Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213110.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej
veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.
zn. 10C/172/2012 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu
povereného prejednávaním veci z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010
z a m i e t a .

III. Súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 125,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 550,00 € z titulu
nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému

súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 609600021 dlžníkom A. R.Ö., H.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX4337/2011. V exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povolenia na
vykonanieexekúciedopätnástichdníoddoručeniatakejtožiadosti,akjeexekučnýmtitulomvykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 29.09.2011 a to rozhodnutím o jej
povolení. K rozhodnutiu o povolení tak došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 10 mesiacov). Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručenie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému že
mu 70,00 €, na správu informačného systému sumu 40,00 €, na administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 125,00 €. Zároveň si
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je
podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu v s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy sumu 550,00 € za 10 celých mesiacov, t.j. 55 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal
náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.08.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom
návrhu vyskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky

príslušného exekučného konania). Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody
alebo nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný
ani titul nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach
predsedovi Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v zmysle zásady
vigilantibusiura(každý,nechsistrážisvojeprávo).To,žežalobcataknekonaljemožnépripísaťibajemu.
Žalovaný má za to,že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných

ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až
po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.Žalobcaneposkytolžalovanémužiadnusúčinnosťnapredbežnéprerokovaniepodanýchžiadostí,
preto odporca nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že prax
ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä
s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
je kompetentný preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnomkonaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca

nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať
jej náhrada v peniazoch. Čo sa týka výšky materiálnej škody žalobca poukázal na skutočnosť že
žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia reálny vecných nákladov. Požadovať paušálne
sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a u účelové. Skutočnú škodu

je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom
prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Čo
sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem toho je potrebné poznamenať, že
vznik nemajetkovej ujmy ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej

osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Napokon žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala

vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalobca jeho
postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z

dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú
a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.

3. Podaním zo dňa 23.10.2014 žalobca navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu

objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, prerušenie konania vedeného na
Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 10C/172/2012 a to až do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

4. Podaním zo dňa 28.10.2014 žalobca navrhol prerušenie konania, pričom žiadal konanie prerušiť
do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Poukázal na to, že pred Okresným súdom v Prešove

prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010, a to o náhradu škodu pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní, vedenom
proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi, schválenými z dôvodu transpozície
smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní

vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR a v 2. rade Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo
dňa 07.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade, Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR.

5. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 27.1.02014 k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby uviedol,
že pravdivo písal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v
ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalovaná sa snaží ospravedlniť jej nesprávny

úradný postup tým, že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne
sťažoval na nečinnosť. Takáto premisa v právnom štáte nepripustná. Štátny orgán musí vo veci
konať aj bez urgencie a sťažnosti účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky.
Navyše platí základné právo každého na prerokovanie veci bez prikrčený prieťahov a právo každéhona prejednanie veci v priemernom v čase. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby do celielil posun v
exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia. Je síce pravdou, že exekučný poriadok v
ustanovení § 44 ods. 2 výslovne upravuje, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak zistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie ale exekučného titulu
so zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydáva ho lebo
nevydá. Súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 ním bez ohľadu na

konečný výsledok, t.j. bez ohľadu na to, či poverenie udelilí alebo neudelí. Argumentácia žalovanej ďalej
vychádza z predpokladu, že zákonodarca pri formulovaní právnych najem používa nepresné pojmy a
na označenie známyh zaužívaných právnych pojmov používa pojmy iné, ktoré označujú iné právne
inštitúty. Táto argumentácia nemôže obstáť a pri výklade právnych noriem je nevyhnutné na vychádzať
z predpokladu, že zákonodarca je racionálny a ak použil dva odlišné pojmy, myslel tým dve odlišné veci.
Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu.

Žalobca ďalej uiedol, že sa svojím návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nezákonného rozhodnutia, ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o procedúru
predbežného prerokovania žalobca uviedol, že k naplneniu pojmu predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody došlo už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody popiera, nie je

možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním
prinieslo požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie o predčasnom
podaní žaloby v spojení s popretím uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Žalobca poprel, že by
akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na každý podnet žalovanej
pbšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. Z hľadiska ochrany

základného práva na prerokovanie veci bez prieťahov nie je možné ústavoprávne ospravedlniť žiaden
zbytočný zásah do tohto práva a to bez ohľadu na to, ako dolho z hľadiska času pretrváva. Zásad do
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neprestáva byť zásahom a nestáva sa
ústavne komfortným len preto, že jeho doba trvania je nepomerne kratšia v porovnaní s iným zásahom,
ktorý sa vyskytol v justičnej praxi. Samotné prekročenie lehoty ustanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku predstavuje bez ďalšieho zbytočný prieťah a rozhodovanie súdu v čase, ktorý nie je primeraný.

