Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/418/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614221130
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614221130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobkyne F. A., Z.. XX.X.XXXX, B. XX, zast.
Advokátskou kanceláriou Vasil, Šimonovič & Partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti
žalovaným 1) Š. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. XX, X) D.. P. E., Z.. XX.X.XXXX, B. XX, X) F.. D.. V. E., Z..
XX.X.XXXX, B. XX, žalovaní 1) a 3) právne zastúpení JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16C/127/2014-91 z 14. júna 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zo dňa
19.12.2014 v znení jej písomnej zmeny zo dňa 11.11.2015 sa zamietol, vyslovil, že žalobkyňa je povinná
uhradiť žalovanému v 1. rade, na účet jeho právneho zástupcu trovy konania, pozostávajúce z trov
právneho zastupovania v celkovej výške 446,58 EUR, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(II. výrok); a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v 2. a 3. rade (III. výrok).

2. Žalobkyňa podanie odôvodnila tým, že na pojednávaní dňa 02.06.2015 právny zástupca žalovaného

v 1. rade predložil súdu a právnemu zástupcovi žalobkyne rozhodnutie Okresného úradu Levoča,
katastrálny odbor, ktorým odôvodňoval potrebu zamietnutia žaloby, nakoľko žalovaný v 2. rade nie
je pasívne legitimovaný. Podľa predloženého rozhodnutia malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha nie medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ale
medzi žalovaným v 1. rade a treťou osobou, ktorou je obchodná spoločnosť FYNDOX s.r.o. Po zistení
uvedenej skutočnosti sa žalobkyňa obrátila na Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor so žiadosťou o
nahliadnutie do zbierky listín. Žalobkyňa žiadala o nahliadnutie do tých listín, ktoré sa týkajú prevodov

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, vedenom Okresným úradom Levoča,
katastrálny odbor pre Okres Levoča, Obec Buglovce, katastrálne územie B. a LV č. XXX, vedenom
Okresným úradom Levoča, katastrálny odbor pre Okres Levoča, Obec B., katastrálne územie B..
Následne obdŕžala odpoveď, v ktorej sa uvádza, že nahliadnutie je možné len do tej časti Zbierky listín,
v ktorej sa nachádzajú listiny, v ktorých žalobkyňa vystupuje ako účastník konania. Žalobkyni sa podarilo
zistiť postupnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, len na základe informácií od tretích
osôb. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane žalovaných o

žalovaného v 3. rade a to V. E., rodné priezvisko E., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX Q. X..
Ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom
konaní, tá sa prejavuje aj v tom, že, ak má do konania vstúpiť účastník, ktorý má vystupovať na strane
žalovaného, nevyžaduje sa jeho súhlas. Zákon neustanovuje dôvody, za splnenia ktorých má vstupďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Podľa Judikatúry súd spravidla nepripustí
vstupďalšiehoúčastníkadokonania,akpredmetkonanianesúvisísosobou,ktorámádokonaniavstúpiť
alebo, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať voči osobe, ktorá má do konania vstúpiť.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v
1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je v poradí až štvrtým subjektom vo vlastníckom rade.
Žalovaný v 1. rade previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť
FYNDOX s.r.o. so sídlom Tatranské námestie 3, Poprad. Táto obchodná spoločnosť previedla vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na V. E., K. B. B. XX, B. T. T. V. E. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

na žalovaného v 2. rade. V súčasnej dobe však obchodná spoločnosť FYNDOX s.r.o. neexistuje,
nakoľko bola s účinnosťou ku dňu 29.05.2015 vymazaná z obchodného registra. Obchodná spoločnosť
zanikla bez právneho nástupcu a preto nie je možné tento subjekt označiť ako jedného zo žalovaných.
Neoznačenie obchodnej spoločnosti FYNDOX s.r.o. ako žalovanej však samo o sebe nemá žiaden
vplyv na rozhodovanie o platnosti, či neplatnosti zmluvy, uzavretej medzi ňou a žalovaným v 1. rade.
Ak by totiž súd vyslovil neplatnosť zmluvy, uzavretej medzi týmito osobami, ako aj neplatnosť ďalších

v rade po sebe uzatváraných zmlúv, obchodná spoločnosť sa nestane prípadným nadobúdateľom
predmetných nehnuteľností. V čase uzatvárania napádanej kúpnej zmluvy pritom obchodná spoločnosť
FYNDOX s.r.o. existovala a mala právnu subjektivitu a taktiež konala spôsobom predpokladaným
zákonom. Nakoľko v rámci prvého prevodu vlastníckeho práva medzi žalovaným v1. rade a obchodnou
spoločnosťou FYNDOX s.r.o. došlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, ktoré

im patrí podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, trpí tento právny úkon vadou v podobe relatívnej
neplatnosti. Žalobkyňa sa mieni v konaní domáhať neplatnosti prevodných zmlúv medzi žalovaným v 1.
rade a spoločnosťou FYNDOX s.r.o., spoločnosťou FYNDOX s.r.o. a V. E. T. V. E. a žalovaným v 2. rade.

