Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 8, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/166/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510207794
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1510207794.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:

Michal Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX/X, Y. proti odporcovi: Q. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. č. XX,
F., zastúpený advokátom: Y.. T. U., so sídlom S. č. XXX, L., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy X.XXX,XX
eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX eur od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd návrh z a m i e t a .

L. odporcovi priznáva XX % trov potrebných na bránenie jeho práva v predmetnom konaní, ktoré trovy
je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

W. doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
X.XXX,XX eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške X,XX eur za každý i započatý deň omeškania
a náhrady trov konania titulom nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu vo

vlastníctve navrhovateľa, ktorý odporca užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa X.X.XXXX, a
to za obdobie od augusta XXXX do apríla XXXX, pričom splatnosť bola dojednaná do XX. dňa v mesiaci
mesačne vopred. L. návrh odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX dal odporcovi do užívania na dobu neurčitú
byt č. X na prízemí obytného domu so súp. č. 7, umiestneného na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/
XX na ul. Q. v F., zapísaného na LV č. XXXX. H. XX.XX.XXXX navrhovateľ doručil odporcovi výpoveď z
nájmu bytu z dôvodu uvedenom v § 711 ods. X písm. a) I. zákonníka. W. I. súd F. IV rozhodol rozsudkom
č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v F. č. k. XCo XX/XX-XXX zo

dňa XX.X.XXXX tak, že návrh odporcu na určenie neplatnosti výpovede zamietol, čiže určil, že výpoveď
jeplatná.I.ponúkolajbytovúnáhradu,nároknaňuvšakstratiluplynutímprekluzívnejlehotynauzavretie
bytovej náhrady. I. v čase podania návrhu byt stále užíval bez právneho dôvodu, bránil týmto svojím
konaním v riadnom užívaní bytu navrhovateľovi, keďže byt nevypratal a neodovzdal navrhovateľovi.

C. č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
X.XXX,XXeurspoluspoplatkomzomeškaniazdlžnýchsúmnájomnéhoododňasplatnostitýchtosúma

zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania. T. tomuto rozhodnutiu podal odporca
odvolanie, na základe ktorého V. súd v F. uznesením č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa zaťažil
konanie procesnou vadou tým, že účastníkovi konania sa jeho postupom odňala možnosť konať predsúdom. A. vyslovil, že úlohou súdu prvého stupňa bude pri ďalšom prejednaní veci vyhodnotiť vykonané
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim
ust. § 155 I. súdneho poriadku (ďalej len „I.“) a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157

ods. X I., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované
dôkazy.

Vo veci bolo po vykonanom dokazovaní v merite opätovne rozhodnuté rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX,

č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-
XXX, ktorými uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro spolu s poplatkom z
omeškania vo výške X,XX eur denne zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy
XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy
XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XXX,XX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy
XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy

XXX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia, o sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. I. ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške XXX euro na účet navrhovateľa vedeného v M. banka, a.s. č. XXXXXXXXXX/
XXXX, a to do X dní od právoplatnosti rozsudku.

C. č.k. XXCo XX/,XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX V. súd v F. na odvolanie odporcu rozsudok I. súdu
F. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX v spojení s doplňujúcim rozsudkom I. súdu F. V
zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro potvrdili a vo zvyšnej napadnutej časti a vo výroku o
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením,

že v zrušenej časti rozhodnutie spočíva na nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnom právnom
posúdení veci, keď pri správne právne posúdenom žalobou uplatnenom nároku ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. I.. zákonníka) predstavujúceho majetkový prospech získaný
odporcom na úkor navrhovateľa, výška ktorého bezdôvodného obohatenia bola správne ustálená
ako obvyklé nájomné, ktoré by odporca navrhovateľovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti musel zaplatiť,

ak by v rozhodnom období (august XXXX až apríl XXXX) užíval byt na základe nájomnej zmluvy,
v súlade s uplatneným návrhom priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania vo výške X,XX euro
denne zo špecifikovaných súm a za určené obdobie, avšak v tejto časti rozhodnutia sa nezaoberal,
nevysporiadal a nezohľadnil právnu kvalifikáciu sporného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
od ktorej je priamo závislé právne posúdenie príslušenstva viazaného k uplatnenému nároku. T. pritom

na ustanovenia § 121 ods. X a § 517 ods. X I. zákonníka a súdu prvého stupňa uložil zaoberať
sa v novom rozhodnutí dôvodnosťou návrhu navrhovateľa na zaplatenie uplatnených poplatkov z
omeškania, vychádzajúc z ním vysloveného pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru (§
226 O.s.p.), že úroky z omeškania a poplatok z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky, pri
rozhodovaní o ktorej je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o istine; ide o dva rozdielne právne

nároky, pričom povinnosť platiť poplatok z omeškania je daná najmä v prípade omeškania s plnením
nepeňažného dlhu, pričom povinnosť platiť poplatok z omeškania vyplýva len v prípadoch, keď tak
ustanovuje zákon (§ 517 ods.2, § 697 a § 723 I.. zákonníka). V novom rozhodnutí o zostávajúcom
predmete konania (o návrhu navrhovateľa na zaplatenie poplatkov z omeškania a o trovách konania)
súdu prvého stupňa súčasne uložil rozhodnúť i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.X O.s.p.).