6. Súd vo veci nariadil na deň 27.01.2017 pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia
nedostavili. Žalovaný ako aj právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili podaniami zo dňa
05.01.2017 a zo dňa 20.01.2017. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 6Er/446/2011 a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

8. Dňa 21.03.2011 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému A. R.Ö.. Žalobca
dňa 02.03.2011 podal na exekútorskom úrade JUDr. Q. E. so sídlom v Bratislave návrh na vykonanie
exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 13.12.2010, spisová značka SR 11947/10. Exekučné konanie bolo

u súdneho exekútora vedené pod spisovou značkou EX 4337/11 a na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod spisovou značkou 6Er/446/2011. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
6Er/446/2011-9 zo dňa 24.03.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciezamietol.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.15CoE/189/2011-21zodňa28.07.2011
právoplatným dňa 30.08.2011 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa

29.09.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613042095.

9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

10. Žalobca v podanej žalobe namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom a žiadal, aby
nadriadenýsúdprikázalvecinémusúdu.OuvedenejnámietkezaujatostirozhodolKrajskýsúdvBanskej
Bystrici uznesením sp. zn. 24NcC/257/2012-9 zo dňa 11.10.2012, v ktorom konštatoval, že vo veci

vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom spis. zn. 12C/128/2012 3 je vylúčená len sudkyňa Mgr.
Milena Fegyesová. Nadriadený súd z prejednávania a z rozhodovania veci vylúčil len tých sudcov,
ktorí konali v exekučných konaniach, od postupu v ktorých si žalobca odvodzuje nároky. V žiadnej
veci nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov okresného súdu, a preto neboli naplnené podmienky pre
prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa. Podaním zo dňa 23.10.2014 žalobca navrhol zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
navrhol, prerušenie konania vedeného na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 12C/128/2012
a to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednávaním veci. Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o
vylúčení sudcov okresného súdu nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť
súdukonanieprerušiť,alebofakultatívnumožnosťprerušeniakonania.Jednásaoprocesnúotázkuanie
o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Vedenie konania o ústavnej
sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne

rozhodnuté. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 6Er/446/2011 rozhodoval
iný sudca ako sudca, ktorý rozhoduje v predmetnej veci. Naopak akceptovaním návrhu žalobcu na
prerušenie konania v danej veci by došlo k porušeniu jedného zo základných princípov súdnictva, a to
princípu verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Podaním zo dňa 28.10.2014 žalobca
navrhol prerušenie konania, pričom žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania o

prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR
súdnemu dvoru Európskej únie v konaní, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010.
Súd má za to, že prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré je vedené na inom súde, nezakladá a priori dôvod na prerušenie konania. Prejudiciálne
otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie vychádzajú z konkrétneho skutkového a právneho

stavu v konaní 7C/6/2010 vedenom na Okresnom súde Prešov a nemajú natoľko zásadný význam pre
konanie vedené na tunajšom súde, aby súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Navyše sám žalobca v Ospravedlnení neúčasti na
pojednávaní zo dňa 20.01.2017 uviedol, že v tomto štádiu konania nemá námietky s tým, aby sa v
tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada, aby súd odročil pojednávanie z dôvodu

jeho neúčasti a zároveň súhlasí, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je súd toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto
návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu

aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor
pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)

Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným
orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh
na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula

lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,
než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného

prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým
žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej
lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal
predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné

prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/446/2011 súd konštatuje,
že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/446/2011 došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Tunajší súd uznesením č.k. 6Er/446/2011-9 zo dňa 24.03.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Krajský súd v
Banskej Bystrici uznesením č.k. 15CoE/189/2011-21 zo dňa 28.07.2011 právoplatným dňa 30.08.2011

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 29.09.2009 tunajší súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613042095. Na základe uvedeného má súd za to, že súd vo
veci konal priebežne. V danom prípade síce súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom
určenej lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 29.09.2009, no
prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať

ako nesprávny úradný postup, nakoľko išlo o exekúciu navrhovanú na podklade exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v 15-
dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského
rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom
č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak

exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Až na podklade úplného
zhodnotenia všetkých okolností prípadu mohol potom exekučný súd rozhodnúť o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v období
podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na exekučný súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov

na vykonanie exekúcie, pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu samotného žalobcu, preto ani
nebolo v objektívnych možnostiach exekučného súdu, poverenia na vykonanie exekúcie vydávať v
stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikysíceprihliadanalehoty,ktorésúuvedené
vÚstaveSlovenskejrepublikyalebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomatickyzaporušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovvzmyslečl.48ods.2ÚstavySlovenskej
republiky nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v

zákonomustanovenýchlehotách.Vzhľadomnato,žesúddospelknázoru,ženárokžalobcu nanáhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu,
nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovejujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci
(t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo

potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej
ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil
nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v
celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto nie je potrebné, aby súd o výške trov
rozhodoval samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).