3. Súd uznesením sp.zn. 16C/127/2014-80 zo dňa 15.12.2015 pripustil, aby do konania vstúpil, ako

ďalší účastník na strane žalovaného V. E., rodné priezvisko E., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX Q.
X., ako žalovaný v 3. rade a zároveň pripustil zmenu žalobného návrhu, v zmysle navrhnutého znenia.
V nadväznosti na tento doplňujúci návrh žalobkyne a vyššie uvedené uznesenie tunajšieho súdu sa
vyjadril žalovaný v 1. rade cestou svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 19.01.2016, v
ktorom nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobkyne. Táto podľa neho účelovo vykladá ustanovenia

o absolútnej a relatívnej neplatnosti právnych úkonov a nerozoznáva moment vznik, resp. zániku ich
účinkov. Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné sa neplatnosti dovolávať a táto je
daná momentom vzniku vady pri uzatváraní právneho úkonu.

4. Podľa obsahu katastrálneho spisu V 534/14 návrh na vklad vlastníckeho práva na základe vyššie

uvedenej kúpnej zmluvy a povolenie vkladu podal dňa 28.5.2014 žalovaný v 3. rade ako kupujúci,
kde ako príloha tohto návrhu sa uvádza kúpna zmluva v elektronickom vyhotovení a oznámenie o
zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe. Na vyššie uvedenej kúpnej zmluve, ako aj
návrhu na vklad síce nie sú zaznamenané podpisy ako predávajúceho, tak aj kupujúceho, avšak z
obsahu katastrálneho spisu číslo V 534/14 vyplynulo, že účastníci tohto katastrálneho konania, teda ako

spoločnosť FYNDOX s.r.o., ako predávajúci, tak aj žalovaný v 3. rade ako kupujúci, s uvedeným úradom
komunikovali v elektronickej podobe so zaručenými elektronickými podpismi. V katastrálnom spise sa
tiež nachádza formulár „Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností“ zo dňa
27.5.2014 pod číslom žiadosti: 2436369. Dňa 27.06.2014 Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor vydal
rozhodnutie číslo vkladu V 534/14, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 3.

rade, okrem iného aj k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. a zapísaným na LV č. XX v podiele
4/48 a na LV č. XXX v podiele 32/80. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.6.2014.
Dňa 3.7.2014 uzavreli žalovaný v 3. rade ako darca a žalovaný v 2. rade ako obdarovaný, Darovaciu
zmluvu, predmetom ktorej v zmysle článku I bolo darovanie zo strany žalovaného v 3. rade v prospech
žalovaného v 2. rade, okrem iného aj spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 32/80-in na pozemkoch

označených parcelnými číslami registra E KN č. 87/ 3 o výmere 1989 m2, druh pozemku „Orná pôda“,
č. 87/ 12 o výmere 1741 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 88/ 13 o výmere 1226 m2, druh pozemku
„Trvalé trávne porasty“, č. 88/ 19 o výmere 2528 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 89/ 40 o výmere
4197 m2, druh pozemku „Trvalé trávne porasty“, č. 89/ 10 o výmere 3402 m2, druh pozemku „Trvalé
trávne porasty“, č. 477/ 8 o výmere 3161 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 477/ 23 o výmere 1967 m2,

druh pozemku „Orná pôda“, č. 479/ 14 o výmere 3125 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 481 o výmere
1795 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 516/ 7 o výmere 3090 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č.
516/ 25 o výmere 6118 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 518/ 16 o výmere 5708 m2, druh pozemku
„Orná pôda“, č. 519/ 9 o výmere 4359 m2, druh pozemku „Orná pôda“, parcelným číslom č. 519/ 22o výmere 4136 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 521/ 7 o výmere 4122 m2, druh pozemku „Orná
pôda“, č. 521/ 24 o výmere 3136 m2, druh pozemku „Orná pôda“, č. 522/ 2 o výmere 4953 m2, druh
pozemku „Orná pôda“, a parcelným číslom č. 522/ 17 o výmere 5560 m2, druh pozemku „Orná pôda“,

zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Buglovce a zároveň aj spoluvlastnícky
podiel v rozsahu 4/48-in na pozemkoch označených parcelnými číslami registra E KN č. 497/3 o výmere
655 m2, druh pozemku „Trvalé trávnaté porasty “, č. 497/4 o výmere 6812 m2, druh pozemku „Trvalé
trávnaté porasty“, č. 498/4 o výmere 1467 m2, druh pozemku „Orná pôda “, č. 502 o výmere 15840 m2,
druh pozemku „Orná pôda“, č. 503/4 o výmere 590 m2, druh pozemku „Zastavané plochy a nádvoria “, č.