C. I. súdu F. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX v spojení s doplňujúcim rozsudkom I.
súdu F. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX vo výroku, v ktorom bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro titulom bezdôvodného obohatenia nadobudol v
spojení s vyššie citovaným rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

A. predmetnom konania je tak výlučne príslušenstvo pohľadávky, ktoré si navrhovateľ uplatnil ako
poplatokzomeškania vovýškeX,XXeurdennezosúmazaobdobiešpecifikovanévnávrhu.T.právnom
posúdení príslušenstva pohľadávky, ktoré je priamo viazané k žalovanému, resp. priznanému nároku,
súd potom v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu zohľadnil právnu kvalifikáciu

sporného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

L. vychádzal zo skutkového a právneho stavu ustáleného v predchádzajúcom rozhodnutí, keď mal
preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo počnúc dňom X.X.XXXX ku vzniku nájomného vzťahu kpredmetu nájmu - X-izbovému bytu č. X na prízemí obytného domu na Q. ul. č. X v F., ktorého vlastníkom
bol v tom čase navrhovateľ a ktorý tento predmet nájmu prenechal odporcovi do užívania na dobu
neurčitú. V dôsledku výpovede k ukončeniu nájomného vzťahu došlo dňa XX.X.XXXX (viď rozsudok

I. súdu F. IV č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v F. č. k.
XCo XX/XX-XXX zo dňa XX.X.D.). Odporca však naďalej uvedenú nehnuteľnosť užíval, a to do mája
XXXX a navrhovateľ realizoval jej vypratanie svojpomocne. V tomto konaní sa navrhovateľ domáha voči
odporcovi zaplatenia neuhradeného nájomného za obdobie august XXXX až apríl XXXX. W. k platnému
ukončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo dňa XX.X.XXXX, od tohto dňa odporca

užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a za jeho užívanie vôbec neplatil, čo aj sám
potvrdil s odôvodnením, že nájomné prestal uhrádzať už v dôsledku toho, že navrhovateľ mu odmietal
započítať do nájomného náklady, ktoré odporca vynaložil na odstránenie závad na predmete nájmu. M.
skutočnosť vyplýva aj zo žaloby o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur zo dňa XX.X.XXXX podanej na I. súde
v T. (č. l. XXX tohto spisu), kde odporca uvádza, že od júna XXXX prestal platiť odporcovi dohodnuté
nájomné.

T. nárokom navrhovateľa je z hľadiska právnej kvalifikácie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
I. sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil o sumu, ktorá zodpovedá výške dohodnutého
nájomného bez mesačných platieb preddavkov za energie, ktoré sa v zmysle zmluvy mali k cene
nájmu pripočítať vo výške XX,XX eur. M. odporca sa obohatil o sumu základnej ceny nájmu, ktorú

by v rozhodnom období zaplatil ako riadny nájomca. I. odporcu spočíva v tom, že jeho majetok sa
nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal o sumu zodpovedajúcu výške nájomného, ktorú by bol navrhovateľ v
prípade trvania nájmu oprávnený od nájomcu požadovať, a to bez sumy rovnajúcej sa výške služieb
za plnenia poskytované s užívaním bytu. I. v období X mesiacov nezaplatil za bývanie v predmetnom
byte ani jednu platbu, preto nedoplatok z titulu bezdôvodného obohatenia predstavoval sumu X.XXX,XX

eur. V. odporca po podaní návrhu dňa XX.X.XXXX uhradil sumu XXX,XX eur, súd titulom bezdôvodného
obohatenia, bola navrhovateľovi právoplatne titulom istiny priznaná čiastku X.XXX,XX eur (X.XXX,XX
- XXX,XX = X.XXX,XX eur).

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zotrval na príslušenstve pohľadávky z

uplatneného právneho titulu, t.j. ako poplatku z omeškania, keď poukázal na ust. § 679 a XXX I.
zákonníka, ktoré citoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, v zmysle ktorých má prenajímateľ aj v
prípade oneskoreného vrátenia predmetu nájmu stále nárok na poplatok z omeškania, keď k takejto
situácii došlo aj v posudzovanom prípade. Na doplnenie svojej výpovede uviedol, že si nespomína, že by
odporcu osobitne písomne vyzval na zaplatenie dlžných súm v období od decembra XXXX do podania

návrhu, pričom mal za to, že ho ani na to vyzvať nemohol, keďže krajský súd o platnosti výpovede
rozhodol až dňa XX.XX.XXXX.

