a súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že k

samotnému obohateniu došlo zaplatením poslednej splátky navrhovateľkou odporcovi a nasledujúcim
dňom od zaplatenia tejto splátky si mohla navrhovateľka uplatniť svoje právo na súde. Od tohto dátumu
začala plynúť objektívna trojročná lehota, ktorá uplynula dňa 14.06.2013. Na základe tej skutočnosti,
že navrhovateľka uvedený návrh doručila súdu dňa 14. 05. 2014, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej
lehoty, súd návrh zamietol. Keď je návrh zamietnutý v istine, je zamietnutý aj v príslušenstve.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporca bol úspešný, navrhovateľka neúspešná, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Trovy

konania odporcovi nevznikli, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.