503/8 o výmere 885 m2, druh pozemku „Zastavané plochy a nádvoria“, zapísaných na Liste vlastníctva
č. XX pre katastrálne územie B..

5. Podľa uvedeného čestného vyhlásenia zo dňa 3.7.2014 žalovaný v 3. rade ako prevádzajúci
spoluvlastníctvopoľnohospodárskehopozemku čestnevyhlásil,žeDarovacouzmluvouzodňa3.7.2014
prevádza spoluvlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku žalovanému v 2. rade, ako blízkej osobe

podľa § 116 Občianskeho zákonníka, kedy toto čestné vyhlásenie má byť prílohou k zmluve o prevode
vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v zmysle § 6 ods. 8 písm. b./ bod 1 zákona č. 140/2014 Z.z.
o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na
vyššie uvedenej darovacej zmluve, ako aj návrhu na vklad a čestnom vyhlásení, nie sú zaznamenané
podpisy ako darcu, tak aj obdarovaného, avšak z obsahu katastrálneho spisu číslo V 707/14 vyplynulo,

že účastníci tohto katastrálneho konania, teda ako žalovaný v 3. rade ako darca, tak aj žalovaný v 2. rade
ako obdarovaný s uvedeným úradom komunikovali v elektronickej podobe so zaručenými elektronickými
podpismi. Dňa 6.8.2014 Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor vydal rozhodnutie číslo vkladu V
707/14, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade, okrem iného aj k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. a zapísaným na LV č. XX v podiele 4/48 a na LV č. XXX v

podiele 32/80. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2014.

6. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sú i vzájomne blízke
osoby (bratia). Z výpisu z obchodného registra, vedeného Okresným súdom Prešov na spoločnosť
FYNDOX s.r.o., Tatranské námestie 3, Poprad, IČO: 46 914 218 vyplynulo, že táto spoločnosť bola odo

dňa 19.12.2013 zrušená a dňa 30.5.2015 bola vymazaná z obchodného registra. Jediným spoločníkom
tejto spoločnosti bola obchodná spoločnosť Eseročka s.r.o., Námestie Majstra Pavla 39, 054 01 Levoča,
IČO: 44 255 021 a konateľom tejto spoločnosti bol D.. F. Č., ktorý bol tiež spoločníkom a konateľom v
uvedenej spoločnosti Eseročka s.r.o., v ktorej spoločníkom a tiež konateľom v minulosti a to v období
od 30.7.2008 do 10.6.2011 bol žalovaný v 3. rade. Uvedená spoločnosť je od 16.7.2015 v likvidácii.

7. Súd citoval §§ 80, 116, 140 OZ, ďalej §§ 39, 40, 40a OZ a dôvodil, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym
prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú

aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho
práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene
zasiahne (spravidla nevlastníkmi), ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni
každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov. Zákonné predkupné

právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecno-
právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi
(kupujúcemu); v takom prípade potom hovoríme o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne
následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky
zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo,

ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu
alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax je jednotná v názore, že
následky ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

8. Pre prípad, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol

na inú, než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny
úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný,
v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (nápravaprotiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať
predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť

podať žalobu o nahradenie vôle povinného v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Situácia, v ktorej bolo predkupné
právo porušené avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu
na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované
predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v
budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď §

603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi
iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v §
603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia
§ 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu
podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

9. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou,
na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34
ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§
80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho
záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie

zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka)
závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 46/2013, 7 Cdo 47/2013 zo dňa 14.5.2014), ale podľa
názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa v danom prípade v spojitosti s ďalej konštatovanou neúčinnosťou
jej námietky relatívnej neplatnosti, nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na vedení

tohto sporu. Súd citoval § 140 OZ a vysvetlil, že pokiaľ išlo o ponukovú povinnosť na odpredaj týchto
spoluvlastníckych podielov v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2014, uzavretej medzi žalovaný v
1. rade, ako predávajúcim a spoločnosťou FYNDOX s.r.o., ako kupujúcim, kedy by mal prípadne
takúto ponuku realizovať žalovaný v 1 . rade a v prípade Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.5.2014
medzi spoločnosťou FYNDOX s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim v znení

jej Dodatku zo dňa 30.5.2014, kedy by mal prípadne takúto ponuku realizovať žalovaný v 3 . rade,
k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti týchto právnych úkonov došlo až po tom, čo boli zrealizované
príslušné prevody uvedených spoluvlastníckych podielov a tieto boli aj zavkladované na správe katastra.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym
úkonom. Uskutočňuje sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuť

neplatnosť právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa dovoláva účastník relatívnej neplatnosti, musí
vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v
danej veci spôsobila jeho neplatnosť. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť).
Veľký komentár, 2. vydanie).