T. zástupca odporcu rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci akceptoval nárok
odporcu nanajvýš na zákonný úrok z omeškania, pričom poukázal na skutočnosť, že v prípade priznania

poplatku z omeškania by podľa jeho výpočtov v predmetnom spore do dňa XX.XX.XXXX predstavovala
výška sankcie XX.XXX,XX eur, pričom spolu s príslušenstvom pohľadávok v ostatných sporoch
vedených na návrhy navrhovateľa proti odporcovi, by celková istiny spolu so sankciou predstavovala
XX.XXX eur, z čoho by poplatky z omeškania činili cca XX.XXX eur, čo značne presahuje priznanú
istinu, a teda priznanie poplatku z omeškania by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, keď takáto suma

nezodpovedá užívaniu X izbového bytu za XX mesiacov.

T. § 121 ods.X I. zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

T. § 5X7 ods. 1 a X I. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

D. z omeškania a poplatok z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky. T. rozhodovaní o
príslušenstve pohľadávky je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o istine, t.z. že nemôže rozhodnúťo príslušenstve pohľadávky bez toho, aby bolo rozhodnuté o spornej istine. D. z omeškania a poplatok
z omeškania však predstavujú dva rozdielne právne nároky. T. platiť poplatok z omeškania je daná
najmä v prípade omeškania s plnením nepeňažného dlhu a prichádza do úvahy len v prípadoch, keď tak

ustanovuje zákon (§ 517 ods. X I. zákonníka), t.j. konkrétne v prípade omeškania nájomcu s platením
nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu viac ako X dní po splatnosti (§ 697
I. zákonníka) a v prípade podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, ak je nájomca takejto hnuteľnej veci
v omeškaní s jej vrátením a to i v prípade, ak sa takáto hnuteľná veci stratila alebo zničila ak tak bolo
dohodnuté dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil, alebo dokiaľ sa tom prenajímateľ

nedozvedel inak (§ 723 I.. zákonníka).

W. sa v predmetnom konaní proti odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s poplatkom
z omeškania špecifikovaným v návrhu, z titulu nezaplateného zmluvne dohodnutého nájomného za
byt, t.z. nehnuteľnosť. W. však v prejednávanej veci bola navrhovateľovi právoplatne priznaná suma
X.XXX,XX eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia (a nie titulom nezaplateného nájomného, ako

svoj nárok nesprávne právne kvalifikoval navrhovateľ v návrhu na začatie konania), keď odporca sa
na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil o sumu zodpovedajúcu výške dohodnutého nájomného bez
mesačných platieb preddavkov za energie, ktoré sa v zmysle zmluvy mali k cene nájmu pripočítať vo
výške XX,XX euro, t.j. o sumu základnej ceny nájmu, ktorú by v rozhodnom období august XXXX až
apríl XXXX zaplatil ako riadny nájomca, v danom prípade neprichádza do úvahy priznanie príslušenstva

pohľadávky podľa § 697 alebo § 723 I. zákonníka.

T. § 79 ods. X veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začína na návrh. W. má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

T. § 15X ods. 2 veta prvá O.s.p. rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

T. § 153 ods. X O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

I. súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie

konania (žaloby). M. spôsob začatia konania predpokladá aj citované ustanovenie § 79 O.s.p. K. v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na
základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy
tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. G. §
79 ods. X O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom

postupe súdu s procesným dôsledkom - odmietnutie podania (§ 43 ods. X O.s.p.).

Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

W. tomu, že znenie zákona to neuvádza, je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude
vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. L. musí rešpektovať
predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. W. však nie je
porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom

konania. T. kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo), preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby v zmysle § 79 O.s.p (viď napr. aj rozhodnutie
NS SR sp. zn. X M Z. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

V predmetnej veci ide o sporové konanie. V priebehu konania, v dôsledku vykonaného dokazovania

súd nárok navrhovateľa, ktorý požadované plnenie považoval po právnej stránke za plnenie zo
zmluvy, právoplatne v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu právne posúdil ako nárok vyplývajúci z
bezdôvodného obohatenia.V prípade omeškania s plnením nároku z bezdôvodného obohatenia prichádza v zmysle § 517 ods. X
I. zákonníka do úvahy ako majetková sankcia priznanie úroku z omeškania.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že aj napriek tomu, že v priebehu konania
navrhovateľ svoj návrh vo vzťahu k príslušenstvom nezmenil a napriek prekvalifikovaniu jeho nároku
súdom po aplikácii zásady iura novit curia zotrval na požadovanom poplatku z omeškania, je dôvodné
priznaťmupríslušenstvopohľadávkyzodpovedajúcebezdôvodnémuobohateniu,t.j.úrokyzomeškania,
hoci si tieto neuplatnil a to v zmysle rovnakej zásady iura novit curia. R. nárok na príslušenstvo

pohľadávky v nižšej výške, než požadoval teda súd považoval za oprávnený, hoci z iného právneho
titulu.

