Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214990
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613214990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: J. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Q. XX,
A., o zaplatenie 633,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Malacky zo dňa 23. októbra 2015, č. k. 4C/34/2015-33, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do troch
dní od právoplatnosti rozsudku sumu 181,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 181,30 eur od 21. 6. 2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 451,32 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 451,32 eur od 21. 6. 2011 do zaplatenia návrh zamietol.
Odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 115a ods. 2, § 200ea zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej
„O.s.p.“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 497, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Obč. zákonník"), § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák.

č. 372/1990 Zb. v znení zák. č. 102/2014 Z.z., § 3 nar. vi. č. 87/1995 Z.z. a vecne premlčaním splátok
úveru splatných v období od 20. 8. 2006 do 20. 11. 2010 majúcim za následok len čiastočnú
dôvodnosť žalobného návrhu. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na to, že
sa jedná o drobný spor. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 10. 7. 2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
odporkyni poskytnutý úver vo výške 929,42 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 59 - tich
mesačnýchsplátkachpo25,99eursosplatnosťouprvejsplátkydňa20.8.2006 aposlednejdňa20.

6. 2011. V zmluve o úvere bolo medzi zmluvnými stranami okrem iného dojednané, že úver je poskytnutý
za celkový úrok vo výške 17,7 % a RPMN 24,14 %. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48, Bratislava
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola pohľadávka z predmetnej
úverovej zmluvy postúpená na navrhovateľa, z čoho súd ustálil aj aktívnu vecnú legitimáciu v spore. S
poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa v ďalšom zaoberal premlčaním

jednotlivých splátok úveru a dospel k záveru, že nepremlčanými sú len splátky úveru splatné v období
od 20. 12.2010 do 20. 6. 2011 (v počte 7). Skonštatoval, že dňom nasledujúcim po splatnosti každej
splátky začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy splátky na súde v trvaní troch rokov(§ 101 Obč. zákonníka.). Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol preto
podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať celé plnenie
požadované návrhom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa prihliadol na znenie ust. § 54 ods. 1 Obč.

zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ust. § 52 ods. 2 veta tretia
Obč. zákonníka) uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva). Poukázal tiež na to, že predmetné ustanovenia nadobudli účinnosť

1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď napr. uznesenie NS SR
zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014). S poukazom na uvedené súd prvého stupňa
vyhovel návrhu v sume 181,93 eur predstavujúcej splátky úveru po 25,99 eur od 20. 12. 2010 do 20.
6.2011 a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na omeškanie odporkyne s plnením
peňažného dlhu navrhovateľovi/ tiež priznal úrok z omeškania vo výške 9,25 %ročne zo sumy 181,93

eur od 21. 6. 2011 do zaplatenia, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky,
ktorá ku dňu 21. 6. 2011 predstavovala 1,25 % ročne (1,25% + 8 % = 9,25 %). Pokiaľ ide o žalované
úroky z omeškania uplatnené od 21. 6. 2011, súd prvého stupňa zdôraznil viazanosť žalobným návrhom,
aj napriek tomu, že odporkyňa bola podľa jeho názoru v omeškaní dňom nasledujúcim
po splatnosti každej jednotlivej splátky.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. konštatujúc, že v konaní
úspešnejšej odporkyni vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania, keď navrhovateľ bol
úspešný len v časti o zaplatenie 181,93 eur a odporkyňa v časti 451,32 eur. Nakoľko si však odporkyňa
náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Proti zamietajúcemu výroku predmetného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý pre nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že súd odporkyňu zaviaže aj na zaplatenie sumy 451,32 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 451,32 eur od 21. 6. 2011 do zaplatenia a trov

konania v sume 230,75 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasil s právnym názorom
súdu prvého stupňa o premlčaní každej jednotlivej splátky úveru samostatne. Premlčacia lehota podľa
navrhovateľa začala podľa § 101 Obč. zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti
úveru, t. j. od 21. 6. 2011, čo vedie k záveru, že žalovaná pohľadávka bola na súde uplatnená včas.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a

O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia nie je podané dôvodne. Súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel pri

čiastočnom zamietnutí nároku k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné
ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý
zahrňujevsebejednakkvalitatívnuakoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,
v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť

preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo
do rozsahu a dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní smerujúcich proti
výroku, ktorým zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 451,32 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 451,32 eur od 21.6.2011 do zaplatenia.Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stráne stotožňuje (§
219 ods. 1, 2 O.s.p.) s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku
rozsudku prvostupňového súdu. Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia vzťahujúceho sa k prijatému
zamietajúcemu výroku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce podstatný právny
význam pre posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne dôvody rozhodnutia súdu

prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na
vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Kdoplneniudôvodovrozhodnutiasúduprvéhostupňaavzáujmeriadneho vyporiadaniasasodvolacími
námietkami odvolací súd udáva nasledovné:

Podľa § 103 Obč. zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne posúdil premlčanie pohľadávky zo Zmluvy o

splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
podľa ustanovení § 100, § 101, § 103 Obč. zákonníka, a to s ohľadom na spotrebiteľský charakter
daného právneho vzťahu a skutočnosť, že úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku,
podľa ktorého sa má posudzovať právny vzťah zo zmluvy o úvere, ako absolútny obchodnoprávny vzťah,
a osobitne štvorročná všeobecná premlčacia doba, je nepochybne v neprospech odporkyne ako slabšej

zmluvnej strany v postavení spotrebiteľky (§ 52 ods. 2 Obč. zákonníka). Rovnako v súlade
so závermi ustálenej súdnej praxe zhodujúcej sa na okamžitej aplikabilite ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z., a to aj v prípade právnych vzťahov vzniknutých pred účinnosťou predmetného ustanovenia (1.
máj 2014), ex offo prihliadol na premlčanie (oslabenie) navrhovateľom uplatneného nároku, pričom beh
premlčacejdobyposúdilsamostatneukaždejjednotlivejsplátkyúveru.Navrhovateľvodvolaníneuviedol

žiadne konkrétne dôvody, ktoré by viedli k záveru, že premlčacia doba v danom prípade začína plynúť
od splatnosti poslednej splátky úveru. Podľa odvolacieho súdu pritom nemožno mať žiadne pochybnosti
o tom, že dojednanie splatnosti spotrebiteľovi poskytnutého úveru v splátkach, predstavuje dohodu o
plnení dlhu v splátkach (vyplývajúceho aj zo samotného názvu zmluvného kontraktu), čo má podľa § 103
Obč. zákonníka za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začala v danom prípade plynúť

ododňaichsplatnosti.Súdprvéhostupňasasotázkoupremlčaniavdanomprípadevysporiadalsprávne
a plne v súlade s aplikovanými zákonnými ustanoveniami.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vrátane vecne
a právne správneho výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni, ktorá si právo na náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva vznik takýchto trov, právo na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v
súlade s ust. § 21 ods.2 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku
bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.