10. Bolo preukázané, že túto námietku relatívnej neplatnosti preukázateľne žalobkyňa vzniesla až
momentom podania doplňujúceho podania dňa 12.11.2015 k jej pôvodnej žalobe, pričom táto sa do sféry
jednotlivých žalovaných dostala až následne, potom, čo im súd toto podanie doručil žalovanému v 1.
rade cestou jeho právneho zástupcu dňa 7.1.2016, žalovanému v 2. rade dňa 22.1.2016 a žalovanému v
3. rade dňa 26.1.2016. Až v tomto podaní žalobkyňa bližšie špecifikovala, neplatností ktorých právnych

úkonov relevantných pre uplatnenie jej predkupného práva a to z hľadiska ich označenia, ako aj
subjektov účastných na týchto úkonoch sa vlastne domáha. Sama v rámci svojej účastníckej výpovede
uviedla, že žiadne takéto uplatnenie práva pred podaním žaloby neučinila. I samotná žaloba, ktorú
následne dopĺňala už uvedeným podaním, bola podaná na súde a následne vo vzťahu dvom z troch
žalovaných strán (konkrétne vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade) doručená a teda oznámená už

potom, čo na základe ňou napadnutých právnych úkonov došlo už k príslušným prevodom predmetných
relevantných spoluvlastníckych podielov a ich zavkladovaniu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu
vznikne až v momente, keď dotknutá strana napadne takýto právny úkon námietkou neplatnosti.
Relatívna neplatnosť právnych úkonov teda nenastáva priamo zo zákona, ako je to v prípade absolútnej
neplatnosti. Relatívne neplatný právny úkon pôsobí, ako keby bol platný, ak nebol zbavený týchto

následkov. Právnych následkov môže byť zbavený rozhodnutím súdu (či iného štátneho orgánu)
alebo tým, že ho účastníci po vzájomnej dohode uznajú za neplatný. V období do dovolania sa
neplatnosti platí domnienka platnosti právneho úkonu. Do tej doby sú dané všetky subjektívne práva
a povinnosti účastníkov zmluvy, ktoré vznikli na základe dotknutého právneho úkonu. (Fekete, I:Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014str. 394). Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho

úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo
(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na
tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej
istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40a veta prvá Obč. zákonníka slovami „právny úkon sa
považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (Rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6 Cdo 221/2010 zo dňa 20.12.2011). Súd z hľadiska posudzovania relatívnej neplatnosti
právnych úkonov v tomto konaní a síce Kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2014 uzavretej medzi žalovaný
v 1. rade ako predávajúcim a spoločnosťou FYNDOX s.r.o., ako kupujúcim, ako aj Kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 27.5.2014 medzi spoločnosťou FYNDOX s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným v 3.
rade ako kupujúcim v znení jej Dodatku zo dňa 30.5.2014, nevidí dôvod, aby sa od týchto vyššie
uvádzaných záverov prezentovaných odbornou právnou literatúrou i súdnou judikatúrou odchyľoval.

Pretodospelkzáveru,žetietospomenutéprávneúkonynemohlibyťrelatívneneplatnýmivzmysle§40a
Občianskeho zákonníka a nemohla byť prípadne absolútne neplatná ani na ne nadväzujúca darovacia
zmluva, ktorá by inak bola neplatná. Dovolenosť právneho úkonu znamená, že právne predpisy aprobujú
právny následok, ku ktorému smeruje prejav vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka). Naopak, právny
úkon je nedovolený, a tým aj protiprávny, ak je v rozpore so všeobecným spoločenským očakávaním.

Ustanovenie § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu, z dôvodu jeho nedovolenosti upravuje tri základné
skutkové podstaty, pri naplnení ktorých je právny úkon neplatný. Podľa neho neplatnosť právneho úkonu
vzniká vtedy, ak:
a.) Právny úkon svojim obsahom či účelom odporuje zákonu (negotium contra legem)
b.) Právny úkon obchádza zákon (negotium in fraudem legis)

c.) Právny úkon sa prieči dobrým mravom (contra bonos mores).

Sankcia absolútnej neplatnosti obsiahnutá v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka predstavuje
významný zásah do autonómnej vôle zmluvných strán (porovnaj Nález ÚS ČR z 21.4.2009, sp.zn. II. ÚS
571/06). Aplikácia tohto ustanovenia preto nesmie byť nadužívaná, ale musí byť v každom konkrétnom

prípade zvažovaná aj vo vzťahu k iným sankčným ustanoveniam zákona. Nemožno totiž zabúdať,
že hoci každú vadu právneho úkonu možno formálne chápať ako porušenie zákonom stanovených
náležitostí, teda ako rozpor so zákonom, súkromné právo obsahuje ucelený systém rôznych sankčných
následkov, ktoré postihujú takéto vody. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je preto možné
aplikovať subsidiárne iba v tých prípadoch, keď konkrétne vada úkonu nie je postihnuteľná podľa iných