V zmysle § 517 ods. X I. zákonníka výšku príslušenstva pohľadávky stanovuje vykonávací predpis, ktorý
je nariadenie vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov.

T. § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX bola výška úrokov z
omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej W. bankou L. platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Po nadobudnutí účinnosti novely cit. právneho predpisu č. XXX/XXXX Z.z. je
od XX.XX.XXXX je výška úrokov z omeškania o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba X. centrálnej banky (ďalej len X.) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

T. § 563 I. zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

W. v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ odporcu pred podaním návrhu osobitne vyzval na

zaplatenie žalovanej sumy za žalované obdobie august XXXX až apríl XXXX z akéhokoľvek právneho
dôvodu, ktorú výzvu by súd mohol považovať za výzvu na plnenie v zmysle § 563 I. zákonníka, má súd
za to, že odporca bol navrhovateľovi povinný vydať bezdôvodné obohatenie priznané v predmetnom
konaní prvý deň po doručení návrhu v tejto veci, t.j. XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), ktorý deň súd považoval
za počiatok omeškania.

K XX.XX.XXXX bola základná úroková sadzba X. X %, t.z. A. úrok z omeškania k predmetnému dátumu
predstavuje výšku X % ročne.

D. z omeškania v zákonnej výške X % tak súd navrhovateľovi priznal zo sumy X.XXX,XX eur od

XX.XX.XXXX až do zaplatenia, avšak tiež z dôvodne uplatnenej sumy XXX,XX eur, v ktorej časti bol
návrh zamietnutý výlučne z dôvodu jej úhrady po podaní návrhu dňa XX.XX.XXXX, dokedy bol odporca
v omeškaní aj s plnením tejto sumy.

Vo zvyšku uplatneného príslušenstva, ktoré presahovalo priznanú sumu z tohto titulu na základe vyššie

citovaných právnych predpisov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

H. paričnej lehoty na splnenie týmto rozhodnutím uloženej povinnosti súd odporcovi určil v súlade s ust.
§ XXX ods. X I. súdneho poriadku do X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 14X ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. X O.s.p. a to
tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší priznal ich náhradu vo výške vyjadrenej percentom.

T. posúdení úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní súd vychádzal nielen zo sumy žalovanej a
priznanej istiny, avšak aj z výšky uplatneného a priznaného príslušenstva, ktoré vychádzajúc z návrhu

ku dňu rozhodnutia vysoko presahovalo žalovanú istinu.

Ku dňu vyhlásenia rozsudku v zostávajúcej časti konania o príslušenstvo pohľadávky, t.j. k XX.XX.XXXX
predstavoval navrhovateľom uplatnený poplatok z omeškania podľa vyčíslenia súdu celkovo sumu
XX.XXX,XX eur (X,XX eur denne zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/

= X.XXX,XX eur; zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX
eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX eur, zo sumy
D.,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX eur, zo sumy XXX,XX eur od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX doXX.XX.XXXX/X.XXXdní/=X.XXX,XXeur,zosumyXXX,XXeurodXX.X.XXXXdoXX.XX.XXXX/X.XXX
dní/ = X.XXX,XX eur, zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX
eur, o sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX /X.XXX dní/ = X.XXX,XX eur). T. započítaní

žalovanej istiny X.XXX,XX eur tak navrhovateľ požadoval zaplatenie celkovej sumy XX.XXX,XX eur.

T. istina a úrok z omeškania ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavuje po vyčíslení sumu X.XXX,XX eur (X.XXX,XX eur + X % ročne zo sumy X.XXX,XX eur od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX = X.XXX,XX eur + X % ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do

XX.X.XXXX = XX,XX eur).

W. navrhovateľovi bola z vyššie vyčíslenej celkovo žalovanej sumy XX.XXX,XX eur priznaná jej časť vo
výške ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslenej na X.XXX,XX eur, t.j. v rozsahu cca XX % a vo zvyšku bol
návrh zamietnutý, podiel úspechu odporcu v konaní predstavuje XX % z uplatnenej pohľadávky. T. súd
odporcovi, ktorý bol v konečnom výsledku konania úspešnejší, priznal náhradu vzniknutých trov konania

v rozsahu XX % z celkovo vzniknutých trov (XX % - XX % = XX %) s tým, že o konečnej výške náhrady
vo finančnom vyjadrení súd v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.