ustanovené zákona; to platí najmä za situácie, keď takéto ustanovenie obsahuje miernejší sankčný
následok, než je absolútna neplatnosť právneho úkonu. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok
(Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 351). Právo vlastníka nakladať s vecou nemôže byť obmedzené inak, ako výslovným ustanovením
zákona, čo sa deje len výnimočne (napr. § 128 ods. 2, § 140, § 145 ods. 1 OZ), alebo len dojednaním

na základe výslovného ustanovenia zákona, ktoré predvída zásah do dispozičného oprávnenia (§
603 ods. OZ). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ možno posudzovať len podľa
okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým
zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku,
nemôže dodatočne stať neplatným. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký

komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 352). V tejto súvislosti
súd konštatuje, že žiadna z napadnutých zmlúv sama o sebe nenaplnila predpoklady neplatnosti podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre svoju nedovolenosť. Ako už bolo vyššie naznačené nerešpektovanie
predkupného práva spoluvlastníka v prípade prvých dvoch napadnutých kúpnych zmlúv je postihované
sankciou relatívnej neplatnosti. Žalobkyňou (cestou jej právneho zástupcu) však bolo naznačené, že

všetky zmluvy spolu by mali vytvárať stav, že sa nimi obchádza zákon, a síce, že ich účelom v konečnom
dôsledku je zmariť, čo i len teoreticky možnosť žalobkyne, ako spoluvlastníčky si prípadne uplatniť
predkupné právo na spoluvlastnícke podiely. Vyvodzuje to poukazom na blízku časovosť uzatvárania
týchto zmlúv, ktorá by ani teoreticky neumožnila žalobkyni prípadnú námietku relatívnej neplatnosti
vzniesť v čase, kedy sa tieto zmluvy realizovali. To však ale znamená, že tieto zmluvy by mali byť

zjednocované zámerom ich účastníkov takýto stav privodiť. Malo by ísť teda o niečo obdobné, ako sú tzv.
vzájomne závislé zmluvy podľa § 275 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného
súd preto priznal žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu odmenu pozostávajúcu z 2
úkonov právnej služby po 64,53 € uskutočnených v roku 2015, a to prevzatie a príprava právnehozastúpenia a účasť na pojednávaní konanom dňa 2.6.2015, a 12.11.2015 žalobkyňa cestou svojho
právneho zástupcu podala návrh, ktorým okrem iného žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu, tak
aby súd určil neplatnosť troch právnych úkonov (dvoch kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy), pričom

súd uznesením sp.zn. 16C/127/2014-80 zo dňa 15.12.2015 pripustil uvedenú zmenu žalobného návrhu
v zmysle navrhnutého znenia. Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri spojení dvoch alebo
viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach. Preto súd priznal žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu za rok 2016 odmenu

pozostávajúcuz2úkonovprávnejslužbypo110€,atoza písomnévyjadrenievovecisamejz19.1.2016
aúčasťnapojednávaníkonanodňa24.5.2016a1úkonprávnejslužbyvovýške55€-účasťnavyhlásení
rozsudku dňa 14.6.2016 (účtovaný v zmysle § 13a ods. 4 cit. vyhl. ako polovica za úkony právnej služby
vo výške 110 €), spolu 446,58 €.

11. V podanom odvolaní žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní namietala, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR súd prvej inštancie jej nedal všetky
odpovede na podstatné otázky spochybňujúce závery rozsudku. Nie sú všetky právne úkony platné
v rámci vzájomnej koordinácie s cieľom znemožniť žalobkyni a ostatným podielovým spoluvlastníkom
uplatniť predkupné právo, alebo znemožniť im domáhať sa relatívnej neplatnosti pre porušenie
predkupného práva. Nie je to náležite odôvodnené rozhodnutie. Odvolacie dôvody sú podľa § 205 ods.

2 písm. a), b), d), f) O.s.p.

12. Kúpna zmluva, ktorou spoločnosť FYNDOX s.r.o. previedla na žalovaného v 3. rade F.U.. D..
V. E. sporné pozemky (ku ktorým by sa žalobkyňa mohla pomáhať relatívnej neplatnosti) a ďalšie
nehnuteľnosti za kúpnu cenu 10.000 €. Jedná sa o kúpnu zmluvu zo dňa 28.5.2014, ktorá bola

katastrálnemu odboru s návrhom na povolenie vkladu doručená ešte dňa 28.5.2014 a ktorej vklad
bol povolený dňa 27.6.2014 pod č. V 534/14 (ďalej len „KZ V 534/14"). Darovacia zmluva, ktorou
žalovaný v 3. rade, F.. D.. V. E. previedol na žalovaného v 2. rade, D.. P. E. sporné pozemky a ďalšie
nehnuteľnosti bezodplatne, titulom darovacej zmluvy. Jedná sa o darovaciu zmluvu zo dňa 3.7.2014,
ktorá bola katastrálnemu odboru s návrhom na povolenie vkladu doručená dňa 7.7.2014 a ktorej vklad

bol povolený dňa 6.8.2014 pod č. V 707/14 (ďalej len „DZ 707/14"). Z časovej následnosti a vzájomnej
prepojenosti spoločnosti FYNDOX s.r.o., žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade je zrejmé, že
skutočným cieľom bolo od začiatku previesť sporné nehnuteľnosti z p. Š. B.Z. na E.U.. P. E.. Ak by
však D.Z.. P. E. uvedené sporné nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely) kúpil priamo od p. Š. B., tak
by musel ostatným podielovým spoluvlastníkom poskytnúť možnosť na uplatnenie predkupného práva.

Takúto ponuku žalovaný v 2. rade však nemienil zaslať a preto, aby sa vyhol tomu, že po porušení
predkupného práva sa niektorých z podielových spoluvlastníkov dovolá relatívnej neplatnosti, tak sa celý
prevod zrealizoval najprv cez iné osoby (t.j. spol. FYNDOX s.r.o. a žalovaný v 3. rade).

13.Akosmeužvyššieuviedli,vovzťahukžalovanémuv1.radeniejepotrebnéjehozámerpreukazovať,

keďže tento nijako nekoordinoval svoje konanie. Zjednodušene povedané, žalovaný v 1. rade sa stal
obeťou konania žalovaného v 2. a 3. rade, ktorí vytvorili „reťaz prevodov" za účelom dosiahnutia
sledovaného cieľa - znemožnenie uplatnenia predkupného práva žalobkyne a ostatným podielovým
spoluvlastníkom a zároveň znemožnenie efektívneho podania žaloby, ktprou by sa domáhali relatívnej
neplatnosti pre porušenie predkupného práva. Žalovaný v 1. rade by totiž rovnako previedoI svoje

spoluvlastnícke podiely aj priamo na žalovaného v 2. rade, tak ako ich aj reálne previedol na spoločnosť
FYNDOX s.r.o. V tom prípade by však hrozilo dovolanie sa relatívnej neplatnosti, a preto žalovaného v
1. rade oslovila iná osoba a to spoločnosť FYNDOX s.r.o. (namiesto skutočného, konečného záujemcu
- žalovaného v 2. rade). Tu je dôležité uviesť, že vedomosť či nevedomosť žalovaného v 1. rade nehrá
rolu pri posúdení absolútnej neplatnosti pre obchádzanie zákona. Úmysel obísť zákon bol totiž na strane

žalovaného v 2. a 3. rade ako aj na strane spoločnosti FYNDOX s.r.o.

14. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 24.5.2016 potvrdil, že všetky dokumenty pri ktorých je
udelená plná moc na jeho osobu, pripravoval on. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že pri povolení
vkladu všetkých zmlúv (t.j. KZ V 434/14, KZ V 534/14 aj DZ V 707/14) je splnomocnenie práve pre

žalovaného v 3. rade. On teda celý proces koordinoval a pripravoval tak, aby nakoniec jemu blízka
osoba (t.j. jeho brat - žalovaný v 2. rade) nadobudol pozemky spôsobom, ktorý znemožnil ktorémukoľvek
podielovému spoluvlastníkovi realizovať právo na uplatnenie predkupného práva, prípadne sa dovolať
relatívnej neplatnosti právneho úkonu.15. Vlastnícke štruktúry a prepojenie medzi žalovaným v 3. rade a Ing. Marekom Černákom, však
bolo zachované aj po novembri 2013. Vtedy sa totiž jediným spoločníkom v spoločnosť Eseročka s.r.o.

stala spoločnosť ERES BUSINESS Corp, so sídlom Suite 15, 1 st Floor Oliaji Trade Centre Francis
Rachel Street, P.O. Box 1004 Victoria Mahé 1004, Seychelská republika. ERES BUSINESS Corp je
teda jediným spoločníkom v spoločnosti Eseročka s.r.o., kde je jediným konateľom pán D.. F. Č., bytom
Z. F. X. XX, XXX XX E.. Uvedená spoločnosť ERES BUSINESS Corp je však zároveň aj jediným
spoločníkom v spoločnosti ERES FIN s.r.o., so sídlom Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, IČO:

47 787 368, kde je jediným konateľom D.. V. E., B. B. XX, X.: XXX XX. Všetky uvádzané skutočnosti
pritom vyplývajú z verejne dostupných zoznamov (Obchodný register SR) a nie je potrebné ich osobitne
dokazovať. Vzájomné prepojenie oboch osôb (žalovaný v 3. rade a D.. F. Č.) je teda preukázané do
dnešných dní. A tým je preukázaná aj vedomosť a koordinácia na strane spoločnosti FYNDOX s.r.o.
Uvedené platí aj napriek tomu, že žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 24.05.2016 vypovedal, že
nie je vlastníkom žiadneho obchodného podielu spoločnosti, v ktorej by dotyčný pán (D.. F. Č.) bol

spoločníkom alebo konateľom. Skutočnosť, že žalovaný v 3. rade zamlčal ich vzájomné prepojenie cez
zahraničnú spoločnosť s nejasnou vlastníckou štruktúrou (t.j. ERES BUSINESS Corp, so sídlom Suite
15, 1 st Floor Oliaji Trade Centre Francis Rachel Street, P.O. Box 1004 Victoria Mahé 1004, Seychelská
republika),nepriamotaktiežpotvrdzuje,žetietoosobyvminulostiboliaajtohočasusúvúzkejspolupráci
a koordinácii záujmov.

16. Bolo skutočnosťou, že žalovaný v 3. rade zaplatil za pozemky 1.000 € a už o 6 pracovných dní
ich bezodplatne previedol svojmu bratovi, keby tejto darovacej zmluve nepredchádzalo pochybné a
koordinovanéuzatváraniekúpnychzmlúv,takbybolivšetkyichúvahylendomnienkou,nepriamedôkazy
vplývajú na záver, že ide o účelový zámer a vôľa žalovaného v 2. a 3. rade bola prejavená spriaznenou

osobou D.. Č..

17. V podanom vyjadrení (č. l. 121 - 122) žiadali v súlade s odôvodnením rozsudku žalovaní potvrdiť
rozsudok ako vecne správny. Ani v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek
preukázať, že žalovaný v 1. rade a spoločnosť FYNDOX s.r.o. mali záujem takýmto spôsobom obísť

zákon.Žalovanív1.a3.radeuvedenénamietajúatvrdia,ženemaližiadnyzáujemnapoškodzovanípráv
žalobkyne. Žalobkyňa neustále uvádza, že účelom týchto úkonov malo byť obísť zákon a to v podobe
zmarenia možnosti žalobkyne sa domáhať relatívnej neplatnosti. Tu je potrebne uviesť, že informácia o
vkladovom konaní týkajúceho sa daných nehnuteľností je verejná a po podaní návrhu príslušná správa
katastra túto skutočnosť okamžite zapísala na príslušný list vlastníctva.

18. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou
súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže

byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku je skôr
preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia
práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a

povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú
s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich
určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení. V zmysle uvedenej
konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti

mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté,
nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej
osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno
ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako
dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému

nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne
riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť
návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať,
aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckehopodielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva) a to práva
s vecou (podielom) nakladať. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 28/2009 zo dňa 26. mája
2010.“

19. Žalovaní teda záverom uvádzajú, že darovacia zmluva ako časovo posledný napadnutý právny
úkon je právnym úkonom platným, nakoľko išlo o prevod vlastníckeho práva na blízku osobu, čo je
výnimkou z porušenia predkupného práva podľa § 140 OZ. Darca (žalovaný v 3. rade) v tom čase_riadne
disponoval so svojim vlastníckym právom, nakoľko sa žalobkyňa dovolala neplatnosti právneho úkonu

(právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 3.rade) až potom ako svoje vlastnícke
právo už previedol. Na tomto základe taktiež absentuje akýkoľvek naliehaný právny záujem na určení
neplatnosti predchádzajúcich napadnutých právnych úkonov, nakoľko akýkoľvek výrok" o ich" platnosti/
neplatnosti už nemôže ovplyvniť platnosť a účinnosť napadnutej darovacej zmluvy. V ostatnom sa
žalovaní stotožňujú s vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu a uplatňujú si
náhradu trov odvolacieho konania konania.

20. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

21. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom

samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,vkonkrétnomprípadenemusímaťzanásledok

vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť

sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v

konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.23. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

25. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

26. Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich

zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tomto spore.

28. Je treba doplniť, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) a odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a keďže odvolanie bolo podané pred 1: júlom 2016 (vyjadrenie k odvolaniu
dňa 29.7.2016 č. l. 121-122 spisu) podmienky prípustnosti odvolania posudzoval odvolací súd podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.

Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov do odvolacieho konania,
ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného predpisu.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa o veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy.

30. S poukazom na čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní a v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj Civilný sporový poriadok v čl. 6 ods. 1, CSP zakotvuje rovnaké
postavenie stranám sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. (porovnaj
aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS/50/04). Garantovanie rovnakého postavenia
účastníkov v konaní sa premieta do ústavných práv strán sporu so zreteľom na uvedený čl. 6 ods. 1 CSP.

31. Súd prvej inštancie preukázané skutočnosti premietol do záverov o skutkovom stave (do tzv.
skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci podľa § 215 CSP a ktorý je
rozhodujúci pre právne posúdenie, vec aj správne právne posúdil (ide o výklad o tom, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav a ako ho prípadne vyložil so zreteľom k skutkovému stavu vo vzťahu k predmetu

konania a povinností a ako bola preto vec rozhodnutá).

32. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že (aj keď bol uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., ktorý zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP), pri nesprávnom právnom posúdení veci súd prvejinštancie ani nemohol znemožniť realizáciu žiadneho ich procesného oprávnenia (rozhodnutia NS SR
5Cdo/44/2011, 3Cdo/53/2011, 2Cdo/97/2010).

33. Dôkazné bremeno mala stále v spore žalobkyňa a ona nepreukázala, že žalovaný v 1. rade a
spoločnosť FYNDOX, s.r.o. mali záujem nejakým spôsobom obísť zákon (porovnaj uznesenie NS SR
3Cdo/446/2012 o výklade zmluvných dojednaní pri aplikácii § 39 OZ v súvislosti s obchádzaním zákona
vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom
zakázané).

34. Odvolací súd je si vedomý, že aj konanie in fraudiem legis predstavuje postup, kedy sa niekto
správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci
(porovnaj rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 8Sžo/30/2007, 8Sžo/17/2007, 10Sžo/11/2010).

35. Aj rozsudok NS SR zo dňa 5.10.2006 sp. zn. 3SžoKS/84/2006 z hľadiska právnych účinkov

relatívnej neplatnosti, ktoré majú nastať ich okamihom dovolania na správe katastre, t.j. doručením
podania obsahujúceho dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o povolení vkladu
dotknutejzmluvnejstrane,(trebaneustáleprihliadaťsprávoukatastrainaskutkovéaprávneskutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.) Žalobkyňa bez pochybností sa teda mohla domáhať
relatívnej neplatnosti právnych úkonov už od prvej zmluvy zo dňa 14.4.2014 a to dovolaním sa na

katastrálnom odbore už počas vkladového konania, lebo povolenie vkladu do katastra nehnuteľností
nemá na dovolanie sa žiaden vplyv. Treba súhlasiť s vyjadrením žalovaných, že neobstojí argument
o nemožnosti domáhať sa relatívnej neplatnosti jednotlivých právnych úkonov, keďže prevody vcelku
- ako tvrdí žalobkyňa trvali niekoľko mesiacov a argument o zmarení možnosti domáhať sa relatívnej
neplatnosti tak z vecného pohľadu nemohol obstáť. Žalobkyňu totiž v tomto konaní zaťažovalo dôkazné

bremeno ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy ako aj
dôkazné bremeno preukázanie naliehavého právneho záujmu pre aký dôvod chcela žalobkyňa zabrániť
žalovanému v 2. rade získať spoluvlastnícky podiel, ona si vysvetľovala svoje predkupné právo, lebo
pri výpovedi uviedla, že časť by kúpili a časť by vymenili, to znamená, že žalobkyňa nemala právo
požadovať, aby dokonca žalovaný v 1. rade jej vymenil nejaké nehnuteľnosti, aj uvedené tvrdenia

žalobkyne preukazujú, že ona naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemá a ak zamietol
žalobu súd prvej inštancie, rozhodol presvedčivo a zákonne súd.

36. Okrem iného darovacia zmluva ako časovo posledný napadnutý právny úkon bol právnym úkonom
platným, lebo išlo o prevod vlastníckeho práva na blízku osobu (výnimka z porušenia predkupného práva

podľa§ 140 OZ). Nebolo sporu o tom, že darca ako žalovaný v 3. rade v tom čase riadne disponoval so
svojím vlastníckym právom, žalobkyňa sa dovolala neplatnosti právneho úkonu (titul nadobudnutia), ale
to až potom, ako svoje vlastnícke právo previedol, nebol teda vlastníkom, preto aj absentuje akýkoľvek
právny záujem na určení neplatnosti predchádzajúcich napadnutých právnych úkonov.

37. Napokon pre úplnosť je treba sa vyjadriť aj k odvolacej námietke, že relatívnu neplatnosť skoršieho
prevodu nespôsobuje ani to, že keď je ďalší prevod zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 2. rade
bol vykonaný na 6 pracovných dní potom, čo žalovaný v 3. rade pozemky, že išlo o konanie in fraudem
legis so snahou obísť zákon aj keď išlo o kúpnu cenu 10.000 € a potom bola prevedená nehnuteľnosť
na jeho brata bezodplatne, čo však neznamená, že v prípade nízkeho nápadu na katastri nehnuteľností

lokálneho charakteru, je to možné, pretože rýchlosť katastrálneho úradu závisí od nápadu a nie je
vylúčené, že Okresný úrad Levoča, Katastrálny odbor povolí vklad do šiestich dní namiesto zákonnej
lehoty, rýchlosť konania nevyvoláva teda pochybnosti pri predĺženej lehote je to to isté vo vzťahu k
uplatnenému právu podľa žaloby (č. l. 1 - 2 žaloba zo dňa 19.12.2014).

38. Starostlivo a precízne sa s ostatnými námietkami vyporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd
rozsudok potvrdil a výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuej § 396 CSP, lebo žalobkyňa bola
neúspešná a žalovaným žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

47. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.